Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. október 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/153/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114232600
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114232600.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpená: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO:
36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave,
Župné námestie 13, IČO: 00 166 073, o náhrade škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov zo dňa 22.5.2015 č.k. 10C/419/2014-38 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 10C/419/2014-38 návrh zamietol. Zamietol návrh na prerušenie
konania. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že
žalobca sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu
exekučného Okresného súdu Humenné, ktorý rozhodol o zamietnutí žiadosti na udelenie poverenia
súdnemu exekútorovi po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty. Podľa názoru žalobcu nerozhodol tak o
veci v primeranom čase bez zbytočných prieťahov. Neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi. K vydaniu rozhodnutia pristúpil súd až po veľmi

dlhej dobe. V spojených dvoch veciach 21C/294/2012 si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody
125,- eur a nemajetkovú ujmu 272,91 eur a vo veci 21C/291/2012 si uplatnil náhradu škody 125,-
eur a náhradu nemajetkovej ujmy 901,72 Eur. Pri náhrade škody sa uplatňuje nárok na preplatenie
pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému v rozsahu 70,- eur, za udržiavanie
asprávuinformačnéhosystému40,-euraďalších15,-eurzasúdne,poštovnéatelekomunikačnévýdaje
spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Čo sa týka nemajetkovej ujmy,
tak žalobca bol vystavený nesprávnemu úradnému postupu, riziku zániku alebo insolvencie povinného

dlžníka.Neplatenímboliovplyvňovanépodnikateľskejaktivityžalobcu,pričombolaspôsobenáneistotav
plánovaníďalšíchrozhodnutí,ktorémoholprijať.Učlenovriadiacichorgánovspoločnostivzniklaneistota
a pocity frustrácie, úzkosti, nedôvery v práva a rovnosť spoločnosti.

Žalovaná k podanej žalobe namietala procesné pochybenia zo strany žalobcu, ktorý podal žaloby
pred uplynutím lehoty na predbežné prerokovanie nároku pred správnym orgánom. Žaloby boli podané
predčasne. Žalovaný poukázal na nedostatok právomoci všeobecných súdov posudzovať efektívnosť

a rýchlosť súdneho konania iného súdu v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. K takémuto skúmaniu môže byť
oprávnený len Ústavný súd SR na základe ústavných sťažností. Zatiaľ nie je vydané rozhodnutie oprieťahoch v súdnom konaní, resp. neboli doložené žiadne dôkazy o disciplinárnych postihoch sudcov
v prejednávaných veciach.

Pokiaľ sa namieta škoda v súvislosti s nesprávnym úradným postupom, tak súd vydá poverenia v 15-
dňovejlehote,lenvprípadoch,keďsanávrhuvyhovie.Ust.§44ods.2Exekučnéhoporiadkuč.233/1995
Z.z. dáva 15-dňovú lehotu na vydanie poverenia. Takáto 15-dňová lehota sa nevzťahuje na prípady, keď
súd zamietne žiadosť o udelenie poverenia.

Čo sa týka vyčíslenej škody, táto je len hypotetická, pretože žalobca nepreukázal skutočnú škodu.

Žalovaná poukázala na aspekt dobrých mravov, keďže žalobca je vnímaný ako spoločnosť, ktorá často
porušuje právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľov, pričom širokou verejnosťou je vnímaná
negatívne.

V exekučnom konaní 21Er/364/2010, ktorú viedla spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnej M.
G., uznesením zo dňa 16.6.2011 bola žiadosť súdnemu exekútorovi o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietnutá. Po neúspešnom exekučnom konaní žalobca podal žalobu na náhradu škody
pod sp.zn. 21C/291/2012. V exekučnom konaní 6Er/628/2010 spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. viedla
exekúciuprotipovinnémuX.O.,kdeuznesenímz20.7.2010bolažiadosťoudeleniepoverenianadsumu

179,24 eur zamietnutá. Ďalším uznesením z 27.8.2010 bola exekúcia v tejto časti zastavená. Nároky z
tohto exekučného konania sú ako náhrada škody uplatnené v konaní pod sp.zn. 21C/294/2012.

Súd nárok žalobcu posudzoval podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z., že za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym

úradným postupom, zodpovedá štát za podmienok ustanovených týmto zákonom. Zodpovednosť štátu
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je zadefinovaná v § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z., pričom podľa ods. 2 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom podľa ods. 2, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z., žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie súd preskúma, a ak súd nezistí rozpor v žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu.

Keďže zákon č. 514/2003 Z.z. za nesprávny úradný postup považuje opomenutie urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, potom súd posudzoval, či konaním štátu vznikla
zodpovednosť za náhradu škody pre nečinnosť, resp. nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej
lehote. Súd v tejto veci konštatoval, že Exekučný poriadok v § 44 ods. 2 dáva povinnosť rozhodnúť
o návrhu súdneho exekútora na vydanie poverenia v lehote 15 dní, pričom exekučný súd v zmysle

rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vec 5Cdo/291/2010 je povinný preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku. Naviac nečinnosť súdu nemusí vždy predstavovať zbytočné prieťahy
(rozhodnutie Ústavného súdu SR I.ÚS 42/01, resp. I.ÚS 63/00). Z vyššie uvedených rozhodnutí vyplýva,
že súd nemusí vždy žiadosti žalobcu o vydanie poverenia vyhovieť. Naviac podľa rozhodnutí Ústavného
súdu SR nemožno konštatovať zbytočné prieťahy v súdnom konaní, pretože niekoľkomesačná

nečinnosť súdu nemusí zakladať porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Dĺžka
súdneho konania závisela od povinnosti preskúmavania titulu na vedenie exekúcie, pričom doposiaľ
nebolo vydané žiadne disciplinárne konanie, ktorým by bol postihnutý prieťah v súdnom konaní v
prejednávaných veciach.

Žalobca v konaní nepreukázal, že nečinnosťou súdu mu vznikla konkrétna škoda, nebol preukázaný
nesprávny úradný postup a vznik škody. Nebola preukázaná skutočná majetková ujma u žalobcu, pričom
nároky žalobcu sú skôr hypotetické. Žalobca nepredložil ani jeden dôkaz na náhradu škody, ktorá mu
vznikla. Ďalšie tvrdenia žalobcu o strate dôvery v súdnictvo, resp. spochybnenia viery v súdnictvoriadiacichorgánovspoločnostinemajúvzťahkprejednávanejveciasúbezvýznamné,pretožežalobcaje
právnická osoba. Nebol preukázaný ani zánik podnikateľských aktivít u povinných subjektov. Naviac súd
považuje konanie žalobcu v mnohých prípadoch v rozpore s dobrými mravmi. Preto súd nárok žalobcu

ako nedôvodný zamietol.

Keď sa žalobca domáhal o prerušenie konania s poukazom na § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., a to až do
právoplatnosti skončenia konania o prejudiciálnej otázke, ktorú navrhla predložiť Slovenská republika
- Ministerstvo spravodlivosti SR, tak súd je toho názoru, že nie sú splnené zákonné podmienky na

prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.. Ak konaním okresného súdu nedošlo k porušeniu
právnych predpisov, neboli ani naplnené podmienky na priznanie nároku na náhrady škody.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Neúspešný žalobca nemá
právo na náhradu trov konania. Žalovaná si náhradu trov konania nežiadala, preto úspešnej žalovanej
nebola priznaná náhrada trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Súd rozhodol o merite veci na základe
inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.. Nie je možné, aby
súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stáva súčasťou právneho poriadku až po vzniku

právnej skutočnosti potom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd nevie
vysvetliť, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje
vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie
trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na
čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany

základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Súdom neprislúcha polemizovať o
vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek
úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne
rozhodnutie. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vznikajú
vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžka konania je ovplyvňovaná mimosúdnymi faktormi, ako nárastom

ekonomickej trestnej činnosti, či rozsahom nevybavenej súdnej agendy a pod.. Štrasburský súd uviedol,
že Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom, aby
vyhovoval požiadavkám čl. 6 ods. 1 zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote.

Odvolateľ vytýka súdu prvého stupňa, že nevyužil Znalecký posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval

Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Súd nevykonal dokazovanie s dostatočným
oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom.

Žalobca vytýka súdu, že bola podaná ústavná sťažnosť, pričom súd neprerušil konanie. Navrhuje zrušiť
rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutiaazistil,žerozhodnutiesúduprvéhostupňajepotrebnépotvrdiťakovecnesprávne.Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a
k tomu dodáva:

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z, súd skúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor v žiadosti, návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne.
Exekučný súd z úradnej moci podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, má právo skúmať žiadosť o
udelenie poverenia, čo limituje 15-dňovou lehotou na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale pri
bezchybnom návrhu. Ak exekučný súd z úradnej moci je oprávnený preskúmavať žiadosti o udelenie
poverenia, tak lehota 15 dní platí vždy len pre prípady vyhovenia návrhu a poverenia súdneho exekútora

vykonaním exekúcie. Exekučný poriadok neuvádza žiadnu lehotu na vydanie rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti na udelenie poverenia. 15-dňová lehota nie je stanovená pre prípad, ak súd zistí rozpor v
žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom. Nedodržaním 15-dňovej lehoty na vydanie
rozhodnutia o nevyhovení návrhu súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcienebola porušením práva oprávneného. Pre prípad neudelenia poverenia na vykonanie exekúcie nie je
zákonom - Exekučným poriadkom stanovená lehota, aj keď sa žalobca domnieva, že v takomto prípade
by mala platiť 15-dňová lehota na vydanie rozhodnutia o zamietnutí návrhu na udelenie poverenia.

Lehota na zamietnutie žiadosti na udelenie poverenia z Exekučného poriadku nevyplýva. Nemohlo dôjsť
k porušeniu práva žalobcu na vydanie rozhodnutia - urobenie úkonu v zákonom stanovenej lehote. Nie
je možné konštatovať nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Ustanovenie
§ 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. udeľuje právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom tomu, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Keďže takáto podmienka nároku na
náhradu škody nie je osvedčená žalobcom, keďže sa nedá konštatovať nesprávny úradný postup, potom
rozhodnutie okresného súdu je správne, pokiaľ súd žalobu zamietol.

Štát má zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom len v prípade, keď je
takýto nesprávny úradný postup preukázaný. Ak neexistuje v Exekučnom poriadku lehota na vydanie

rozhodnutia o neudelení poverenia súdnemu exekútorovi, nemôže sa žalobca domáhať náhrady škody,
ak nedošlo k porušeniu právnej povinnosti súdom.

Odvolací súd prisvedčuje názoru žalovanej, že nie sú splnené ani podmienky na vyvodenie
zodpovednosti za nesprávny úradný postup zadefinovaný v § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak

nebolokonštatovanéporušenieprávažalobcuvdôsledkuprieťahuvsúdnomkonaní,očomjeoprávnený
rozhodnúťústavnýsúd.NeexistujerozhodnutieÚstavnéhosúduSR,čikonštatovanieprieťahuvsúdnom
konaní predsedom okresného súdu. Novela § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. len bližšie zadefinovala
podmienky pre konštatovanie prieťahu v súdnom konaní ako predpokladu na uplatnenie nároku na
náhradu škody z nesprávneho úradnému postupu. Ak kompetentný orgán nezistil nesprávny úradný

postup,potomniejemožnévyvodiťzodpovednosťznesprávnehoúradnéhopostupuajvoformenáhrady
škody.

Žalobca v konaní uplatňuje právo na náhradu škody, keď škodu predstavujú náklady na evidovanie
pohľadávkyžalobcom.Odvolacísúdvzhodesokresnýmsúdomkonštatuje,ženestačísamotnétvrdenie

žalobcu o tom, že mu vznikli náklady, ktoré vyčíslil bez predloženia dôkazov o vynaložených nákladoch.
Naviac sa jedná o administratívne náklady, ktoré mal žalobca zo svojej pohľadávky a nemôžu byť
uplatnené ako náhrada škody pre porušenie povinnosti súdu v exekučnom konaní. Žalobca uplatňuje
nemajetkovúujmu,priktorejnepreukázal,žežalobcovivdôsledkunesprávnehoúradnéhopostupudošlo
k ohrozeniu jeho legitímnych očakávaní, k ohrozeniu jeho podnikateľských aktivít, straty dôvery vedenia

spoločnosti v súdnictve. Ide len o hypotetické úvahy žalobcu bez preukázania konkrétneho zásahu do
sféry žalobcu. Preto ani odvolací súd nevidí dôvod na priznanie náhrady škody, či nemajetkovej ujmy
na základe aplikácie nálezu Ústavného súdu SR o priznaní finančného zadosťučinenia za prieťahy v
súdnom konaní. Naviac došlo k zastaveniu exekučného konania v jednom prípade.

Ak žalobca poukazuje na Znalecký posudok č. 1/2014, tak je to možno považovať len za dôkaz, ktorý
nie je verifikovaný, pretože znalec vychádzal výlučne z údajov poskytnutých navrhovateľom. Znalecký
posudok je bezvýznamný aj vzhľadom na to, že sám navrhovateľ si zapríčinil neúspech v exekučnom
konaní, pričom náhrada škody vyjadruje len paušálne náklady, ktoré sú síce podložené znaleckým
posudkom, pričom sa vykazujú akékoľvek náklady administratívnej činnosti nepriamo ku konkrétnemu

nároku zo sporu. Nároky na náhradu škody sú skôr hypotetické, pretože vymedzujú všeobecné náklady
správy pohľadávky u žalobcu bez konkrétneho určenia výšky škody v súvislosti s jednotlivými spornými
prípadmi porušenia povinnosti exekučným súdom. Tu žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom, zatiaľ neosvedčeným a vznikom konkrétnej škody.

Pokiaľ žalobca žiada nemajetkovú ujmu, pretože samotné konštatovanie porušenia práva nebude
dostatočným zadosťučinením, tak výška nemajetkovej ujmy nie je preukázaná, pričom nie je preukázaný
ani nesprávny úradný postup rozhodnutím Ústavného súdu SR, resp. predsedom okresného súdu.
Naviac z hľadiska morálnych aspektov sám žalobca vymáha pohľadávky, ktoré sú pochybné. Preto aj
nárok na náhradu škody u žalobcu je pochybný.

Ak žalobca poukazuje na retroaktivitu pri použití § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., tak odvolací
súd konštatuje, že ide o nepriamu retroaktivitu, pretože v ods. 1 je vymedzený nesprávny úradný
postup a ods. 2, účinný od 1.1.2013, len bližšie definuje posudzovanie nesprávneho úradného postupusúdom,ktoréhodôsledkomsúsťažnostinaprieťahy,prípadnedisciplinárnekonanie,ktorébykonštatoval
Ústavný súd SR. Keďže neexistuje žiadne rozhodnutie týkajúce sa sťažnosti na prieťahy v konaní vo
veciach, ktoré sú predmetom nároku žalobcu, nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup,

ktorý je podmienkou na uplatnenie nároku na náhradu škody, či nemajetkovej ujmy. Ustanovenie § 9
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. len bližšie rieši otázku posúdenia nesprávneho úradného postupu, ale
definovanie nesprávneho úradného postupu je stále vedené v ods. 1 § 9 zákona účinného aj pred
1.1.2013. Aj táto námietka žalobcu v odvolaní nie je dôvodná. Preto odvolací súd nevidí dôvod na
zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Žalobca v konaní namieta, že nedošlo k prerušeniu konania pre položenie prejudiciálnej otázky. V spise
sa ale nenachádza návrh na prerušenie konania pre položenie otázky Ústavnému súdu SR, preto ani
odvolací súd nemohol o neexistujúcom návrhu rozhodnúť. Odvolací súd nevidí dôvod na prerušenie
konania vzhľadom na to, že neexistujú dôvody na postup podľa § 109 O.s.p. k prerušeniu súdneho
konania.

Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania. Žalobca ako neúspešný
účastník podľa § 142 ods. 1 O.s.p. má povinnosť nahradiť úspešnej žalovanej náhradu trov konania.
Keďže žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, preto úspešnej žalovanej nemohla byť priznaná
náhrada trov prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania
nežiadala, preto úspešnej žalovanej nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.