Rozhodnutie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/228/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113232559
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113232559.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska
č. 5, IČO 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Bratislava,
Pajštúnska č. 5, IČO 36 613 843, proti odporcovi P. Q., naposledy bytom T. nad Q., t.č. na neznámom
mieste, v konaní zastúpený opatrovníčkou Janou Maliníkovou, súdnou tajomníčkou Okresného
súdu Považská Bystrica, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu občianskeho združenia

Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. č. 7, Bratislava, IČO 42 362 962, právne
zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom v Bratislave, Dobrovičova č. 13, o zaplatenie
6.361,92 EUR s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín č.k. 21C/142/2014 - 130 zo dňa 10. decembra 2015, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu v napadnutej časti vo výroku I. o
d m i e t a .

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku II. o trovách konaniach p
o t v r d z u j e .

Vedľajší účastník na strane odporcu j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho

konania 275,22 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, k rukám jeho právneho zástupcu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu 3/zaplatiť navrhovateľovi 6.361,92 EUR,
úrok z omeškania za obdobie od 11.12.2010 do 03.11.2012 vo výške 262,57 EUR a úrok z omeškania
8,75 % ročne zo sumy 6.361,92 EUR od 04.11.2012 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Odporcovi 3/ a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu uložil povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 1.385,98 EUR, pozostávajúce zo

zaplateného súdneho poplatku vo výške 381,50 EUR a trov právneho zastúpenia vo výške 1.004,48
EUR, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku advokátskej kancelárii TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o..

V odôvodnení konštatoval, že na základe zmluvy o úvere právny predchodca navrhovateľa poskytol
odporcovi 1/ na jeho požiadanie peňažné prostriedky a odporca 1/ sa zaviazal poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť zvýšené o dohodnuté úroky v pravidelných mesačných splátkach. Zmluva spĺňa

náležitosti zmluvy o úvere definované v § 497 Obch.zák. a záväzkový vzťah medzi účastníkmi je
teda vzťahom zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledujúcich Obch. zák., ktorý predstavuje tzv.
absolútny obchod. Napriek uvedenému je nutné vec posúdiť i podľa ustanovení spotrebiteľského
práva. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Posudzovaný
právny vzťah túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva o úvere bola vyhotovená ako formulár a jej

súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností Obchodné podmienky, ktoré odporcovia ovplyvniť nemohli,
nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že právnypredchodca navrhovateľapriuzavieranízmluvyvystupovalvrámcivýkonusvojejpodnikateľskejčinnosti
a odporcovia v čase uzavretia zmluvy nekonali v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo
inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísali ako fyzické osoby za účelom priamej osobnej spotreby

pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti. Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Obč.zák., nakoľko ide o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú
medzi veriteľom ako dodávateľom a odporcom 1/ ako spotrebiteľom. Predmetná zmluva je zároveň
zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

V danom prípade predmetná zmluva v časti týkajúcej sa požičania finančných prostriedkov
neobsahovalataképodmienky,ktorébybolivrozopresdobrýmimravmi,prípadnektorébypredstavovali
zjavný nepomer práv a povinností medzi účastníkmi zmluvy.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že predchodca navrhovateľa s odporcom 1/

uzavrel zmluvu o úvere, ktorú svojou povahou a charakterom zmluvných strán možno považovať za
spotrebiteľskú. Zároveň mal súd za preukázané, že odporca 1/ ako dlžník si neplnil svoje povinnosti
splácať poskytnutý úver tak, ako bolo dohodnuté. Odporcovi 2/ a 3/ vznikla povinnosť uspokojiť
pohľadávku navrhovateľa ako ručiteľom na základe uzavretej dohody o ručení. Z pohľadu vyššie
uvedeného bol nárok navrhovateľa uplatnený dôvodne, súd však mal povinnosť aj bez vznesenej

námietky premlčania prihliadať na to, či uplatnený nárok premlčaný je, či nie je.

Z uplatnených splátok neboli premlčané žiadne splátky, nakoľko si navrhovateľ nárokuje splátky splatné
od 20.11.2012 a návrh na začatie konania podal na tunajšom súde dňa 22.11.2013.

V prípade spotrebiteľskej zmluvy je pri zosplatnení úveru dodávateľ povinný dodržiavať § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predtým, ako dodávateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru,
musí upozorniť spotrebiteľa na právo žiadať zaplatenie všetkých splátok jednorazovo v prípade, ak
spotrebiteľ v lehote 15 dní od doručenia tejto kvalifikovanej výzvy neuhradí svoj súčasný dlh. Až po
uplynutí tejto 15-dňovej lehoty môže dodávateľ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť a žiadať o zaplatenie

celého dlhu. Z oznámenia právneho predchodcu navrhovateľa zo dňa 25.07.2005 však jednoznačne
vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru zaslal
všetkým odporcom kvalifikovanú výzvu. Tieto výzvy navrhovateľ predložil súdu spolu s doručenkami.
Následne navrhovateľ dňa 15.11.2012 vyhlásil mimoriadnu splatnosť dlhu. Súd mal tak preukázané, že
navrhovateľ, resp. právny predchodca navrhovateľa postupovali pri vyhlásením mimoriadnej splatnosti

v súlade so zákonom o bankách.

Nakoľko sa odporca dostal do omeškania, súd priznal navrhovateľovi aj žiadaný úrok z omeškania,
ktorý bol uplatnený v zákonnej výške.

S poukazom na vyššie uvedené, súd zaviazal odporcu 3/ na zaplatenie sumy 6.361,92 EUR, úrok z
omeškania za obdobie od 11.12.2010 do 03.11.2012 vo výške 262,57 EUR a úrok z omeškania 8,75 %
ročne zo sumy 6.361,92 EUR od 04.11.2012 do zaplatenia, keďže proti odporcovi 1/ a 2/ bolo konanie
zastavené z dôvodu ich úmrtia bez právnych nástupcov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zaviazal odporcu a
vedľajšieho účastníka nahradiť navrhovateľovi ako plne úspešnému účastníkovi konania trovy konania.

Na náhradu trov konania súd zaviazal odporcu spolu s vedľajším účastníkom, a to z dôvodu, že vedľajší
účastník po vstupe do konania s poukazom na § 93 ods. 4 O.s.p. disponuje až na pár výnimiek

rovnakými právami a povinnosťami ako hlavný účastník, na podporu ktorého vystupuje a rovnako zdiela
ten istý procesný osud pokiaľ ide o mieru procesného úspechu - neúspechu v konaní, vrátane náhrady
trov. Vzhľadom na to, že sa navrhovateľ stal plne úspešným v konaní, mu súd priznal plnú náhradu
trov konania, na ktoré s poukazom na to, že vedľajší účastník znáša všetky práva a povinnosti rovnako
ako účastník, na strane ktorého vystupuje, súd zaviazal na tieto odporcu a vedľajšieho účastníka na ich

náhrade spoločne a nerozdielne.

Trovykonanianavrhovateľaprestavujúzaplatenýsúdnypoplatokvovýške381,50EURatrovyprávneho
zastúpenia vo výške 1.004,48 EUR.Trovy konania je odporca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa v zmysle ustanovenia §
149 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku, a to v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, návrh v celom
rozsahu zamietnuť a priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov celého konania. Mal za to, že
súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že žalobca nepreukázal splnenie
podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a poukázal

na iné rozhodnutia súdov. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa nesprávne zaviazal vedľajšieho
účastníka k náhrade trov konania. Mal za to, že súd nemohol zaviazať vedľajšieho účastníka k náhrade
trov, keďže takýto spôsob vyrovnania medzi účastníkmi nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu.
Zastávalnázor,ženatentoprípadnemožnoaplikovaťustanoveniaO.s.p.,keďvedľajšíúčastníkžiadnym
úkonom vo veci samej nenavýšil trovy konania, jeho vstup konanie nijako neovplyvnilo, pričom zároveň
poukázal na rozhodnutia iných súdov.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol odvolanie
vedľajšieho účastníka odmietnuť v zmysle ust. § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. a zároveň si uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že v zmysle ustanovenia § 93 ods. 6 O.s.p. bez súhlasu
hlavného účastníka vedľajší účastník nie je oprávnený podať odvolanie. Vzhľadom na to, že Združenie
takýto súhlas k podanému odvolaniu nepriložilo, zastáva názor, že tým nesplnilo podmienky uvedené

v citovanom ustanovení zákona. Poukázal na dôvodovú správu k bodu 4 zákona č. 353/2014 Z.z., a
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR.
Skôr, než odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa,
zaoberal sa prípustnosťou podaného odvolania. Z odvolania vedľajšieho účastníka nepochybne vyplýva,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa napadol nielen čo do výroku o náhrade trov konania, ale aj čo do

vo výroku o veci samej.
Podľa ust. § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to
zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.
Podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým,

kto na odvolanie nie je oprávnený.
Z citovanej procesnoprávnej úpravy vyplýva, že samostatným procesným právom podať proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa odvolanie, nezávislým od postoja, vôle a úkonov (hlavného) účastníka
konania, disponuje vedľajší účastník výlučne v prípade, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý
spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a ním podporovaným vedľajším účastníkom. Takúto

procesnú úpravu odôvodňuje snaha zabrániť tomu, aby vedľajší účastník čelil dôsledkom vyrovnania
vzťahu medzi ním a účastníkom konania bez možnosti ovplyvniť výsledok konania aj podaním
odvolania proti vôli účastníka konania, ktorého v konaní podporuje. V prejednávanej veci však nemožno
konštatovať, že by išlo o situáciu upravenú v ust. § 201 druhá veta O.s.p., teda že by z právneho
predpisu vyplýval určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi združením na ochranu spotrebiteľov ako

vedľajším účastníkom a odporcom, pričom obdobné právne posúdenie vyslovil aj Najvyšší súd SR v
uznesení sp. zn. 3Cdo 188/2012 zo dňa 05. februára 2013. Ako však zdôraznil dovolací súd, ust. § 201
druhá veta O.s.p. v spojení s ust. § 93 O.s.p. nemožno vykladať tak, že vedľajší účastník má právo
podať odvolanie iba za uvedeného predpokladu (teda že z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom). Z uvedeného rozhodnutia dovolacieho súdu vyplýva, že

podľa ustáleného názoru rozhodovacej praxe je legitimácia vedľajšieho účastníka na podanie odvolania
vo všeobecnosti daná, ak sa ním podporovaný účastník nevzdal práva podať odvolanie, alebo ak s
odvolaním vedľajšieho účastníka neodmietol udeliť svoj súhlas. Neudelenie takéhoto súhlasu zo strany
účastníka vedie k neúčinnosti odvolania podaného vedľajším účastníkom ako neoprávnenou osobou
(porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 59/2009 zo dňa 30. apríla 2009).

Z obsahu spisu vyplýva, že odporca do dnešného dňa neudelil s odvolaním podaným vedľajším
účastníkom na strane odporcu svoj nevyhnutný súhlas.
Za tejto procesnej situácie, keď v súdnom spise sa nenachádza žiadne stanovisko odporcu vyjadrujúce
súhlas s odvolaním podaným vedľajším účastníkom čo do veci samej, pričom ani vedľajší účastník
vo svojom odvolaní nepreukázal, že by z právneho predpisu vyplýval určitý spôsob vyrovnania vzťahu

medzi ním a odporcom, odvolací súd považoval za potrebné odvolanie vedľajšieho účastníka vo
vymedzenej časti odmietnuť.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu
čo do vo výroku vo veci samej ako podané neoprávnenou osobou podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p.odmietol a nemohol sa už zaoberať dôvodmi tejto časti odvolania a vecnou správnosťou napadnutého
rozhodnutia čo do veci samej.
Odvolací súd vec v napadnutej časti vo výroku o trovách konania (v ktorej odvolanie vedľajšieho

účastníka ako oprávnenej osoby nebolo odmietnuté) preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 93 ods. 4 prvá veta O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník.
Náhradatrovsporovéhokonaniajeovplyvnenázásadouúspechuvoveciazásadouzavinenia.Zmyslom
zásady úspechu vo veci, ktorá sa uplatní aj v tomto prípade, je priznanie trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva tomu účastníkovi konania, ktorý vo veci dosiahol procesný úspech.
Za takéhoto účastníka, s ohľadom na charakter meritórneho výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa,

ktorý riadnym opravným prostriedkom napadnutý nebol, treba nepochybne považovať navrhovateľa,
ktorý bol v celom rozsahu procesne úspešný. Preto sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého
stupňa, ktorý pri rozhodovaní o trovách konania dôsledne postupoval podľa citovaného ust. § 142 ods.
1 O.s.p. s tým, že navrhovateľ si trovy konania uplatnil riadne a včas.
Odvolací súd v danom prípade nevzhliadol ako dôvodné námietky vedľajšieho účastníka uvedené v

odvolaní, v zmysle ktorých zaviazanie vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania popri odporcovi
neprichádza do úvahy, keďže takýto spôsob vyrovnania medzi účastníkmi konania nevyplýva zo
žiadneho právneho predpisu. Pokiaľ ide o uloženie povinnosti vedľajšiemu účastníkovi na náhradu
trov úspešnému účastníkovi vystupujúcemu na strane navrhovateľa, odvolací súd uvádza, že právny
základ pre takéto rozhodnutie poskytuje ust. § 93 ods. 4 prvá veta O.s.p., v zmysle ktorého má vedľajší

účastník rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, pričom odvolací súd nespochybňuje,
že vedľajšiemu účastníkovi nemožno ukladať žiadne hmotnoprávne povinnosti ani priznávať práva
vyplývajúce z hmotného práva. V tejto súvislosti však odvolací súd zdôrazňuje, že právo na náhradu trov
konania a povinnosť hradiť trovy konania sú procesnými právami a povinnosťami, pričom tak, ako má
vedľajší účastník v prípade úspechu podporovaného hlavného účastníka právo na samostatnú náhradu

trov konania, treba vedľajšieho účastníka v prípade procesného neúspechu účastníka, na strane ktorého
vystupuje, zaviazať povinnosťou nahradiť trovy konania popri tomto neúspešnom účastníkovi konania.
Odvolací súd konštatuje, že nezaviazanie vedľajšieho účastníka v prípade procesného neúspechu
účastníka, na strane ktorého vystupuje, na náhradu účelne vynaložených trov konania úspešnej
protistrane, by tak viedlo k obchádzaniu zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov v sporovom konaní.

Pokiaľ je prípustné, aby v prípade úspechu účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, mu
bola priznaná náhrada trov konania ako samostatnému subjektu občianskeho súdneho procesu, musí
zároveň platiť, že tento vedľajší účastník môže byť spolu s podporovaným účastníkom zaviazaný na
náhradu trov konania, v ktorom podporovaný účastník nedosiahol procesný úspech, ak tu nie sú iné
okolnosti hodné osobitného zreteľa, pričom takéto iné okolnosti v preskúmavanej veci odvolacím súdom

zistené neboli.
Zároveň odvolací súd pripomína, že so zavedením inštitútu vedľajšieho účastníctva na podporu
účastníka - spotrebiteľa (§ 93 ods. 2 O.s.p.), nedošlo k žiadnej takej zmene ustanovení O.s.p. o náhrade
trov konania (§ 142 až § 150 O.s.p.), ktorá by na nový inštitút špecifickým spôsobom reagovala. Súčasne
ani samotná právna úprava uvedeného inštitútu problematiku náhrady trov konania neupravuje. Nie

je tak daný žiaden zákonný podklad pre zmenu ustálenej súdnej praxe z obdobia pred zavedením
vedľajšieho účastníctva podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p., ktorá zaväzovala k náhrade trov aj vedľajšieho
účastníka, a to popri účastníkovi, ktorého v konaní podporoval.
Vovzťahukodvolacímnámietkamvedľajšiehoúčastníkanastraneodporcu,ženatentoprípadnemožno
aplikovať ustanovenia O.s.p. a že vedľajší účastník žiadnym úkonom vo veci samej nenavýšil trovy

konania, odvolací súd uvádza, že tieto považuje za neopodstatnené a pre preskúmanie správnosti
napadnutého výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa za irelevantné, keďže podľa názoru odvolacieho
súdu vedľajší účastník po vstupe do konania s poukazom na už vyššie spomínané ust. § 93 ods. 4
O.s.p. disponuje až na niekoľko výnimiek rovnakými (procesnými) právami a povinnosťami ako hlavný
účastník, na podporu ktorého v konaní vystupuje, a rovnako aj zdieľa ten istý procesný osud a znáša

tie isté procesné dôsledky spojené s mierou dosiahnutého (ne)úspechu v konaní vrátane náhrady trov
konania.
Preto bol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania v súlade
s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdený.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O.s.p., kedy navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní procesne úspešný a
trovy odvolacieho konania si riadne uplatnil, bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania voči

neúspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vo výške 275,22 Eur, a to za jeden úkon
právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu podľa ust. § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v
znení neskorších predpisov, k tomu príslušný režijný paušál vo výške 8,58 Eur podľa ust. § 16 ods. 3
vyhlášky a DPH 20 %.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .