Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. apríl 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/147/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110216203
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7110216203.19

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcu: U.. O. L., E.. XX.X.XXXX, B. K. XXX/XX, Ž., proti
žalovanému: Š. S., E.. XX.XX.XXXX, J.. D. X, F., Č. X., o vydanie bezdôvodného obohatenia takto

r o z h o d o l :

S c h v a ľ u j e súdny zmier účastníkov v znení :
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1 euro do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa Marta Salaďáková, nar. 13.6.1941, Lomená 30, Košice sa prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne JUDr. Ivety Rajtákovej, advokátky so sídlom Štúrova 20 v Košiciach, svojou žalobou -
doručenou súdu 21.6.2010 - domáhala od žalovaného zaplatenia 746 eur za ako polovice povinných
platieb za byt za obdobie 3-12/2010 a ďalej vo výške 74,60 eur mesačne ako aj polovicu sumy zo

spoločne ušetrených finančných prostriedkov a náhrady trov konania. Ešte pred prvým pojednávaním
zobrala žalobný návrh, pokiaľ ide o povinnosť žalovaného poukazovať mesačne 74,60 eur, a to v časti
prevyšujúcej sumu 66,60 eur od 1.3.2010 do rozhodnutia súdu a taktiež v celej výške do budúcna, teda
od rozhodnutia súdu. Taktiež upresnila návrh, pokiaľ ide o uplatnenú polovicu sumy, ktorú mal vybrať
žalovaný zo spoločne ušetrených finančných prostriedkov tak, že ide o polovicu zo sumy 8.877 eur,
t.j. 4.439 eur.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 18.9.2012 sp.zn. 17C 147/2010-309 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 23.10.2012 sp.zn. 17C/147/2010-322 tak, že konanie v späťvzatej časti - o zaplatenie
8,06 eur mesačne od 1.3.2010 do rozhodnutia súdu a vo výške 74,60 eur mesačne od rozhodnutia súdu
do budúcna a tiež v časti o 4.439 eur - zastavil a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 790,55 eur,
vo zvyšnej časti žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyňa uvedený rozsudok s opravným uznesením v zákonnej lehote napadla odvolaním a Krajský
súd v Košiciach uznesením zo dňa sp.zn. 9 Co/282/2012-342 potvrdil rozsudok vo výroku, ktorým bolo
konanie v časti o zaplatenie sumy 8 eur mesačne od 1.3.2013 do rozhodnutia súdu a vo výške 74,60 eur
mesačne od rozhodnutia súdu zastavené; v prevyšujúcej časti výroku, ktorým bolo konanie zastavené

aj vo výroku, ktorým bola žaloba v zvyšnej časti zamietnutá a vo výroku o trovách rozsudok zrušil a v
rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie proti vyhovujúcemu výroku
v znení opravného uznesenia odmietol.

Žalobkyňa Marta Salaďáková dňa 24.2.2015 zomrela. Na tunajšom súde sa viedlo dedičské konanie po
zomr. poručiteľke Marte Salaďákovej pod sp.zn. 14D 90/2015 a na konanie o dedičstve bola poverená

ako súdna komisárka notárka JUDr. Katarína Pravotiaková (jej sp.zn. D not 50/2015). Z oznámenia
súdnej komisárky a kópie závetu a listiny o vydedení súd zistil, že nebohá vydedila svojich zákonnýchdedičov - synov a ich potomkov a svoj majetok (vyjmúc určitých špecifikovaných starožitností, ktoré
zanechala Marianne Oniskovej a Viere Smrekovej) zanechala synovcovi Ing. Jánovi Frederičovi, ktorý
dedičstvo neodmietol. Synovia poručiteľky závet a listinu o vydedení uznali. Vzhľadom na uvedené súd

v konaní v zmysle § 107 ods. 1 O.s.p. pokračoval s Ing. Jánom Frederičom ako právnym nástupcom
pôvodnej žalobkyne.

Účastníci dňa 7.4.2016 navrhli súdu schváliť ich súdny zmier v znení:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1 euro do troch dní od právoplatnosti uznesenia o schválení

zmieru.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. v znení platnom v rozhodnom čase, o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov, tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a
povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.

Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti
vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonníka a osobitné predpisy.

Podľa § 8a ods. 1 cit. zákona vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom

písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje
nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená
zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému

vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis. Zmluva o
výkone správy obsahuje najmä a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu, b) spôsob výkonu správy
spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva
a pozemku, c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu

oprávnenia disponovať s nimi, d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi, e) zásady
určenia výšky platieb za správu, f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2.vlastníci
bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva
o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena,

alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný
nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom.

Podľa § 10 ods. 1 cit. zákona vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade
so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne

vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv
určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa
pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky

na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ak
sa dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli
inak.

Podľa§10ods.6cit.zákonaúhradyzaplneniasúvlastnícibytovanebytovýchpriestorovvdomepovinní
mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera
využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových
priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza
priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje

najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie,
dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd.Podľa § 12 ods. 1 cit. zákona vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome a osoby, ktoré s
ním žijú v domácnosti, majú právo užívať byt alebo nebytový priestor v dome, spoločné časti domu,
spoločné zariadenia domu, príslušenstvo a pozemok, ktorých užívanie je spojené s užívaním bytu alebo

nebytového priestoru v dome, a priľahlý pozemok.

Podľa § 25 ods. 2 cit. zákona ak je byt alebo nebytový priestor v spoluvlastníctve, majú spoluvlastníci
bytu alebo nebytového priestoru postavenie vlastníka bytu alebo nebytového priestoru a zodpovedajú
voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome podľa osobitného predpisu.

Podľa § 4 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a
drobné stavebné odpady, daň z nehnuteľností zahŕňa a) daň z pozemkov, b) daň zo stavieb, c) daň z
bytov a z nebytových priestorov v bytovom dome (ďalej len "daň z bytov").

Podľa § 13 ods. 1 cit. zákona daňovníkom dane z bytov je vlastník bytu alebo nebytového priestoru alebo

správca bytu alebo nebytového priestoru vo vlastníctve štátu, správca bytu alebo nebytového priestoru
vo vlastníctve obce, alebo správca bytu alebo nebytového priestoru vo vlastníctve vyššieho územného
celku (ďalej len "vlastník bytu").

Podľa § 13 ods. 2 cit. zákona ak sú byty alebo nebytové priestory v spoluvlastníctve viacerých

daňovníkov, daňovníkom dane z bytov je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho
podielu. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodnú, daňovníkov dane z bytov zastupuje jeden z nich a ostatní
spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho podielu na dani. Ak je byt alebo nebytový priestor v bytovom
dome v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, daňovníkom dane z bytov sú obaja manželia, ktorí
ručia za daň spoločne a nerozdielne.

Podľa § 77 ods. 1 a 2 cit. zákona poplatok sa platí za komunálne odpady okrem elektroodpadov a
drobné stavebné odpady, ktoré vznikajú na území obce. Ak ďalej nie je ustanovené inak, poplatok platí
poplatník, ktorým je a) fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt alebo ktorá
je na území obce oprávnená užívať alebo užíva byt, nebytový priestor, pozemnú stavbu alebo jej časť,

alebo objekt, ktorý nie je stavbou, alebo záhradu, vinicu, ovocný sad, trvalý trávny porast na iný účel
ako na podnikanie, pozemok v zastavanom území obce okrem lesného pozemku a pozemku, ktorý je
evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha (ďalej len "nehnuteľnosť"), b) právnická osoba,
ktorá je oprávnená užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území obce na iný účel ako
na podnikanie, c) podnikateľ, ktorý je oprávnený užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na

území obce na účel podnikania.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené
ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom
aj účelom im najbližšie.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 144 Občianskeho zákonníka veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia
spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a
udržiavaním.

Podľa § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkonneplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia
spoločne a nerozdielne.

Podľa § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a
povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich
súd.

Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor

koho sa získal.

Podľa § 99 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak to povaha veci pripúšťa, môžu účastníci skončiť
konanie súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť.

Podľa § 99 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli
ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje
v konaní.

Podľa ust. § 99 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku schválený zmier má účinky právoplatného

rozsudku. Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného
práva neplatný. Návrh možno podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že povaha tohto konania pripúšťa jeho skončenie
dispozitívnym úkonom účastníkov, ktorým je zmier, a navrhovaná dohoda, ktorú strany uzavreli, nie je v

rozpore s právnymi predpismi, preto v súlade s ust. § 99 ods. 2 O.s.p. zmier schválil.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa zmysle § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie
sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh,
ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa§146ods.1písm.b)Občianskehosúdnehoporiadku žiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradu

trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie skončilo zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov
dojednané niečo iné.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovanými zákonným ustanoveniami. Žalobca (jeho právna
predchodkyňa) bol v konaní úspešný len v časti 790,55 eur, čo zďaleka nepredstavuje ani polovicu
uplatnenej sumy a ohľadne zvyšnej sumy uzavrel so žalovaným zmier, preto súd o trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti výroku uzneseniu o schválení súdneho zmieru odvolanie nie je prípustné
podľa § 202 ods. 3 písm. h) O.s.p.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto uznesením možno navrhnúť exekúciu podľa

zákona č. 233/1995 Z. z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.