Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. september 2012

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/147/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110216203
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7110216203.11

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I, samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou, v právnej veci žalobkyne: A. S.,
E.. XX.X.XXXX, P. XX, D., zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, proti
žalovanému: Š. S.D., E.. XX.XX.XXXX, J.. D. X, F., Č. X., o vydanie bezdôvodného obohatenia takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie 8,06 eur mesačne od 1.3.2010 do rozhodnutia súdu a vo výške 74,60
eur mesačne od rozhodnutia súdu do budúcna, a tiež v časti o 4.439 eur z a s t a v u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 794,34 eur.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa svojím návrhom, doručeným súdu 21.6.2010 domáhala od žalovaných zaplatenia 746 eur
za ako polovice povinných platieb za byt za obdobie 3-12/2010 a ďalej vo výške 74,60 eur mesačne ako
aj polovicu sumy zo spoločne ušetrených finančných prostriedkov a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnila tým, že v manželstvo účastníkov bolo rozvedené 4.12.2009, po 47 rokoch
manželstva, napriek nesúhlasu žalobkyne rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, číslo konania:

8Cop/175/2009-134, a to aj napriek jej návrhu, aby kauza bola odložená, lebo v čase odvolacieho
konania dostala infarkt, kedy jej žalovaný neposkytol pomoc. Nebolo vyhovené ani jej žiadosti o
skutočné preskúmanie nezávislým odborníkom zdravotného stavu žalovaného. Jeho ďalšie konanie
poukazuje na to, že je úplne z normy, je dokázateľne úplne dezorientovaný v čase a zákonných
povinnostiach voči svojmu majetku. Žalobkyňa napriek zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu, bola
nútená pracovať a zabezpečovať chod domácnosti, pretože odporca roky odmietal okrem povinných

platieb správcovi, inkasa, poistky, dane, prispievať na údržbu a výdavky domácnosti. Žalobkyňa nielenže
hradila všetky platby týkajúce sa hygienických, čistiacich potrieb, opráv, údržby a kúpy nutného nábytku /
napr. kuchynská sedačka, policová skrinka do kuchyne, uzavretá skrinka do predsiene, vešiaková stena
do predsiene, výmena kuchynského radiátora a ďalšie nutné doplnky do domácnosti/, ale aj všetky
práce vykonávala fyzicky sama, alebo hradila ich vykonanie, pretože žalovaný odmietol čokoľvek robiť,
alebo financovať. Žalovaný, pretože manželia nemali rozdelené BSM, všetky finančné prostriedky, ktoré

usporil tým, že žalobkyňa vykorisťoval a nútil pracovať, ukladal na svoje účty, na ktoré nedal žalobkyni
dispozičné právo. Dokonca rok používal pevnú telefónnu linku T-com a na paušál odmietol prispieť. Keď
sa žalovaný v marci 2010 odsťahoval postupne z bytu na Lomenej 30, Košice, ktorý je ich spoločným
vlastníctvom, písomne oznámil žalobkyni, že od uvedeného dátumu neprispieva na náklady bytu, ktorý
je aj jeho vlastníctvom. Už z jeho listu z 19.4.2010 je zrejmý jeho časový posun a nereálny popis vecí,
ktoré si vzal (hlavne tajne vyniesol). Ale hlavne sa nedá hovoriť o "osobnej potrebe", keď bez vedomia

navrhovateľky vybral z účtu Slov. sporiteľňa dňa 24.5.2005 sumu 55.670 Sk, t. j. 1848 eur a ďalej ich
previedol do VÚB a ešte za trvania manželstva vybral 5.700 Eur dňa 19.10.2010 z OTP Slovakia. Je tolen v jeho hlave, že "súhlasí", aby sa byt predal. Byt sa totiž sám (a bez plnej moci) nepredá. Žalobkyňa
v jej zdravotnom stave nemôže byť vystavovaná neustálym stresom, vybavovaniu, zháňaniu predaja
bytu, nejakému sťahovaniu a to všetko bez akýchkoľvek prostriedkov, o ktoré ju žalovaný pripravil. Za

cenu trojizbového starého panelového bytu a ešte k tomu v nezateplenom dome, sa určite nedajú kúpiť
ani 2 garsónky.
Žalovaný si vôbec nepripúšťa povinnosti, že vlastníkovi nehnuteľnosti vyplývajú zo zákona povinnosti
povinných platieb, ináč je to klasifikované podľa § 454, ako bezdôvodné obohacovanie a hodnota jeho
podielu na nehnuteľnosti klesá. Výpočet polovice platieb, ktoré od 1.3.2010 žalovaný neuhradil:

1/ 62,55 Eur - mesačný zálohový predpis správcu BYTEX /odpočítaná je polovica spotreby teplej a
studenej vody, hoci na údržbu celého bytu je tiež potrebná voda, okrem osob. spotreby - umývanie,
čistenie/. Ostatné položky nie je možné odpočítať, pretože kúrenie je zokruhované a nedá sa odpojiť
a podľa novej vyhlášky si obyvatelia odsúhlasili spotrebu na kúrenie podľa m2.
2/ 29,22 Eur - bytová poistka Allianz, poistenie domácnosti a zodpovednosti za škodu - ročne 58,44
Eur. Čísla poistiek: 300014498 a č. 100016040.

3/ 6,50 Eur - platobný výmer daň A/byty/ - ročne 12,97 Eur.
4/ 26,64 Eur - platobný výmer komunálny odpad, ročne 53,28 Eur.
5/ 11,60 Eur - zásuvkové na TV, platené inkasom mesačne 2,32 Eur.
6/ 16,42 Eur DIGI satelit
7/ 30,12 Eur ročne čistiace prostriedky

Spolu za 10 mesiacov od 1.3.2010 do 31.12.2010 746, 00 Eur, z toho mesačná platba 74,60 eur, vrátane
poplatku za 3 mesiace DIGI satelitu, ktorý nechal nainštalovať, poplatok nechal stŕhať z účtu žalobkyne
a pri odchode ho neohlásil, takže mala problémy vybaviť zrušenie zmluvy, ktorú podpísal on a musela
hradiť DIGI satelit až do mája 2010.Všetky uvedené platby sú polovičné. V platbách nie je zahrnutá cena
práce za údržbu bytu, prípadné opravy a poplatky za úhradu poštovými poukážkami a bankové poplatky

za príkazy k platbe.
Žalobkyňa na pojednávaniach ďalej uviedla, že pokiaľ ide o variabilnú zložku tepla za vykurovanie a
teplo na ohrev vody, tá sa vypočíta podľa úniku na jednotlivých stupačkách a na stratách tepla na
rozvodoch, nakoľko majú dve výmeničky a tepláreň zaujíma len výsledná suma tepla, je potrebné to
potom rozpočítavať, pričom sú byty, ktoré sú pri týchto výpočtoch zvýhodňované - prízemné, bočné,

strešné. Hodnota bytu sa za jej bývania neznížila, naopak zvýšila - dom bol zateplený, zvýšili sa platby
do fondu opráv, dala so synom do poriadku plesnivé steny, parkety.
Podľa ustanovenia § 144 Občianskeho zákonníka sú spoluvlastníci povinní spoločne uhrádzať náklady
naspoločnúvecvsúvislostisjejužívanímaleboudržiavaním.Ztohovyplývaprávospoluvlastníkaužívať
vec, ale aj povinnosť spoločne uhrádzať náklady na túto vec. Na daný prípad nemožno analogicky použiť

ustanovenia o spoločnom nájme bytu, nakoľko tu nedošlo medzi účastníkmi k dohode o užívaní bytu.
Účelom najbližšie sú ustanovenia o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré medzi účastníkmi
doposiaľ nebolo vyporiadané, čiže ustanovenia § 853 a 143 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú, čo
je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nemožno spravodlivo žiadať od žalobkyne,
aby opustila predmetný byt vzhľadom na jej vek, jej zdravotný stav ako aj skutočnosť, že sa stará o

invalidného syna, potrebuje pre neho stabilné prostredie. Ak by byt žalobkyňa prenajala, musela by sa
o neho ako prenajímateľ starať a ako zisťovala v realitných kanceláriách, vedela by ho prenajať max. za
330-340 eur vzhľadom na to, v akom je stave, pričom za nájom v menšom byte by uhrádzala asi 280 eur.
Pokiaľ ide o výber hotovosti z 26.8.2010 vo výške 1330 eur z účtu žalovaného, ide o účet OTP
Senior konto, kde chodil žalovanému starobný dôchodok, pozostával z dvoch zložiek, zo slovenského

a českého, spolu vo výške cca 455 Eur., žalobkyňa si uplatňuje nárok nie na dôchodok žalovaného, ale
na sumy, ktoré tam predtým vkladala, resp. ktoré mu posielala, ktoré si tam žalované možno uložil. Ide
o príjmy spoločne nadobudnuté ešte počas manželstva, keďže mu žalobkyňa posielala aj vreckové aj
peniaze pre vnuka, ktoré nie vždy odovzdával vnukovi aj peniaze z penzijného fondu českomoravského
vo výške 18 000 Kč.

Žalovaný sa k žalobe prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyjadril tak, že žiadal žalobu
zamietnuťazaviazaťžalobkyňunanáhradutrovkonania.Uviedol,žekprvejčastižalobysavzhľadomna
jeho snahu o vecnosť a zrozumiteľnosť nebude vyjadrovať. K druhej časti žaloby uviedol, že vzhľadom
na existenciu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len "BSM") za trvania manželstva je

irelevantnézaoberaťsachodomdomácnostiakoajvýdavkamisňouspojenými,nakoľkovšetokmajetok,
ktorýmanželianadobudlizatrvaniamanželstva,nadobudlidoBSM,atedaobajabolioprávnenínakladať
so spoločným majetkom podľa vlastnej vôle pokiaľ išlo o bežné veci. Žalovaný nedisponoval žiadnymi
finančnými prostriedkami, ktoré patrili do BSM bez vedomia žalobkyne, resp. v prípade, že určitéfinančné prostriedky získal, išlo o bežné sumy, ktoré používal aj na úhradu nákladov spojených s
bývaním. Sama žalobkyňa potvrdila, že účastníci konania žili oddelene aj keď v spoločnom byte, neviedli
spoločnú domácnosť a každý hospodáril oddelene. Nemali ani spoločné záujmy a každý trávil svoj voľný

čas nezávisle na sebe. Žalovaný sa snažil niekoľkokrát od rozvodu manželstva dohodnúť s manželkou
navysporiadaníBSM,avšakbezvýsledne.Žalovanýsaporozvodeodsťahovalzbytu.Polovicunákladov
spojených s bývaním, ktorých sa domáha žalovaná, si uplatňuje bezdôvodne, pretože žalovaný bol
vzhľadom na finančnú situáciu a zrušené BSM nútený hľadať si bývanie s nižšími nákladmi. Žalobkyňa
sa sama rozhodla ostať bývať v tomto byte a teda plne ho využívať a bola a je si vedomá vyšších

nákladov. Nižšie náklady by mohla mať napríklad v jednoizbovom byte. Žalovaný si z bytu odniesol
iba veci osobnej potreby a expresívne vyjadrovanie o vykrádaní bytu nemieni komentovať. Čo sa týka
sumy 55.670 Sk, tieto peniaze neboli majetkom žalovaného, ale jeho synovca, pre ktorého vykonával
stavebné práce na jeho dome a z ktorých uhrádzal náklady na stavbu. Žalovaný odmieta tvrdenie, že
by sa obohacoval neplnením si svojich finančných záväzkov a pokračuje vo vyrábaní dlhov, nakoľko v
uvedenom byte býva žalobkyňa a nie žalovaný. Vzhľadom na vyššie uvedené, že rozpočítané položky

žalobkyňou sú irelevantné, nakoľko žalovaný v uvedenom byte vôbec nebýva a ani ho iným spôsobom
nevyužíva. Naopak žalobkyňa je tá, ktorá má z jeho užívania prospech a vzniknuté náklady spojené s
jeho využívaním si teda musí hradiť sama.
V ďalšom podaní žalovaný namietal hodnotenia a vyjadrenia žalobkyne ku zdravotnému stavu
žalovaného, nakoľko v rozvodovom konaní bol aj na základe znaleckého posudku jasne popísaný dôvod

rozvodu ako aj vzťah žalobkyne a žalobcu. Jej tvrdenia ohľadne zdravotného stavu žalovaného nie sú
ničím podložené a už vôbec sa netýkajú meritu veci. Čo sa týka finančných prostriedkov zo Slovenskej
sporiteľne, ako žalovaný už skôr uviedol, išlo o úhradu za stavebný materiál - tehly na dom synovca - J.
S., ktorý uvedené potvrdzuje aj priloženým čestným vyhlásením a vyúčtovaním, ktoré si viedol synovec
žalovaného.

Ďalej na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaný uviedol, že nemohlo ísť o
bezdôvodné obohatenie, čo sa týka jednotlivých platieb za byt, pretože účastníci už nežili v spoločnej
domácnosti, žalovaný neužíval byt, všetky náklady mala teda znášať žalobkyňa. Ak by aj súd dospel k
záveru, že nárok žalobkyne je v časti dôvodný, malo by sa vychádzať z reálne spotrebovaných energií,
teda z vyúčtovania. Žalovaný opustil byt po psychickom nátlaku zo strany žalobkyne, čoho následok bol

aj rozvod. Žalovaný predmetný byt neužíva, platí 7000 Kč mesačne za nájom bytu v Čechách. Všetky
plnenia prijímala žalobkyňa, a teda je povinná aj znášať náklady s tým spojené. Pokiaľ ide o poistné,
tak poistné sa týkalo poistenia domácnosti, a teda vybavenia bytu, nie nehnuteľnosti a keďže žalovaný
sa vzdal všetkého vybavenia bytu, je na žalobkyni, aby znášala poistenie týchto hnuteľných vecí, ak
na ňom trvá. Ona sama uzatvárala predmetné poistné zmluvy. Riešením danej situácie by bol jednak

predaj spoločného bytu účastníkov a kúpa menšieho bytu do podielového spoluvlastníctva účastníkov
konania. Ďalším riešením by tiež mohol byť, že žalovaná by odišla bývať na privát a predmetný byt by sa
prenajímal, pričom z tohto prenájmu by mohli byť hradené aj nároky, ktoré požaduje žalobkyňa v tomto
konaní. Ak by už bolo potrebné použiť analógiu, tak možno použiť ustanovenia o spoločnom nájme bytu
po rozvode manželstva, kde v zmysle ustanovení sa manželia buď dohodnú na tom, kto bude užívať

ďalej byt a teda zaňho aj uhrádzať platby spojené s užívaním alebo ak sa nedohodnú, tak rozhodne súd.
Účastníci už ku koncu manželstva hospodárili samostatne, každý mal vlastný účet a mali oddelenú
domácnosť a vyberané finančné prostriedky žalovaný použil na úhradu svojich životných nákladov.
Pokiaľ ide o výbery z účtu OTP Banky, išlo o výber v čase trvania manželstva, čiže to by malo byť
predmetom konania o vyporiadanie BSM. Vyporiadanie BSM sa má týkať celého majetku. Pokiaľ ide

o výber zo Slovenskej sporiteľne, ten je z roku 2005, to by malo byť taktiež predmetom konania o
vyporiadanie BSM. Ďalší výber z OTP Banky, k nemu došlo po zániku manželstva. Keď si žalovaný vedel
nájsť privát, môže si ho nájsť aj žalobkyňa. Z predaja bytu by si mohla priplácať na nájom dosť dlhý
čas, avšak jej nezáleží na tom, aby sa niečo zlepšilo, len sa mstí žalovanému za jeho návrh na rozvod.
Od roku 2003 do novembra 2011 robil žalovaný u synovca, ktorý si rekonštruoval rodinný dom. Tak mu

dôveroval, že mu posielal peniaze na účet, z ktorého potom žalovaný vyplácal remeselníkov, navyše
bolo to ešte počas manželstva účastníkov.

Žalobkyňa pred prednesením návrhu na prvom pojednávaní dňa 7.6.2012 prostredníctvom svojho
právneho zástupcu zobrala žalobný návrh, pokiaľ ide o povinnosť žalovaného poukazovať mesačne

74,60 Eur, a to v časti prevyšujúcej sumu 66,60 Eur od 1.3.2010 do rozhodnutia súdu a taktiež v celej
výške do budúcna, teda od rozhodnutia súdu.Taktiež upresnila návrh, pokiaľ ide o uplatnenú polovicu sumy, ktorú mal vybrať žalovaný zo spoločne
ušetrenýchfinančnýchprostriedkov,ideosumu8.877eur,zčohopolovicatvorí4.439eur.Tietožalovaný
vybral v troch splátkach dňa 24.5.2005, 19.10.2009 a 26.8.2010.

Podľa ust. § 96 ods. 1 až 3 O.s.p. navrhovateľ môže vziať počas konania späť návrh na jeho začatie a to
sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti,
súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca
so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia

pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak
dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne
o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Nakoľko žalobkyňa zobrala v časti návrh na začatie konania späť pred prvým pojednávaním, súd v

súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením konanie v späťvzatej časti - o zaplatenie 8,06 Eur
mesačne od 1.3.2010 do rozhodnutia súdu a vo výške 74,60 Eur mesačne od rozhodnutia súdu do
budúcna - zastavil.

Na poslednom pojednávaní žalobkyňa upresnila, že sa domáha zaplatenia sumy za 30 mesiacov po

66,72 eur za platby za byt vrátane daní z nehnuteľností a sumy 4.439 eur vybranej z účtov žalovaného.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkovaoboznámenímsasobsahomlistinnýchdôkazov,ktoré
sú založené vspise a s obsahom spisov tunajšieho súdu 24C/99/2010, 35C/86/2008 a 13C/118/2011 a
zistil nasledovný skutkový stav veci:

Manželstvo účastníkov bolo dňa 29.12.2009 právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice
I sp.zn. 35C/86/2008-92 zo dňa 4.2.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
8CoP/175/2009-134 zo dňa 25.11.2009, pričom ako príčinu rozvratu súd videl v dlhoročnom konfliktnom
spolužitímanželov,ktorésaprejavilovnázorovýchnezhodáchnakaždodennýživot,vedeniedomácnosti
a najmä v postoji A. S. (tam v postavení odporkyňe) k Š. S. (tam v postavení navrhovateľaň, ktorá ho

nepovažuje za rovnocenného partnera. V odôvodnení bolo o.i. uvedené, že zo svedeckej výpovede
psychiatričkynavrhovateľasúdzistil,ževšetkyzmenyvsprávanínavrhovateľaakoichvnímaodporkyňa,
sú len zmeny v jeho reagovaní, a teda výstupom adaptácie a reagovania na vrhovateľa na dlhoročné
konfliktné spolužitie. Zo samotných vyjadrení odporkyne vyplynulo, že táto pristupuje k navrhovateľovi
ako k duševnému úbožiakovi, kontroluje ho, núti ho do záležitostí, ktoré on pociťuje ako negatívne.

Vo veci tunajšieho súdu je pod sp.zn. 13C/118/2011 vedené konanie o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené.
Za trvania manželstva účastníci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nadobudli na základe
kúpnej zmluvy V-2272/02 I. Č.. X E. X. Z.. E. P. XX K. D., D..Ú.. P., F. D. - S. A., Y. E. P. Č.. XXXXX.
Tento byt žalovaný minimálne od marca 2010 neužíva. Na základe zmluvy o nájme bytu z 21.12.2009

uzavretej s O. O., I. Z. X, Olomouc si prenajal 1-izbový byt v Olomouci za 7.000 Kč mesačne (nájomné
+ úhrada z plnenia poskytované v súvislosti s užívaním bytu). Byt v Košiciach užívala žalobkyňa, isté
obdobie aj s plnoletým invalidným synom Romanom. Žalovaný listom zo dňa 22.2.2011 v rámci snahy o
dohoduovyporiadanieBSMnavrholbytvKošiciachpredať,kčomuvšakžalobkyňavpísomnejodpovedi
zo 6.3.2011 nevyslovila súhlas.

Podľa mesačného zálohového predpisu platieb platného od 1.8.2009 na byt vo vlastníctve účastníkov
sú určené mesačné platby: pevné v sume 50,36 eur (na fond opráv 44,25 eur, poistné 1,23 eur, správna
réžia 3,78 eur, havarijná služba 0,40 eur a správna réžia DPH 0,70 eur) a na vyúčtovateľné služby
v sume 91,37 eur (kúrenie 47,15 eur, ohrev TÚV 24,20 eur, teplá voda 5,41 eur, studená voda 11,22
eur, energia spol. pr. 0,43 eur, upratovanie 2,59 eur a zrážková voda 0,37 eur). Podľa mesačného

zálohového predpisu platieb platného od 1.7.2010 sú určené mesačné platby: pevné v sume 50,36 eur
a na vyúčtovateľné služby v sume 94,20 eur (kúrenie 50,07 eur, ohrev TÚV 22,88 eur, teplá voda 7,64
eur, studená voda 9,64 eur, energia spol. pr. 1,01 eur, upratovanie 2,59 eur a zrážková voda 0,37 eur).
Podľa mesačného zálohového predpisu platieb platného od 1.2.2011 na byt vo vlastníctve účastníkov sú
určené mesačné platby: na fond opráv a údržby 44,92 eur, na správu spoločenstva - poplatok za správu

3,95 eur a majetkový fond 0,60 eur a na poistenie domu 2,01 eur, havarijná služba 0,40 eur, vedenie
bankového účtu 0,13 eur a na odpočty meračov 0,24 eur, vykurovanie 25 a 30 eur, ohrev TÚV 8 a 12
eur, vodné stočné - TÚV 5,23 eur, vodné stočné - SV 7,50 eur, osvetlenie spoločných priestorov 0,32
eur, stočné - dažďová voda 0,67 eur a upratovanie 3,03 eur.Podľa Platobného výmeru Mesta Košice č. 1/10/039449-01/10/895775 z 29.3.2010 bola žalovanému
vyrubená daň z bytu v sume 12,98 eur, ktorú žalobkyňa uhradila poštovým peňažným poukazom dňa
7.6.2010. Podľa Platobného výmeru Mesta Košice č. B/2012/095408/B/2012/001422512/10 z 7.3.2012

bola žalovanému vyrubená daň z bytu v sume 12,98 eur.
Platobným výmerom Mesta Košice š. 4/10/076024-01/13/895775 z 18.2.2010 bol žalovanému vyrubený
miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v sume 53,29 eur na rok 2010.
Žalovaný od 1.3.2010 SVB ARIADNA - Košice ani Mestu Košice žiadne platby neuhrádzal, ani na ne
neprispieval žalobkyni.

Zlistinnýchdôkazov-príkazunaúhraduČSOB,poštovýchpoukážokapotvrdeníČSOBovkladoch-súd
zistil, že žalobkyňa SVB za 4-10/2010 uhradila 880 eur. Z písomnej druhej upomienky SVB ARIADNA -
Košicez28.9.2011súdzistil,žežalobkyňazamesiace1-8/2011uhradila892eur.Zposlednejupomienky
SVB ARIADNA - Košice zo 7.9.2012 a potvrdenia ČSOB zo 14.9.2012 je zrejmé, že žalobkyňa za rok
2012 - do septembra vrátane - uhradila 1.184 eur.
Žalobkyňa mala z Allianz - Slovenskou poisťovňou a.s. uzavretú poistnú zmluvu č. 100016040 pre

poistenie domácnosti, na základe ktorej za obdobie 26.3.-25.9.2010 uhradila dňa 25.3.2010 poistné v
sume24,07eurataktiežpoistnúzmluvuč.300014498prepoisteniezodpovednostizaškodu,nazáklade
ktorej za rovnaké obdobie dňa 30.3.2010 uhradila poistné 5,15 eur.
Žalovaný vybral dňa 24.5.2005 zo svojho účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni č.ú. 0273513715/0900
55.680 Sk (1.848,24 eur), dňa 19.10.2009 z účtu vedeného v OTP banke č.ú. 5491240/5200 5.700 eur

a dňa 26.8.2010 z toho istého účtu 1.330 eur.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. (v znení platnom do 31.3.2010), o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov, tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a

povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. (v znení platnom do 31.3.2010), ak tento zákon neustanovuje
inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky
zákonníka a osobitné predpisy.
Podľa § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. (v znení platnom do 31.3.2010), vlastníci bytov a nebytových

priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy,
jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej
zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný
nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je

povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru
v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis. Zmluva o výkone správy obsahuje najmä
a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri
zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu, b) spôsob výkonu správy spoločných častí domu,
spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku, c) zásady

hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia disponovať
s nimi, d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi, e) zásady určenia výšky platieb
za správu, f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2.vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy,
jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a

nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je
záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou
väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom.
Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. (v znení platnom do 31.3.2010), o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou

o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu
prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov
a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané
náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných

nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu
a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu
prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ak sa dvojtretinovou väčšinou
hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak.Podľa § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Zb. (v znení platnom do 31.3.2010), o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov, úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní
mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera

využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových
priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza
priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje
najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie,
dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd.

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. (v znení platnom do 31.3.2010), o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome a osoby, ktoré s ním
žijú v domácnosti, majú právo užívať byt alebo nebytový priestor v dome, spoločné časti domu,
spoločné zariadenia domu, príslušenstvo a pozemok, ktorých užívanie je spojené s užívaním bytu alebo
nebytového priestoru v dome, a priľahlý pozemok.
Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 182/1993 Zb. (v znení platnom do 31.3.2010), o vlastníctve bytov a

nebytových priestorov, ak je byt alebo nebytový priestor v spoluvlastníctve, majú spoluvlastníci bytu
alebo nebytového priestoru postavenie vlastníka bytu alebo nebytového priestoru a zodpovedajú voči
ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome podľa osobitného predpisu.

Podľa § 4 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a

drobné stavebné odpady, daň z nehnuteľností zahŕňa a) daň z pozemkov, b) daň zo stavieb, c) daň z
bytov a z nebytových priestorov v bytovom dome (ďalej len "daň z bytov").
Podľa § 13 ods. 1 cit. zákona daňovníkom dane z bytov je vlastník bytu alebo nebytového priestoru alebo
správca bytu alebo nebytového priestoru vo vlastníctve štátu, správca bytu alebo nebytového priestoru
vo vlastníctve obce, alebo správca bytu alebo nebytového priestoru vo vlastníctve vyššieho územného

celku (ďalej len "vlastník bytu").
Podľa § 13 ods. 2 cit. zákona ak sú byty alebo nebytové priestory v spoluvlastníctve viacerých
daňovníkov, daňovníkom dane z bytov je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho
podielu. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodnú, daňovníkov dane z bytov zastupuje jeden z nich a ostatní
spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho podielu na dani. Ak je byt alebo nebytový priestor v bytovom

dome v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, daňovníkom dane z bytov sú obaja manželia, ktorí
ručia za daň spoločne a nerozdielne.
Podľa § 77 ods. 1 a 2 cit. zákona poplatok sa platí za komunálne odpady okrem elektroodpadov a
drobné stavebné odpady, ktoré vznikajú na území obce. Ak ďalej nie je ustanovené inak, poplatok platí
poplatník, ktorým je a) fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt alebo ktorá

je na území obce oprávnená užívať alebo užíva byt, nebytový priestor, pozemnú stavbu alebo jej časť,
alebo objekt, ktorý nie je stavbou, alebo záhradu, vinicu, ovocný sad, trvalý trávny porast na iný účel
ako na podnikanie, pozemok v zastavanom území obce okrem lesného pozemku a pozemku, ktorý je
evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha (ďalej len "nehnuteľnosť"), b) právnická osoba,
ktorá je oprávnená užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území obce na iný účel ako

na podnikanie, c) podnikateľ, ktorý je oprávnený užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na
území obce na účel podnikania.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené
ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom
aj účelom im najbližšie.
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže

byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 144 Občianskeho zákonníka veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia
spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a
udržiavaním.Podľa § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia

spoločne a nerozdielne.
Podľa § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a
povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich
súd.
Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov.
Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal.

Podľa ustanovenia § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa ust. § 83 O.s.p. začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie
(prekážka litispendencie).
Podľa ust. § 104 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví.

Predmetom tohto konania po čiastočnom späťvzatí a upresnení žalobného návrhu je suma 30 x 66,72
eur titulom neuhradených platieb za byt účastníkov v Košiciach a sumy 4.439 eur vybranej žalovaným
z účtu v peňažných ústavoch.

Pokiaľ ide o polovicu sumy, ktorú žalovaný vybral zo spoločne ušetrených finančných prostriedkov v
troch čiastkach - dňa 24.5.2005 1.848,24 eur, dňa 19.10.2009 5.700 eur a dňa 26.8.2010 1.330 eur, teda
dva výbery sa uskutočnili ešte za trvania manželstva a posledný po zániku manželstva, pričom má ísť
o prostriedky - podľa tvrdenia žalobkyne - existujúce a nadobudnuté za trvania manželstva, k tomu súd

uvádza, že na tunajšom súde sa pod sp. zn. 13C/118/2011 vedie konanie o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov - účastníkov, v ktorom výlučne sa zisťuje a vyporiadava celé bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov (ako to vyplýva z ust. § 149 ods. 5 OZ).
Z uvedeného je zrejmé, že začatie konania o vyporiadaní BSM bráni tomu, aby o tej istej veci (finančné
prostriedky v sume 4.439 eur nadobudnuté za trvania manželstva účastníkov) prebiehalo na súde iné

konanie (v rámci konania tunajšieho súdu sp. zn. 17C/147/2010), ktoré tvorí prekážku litispendencie.
Prekážka litispendencie je takým nedostatkom podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, preto súd
toto konanie aj v časti o zaplatenie 4.439 eur zastavil.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že po rozvode manželstva žalobkyne a žalovaného

zaniklo ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, a teda i bezpodielové spoluvlastníctvo k bytu Č..
X E. X. Z. K. K. Č.. XX E. P. Q. K. D., ktoré v čase rozhodovania súdu nemali ešte medzi sebou
bývalí manželia vyporiadané. Z uvedeného bytu sa žalovaný odsťahoval najneskôr do februára 2010 a
v byte ostala bývať žalobkyňa. Žalovaný od marca 2010 neuhrádzal ani neprispieval na platby spojené
s užívaním bytu voči dodávateľom médií ako aj platby do fondu opráv, na komunálny odpad, TV, satelit,

čistiace prostriedky, na bytovú poistku a daň za byt. Uvedené platby uhrádzala iba žalobkyňa. Tieto
skutkové okolnosti mal súd preukázané z listinných dôkazov ako aj zo zhodných tvrdení účastníkov
konania v zmysle § 120 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.
Ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového
spoluvlastníctva (napr. ohľadne vynakladania prostriedkov na udržiavanie a zachovanie spoločnej veci),

rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Tieto nezhody môžu vznikať nielen za trvania manželstva a
existencie bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj v čase, keď toto bezpodielové spoluvlastníctvo síce
zaniklo, ale ešte nedošlo k jeho vysporiadaniu, prípadne sa neuplatnila domnienka ustanovená v § 149
ods. 4 OZ.
Sporným medzi účastníkmi bolo to, či žalovaný sa má podieľať na úhrade týchto platieb týkajúcich

sa spoločného bytu účastníkov, keďže byt opustil v dôsledku správania sa žalobkyne (jej postoj k
žalovanému bol popísaný ako vyplynulo z jeho výpovede a nepriamo i z rozsudku o rozvode, kde bol
popísaný jej postoj k žalovanému.Na tomto mieste je nutné prísne oddeliť od seba a špecifikovať platby do fondu prevádzky, údržby
a opráv a platby spojené s užívaním bytu, ktoré sa tzv. spotrebúvajú zahŕňajúc v tom kúrenie, vodu,
elektrinu, upratovanie a podobne. Čo sa týka platieb do fondu opráv a dane z nehnuteľnosti, tieto sa

odvíjajú od vlastníckeho práva k bytu a teda povinnosť platiť daň z nehnuteľnosti majú podľa § 13
zákona č. 582/2004 Z.z. vlastníci bytu a taktiež povinnosť uhrádzať poplatok do fondu opráv správcovi
domu v zmysle § 10 ods. 1 zákona 182/1993 Zb. majú jedine vlastníci i zmluvy o spoločenstve, v tomto
prípade žalobkyňa a žalovaný. Z tohto dôvodu potom súd uzavrel, že na platbe dane z nehnuteľnosti
(predmetného bytu) a do fondu prevádzky, údržby a opráv + za poistenie a správu domu sa má podieľať

žalobkyňa i žalovaný, každý v ?-ici. Všetky platby za byt i daň z nehnuteľnosti za obdobie 3/2010 -
8/2010 doposiaľ uhrádzala len žalobkyňa (v konaní preukázala zaplatenie sumy vo výške cca 3.000 eur)
- čo medzi účastníkmi ani nebolo sporné.
Čosatýkaplatiebspojenýchspriamymužívanímbytuaspoločnýchpriestorov(teplo,voda,upratovanie,
energia spol. priestorov a ostatné služby), tiež televízie, digitálneho satelitu, čistiacich prostriedkov,
poistenia bytu (domácnosti i zodpovednosti za škodu) a poplatku za komunálny odpad, tu mal súd za to,

že nakoľko žalovaný v tomto byte v relevantnom období nebýval, neužíval ho, potom nemá povinnosť
hradiť uvedené platby, ale naopak, túto má žalobkyňa, prípadne aj jej syn, ktorý podľa jej tvrdenia tam v
určitom čase taktiež býval. Súd nemohol prijať argumentáciu žalobkyne, že žalovaný je povinný podieľať
sa na všetkých sumách v ?-ici, pretože by to bolo i v rozpore s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka,
t.j. v rozpore s dobrými mravmi, najmä s prihliadnutím na dôvody, pre ktoré žalovaný byt opustil, pričom

žalobkyňa nesúhlasila s predajom ani prenajatím predmetného bytu ako aj na skutočnosť, že žalovaný
užíva iný - prenajatý byt a v súvislosti s tým má aj výdavky.
V zmysle vyššie uvedeného záveru súd potom dospel k záveru, že žalovaný je povinný uhradiť žalobkyni
za 30 mesiacov sumu 790,55 eur pozostávajúcu z polovice sumy za platby do fondu opráv, za správu a
poistenie domu 50,36 eur/2 x 11 mesiacov (3/2010-1/2011) + 52,01 eur/2 x 19 mesiacov (2/2011-8/2012)

+ 12,98 eur (daň z bytu)/2 x 3 roky, ktorú sumu považoval súd za dôvodnú, pričom žalobu v prevyšujúcej
časti ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 160 prvá veta O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu..

V súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p. o trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.