Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ludvika Bodnárová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/64/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715209398
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7715209398.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Diany Solčányovej v právnej veci navrhovateľky W.. F. B.
nar. XX.X.XXXX bývajúcej na ulici B.. K. č. X v W. proti odporcovi F. B. nar. X.X.XXXX bývajúcemu na
ulici. B.. K. č. X v W. v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom N. B. nar. XX.X.XXXX a E. B. nar. XX.XX.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Michalovce č.k. 23P 78/2015-124 z 25.11.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o výživnom pre mlaoleté deti N. nar.

XX.X.XXXX a E. nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode.

o d ô v o d n e n i e :

SúdprvéhostupňanapadnutýmrozsudkomrozviedolmanželstvoúčastníkovkonaniaW..F.B.aodporcu
F. B. uzavreté dňa XX.XX.XXXX zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v Michalovciach vo
zväzku XX ročník XX na strane XX pod poradovým číslom XXX. Na čas po rozvode zveril maloletú N.
a maloletú E. do osobnej starostlivosti navrhovateľke, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať
ich majetok. Odporcu zaviazal prispievať výživným na maloletú N. 180 Eur mesačne a maloletú E.
100 Eur mesačne, ktoré má platiť vždy do 16-teho dňa v mesiaci vopred navrhovateľke počnúc dňom
právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Na žiadosť rodičov styk odporcu s maloletými deťmi

neupravil. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Výroky o rozvode manželstva a výchove maloletých detí odvolaním napadnuté neboli, preto neboli
predmetom odvolacieho konania a nadobudli právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Proti výroku rozsudku o výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Uviedol, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa v časti určenia výživného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konajúci
súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnemu rozhodnutiu. Zdôraznil, že nie je v
jeho finančných možnostiach, aby prispieval na výživu maloletých detí v takom rozsahu, ako to určil
prvostupňový súd. Poukázal na to, že v priebehu celého konania deklaroval, že je zamestnaný len
šesť mesiacov v roku, jedná sa o sezónne práce u toho istého zamestnávateľa v Írsku, kde pracuje na
zemiakovej farme. Zvyšných šesť mesiacov je evidovaný ako nezamestnaný na Slovensku s tým, že

mu nepatrí žiaden nárok na podporu v nezamestnanosti. Za týchto okolností je jeho priemerný hrubý
mesačný zárobok 530 Eur. Navrhol preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku
o výživnom zmenil a zaviazal ho platiť tak, že na každé maloleté dieťa 80 Eur mesačne.K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril kolízny opatrovník. Uviedol, že životná úroveň dieťaťa musí byť
porovnateľná so životnou úrovňou rodiča, ktorý takýto status dieťaťu musí zabezpečiť už len so zreteľom

na skutočnosť, že v prípade spolužitia rodičov by toto postavenie dieťaťu zákonite patrilo. Navrhol preto,
aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku potvrdil.

K odvolaniu sa vyjadrila navrhovateľka. V súvislosti s príjmom otca poukázala na skutočnosť, že odporca

pracuje šesť mesiacov v Írsku, šesť mesiacov sa zdržiava na Slovensku. V tejto súvislosti uviedla, že
poberá aj rodinné prídavky z Írska, ktoré matke maloletých detí neposkytuje. Vyslovila presvedčenie, že
aj za obdobie šiestich mesiacov počas pobytu na Slovensku je schopný brigádnicky pracovať. Navrhla
preto, aby odvolací súd napadnutý výrok o výživnom potvrdil v celom rozsahu.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania odporcu preskúmal napadnutý výrok rozsudku o výchove a výžive
aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania

podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k presvedčeniu, že súd prvého
stupňadostatočnezistilskutkovýstavvovzťahukvýrokuourčenívýživného,posúdilhopodľasprávnych
zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania. Preto je odôvodnenie rozhodnutia o určení výživného

presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s
námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom
prvého stupňa a odporca ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti,
ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o určení výživného. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je v
záujme maloletých detí je určené výživné predovšetkým v záujme maloletých detí.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého výroku rozhodnutia odvolací súd dodáva, že v zmysle ustálenej
súdnej praxe pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho,
aká peňažná suma je mesačne potrebná na úhradu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom

medzi tieto potreby patrí okrem výžive vo vlastnom zmysle slova aj šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na
bývanie ako aj ďalšie potreby súvisiace so zdravotným stavom, s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania
dieťaťa, rozvojom jeho záujmom, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové a rekreačné
potreby. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného
stavu, druhu a stupňa školy, ktorú dieťa navštevuje, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú,

má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktorá dovoľujú možnosti rodičov.
Na strane povinných osôb rodičov detí súd zisťuje ich reálne príjmy, teda nielen príjmy ktoré fakticky
dosahujú, ale aj potencionálne príjmy, ktoré by mohli dosahovať, ak by riadne využívali svoje vzdelanie,
pracovné skúsenosti, vek, zdravotný stav a podobne, ako aj celkové majetkové pomery, nevyhnutné
životné náklady, prihliada aj na ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti, ako aj pomer zabezpečovania

osobnej starostlivosti o maloleté deti tým, ktorým z rodičom, nakoľko aj osobná starostlivosť o dieťa je
formou plnenia vyživovacej povinnosti.

Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením súdu prvého stupňa týkajúcim sa možnosti a schopnosti, ako

aj majetkových pomeroch otca plniť si vyživovacie povinnosti k maloletým deťom pričom konštatuje,
že konajúci súd sa dôsledne zaoberal príjmami otca, ktoré dosahuje počas pobytu v Írsku a navyše
poberá rodinné prídavky, ktoré mu fakticky nepatria, pričom ich používa pre svoju vlastnú potrebu.
Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že otec v čase pobytu na Slovensku vzhľadom k svojmu vzdelaniu,časovým možnostiam, zdravotnému stavu má možnosť pracovať brigádnicky, resp. nájsť si prácu aby
si navýšil svoje finančné prostriedky a mohol bez akéhokoľvek finančného zaťaženia prispievať na
výživu maloletých detí. Dodáva, že je jeho povinnosťou plniť si vyživovaciu povinnosť v dostatočnej

výške a neponechávať finančné zaťaženie len na navrhovateľku, matku maloletých detí, ktorá si svoju
vyživovaciu povinnosť ale aj osobnú starostlivosť o deti plní v plnej výške a bez akýchkoľvek výhrad.
Vzhľadom ku skutočnosti, že otec v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za
následok iné rozhodnutie o vyživovacej povinnosti k deťom a s ktorými by sa súd prvého stupňa nebol
náležite vysporiadal vo svojom rozhodnutí, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých

výrokoch podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v
celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.