Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. marec 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/215/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112217056
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112217056.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci navrhovateľky V. B., K., S. XX, zastúpenej JUDr.
Martinom Kožiakom, advokátom, Košice, Murgašova 3, proti odporcovi V. B., K., S. XX, zastúpenému
opatrovníkom JUDr. Petrom Dudičom, zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie, o zrušenie práva
spoločného nájmu družstevného bytu, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I
24C/172/2012-60 z 11.3.2013 v znení opravného uznesenia 24C/172/2012-73 zo 4.6.2013

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia.
Navrhovateľke sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania a odporca nemá právo na ich náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom zrušil právo spoločného nájmu účastníkov konania k

družstevnému bytu č.27, nachádzajúcemu sa na 6. poschodí bytového domu XXX X. N. S. XX v
Košiciach, vedenom Správou katastra Košice vo vlastníctve Stavebného bytového družstva (ďalej len
SBD) I, Košice, Košice, Vojenská 14, IČO: 31 661 734, určil navrhovateľku za výlučnú nájomkyňu
predmetnéhodružstevnéhobytuazačlenkudružstva,odporcoviuložilpovinnosťpredmetnýbytvypratať
v lehote 15 dní po zabezpečení náhradného ubytovania zo strany navrhovateľky a priznal jej právo na
náhradu trov konania 200,52 € proti odporcovi (trovy právneho zast.), ktorú je povinný zaplatiť „k rukám“
jej zástupcu JUDr. M. Kožiaka, advokáta, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa navrhovateľka, návrhom doručeným mu 3.7.2012, domáhala
(čo žiadala), čo odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol (na čo poukázal), že vykonal „dokazovane“
výsluchom účastníkov konania a oboznámením listinných dokladov tvoriacich obsah spisu a na základe
týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci, konkrétne, čo zistil z rozsudku Okresného súdu
(ďalej len OS) Košice I 11C/326/2009-81 zo 7.4.2010 (právoplatného 1.6.2010), z rozhodnutia Družstva
združených stavebných bytových družstiev, Košice, Vojenská 14 z 1.7.1991, zo zápisnice z 11.3.1993,
z výpisu z LV č.XXXX K.. Ú.. N. Ť., obec Košice - sídlisko Ťahanovce, okres Košice I z 23.7.2012, z

obžaloby Okresnej prokuratúry (ďalej len OP) Košice I 1Pv/228/2011-4 zo „174“.7.2011, z predložených
poštových podacích poukazov, z platobných dokladov SIPO 2, zo mzdových listov navrhovateľky, zo
stanoviska SBD I Košice ako prenajímateľa z 31.1.2013, z výpisu z LV č.XXX K.. Ú.. K.-A., obec Kokšov-
Bakša, okres Košice - okolie z 13.2.2013, z výpovede účastníkov konania a z prednesu zástupcu
navrhovateľky. Vychádzajúc z § 868 O. z.,§ 175 ods.2,3 O. z., v znení zák.č.131/82 Zb. a § 705 ods.2,3 a
§ 712a ods.8 O. z. (ich znenie citoval) uzavrel: V danom prípade bolo predmetom konania zrušenie práva
spoločného nájmu účastníkov konania k družstevnému bytu. Na základe vykonaného dokazovania mal

za preukázané, že účastníkom konania vzniklo za trvania ich manželstva právo spoločného užívania k
predmetnému bytu a zároveň aj spoločné členstvo v družstve a to v súlade s cit. § 175 ods.2 a 3 O.
z., platného v čase vzniku predmetného právneho vzťahu, s použitím cit. prechodného § 868 O. z. Z
výsledkov dokazovania totiž nepochybne vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo 10.6.1989a následne, 1.7.1991 bol odporcovi rozhodnutím družstva pridelený družstevný byt, na základe čoho s
vlastníkom bytu - Družstvom združených stavebných družstiev v Košiciach 11.3.1993 uzavrel dohodu o
užívaní. resp. o odovzdaní a prevzatí družstevného bytu. Uvedená právna skutočnosť nastala v čase,

kedy účastníci konania ako manželia spolu trvale žili. Táto skutočnosť vyplýva zo zhodných výpovedí
účastníkov konania, ako aj zo znenia čl. 2 dohody o odovzdaní a prevzatí bytu. Následne, v súlade
s prechodným § 871 ods.1 druhá veta O. z., účinnosťou zák.č.509/91 Zb., t.j. 1.1.1992, sa právo
spoločného užívania bytu účastníkov trvajúce k tomuto dňu transformovalo na spoločný nájom bytu
manželmi. Taktiež je nesporné, že účastníci konania sa po rozvode manželstva (rozsudok o rozvode

manželstva nadobudol právoplatnosť 1.6.2010) nedohodli o tom, kto bude ako nájomca predmetný byt
ďalej užívať, preto bola splnená podmienka pre jeho rozhodovanie o tejto otázke, v súlade s cit. §
705 ods.2 druhá veta O. z., podľa ktorého rozhodol o zrušení práva spoločného nájmu účastníkov k
predmetnému družstevnému bytu. V danom prípade je nepochybné, že medzi účastníkmi nebol spor vo
vzťahu k otázke vzniku práva spoločného nájmu účastníkov k predmetnému družstevnému bytu, ani vo
vzťahu k otázke zrušenia tohto práva z dôvodu, že po rozvode manželstva sa nedokázali dohodnúť na

ďalšom nájme. Spornou medzi nimi však bola otázka, kto má byť ako člen družstva ďalším nájomcom
bytu, ako aj na túto otázku nadväzujúca otázka bytovej náhrady prislúchajúcej tomu z rozvedených
manželov, ktorý nebol určený za ďalšieho nájomcu bytu. Z cit. § 705 ods.3 O. z. vyplýva, že zák.
ustanovuje 2 základné kritériá, na ktoré má súd vziať zreteľ pri rozhodovaní o tom, kto bude ďalším
nájomcom bytu. V prvom rade ide o záujem mal. detí a stanovisko prenajímateľa. V danom prípade

je nepochybné, že v čase jeho rozhodovania už účastníci konania mali 1 mal. dieťa, A. B., nar.1999,
ktorá bola právoplatným rozsudkom OS Košice I 11C/326/2009-81 zo 7.4.2010 zverená do osobnej
starostlivosti navrhovateľky. Čo sa týka stanoviska prenajímateľa - vlastníka predmetného družstevného
bytu (podľa výpisu z LV č.XXXX je ním SBD I., Košice, Vojenská 14) z 31.1.2013, z neho vychádzať
nemohol, pretože družstvu „neboli sú“ známe pomery na strane účastníkov. Z obsahu cit. § 705 ods.3 O.

z. vyplýva, že súd podľa okolností prípadu pri rozhodovaní o ďalšom nájomcovi bytu môže prihliadať aj k
ďalším hľadiskám a to najmä vtedy, ak na niektoré z uvedených primárnych kritérií nemôže vziať zreteľ.
Takýmito ďalšími právne významnými hľadiskami sú najmä sociálne a majetkové pomery účastníkov
konania (so zreteľom k možnosti nového usporiadania nájomných vzťahov), zdravotný stav účastníkov
konania,spoločenskývýznamanáročnosťichpráce,ďalejto,akosaktorýzmanželovzaslúžilozískanie

predmetu nájmu, ale aj o jeho udržanie, ako aj skutočnosť, kto v byte fakticky býva a či u osôb, ktoré
v nájomnom vzťahu zotrvajú, sú predpoklady k usporiadanému a harmonickému spolužitiu, ale aj k
širším okolnostiam rozvratu manželstva. Z dokazovania vyplynulo, že odporca už dlhodobo neprispieva
na platenie nájomného, ak aj ďalších úhrad za služby spojené s nájmom. Uvedenú skutočnosť mal za
preukázanú zo zhodných výpovedí účastníkov; ani odporca teda uvedenú skutočnosť nepopieral, hoci

sa bránil, že do rozvodu manželstva na nájomné prispieval. Rozsudok o rozvode manželstva účastníkov
však nadobudol právoplatnosť 1.6.2010. V čase jeho rozhodovania teda odporca predmetný byt užíval
po dobu takmer 3 rokov bez akejkoľvek úhrady, pričom z odôvodnenia rozsudku o rozvode vyplynulo,
že už v tom čase neprispieval nijako na náklady spojené s vedením spoločnej domácnosti, ani na výživu
detí. Všetky potreby v tom čase ešte 2 mal. detí uhrádzala navrhovateľka. Pre neplnenie vyživovacej

povinnosti bol odporca na základe obžaloby OP Košice I 1Pv/228/11-4 zo 14.7.2011 odsúdený na
tom skutkovom základe, že od mesiaca august 2009 (t.j. po dobu 2 rokov) si neplnil vyživovaciu
povinnosť voči 3 deťom pochádzajúcim z manželstva účastníkov. Z listinných dokladov predložených
navrhovateľkou zistil, že táto výlučne sama uhrádza náklady spojené s nájmom bytu. Z dokazovania tiež
vyplynulo, že navrhovateľka je zamestnaná; už v čase rozhodovania o rozvode manželstva pracovala v

tejistejspoločnosti-RaulProduktions.r.o.,spriemernýmmesačnýmčistýmpríjmomcca400€.Odporca
uviedol, že je dlhodobo nezamestnaný, preto nemá dostatok finančných prostriedkov. Z dôkazov
vykonaných v rozvodovom konaní však vyplynulo, že bol dlhodobo zamestnaný (od r.1988) ako vodič
v DPMK a.s. Košice, ktorá s ním 1.10.2008 okamžite skončila pracovný pomer pre neospravedlnené
absencie v práci, teda pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Strata stabilného príjmu zo zamestnania

bola teda spôsobená jeho vlastným správaním, jeho nezodpovedným prístupom k práci. Uvedený záver
podporuje aj fakt, že bol z evidencie uchádzačov o zamestnanie, v ktorej bol vedený od 4.2.2009 do
18.10.2009, 19.10.2009 vyradený pre nespoluprácu, ako aj fakt, že napriek tomu, že je vedený ako
vlastník podielu na rodinnom dome (ďalej len RD) súp.č.186 v k. ú. K.-A. v rozsahu 6/96, ako to
vyplynulo z výpisu z LV č.XXX, na tento podiel je vedená exekúcia. Čo sa týka príčin rozvratu manželstva

účastníkov, súd v rozsudku o rozvode konštatoval, že rozvrat vzťahov bol zapríčinený predovšetkým
nezáujmom odporcu o manželské spolužitie a o rodinný život, ako aj jeho nezodpovedným prístupom
k majetku. V konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľka mohla zodpovedajúcim spôsobom riešiť
svoju bytovú otázku bývaním v inej nehnuteľnosti. Z dokazovania nevyplynulo, že by vlastnila inúnehnuteľnosť. Dom vo Valalikoch, na ktorý poukazoval odporca, navrhovateľka zatiaľ nevlastní ani len
v spoluvlastníckom podiele, pretože je stále vo vlastníctve rodičov a do budúcnosti sa vyporiadanie
bude týkať aj jej ďalších 10 súrodencov. „Na viac“, za situácie, že v predmetnom byte na Havanskej

ul. nebýva len navrhovateľka, ale aj všetky deti účastníkov konania, ktoré študujú v Košiciach, javí sa
návrh odporcu, aby sa odsťahovala do rodičovského domu, ako neadekvátny. Prihliadnuc ku všetkým
uvedeným skutočnostiam jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, je zrejmé, že v prospech odporcu
môže svedčiť iba tá skutočnosť, že tento sa viac zaslúžil o získanie bytu, ktorý mu bol - podľa jeho
tvrdenia - pridelený ako stabilizačný pod podmienkou, že u svojho zamestnávateľa odpracuje určený

počet rokov. Ostatné skutočnosti však svedčili jednoznačne v prospech navrhovateľky. V prvom rade
ide o skutočnosť, že predmetný byt predstavuje riešenie bytovej otázky detí účastníkov konania, vrátane
mal.A.,ktorábolarozsudkomsúduzverenádoosobnejstarostlivostinavrhovateľky,ďalejskutočnosť,že
je schopná riadne aj naďalej platiť nájomné a úhrady spojené s nájom bytu, ktorú schopnosť deklarovala
existenciou pracovného pomeru, výškou dosiahnutého príjmu ako aj tým, že tieto platby vo vzťahu k
družstvu riadne uhrádzala. Prihliadol aj na širšie okolnosti rozvratu manželstva, ktorý bol zapríčinený

predovšetkým nezáujmom odporcu o manželský a rodinný život a nezodpovedným prístupom k majetku,
ďalejnaskutočnosť,žesineplnívyživovaciupovinnosťvočideťom,akajnapredpokladypreharmonické
ausporiadanéspolužitieúčastníkovvbyteaprevažnústarostlivosťnavrhovateľkyodomácnosťarodinu,
nielen pred rozvodom manželstva, ale aj po rozvode. Na skutočnosť, že odporca zo svojho príjmu z
pracovného pomeru splácal pôžičku poskytnutú zamestnávateľom na vyplatenie členského podielu v

bytovom družstve, ako aj mladomanželskú pôžičku, nebolo možné prihliadať ako na okolnosť svedčiacu
v jeho prospech, pretože v rámci hospodárenia manželov počas trvania manželstva je vecou dohody,
ktorý z nich bude platiť pôžičky bez ohľadu na ich účel. Zaplatenie pôžičiek jedným z manželov nemôže
byť v spoločnom hospodárení v neprospech druhého manžela. Po posúdení uvedených skutočností
konštatoval, že v predmetnej veci je „na mieste“, aby navrhovateľka bola určená za ďalšiu nájomkyňu

bytu a členku družstva. Z cit. § 712a ods.8 O. z. vyplýva, že v prípadoch zrušenia spoločného nájmu
družstevného bytu po rozvode manželstva podľa § 705 ods.1 a 2 druhej vety, zák. priznáva pre
rozvedeného manžela ako primárnu formu bytovej náhrady náhradný byt. Výnimočne, ak sú dané
dôvody hodné osobitného zreteľa, môže súd rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo na kvalitatívne
i kvantitatívne nižšiu formu bytovej náhrady (náhradné ubytovanie alebo prístrešie). V danom prípade

mal za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa cit. zákonného ust., podľa ktorých
prislúcha odporcovi právo na bytovú náhradu vo forme náhradného ubytovania. Týmito dôvodmi sú
jednak uvedené skutočnosti a teda, že už dlhodobo neprispieva na platenie nájomného, ako aj ďalších
úhrad za služby spojené s nájmom, pričom v čase rozhodovania súdu predmetný byt užíval po dobu
takmer 3 rokov bez akejkoľvek úhrady, ďalej, že už v čase rozvodového konania všetky potreby detí

uhrádzala navrhovateľka, odporca si vyživovaciu povinnosť voči deťom dlhodobo neplnil, za čo bol
odsúdený. Rozvrat manželských a rodinných vzťahov medzi účastníkmi bol zapríčinený predovšetkým
nezáujmom odporcu o manželské spolužitie a o rodinný život, ako aj jeho nezodpovedným prístupom
k majetku a práci, v dôsledku čoho stratil aj stabilný príjem zo zamestnania. Hoci v konaní nebolo
preukázané, že by odporca mal uspokojivo zabezpečenú bytovú otázku na inom mieste, prihliadol aj na

skutočnosť, ktorú sám potvrdil a teda, že od januára 2013 sa v byte nezdržiava. V dôsledku uvedeného
sa mu javí spravodlivým, aby jeho povinnosť z bytu sa vypratať viazal len na zabezpečenie náhradného
ubytovania zo strany navrhovateľky. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. O. s. p.
(jeho znenie citoval) a navrhovateľke, ktorá mala v konaní úspech, priznal právo na náhradu trov proti
odporcovi. Napriek skutočnosti, že konanie o zrušenie spoločného nájmu predstavuje tzv. iudicium

duplex, kedy rovnaký návrh môže podať aj druhý účastník, v danom prípade je z odporcovho postoja
zrejmé, že nebol prístupný dohode a uznaniu dôvodov, ktoré v prevažnej miere evidentne svedčili v
prospech navrhovateľky. Preto na rozhodovanie o náhrade trov konania neaplikoval § 150 ods.1 O. s.
p. (aj jeho znenie citoval). Trovy navrhovateľky predstavujú trovy právneho zast., pretože v tomto spore
bola zastúpená advokátom. Trovy právneho zast. určil podľa § 11 ods.1 písm. a),§ 10 ods.1 a § 16

ods.3 vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení
účinnom v čase vykonania právnych služieb. Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby
je podľa § 11 ods.1 písm. a) cit. vyhl. jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť
hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Jedna
trinástina výpočtového základu v r.2012 bola 58,69 € a v r.2013 60,07 €. Zástupcovi patrí odmena 58,69

€ za 2 úkony právnych služieb - prevzatie a prípravu zast. (28.6.2012), žalobu (3.7.2012) a 60,07 € za
účasť na pojednávaní 11.3.2013, spolu 177,45 €. Zástupcovi patrí aj tzv. režijný paušál vo výške jednej
stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby, za r.2012 7,63 € a za r.2013 7,81 €, spolu23,07 €. Spolu trovy právneho zast. sú 200,52 €. V súlade s § 149 ods.1 O. s. p. zaviazal odporcu, aby
priznanú náhradu trov zaplatil „k rukám“ zástupcu navrhovateľky.
Proti rozsudku podal odporca včas odvolanie a uviedol: Rozsudok mu bol doručený 24.5.2013, - t.j. po

viac ako 2 mesiacoch od vyhlásenia, čo je v rozpore s O. s. p. jeho § 158 ods.5, keďže ak predseda
súdu zo závažných dôvodov nerozhodne inak, rozsudok sa vyhotoví a odošle do 30 dní odo dňa jeho
vyhlásenia; v dôsledku čoho sa dostal podľa právnika Centra právnej pomoci do časovej tiesni a preto
prostredníctvom Centra právnej pomoci nestihol podať ani návrh na vyporiadanie BSM, a tak ich BSM
ostalo nevysporiadané a platí preň § 149 O. z. (jeho znenie citoval). - Podáva z dôvodov uvedených v

§ 205 ods.2 písm. a)-f) O. s. p. (citoval ich znenie) toto svoje odvolanie, pretože Súd pri rozhodovaní
prihliadolsícenazáujemdetíúčastníkovkonania,ktorímajúodvodenéprávobývania.Obytovejnáhrade
ale nerozhodol v zmysle § 712a ods.8 O. z. tak, že navrhovateľka je povinná zabezpečiť odporcovi
náhradný byt, ale tak, že pretože údajne boli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, on má
nárok iba na náhradne ubytovanie. S týmto nesúhlasí a domnieva sa, že tieto osobitého zreteľa dôvody
neboli preukázané, lebo síce od januára 2013 býva občas u svojho priateľa, ale zdržiava sa na adrese

svojho trvalého bydliska, pretože ten, komu bola uložená povinnosť z bytu sa vysťahovať v určenej
lehote po zabezpečení bytovej náhrady, má až do splnenia tejto podmienky právo v byte bývať (právo
bývania), a tiež preto, že zabezpečenie bytovej náhrady navrhovateľka môže navrhovateľ preukázať
rôznym spôsobom, ale otázku bytových náhrad rieši hmotné právo. Citoval znenie § 712 ods.1 O. z.
Najvyššou formou bytovej náhrady je náhradný byt, ktorým podľa § 712 ods.2 O. z. treba rozumieť

byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho
domácnosti. Uvedenej požiadavke musia vyhovovať všetky náhradné byty bez ohľadu na to, čo bolo
dôvodom skončenia nájmu bytu. Okrem uvedenej požiadavky musí náhradný byt v niektorých prípadoch
spĺňať ďalšiu požiadavku - musí byť veľkosťou obytnej plochy, vybavením a umiestnením primeraný
bytu, ktorý sa má vypratať, a to s prihliadnutím na životné a pracovné potreby nájomcu (tzv. primeraný

náhradný byt). Je tomu [v prípadoch skončenia nájomného pomeru výpoveďou z dôvodov uvedených
§ 711 ods.1 písm. a),b),e),f) alebo i) O. z. (§ 712a ods.1 O. z. v znení do 1.9.2001). V iných prípadoch
náhradný byt môže byť aj v horšej kvalite a s menšou obytnou plochou, akú má byt, ktorý sa „i“ vypratať
a môže byť aj mimo obce, v ktorej sa nachádza vypratávaný byt (§ 712a ods.3 O. z. v znení do
1.9.2001). Zabezpečenie náhradného bytu horšej kvality, keďže ide o kvalitatívne závažný zásah do

pomerov vypratávaného subjektu, prichádza do úvahy len vtedy, ak to explicitne ustanovuje zák. Ďalšou
formou bytovej náhrady je náhradné ubytovanie, ktorým podľa § 712 ods.3 O. z. treba rozumieť byt s
jednou obytnou miestnosťou alebo obytnú miestnosť v slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach
určených na trvalé bývanie alebo podnájom v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu;
uvedený byt (rozumej s jednou obytnou miestnosťou) alebo uvedenú obytnú miestnosť môžu pritom

užívať viacerí nájomcovia. Podľa § 43b ods. 4 Stavebného zákona (zák.č.50/76 Zb. v znení neskorších
predpisov) byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný
do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie. Podľa ods.5 tohto §, obytná
miestnosť je miestnosť, ktorá svojím stavebno-technickým riešením a vybavením „splna“ podmienky
na trvalé bývanie. Podľa § 2 ods.2 zák.č.182/93 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,

bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím
stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.
Z cit. ust. vyplýva, že inštitúty náhradného bytu a náhradného ubytovania poskytovaného vo forme
bytu s 1 obytnou miestnosťou nie sú navzájom rigorózne oddelené. Byt s 1 obytnou miestnosťou,
podľa definície predmetu náhradného ubytovania, totiž môže byť nepochybne za určitých okolností aj

náhradným bytom; obom formám bytovej náhrady je spoločné, že sa charakterizujú bývaním trvalého
charakteru, resp. že ich zabezpečenie poskytuje vypratávanému subjektu ochranu na dobu neurčitú
(tým sa líšia od prístrešia). Uvedené druhy bytových náhrad treba však dôsledne rozlišovať. Podľa
Najvyššieho súdu rozdiel medzi náhradným bytom a náhradným ubytovaním poskytovaným vo forme
bytu s 1 obytnou miestnosťou spočíva v kvalite bývania v prospech náhradného bytu. Náhradný byt musí

svojou veľkosťou a vybavením zabezpečiť ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti.
Takúto kvalitu náhradné ubytovanie (poskytovane formou bytu s 1 obytnou miestnosťou) nemusí mať a
právo bývania nájomcu môže byť výrazne obmedzované ďalšími nájomcami (porovnaj slová: Byt alebo
obytnú miestnosť môžu užívať viacerí nájomcovia). Na základe uvedeného sa domnieva, že mu mal byť
pridelený náhradný byt. Stratil zamestnanie preto, že pre prekročenie rýchlosti mu bol odňatý vodičský

preukaz a preto ako vodič Taxislužby nemohol vykonávať prácu. T. č. mu ale už uplynul zákaz činnosti
2 roky a preto si hľadá prácu vodiča, ktorú si nájde a preto bude potrebovať náhradný byt. Preto z
uvedených dôvodov podáva odvolanie a navrhuj, na základe súdom I. stupňa vykonaného dokazovania,
zmeniť rozsudok súdu I. stupňa a prisúdiť mu náhradný byt, nie len náhradné ubytovanie.K odvolaniu odporcu predložila navrhovateľka písomné vyjadrenie, ktorým navrhla, v súlade s § 219 O. s.
p., odvolaním odporcu napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdiť a zaviazal odporcu povinnosťou
zaplatiť jej náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla ďalej: Odporcom napadnutý rozsudok zodpovedá

vo všetkých jeho výrokoch príslušným ust. hmotného práva a bol vydaný v súlade s príslušnými
procesnými ust. Súd správne aplikoval príslušné ust. slovenského právneho poriadku a v nadväznosti
na to vyvodil správny právny záver, ktorý aj náležite odôvodnil. Obsahom odvolania odporcu je len
jeho opätovné poukazovanie na skutočnosti, s ktorými sa súd riadne a vyčerpávajúco vysporiadal.
Z obsahu odvolania odporcu vyplýva, že jeho odvolanie smeruje len proti výroku, ktorým ho súd

zaviazal povinnosťou predmetný byt vypratať v lehote 15 dní po zabezpečení náhradného ubytovania
z jej strany. Stotožňuje sa s právnym názorom súdu, že v danom prípade sú naplnené dôvody
osobitného zreteľa odôvodňujúce nárok odporcu len „na na“ náhradné ubytovanie. V konaní bolo
preukázané, že počnúc augustom 2009 všetky platby nájomného a úhrad za služby spojené s nájmom
uhrádzala a uhrádza výlučne ona a odporca na nájomné a úhrady za služby spojené s nájmom nijako
neprispieval a neprispieva. Ďalej bolo preukázané dlhodobé neplnenie si vyživovacej povinnosti odporcu

voči 3 ich dcéram, ktorých výživu zabezpečovala a zabezpečuje len ona. Rovnako bola preukázaná
príčina rozvratu manželstva účastníkov konania spočívajúca v nezodpovednom prístupe odporcu k
manželskému spolužitiu a rodinnému životu. V neposlednom rade bolo preukázané, že odporca sa
od januára 2013 v byte ani nezdržiava a nebýva v ňom a súčasne že je podielovým spoluvlastníkom
v podiele 1/8 z celku RD súp.č.XXX na parc.č.133/1 a pozemkov: parc.č.132/1 vo výmere 694 m2,

záhrady, parc.č.133/1 vo výmere 555 m2, záhrady, parc.č.133/3 vo výmere 70 m2, zastavané plochy
a nádvoria, nachádzajúcich sa v k. ú.: K.-A.. Odporca nijako neprispieval a neprispieva na výživu
svojich 3 dcér, nijako neprispieval a neprispieva na nájomné a úhrady za služby spojené s nájmom,
ona je dokonca nútená uhrádzať jeho dlhy voči tretím osobám. Všetky opísané skutočnosti jednotlivo i
v ich vzájomných súvislostiach zakladajú dôvody osobitného zreteľa odôvodňujúce právo odporcu len

na náhradné ubytovanie. Zo všetkých uvedených dôvodov preto navrhla rozsudok v jeho odvolaním
odporcu napadnutej časti ako vecne „správne“ potvrdiť a zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť jej
náhradu trov odvolacieho konania 67,88 € za 1 úkon právnych služieb 60,07 € (písomné podanie na súd
vo veci samej - vyjadrenie k odvolaniu) + režijný paušál 7,81 €. Súčasne, v súlade s § 45 ods.4 v spojení
s § 214 ods.3 O. s. p., žiadala, že v prípade, ak bude odvolací súd rozhodovať rozsudkom bez nariadenia

pojednávania, aby upovedomil elektronickými prostriedkami na e-mailovú adresu: mkoziak@,stonline.sk
jej zástupcu o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku.
Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo

je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudku
má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje,
pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa v podstate iba
opakujú skutočnosti uvádzané žalobcom už v konaní na súde prvého stupňa, s ktorými sa súd výstižne
a presvedčivo vyrovnal.

Ani jeden zo žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
Podľa§221ods.1O.s.p.súdrozhodnutiezruší,lenaka)sarozhodlovoveci,ktoránepatrídoprávomoci
súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c)
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu,
nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody

neexistovali a j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Žalovaný neuvádza v odvolaní žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné urobiť záver, že v
konaní došlo k niektorej z vád uvedených v tomto ust.
Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvého stupňa pri dokazovaní, v nesprávnom

posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom
poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania
alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale lenvtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
Žalovaným v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby konanie na súde bolo takou inou

vadou postihnuté.
Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého
stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal

dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z
povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.
Žalovaný v odvolaní označuje nijaký dôkaz, ktorý navrhoval už v konaní na súde prvého stupňa, ale

nebol vykonaný.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi

chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.
s.p.(Dôkazysúdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnej

súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú
itakéskutkovézistenia,ktorézaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Ideosituáciu,keďjelogickýrozpor

v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p. Pri hodnotení dôkazov je potrebné
zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré

z vykonaného dôkazu vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť
zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá § 132 O. s. p., lebo
hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne
ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým
záverom, je zrejmý nesúlad. Ak určitú skutočnosť je možné preukázať len na základe nepriamych

dôkazov, pre záver o jej preukázaní, je dostačujúce, aby predmetný skutkový záver bolo možné s veľkou
mierou pravdepodobnosti pripustiť. Nepriame dôkazy nemusia mať takú dôkaznú silu, ktorá nepripúšťa
iný skutkový záver, než ku ktorému súd prvého stupňa dospel, avšak postačuje, že s veľkou mierou
pravdepodobnosti k tomuto záveru, na rozdiel od iných možných záverov, vedú.
Žalovaný neuvádza v odvolaní žiadne skutkové zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej

stránke a ktoré sú nesprávne, lebo nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Podľa § 205a ods.1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej
príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že
v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ

nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 a d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. e) O. s. p. je daný vtedy, ak vo svetle nových skutočností alebo
dôkazov, ktoré účastník uplatnil v súlade s § 205a O. s. p., nemôže obstáť súdom zistený skutkový stav.
Ide najmä o skutočnosti a dôkazy, ktoré nastali (vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozsudku súdu prvého

stupňa, preto skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli v konaní pred súdom prvého stupňa a účastník ich
neuplatnil (hoci len preto, že o nich nevedel), nemôžu byť v sporovom konaní odvolacím dôvodom.
Predpokladá sa, že účastníkom uplatnené skutočnosti a dôkazy sú nové (v porovnaní s tým, aké tu boli
v konaní pred súdom prvého stupňa) a v danej veci sú právne významné.Žalovaný neuviedol v odvolaní nič, čo by zakladalo existenciu uvedeného odvolacieho dôvodu. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa

príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a

použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

Súdpoužilsprávnyprávnypredpis,správnehoajvyložilanadanýskutkovýstavhoisprávneaplikoval,t.
zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania.
Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa§151ods.1prvávetaO.s.p.opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Navrhovateľka mala aj v odvolacom konaní plný úspech, preto by mala právo na náhradu jeho trov a

to za vyjadrenie k odvolaniu, avšak odmena ani náhrada hotových výdavkov jej zástupcu jej nemohla
byť priznaná, lebo vyjadrenie neobsahuje nijaké procesne významné skutočnosti, z toho dôvodu trovy
spojenéstýmtoúkonomnemožnopovažovaťzapotrebnénaúčelnéuplatňovaniepráva.Odporcanemal
v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.