Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. október 2015

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17C/286/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512219184
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2015:7512219184.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so

sídlom: Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, zast.: ERASMUS LEGAL s.r.o., IČO: 36 789 615, so sídlom:
Justičná 9, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: I. H., T.. XX.X.XXXX, H. M. XX, XXX XX M., C. H. XX,
XXX XX, Y. XX, U.. Č.. H. XX, XXX XX Y., v konaní o 1405,50 eura s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 233,51 eura, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od
17.2.2012 do zaplatenia.

Súd povoľuje žalovanej splatiť pohľadávku žalobcu v 15 eurových mesačných splátkach, splatných

najneskôr do 25. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom november 2015 až do úplného vyrovnania s tým, že
splátky budú započítané na poradie: 1. Splátka istiny, 2. Úrok z omeškania odo dňa počiatku omeškania
až do zaplatenia celej istiny s tým, že nezaplatením čo i len jedinej splátky riadne a včas sa stáva
zročným celý dlh.

V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.

Náhrada trov konania sa účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, podanou dňa 12.11.2012 domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 1405,50 eura,
pozostávajúcej zo sumy istiny 1318,12 eura a kapitalizovaného úroku z omeškania v sume 87,381 eura,
ako aj úroku z omeškania 0,04 % denne zo sumy 1318,12 eura od 3.11.2012 do zaplatenia a náhrady
trov konania.

Žalovaný sa k veci vyjadril tak, že základ pohľadávky nespochybňuje, no neuznal jej výšku a plnenie,
na ktoré bude súdom zaviazaný, požiadal splatiť v splátkach.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, a na ich základe zistil tento
skutkový stav:

Ako žalobca v žalobe tvrdil, úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.2.2008 žalobca poskytol
žalovanému úver. Súčasťou zmluvy boli tiež Úverové podmienky žalobcu (ďalej len ÚP), s ktorými
bol žalovaný oboznámený a podpisom zmluvy prejavil súhlas byť nimi viazaný. Predmetom zmluvy

bolo požičanie sumy 1493,73 eur (45 000 Sk), ktorú bol žalovaný povinný, resp. sa zaviazal splatiť v
pravidelných mesačných splátkach po 33,16 eura v počte 84. Žalovaný sa dostal do omeškania so
splácaním tak, ako je uvedené v priloženom splátkovom kalendári a z ktorého vyplýva tiež prehľad
jednotlivých platieb žalovaného a spôsob ich započítania. Žalobca písomne oznámil žalovanému oukončení úverovej zmluvy a vyzval ho listom zo dňa 30.1.2012, aby celý zostatok úveru v sume 1318,12
eura bol uhradený do 15 od odoslanie výzvy.

Keďžek30.1.2012dlhneboluhradený,dňom31.1.2012sadostalžalovanýdoomeškaniaaodtohtodňa
sa žalobca domáhal úroku z omeškania 0,024 % dlžnej sumy denne. Táto sadzba zodpovedá základnej
sadzbe ECB k 31.1.2012 + 8 percentuálnych bodov/365 dní.

Dlh v sume 1318,12 eura pozostával zo sumy dlžnej i zosplatnenej istiny v sume 1067,17 eura, dlžného

úroku do dňa zosplatnenia v sume 131,12 eura a zročného úroku 119,83 eura (úrok spolu: 250,95 eura).
Spolu s úrokom z omeškania, vypočítaným ku dňu podania žaloby v sumou 87,38 eura (žaloba je zo
dňa 2.11.2012) činí pohľadávka sumu 1405,50 eura.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz 10Ro/2313/2012 zo dňa 10.12.2012, proti ktorému žalovaný podal
v zákonnej lehote odpor. Okrem nelichotivej sociálnej situácie žalovaný popisoval tiež svoje ďalšie

úverové zaťaženia a popri tom vyjadrila snahu svoj dlh (bez konkretizácie výšky, pozn.) vyrovnať avšak
v splátkach. O toto sa pokúšala jednať so žalobcom už v roku 2011, na jej list ale žalobca nereagoval.

Z priloženého listu žalovaného (čl. 18) zo dňa 9.7.2011 súd zistil, že žalovaný sa so žalobcom pokúsil
komunikovať argumentujúc v podstate rovnako ako v odpore proti platobnému rozkazu.

Žalobca, reagujúc na odpor žalovaného v podaní zo dňa 8.7.2014 namietol relevanciu dôvodov,
uvedených odpore proti platobnému rozkazu tvrdiac, že týmto úkonom došlo zo strany žalovaného
k uznaniu svojho záväzku voči žalobcovi v celom rozsahu, akurát so žiadosťou o možnosť splatiť to v
splátkach. Na základe uvedeného preto navrhol súdu uvedený odpor odmietnuť, alternatívne rozsudok

ho zaviazať na celé plnenie v dôsledku uznania záväzku a umožniť mu plniť v splátkach tak, aby bola
pohľadávka uhradená do 1 roka, max. však na tri roky a to pod následkom straty výhody splátok.

Následným podaním zo dňa 26.5.2015 žalobca pohľadávku, ktorá je predmetom konania, podrobnejšie
analyzoval a špecifikoval jej súčasti. V rámci toho upresnil, žalobný petit ohľadom úroku z omeškania za

obdobie od 16.2.2012 do 2.11.2012 a v rozsahu sumy 2,19 eura zobral žalobu späť. Úroku z omeškania
v období od 3.11.2012 sa domáhal v sadzbe 0,024% denne, t. j. 9 % ročne.

Na margo týchto skutočností súd uvádza, že žalobca sa v podanej žalobe zo dňa 2.11.2012 úroku z
omeškania od 3.11.2012 domáhal v sadzbe 9 % ročne (0,024 % denne), takže v dôsledku „úpravy“

žaloby zo dňa 26.5.2015 sa vo vzťahu k úrokom z omeškania v období po 3.11.2012 nič nezmenilo. O
čiastočnom späťvzatí sumy 2,19 eura, učinenom pred prvým pojednávaním, bolo rozhodnuté osobitným
uznesením zo dňa 6.10.2015 - čl. 65 a bude účastníkom doručené spolu s týmto rozsudkom.

Vo vzťahu k predmetu konania žalobca za účelom preukázania svojich tvrdení predložil zmluvu o úvere,

z ktorej súd zistil, že skutočne žalobca poskytol žalovanému sumu bezúčelový úver v sume 1499,73 eur
(45 000 Sk), ktorý sa podľa zmluvy zaviazal vrátiť v 84 splátkach po 33,16 eur (999 Sk) pri RPMN 22,40
%. Konečná výška úveru činila 2785,50 eura (83 916 Sk). Tieto peniaze boli žalovanému poukázané na
účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Poplatok za poskytnutie úveru činil 450 Sk a úver bol nepoistený.

Zo zmluvy vyplynula úprava, podľa ktorej klient je povinný splácať úver v pravidelných splátkach a to
počínajúc kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcim po dátume poskytnutia úveru, pokiaľ nie
je uvedené inak.

Z prehľadu splátok (čl. 4 - 5) súd zistil, že žalovaný pravidelnými splátkami 33,16 eura v období od

7.4.2008 do20.5.2011aúhradousplátkyvsume2,65euradňa20.6.2011 zaplatilcelkovúsumu1266,22
eura.

Listom zo dňa 30.1.2012 (čl. 11) žalobca skrz porušenie platobnej disciplíny zo strany žalovaného úver
predčasne zosplatnil a vyzval ho, aby dlžnú čiastku 1318,12 eur, vyčíslenú k danému dňu, uhradil do

15 odo dňa odoslania daného listu. List zo dňa 30.1.2012 bol na pošte vypravený dňa 2.2.2012, o čom
svedčí počtový hárok na čl. 12.Žalovaná pred súdom vypovedala, že nepopiera právny titul uplatnenej pohľadávky avšak nesúhlasí
s uplatnenou výškou. Čo sa týka spôsobu uzavretia zmluvy, pamätala, že v aktuálnom období bola v
mimoriadne zlej finančnej situácii, pretože sa starala o veľmi chorého manžela, začali sa na nich tlačiť

veritelia z rôznych strán, čo v konečnom dôsledku vyústilo v tom, že dom v Rozhanovciach museli
predať a presťahovali sa do podnájmu v Košiciach. V súvislosti s bola odkázaná na to, aby si pomohla
ako sa len dá. Vo vzťahu k žalobcovi uviedla, že od Home Credit-u nemala iba tento jeden, ale
viacero úverových vzťahov, ale všetky riadne posplácala. V aktuálnom období, čiže v súčasnosti má
nevyrovnaný len ten, ktorý je predmetom konania a ešte jeden ďalší, ktorý priebežne platí v splátkach

po 55 eur.

Ohľadom spôsobu uzavretia zmluvy uviedla, že si pamätá ako na základe akéhosi inzerátu v jednom
z letákov zavolala do Home Credit-u s tým, že potrebuje peniaze, že cez telefón nadiktovala svoje
osobné dáta: meno, priezvisko, bydlisko, ako aj svoj príjem, pričom o výške sumy, ktorú by požadovala,
vôbec nehovorili. Bola informovaná, že po vyhodnotení jej osoby, keďže ju už mali evidovanú ako

svojho klienta, jej domov pošlú papiere v takom rozsahu, v akom mi budú môcť úver poskytnúť. Jedného
dňa jej do poštovej schránky došla od Home Credit-u obálka spolu s kompletne vyplnenou zmluvou
s vyplnenou sumou niečo cez 40.000 SK, pričom spolu s tým jej boli doručené aj poštové zloženky,
originálne vypísané žalobcom, na základe ktorých s úhradou sumy 999 SK započala.

Na otázku súdu žalovaná vypovedala, že v žiadnom prípade s nikým neprejednávala žiadne podmienky
úveru, t. j. dokonca ani ohľadom samotnej výšky sumy, ktorú požaduje, pretože tú jej žalobca naordinoval
v podstate sám a zmluvu, tak ako už uviedla, jej už hotovú vypísanú poslali domov. Zdôraznila, že
vzhľadom jej moju tiesňovú situáciu a okolnosti súvisiace s jej rodinou zmluvu prebehla len veľmi zľahka
a utkvela jej v pamäti suma okolo 64.000 SK, ktorú mala žalobcovi vrátiť. Po tom, ako jej boli listiny

doručené zo strany súdu spolu s platobným rozkazom, však s hrôzou zistila, že to nie je suma 64.000 ale
84.000 Sk, ktorú sa údajne svojím podpisom zaviazala žalobcovi vrátiť. Prehlásila, že tak, ako čestne
splácala doterajšie úvery, aj toto hodlala čestne splatiť vzhľadom na to, že bola celý čas v domnení,
že celkovú sumu, ktorú mám uhradiť je 64.000 Sk. Následne si však uvedomila, že v podstate žalobca
sa od nej domáhal sumy zodpovedajúcej takmer 100 % požičanej sumy, ktorú jej poskytli. O to ťažšie

srdce mala mala v období, keď ju bieda pritlačila a na žiadosť o zníženie splátok nedostala odpoveď.
Nedokázala už platiť tieto splátky a keďže nevedela, či so znížením splátok žalobca bude súhlasiť a
ak áno, v akej výške, tak vzhľadom aj na celkovú situáciu tento konkrétny úver prestala platiť úplne.
V momentálnej situácii poberá dôchodok v sume 542 eur, mesačné nájomné platí v sume 370 eur,
ako spoludlžník platí PSS stavebný úver v sume 120 eur, Home Credit-u titulom iného úveru 55 eur.

Z tohto dôchodku však okrem týchto súm musí hradiť aj samotnú existenciu nielen seba, ale aj svojej
rodiny, keďže spolu s ňou v tomto byte v Košiciach býva aj dospelá, ale nezamestnaná dcéra a 16-ročná
vnučka, na ktorú jej otec neplatí výživné vyše 8 rokov a nie je možné domôcť sa od neho ani centu.

Vyjadrila rozčarovanie nad tým, keď dodatočne zistila, za akých podmienok jej žalobca tento úver

poskytol a mala za to, že požadovať takmer 100 % navýšenie formou akéhosi úroku, ktorý v tejto zmluve
absolútne vôbec uvedený nie je, a preto v súčasnosti nevedela posúdiť, v akej ne/výhode oproti iným
ne/bankovým produktom tento úver bol. V aktuálnom čase, t. j. v roku 2008 bola v domnení, keďže zle
videla, že má vrátiť sumu 64.000, čo jej v aktuálnom čase nepripadalo nič nenormálne, avšak po zistení,
že má vlastne vrátiť celkovú sumu 84.000 a ešte k tomu navýšenú o akési poplatky a úroky z omeškania,

s týmto kategoricky nesúhlasila. Stále častejšie počúva o obmedzeniach, prípadne akýchsi regulách
voči spotrebiteľom , že sa zaň považuje aj ona a požiadala súd, aby vzhľadom na to, že nie je v zmluve
uvedená úroková sadzba, posúdil, či žalobcom požadovaná suma korešponduje s obmedzeniami či už
podľa zákona, alebo iných predpisov, ktoré sa ochrany spotrebiteľa týkajú.

Vo vzťahu k žalobcom tvrdenému uznaniu záväzku, o ktorom žalobca hovorí vo svojom vyjadrení, sa
vyjadrila tak, že nešlo z jej strany o uznanie v zmysle záväzku zaplatiť práve ním požadovanú sumu,
ale iba v tom zmysle, že nepopiera okolnosti a existenciu samotného vzniku úverového vzťahu pričom
dôvodnosť výšky uplatnenej sumy, ktorej sa touto žalobou žalobca voči nej domáha, namieta.

Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, ktoré hodnotí takto:

V danej veci vznikol medzi účastníkmi právny vzťah spotrebiteľského charakteru, založeného zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zo dňa 7.12.2007.Tento hlavný právny vzťah, založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere, vznikol podľa osobitného
predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu

spotrebiteľských úverov podľa zákona 258/2001 Z.z., a tiež aplikácii všeobecných ustanovení ochrany
spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože: normy obchodného práva (vrátane všeobecnej
úpravy úveru) sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda
úprave spotrebiteľských vzťahov v Obč. zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi
tromi zákonmi, prichádzajúcimi takto o úvahy (1. zákon o spotrebiteľských úveroch, 2. Občiansky

zákonník, 3. Obchodný zákonník) panuje pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento
určitú otázku neupravuje resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva
všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Obč. zákonníka.

Zavedením inštitútu spotrebiteľských zmlúv do právneho poriadku SR sa začalo diferencovať medzi
pojmami typ zmluvy a druh zmluvy. Jednotlivé typy zmlúv sú buď v právnych predpisoch výslovne

upravené (tzv. pomenované zmluvy) alebo sa s nimi implicitne počíta, ale daný právny predpis ich
výslovne nepomenúva (tzv. inominátne zmluvy) a ich kreácia závisí od potrieb spoločenskej praxe a
jednotlivých subjektov právnych vzťahov. Medzi pomenované zmluvy patria napr. kúpna zmluva, zmluva
o úvere, zmluva o dielo a mnohé ďalšie, pričom tieto sa členia podľa predmetu zmluvy, resp. ich
kauzy. Pokiaľ ide o druh zmluvy, možno vyčleniť dve veľké skupiny zmlúv, a to tzv. nespotrebiteľské

a spotrebiteľské, kde je rozlišujúcim kritériom povaha subjektov. Vychádzajúc z týchto úvah súd
prejednávaný právny vzťah založený zmluvou o sptrebiteľskom úvere zo dňa 29.1.2008 posudzoval
síce podľa zmluvného typu upraveného v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ale ako druh zmluvy
podliehajúci zákonnej úprave o spotrebiteľských úveroch a zákonnej úprave v Obč. zákonníku, čomu
napokon korešponduje novela ust. §52 ods. 2 OZ.

Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 502 Obch. zák. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z

nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

Podľa § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. účinného dňa 28.2.2008, t. j. v deň uzavretia zmluvy:

(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g)konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.".

5) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o

spotrebiteľskom úvere.

Z úverovej zmluvy súd zistil, že tá neobsahuje ročnú úrokovú sadzbu vyjadrenú v percentách, hoci
novelou zákona č. 258/2001 Z.z. a to zákonom 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2008 sa tento údaj
stal povinným.

Ďalej zo zmluvy totiž vyplýva, že žalobca si neúčtuje poplatok za vedenie účtu, že poistenie nebolo
dohodnuté, no titulom poplatku za poskytnutie úveru si vyúčtoval sumu 450 Sk. S pravdepodobnosťou,
hraničiacou s istotou, bol tento poplatok zo strany žalobcu zrazený na začiatku a skutočná suma pôžičky
tak bola 44 550 Sk. Uhradené splátky zo strany žalovanej v sume 33,16 eura boli rozrátané len na úhradu

časti istiny a časti „ úroku“ - toho už ale v kapitalizovanej forme a v konkrétnej sume. Sadzba zmluvného
úroku v zmluve nie je uvedená a nevyplýva ani z ostatných doložených listín či vyjadrení žalobcu.

Za daného stavu preto, keď zmluva z 28.2.2008 neobsahuje úrok z úveru, poskytnutý úver je podľa
§ 4 ods. 5) zákona č. 258/2001 Z.z. bez úrokov a bez poplatkov. To znamená, že ak žalovanému bola

poskytnutásuma1499,73euraažalovanýzaplatil1266,22eura,súdzaviazalžalovanéhozaplatiťrozdiel
v sume 233,51 eura spolu s úrokom z omeškania.

Podľaust.§517ods.2OZakideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.

Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného od 15.1.2009:
(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vo výzve žalobcu k splateniu celého úveru zo dňa 30.1.2012 bol daný termín na zaplatenie 15 dní od
odoslania listu. List bol daný na poštu dňa 2.2.2012, takže lehota na plnenie uplynula dňa 17.2.2012.
Dňom 18.2.2012 je žalovaný v omeškaní.

Žalobca sa za obdobie od 16.2.2012 do 2.11.2012 domáhal kapitalizovanej sumy úroku z omeškania čo
znamená, že aj tento nárok bol predmetom konania. Nie je povinnosťou súdu úrok z omeškania vyjadriť
v peňažnej forme už a j preto, že sa týka iného výpočtového základu a aj preto, že jeho trvanie súd ničím
neohraničil a preto ho vyjadril v percentuálne forme odo dňa, odkedy mu vznikol na úrok omeškania
nárok, v tomto prípade od 18.2.2012 (súd nesprávne uviedol dátum 17.2.2012, pozn.)

Keďže k prvému dňu omeškania bola sadzba ECB 1 %, žalobcovi patrí úrok z omeškania 9 % zo sumy
233,51 eura až do zaplatenia.

Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v rozsahu, v akom prevyšovala súdom priznanú výšku nielen

ohľadom istiny ale aj ohľadom príslušenstva (počiatok plynutia omeškania), zamietol.Podľa ust. §160 ods. 1 OSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať
v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí súd.

Žalovaná už v odpore proti platobnému rozkazu žiadala o možnosť splatiť pohľadávku žalobcu
v splátkach. Súd, vychádzajúc z princípu primeranosti, ako aj sociálnych a majetkových pomerov
žalovanej, skutočnosti, že sa nejedná o prednostnú pohľadávku a tiež jej výšky usúdil, že splátky po
15 eur zabezpečenia, aby bola istina zaplatená počas 16 mesiacov a ďalšom období jej príslušenstvo

spôsobom, ako je uvedené v druhom výroku tohto rozsudku.

Žalobca bol v konaní takmer úplne neúspešný a žalovaný návrh na náhradu trov konania nepodal, preto
súd náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2

vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.