Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Pezinok

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľubomíra Krchníková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 11P/29/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713202205
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Krchníková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2015:1713202205.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, v právnej veci

navrhovateľky: A. D., E. XX.X.XXXX I. B..I. XX Z. proti odporcovi: W. D., E. XX.X.XXXX F.W. J., I. , X.
C. L., X. XXX , A. XXXX J., o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej K.
D., E. X.X. XXXX , zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok,
odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo W. D., E. XX.X.XXXX v S. A. - S. - L., občan Tuniska a Moniky Khayatovej, rodenej
Moravčíkovej, narodenej 11.4.1973 v Bratislave Q. B. X.X.XXXX K. J. C. A. , zapísané v Knihe MV
SR osobitná matrika , vo zväzku F. X. XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a.

Súd zveruje maloletú K. D., E. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude maloletú
zastupovať a spravovať jeho majetok.

Odporca je povinný prispievať na výživu maloletej K. mesačne sumou 100 euro počnúc dňom
právoplatnosti tohto rozsudku, ktorú sumu je odporca povinný zasielať k rukám navrhovateľky, vždy do
15-teho dňa v mesiaci vopred.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím podaním na tunajšom súde dňa 14.2.2013, domáhala rozvodu manželstva
s odporcom, tým istým návrhom žiadal upraviť výkon rodičovských práv a povinnosti na čas po
rozvode manželstva k maloletej K., ktorá sa narodila v manželstve účastníkov konania. Svoj návrh
odôvodnila tým, že ich manželstvo od uzavretia manželstva 5 rokov nefungovalo, videli sa 1-2 x do
roka, navrhovateľka s dcérou cestovali do Tunisu za odporcom. V roku 2011 pricestoval odporca na
Slovensko, kde žije navrhovateľka aj s maloletou , v tom čase nemal záujem zamestnať sa, nejavil

záujem o maloletú dcéru, požičiaval si peniaze od rodinných príslušníkov navrhovateľka. Od septembra
2012 sa odporca zdržuje v Tunise a od tejto doby účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti,
o maloletú sa odporca nezaujíma, výživné nezasiela. Manželstvo je nefunkčné, trvalo rozvrátené a
navrhovateľka odmieta obnoviť spolužitie.
Odporca sa k návrhu nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil. Súd prostredníctvom MS SR doručil
cestou justičných orgánov Tuniska návrh spolu s upovedomením o termíne pojednávania a žiadosťou
o vyjadrenie sa k návrhu navrhovateľky splnomocnenej zástupkyni odporcu , a to dňa 20.5.2015.

Súd v zmysle ust. § 102 ods.2 Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov(ďalej len O.s.p.) pojednával a rozhodol v neprítomnosti odporcu.Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvá, nehodlá zotrvať v nefunkčnom
a formálnom manželskom zväzku. Od roku 2012 nežijú účastníci konania v spoločnej domácnosti,
neudržujú žiaden kontakt, o maloletú sa stará výlučne navrhovateľka, odporca neprispieva na výživu

maloletej.

Kolízny opatrovník , pre prípad že súd manželstvo účastníkov konania rozvedie, odporúča súdu aby
bola maloletá K. zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporca otca aby bol zaviazaný
prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 100 eur.

Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods.1 O.s.p. vo veci rozvodu
manželstva a podľa §120 ods. 2 O.s.p. vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej
K., oboznámením sa so sobášnym listom manželov, rodným listom maloletej, potvrdeniami o príjme
navrhovateľky, potvrdením o návšteve školy, rozpisom mesačných výdavkov s maloletou , písomným
oznámenímMinisterstvaspravodlivostiTuniskaodoručenísúdnychpísomnostiodporcovi,akoajďalšími

listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi.
Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľka a zistil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 8.4.2006 v Tunisku, u oboch sa jedna o manželstvo prvé,
navrhovateľka je národnosti slovenskej, odporca je štátny občan Tuniska, narodený vo Francúzku,
posledné spoločné bydlisko mali účastníci konania v Pezinku, kde navrhovateľka s maloletou dcérou

doposiaľ bývajú, čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu na konanie podľa § 88 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Z manželstva účastníkov sa narodila maloletá K., E.. X.X.XXXX.
Z vykonaného dokazovania a zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej
súvislosti a s prihliadnutím na všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení
navrhovateľky, ktorá odmietla pokus o zmierenie, vykonaný súdom podľa §100 ods. 1 O.s.p., mal

súd preukázané, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu ich
manželstva, ktoré bolo uzavreté dňa 8.4.2006. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo
rozvrátené tak, že toto manželstvo od roku 2012 neplní svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia
spolu nežijú, intímne sa nestýkajú a ani spolu nehospodária. Na základe uvedeného je zrejmé, že
manželstvo účastníkov konania neplní funkcie manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento

stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva, súd ustálil dlhodobé rozdielne nazeranie
manželov na výkon manželských povinností, na postavenie druhého partnera v manželstve, nezhody v
základnýchotázkachmanželskéhospolunažívania,rozdielnosťkultúrúčastníkovkonania,spôsobživota
odporcu.Toto všetko vyústilo do vzájomného citového odcudzenia manželov a nezáujem o udržanie
manželského spolužitia, na základe čoho nie je možné od účastníkov konania požadovať obnovu ich

manželského spolužitia. Navrhovateľka opakovane zhodne na uviedla že nemá záujem o obnovenie
spolužitia a spolužitie odmietla. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy , nemôže fungovať
bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie a pokiaľ obaja účastníci konania odmietajú
obnoviť spolužitie súd nemá prostriedky aby obnovenie spolužitia účastníkom konania zariadil, môže
iba vplývať na ich konanie v tomto prípade to bolo bezvýsledné. Navyše odporca aj napriek tomu, že

prevzal výzvu súdu aby sa k návrhu vyjadril, neurobil tak, čo súd vyhodnotil ako jeho nezáujem zotrvať
v manželstve. Preto mal súd za to, že rozvod takéto formálneho manželstva účastníkov konania nie je
ani v rozpore so záujmom ich maloletého dieťaťa a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Podľa Čl.l Zákona NRSR č. 36/2005 Z.z., Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
zneníneskoršíchpredpisov (ďalejlenZákonorodine) manželstvojezväzkommužaaženy.Spoločnosť

tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v
právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa§23ods.3Zákonaorodine súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada
pri porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 113 ods.1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.Z manželstva účastníkov konania sa narodila maloletá K., E.. X.X.XXXX, ktorá je vo veku 9 rokov, je
žiačkou 4.ročníka základnej školy, učí sa dobre, je zdravá, stravuje sa v škole - 23 eur, školský klub 8
eur, navštevuje krúžok ľadového hokeja - 500 eur ročne.

Matka maloletej nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, zamestnaná je ako majsterka odborného výcviku -
kaderníčka - SOŠ Pezinok, jej príjem z tejto činnosti mesačne netto 550 eur, poberá rodinné prídavky na
maloletú, iný príjem nemá , nepodniká. Spolu s maloletou bývajú v rodinnom dome matky navrhovateľky,
na bývanie matka prispieva 150 eur mesačne. Na pojednávaní matka uviedla, že otec na maloletú
neprispieva, nezaujíma sa o maloletú, z minulosti vie , že odporca sa práci vyhýbal, a nevie že by mal

ďalšie vyživovacie povinnosti.
Podľa Čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a
muža. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä
hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa Čl. 4 Zákona o rodine ,všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich
schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo

vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť
rodine pokojné a bezpečné prostredie.
Podľa § 28 súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o
výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa;
správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone

chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa §-u 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností,možnostíamajetkovýchpomerov povinnéhorodičasúdneberiedoúvahyvýdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1, 2 rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu,
je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča,

ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s
touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by
povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od
roku 2012, celú osobnú ako i finančnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje navrhovateľka sama, za
pomoci jej matky. Otec žiadnym spôsobom neparticipuje na výžive a výchove maloletej dcéry . Súd mal
preukázané, že matka sa o maloletú riadne stará , neboli v jej starostlivosti zistené žiadne nedostatky,

preto na čas po rozvode manželstva zveril maloletú K. do starostlivosti matky s právom zastupovať
maloletú a spravovať jej majetok. Súd svoje rozhodnutie opiera o skutočnosť, že otec žije v Tunisku
a o maloletú od roku 2012 nejaví záujem. Čo sa týka výšky výživného, pri určovaní výšky výživného
vyhovel súd návrhu matky a zaviazal odporcu na výšku výživného v mesačnej výške 100 eur. Uvedená
výška výživného zodpovedá veku maloletej, jej školským a mimoškolským aktivitám. Odporca súdu

nevydokladoval svoj príjem ako bolo od neho požadované, preto má súd za to, že súdom určené výživné
bude odporca schopný matke poukazovať.
S poukazom na vyššie uvedené a s použitím citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového
stavu vo veci súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, na podklade § 204 odseku 1) O. s.
p, podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu
ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie sa podáva cestou tunajšieho súdu na Krajský súd
v Bratislave písomne a v troch vyhotoveniach..
Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 odsek 2) O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne

zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 odsek 3) O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 162 odsek 1) O. s. p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od

ich doručenia.

Podľa § 162 odsek 2) O. s. p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie
výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do jedného mesiaca po právoplatnosti

tohto rozsudku oznámiť príslušnému orgánu poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje
predošlé priezvisko ( § 27 ods1 Zákona o rodine).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.