Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. marec 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/31/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111202005
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8111202005.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: U.. U. M., O.. XX.XX.XXXX, V.
P., P.Ě. XXXX/XX, t. č. X. Š., U.. E.. Š. XX, zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Világim, so sídlom v
Prešove, Reimanova 9, proti žalovanému: M. M., O.. X.X.XXXX, V. P., P.L. XXXX/XX, t. č. XXX T.-G.,
G., Í., zastúpenému Advokátskou kanceláriou BABIN, PETKO & partners, s.r.o., so sídlom v Prešove,
Hlavná 29, o zaplatenie 16.929,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov zo dňa 2.10.2014 pod č. k. 25C/71/2013-105, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 551,60 eur k rukám zástupcu
žalobcu Mgr. Petra Világiho, advokáta v Prešove, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 25C/71/2013-105 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 16.929,- eur a nahradiť iné trovy konania vo výške 150,- eur do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. Konanie o zaplatenie úrokov z omeškania z priznanej sumy zastavil. V odôvodnení
rozhodnutia súd uviedol, že návrhom z 27.1.2011 žalobca sa domáhal zaplatenia 16.929,- eur spolu
s 15 %-ným ročným úrokom z omeškania od 31.10.2007 do zaplatenia titulom poskytnutia pôžičky

žalovanému. So žalovaným dňa 6.11.2006 bola uzavretá zmluva na poskytnutie sumy 16.929,- eur, ktorá
mala byť vrátená do 14 dní po tom, ako veriteľ vyzve dlžníka na vrátenie, a to v hotovosti. Žalobca vyzval
žalovaného na vrátenie pôžičky dňa 17.10.2008, pričom žalovaný uvedenú sumu nezaplatil.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. V prvom rade namietal premlčanie nároku, s tým, že podpis na zmluve
nie je jeho podpisom. V tom čase mu bol odcudzený občiansky preukaz. Spochybňuje možnosť žalobcu
v danom období mať finančnú hotovosť k dispozícii, aby ju mu mohol požičať.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že 6.11.2006 došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, na
základe ktorej mal žalobca poskytnúť žalovanému 510.000,- Sk, t. j. 16.929,- eur. Podpis dlžníka bol
overený na Notárskom úrade L.. W. G.. Notársky úrad dvakrát overoval podpis žalovaného, a to jednak
pri zmluve o pôžičke pod poradovým číslom XXXXXX/XXXX, a druhýkrát pri osvedčení podpisu na listine
- splnomocnení na doručiteľa pod poradovým číslom XXXXXX/XXXX. Pri osvedčení pravosti podpisu
M. M. bol doložený občiansky preukaz so sériovým číslom: F. XXXXXX. Podpis bol overený 16.11.2006.

Výzvou zo 17.10.2008 žalobca žiadal o vrátenie pôžičky najneskôr do 31.10.2008. Podľa žalobcu
žalovaný predmetnú sumu nezaplatil.Žalobca trval na tom, že už v minulosti poskytoval menšie pôžičky žalovanému na základe ústnej zmluvy,
ale pri spornej sume už uzavreli písomnú zmluvu. Žalovaný s písomnou zmluvou išiel na overenie
podpisu na notársky úrad a následne došlo k obdŕžaniu finančných prostriedkov. Naposledy žalovaného

stretol pred dvomi rokmi na parkovisku, kedy ho žiadal o vrátenie pôžičky. Boli mu dané prísľuby na
vrátenie, ale potom pre pobyt žalovaného v zahraničí už sa pôžičky nedomohol.

Žalovaný sa bránil povinnosti vrátiť pôžičku s poukazom na to, že došlo k ukradnutiu jeho občianskeho
preukazu. Súd túto informáciu overoval na Okresnom riaditeľstve policajného zboru, kde došla správa

o tom, že strata občianskeho preukazu nahlásená nebola.

Súd nárok žalobcu posudzoval podľa § 657 Obč. zákonníka č. 40/1964 Zb., že zmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 559 ods. 1 Obč. zákonníka, splnením dlh
zanikne. Podľa § 101 ods. 1 Obč. zákonníka, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa

právo mohlo vykonať po prvý raz.

Súdvkonanímalpreukázanéuzavretiezmluvyopôžičke,pričomneuverilobranežalovaného,žezmluvu
neuzavrel. Zmluva obsahuje podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke. Bola účastníkmi podpísaná, pričom
u žalovaného je podpis overovaný. Nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že v rozhodnom období

mu bol ukradnutý občiansky preukaz. Keď žalovaný navrhoval grafologické skúmanie jeho podpisu, že
podpis nie je jeho, súd takýto návrh zamietol ako účelový a v konaní neefektívny. Ide len o určitú snahu
žalovaného oddialiť konečné rozhodnutie vo veci. Ak žalovaný namieta, že u žalobcu nebol dostatok
finančných prostriedkov, ktoré by mohol poskytnúť ako pôžičku, tak časť finančných prostriedkov si
žalobca požičal od rodičov. Keď sa namieta to, že nedošlo k reálnemu odovzdaniu zmluvy, tak je potom

pochybnosť o tom, prečo by bez poskytnutia finančných prostriedkov žalovaný overoval svoj podpis
na pôžičke. Je to štandardný postup medzi fyzickými osobami a nespôsobuje to neplatnosť zmluvy o
pôžičke.

Pri vznesenej námietke premlčania, súd je toho názoru, že žaloba bola podaná v 3-ročnej premlčacej

dobe. Preto súd návrh žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 2 O.s.p., kde úspešnému
žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania na zaplatenom súdnom poplatku 150,- eur.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalovaný. Súd zamietol návrh žalovaného na dokazovanie
znalcom ako návrh účelový a neefektívny. Súd vo veci rozhodol urýchlene a jednostranne v prospech
žalobcu bez odborného posúdenia pravosti podpisu na Zmluve o pôžičke zo 6.11.2006. Súd sa
takisto nezaoberal platnosťou samotnej zmluvy o pôžičke a či zmluva bola podpísaná účastníkmi.
Ďalej sa poukazuje na to, že pôžička je právny úkon, pri ktorom dochádza k reálnemu odovzdaniu

hotovosti medzi veriteľom a dlžníkom. Žalobca ale reálne nepreukázal odovzdanie hotovosti - pôžičky
žalovanému. Tu upriamuje pozornosť na iné rozhodnutia súdov ako Krajského súdu v Nitre vo veci
sp. zn. 25Co/289/2012, že podpísanie zmluvy o pôžičke a prevzatí peňazí nie je dôkazom o reálnom
odovzdaní predmetu pôžičky. Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom a vyžaduje skutočné odovzdanie
predmetu pôžičky veriteľa dlžníkovi. Keďže táto skutočnosť nebola preukázaná, žiada zrušiť rozhodnutie

súdu prvého stupňa a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Na odvolacom pojednávaní žalobca trval na osobnom odovzdaní hotovosti žalovanému. Bolo doložené
čestné prehlásenie jeho rodičov o poskytnutí pôžičky žalobcovi. Peniaze boli odovzdané pri N.R.I.I.
X., s tým, že žalovaný išiel na overenie notárskeho podpisu na listinu a potom mu boli odovzdané

peniaze, ktoré získal od otca. Keď poskytoval pôžičku žalovanému, veril a predpokladal, že dlh mu vráti.
Vtedy spoločne podnikali pri dovoze motorových vozidiel zo zahraničia. Otec mal k dispozícii peniaze
z dôvodov reštitúcií a predaja bytu.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého

rozhodnutiaazistil,žerozhodnutiesúduprvéhostupňajepotrebnépotvrdiťakovecnesprávne.Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a
k tomu dodáva:Žalobca v konaní uplatnil právo na vrátenie požičaných peňazí z písomne uzavretej Zmluvy o pôžičke
zo dňa 6.11.2006. Predmetom malo byť požičanie čiastky 510.000,- Sk, s tým, že peňažná suma bude
odovzdaná pri podpise zmluvy na notárstve zložením hotovosti a dlžník sa zaväzuje požičanú sumu

vrátiťveriteľovivlehote14dnípotom,akohonatoveriteľvyzve,atovhotovostivslovenskýchkorunách.
Podpis dlžníka - žalovaného bol overovaný na notárskom úrade. Súd vo veci vykonal dokazovanie
aj zisťovaním na notárskom úrade, kde notárka L.. W. G.D. potvrdila pravosť podpisu žalovaného na
zmluve o pôžičke v súvislosti so záznamom v osvedčovacej knihe, pretože v tento deň 6.11.2006
dvakrát overovala podpis M. M., nar. X.X.XXXX. Preto ani okresný súd nemal pochybnosť o pravosti

podpisu žalovaného na zmluve o pôžičke. Nelogické je overovať podpis na pôžičke, ak sa popiera vôbec
poskytnutie pôžičky. Žalovaný tiež trval na tom, že došlo ku krádeži jeho občianskeho preukazu, ale
OkresnériaditeľstvoPZ,oddeleniadokladovvP.nemánahlásenústratuobčianskehopreukazunameno
M. M. v mesiacoch október až december 2006. Aj takáto obrana žalovaného bola hodnotená okresným
súdom ako účelová so snahou oddialiť plnenie povinnosti z uzavretej zmluvy o pôžičke.

Z hľadiska vykonaného dokazovania, a to najmä potvrdenia notárskeho úradu, resp. polície je nesporné,
že žalovaný využíva možnosti spochybniť uzavretie zmluvy, a tak aj poskytnutie finančných prostriedkov,
pričom obrana žalovaného bola vyvrátená ako tvrdením notárskeho úradu, ako aj správou polície. Preto
odvolací súd v zhode s okresným súdom nemal pochybnosť o tom, že došlo aj k reálnemu odovzdaniu
peňazí oproti odovzdaniu písomnej zmluvy o pôžičke, tak ako to tvrdil žalobca v návrhu a v celom konaní.

Z týchto skutkových zistení vychádza aj odvolací súd, nemá pochybnosti o pravdivosti tvrdení žalobcu,
že došlo k poskytnutiu pôžičky žalovanému 6.11.2006 vo výške 510.000,- Sk. Krajský súd potvrdzuje
rozhodnutiesúduprvéhostupňaakovecnesprávne,pokiaľježalovanýzaviazanýkzaplateniuavráteniu
dlžnej pôžičky spolu s povinnosťou nahradiť aj trovy konania.

Ak žalovaný poukazuje na iné rozhodnutia súdov, kde pre platnosť má dôjsť k odovzdaniu peňazí
na naplnenie obsahu zmluvy o pôžičke, tak podľa odvolacieho súdu žalovaný ničím nepreukázal, že
nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, a logicky je možné očakávať, že z podpísanej zmluvy má aj veriteľ
povinnosť poskytnúť sumu zo zmluvy o pôžičke. Dá sa predpokladať, že pokiaľ by nedošlo k vydaniu
510.000,- veriteľom dlžníkovi, dlžník by neodovzdal text zmluvy o pôžičke s overeným podpisom dlžníka.

Preto obranu žalovaného považuje za účelovú, pričom takejto obrane nemôže vyhovieť. Krajský súd
potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne v celom rozsahu.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Úspešný žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania na trovách právneho zastúpenia za

dva úkony právnej pomoci vypočítané podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a to za účasť na pojednávaní
2.3.2016sodplatou267,22eur+1xrežijnýpaušál8,58eur.Zaporadusklientom15.2.2016patríodplata
takisto vo výške 267,22 eur + režijný paušál 8,58 eur. Celkové trovy odvolacieho konania na trovách
právneho zastúpenia 551,60 eur je povinný zaplatiť neúspešný žalovaný na účet právneho zástupcu
žalobcu Mgr. Petra Világiho do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.