Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. apríl 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/103/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712209798
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5712209798.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a

členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 10 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpená TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému v rade: 1/ R. Y., nar.
XX.XX.XXXX, 2/ Z. Y., nar. X.X.XXXX, obidvaja bytom A. Y. XX, XXX XX J., obidvaja právne zastúpení
JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom J. X. X/A, XXX XX S., za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaných Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, Námestie Legionárov
5, 080 01 Prešov, právne zastúpené JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom J. X. X/A, XXX XX S., v

konaní o zaplatenie 6.052,71 eur s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovaných v rade 1/ a 2/, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 9C/155/2013-296 zo dňa 12.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd I. stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Martin rozsudkom č.k. 9C/155/2013-296 zo dňa 12.11.2015 zamietol žalobu žalobcu a
rovnako zamietol aj vzájomný návrh žalovaných v 1/ a 2/ rade. O trovách vyslovil, že o nich rozhodne
samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 6.052,71
eur s príslušenstvom a trov konania na tom skutkovom a právnom základe, že na základe zmluvy
o postúpení pohľadávky uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)
zo dňa 18.12.2008 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom postúpil postupca na
žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaní v rade 1/ a 2/ uzatvorili dňa 20.5.2003 zmluvu
č. 351661388, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov.

Na základe uvedenej zmluvy SLSP, a.s. poskytla žalovaným v rade 1/ a 2/ peňažné prostriedky.
Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky
pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných
obchodných podmienkach. Vzhľadom k tomu, že žalovaní v rade 1/ a 2/ neplnili v stanovených termínoch
splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaných
na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala
sumu 6.052,71 eur, ktorá pozostávala z istiny 5.561,27 eur, úroku z omeškania vo výške 491,44 eur.

Žalovaný v rade 1/ uznal vyššie uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku, zároveň uznal aj náklady
inkasného konania, ktoré si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje
ďalej zákonný úrok z omeškania od 21.5.2011, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia
pohľadávky resp. po dni riadnej splatnosti úveru podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Dňa3.4.2013 oznámil vstup do konania vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS.
Tento vzniesol námietku premlčania a poukázal na to, že žalobcom predložená dohoda o uzavretí
splátkového kalendára a uznanie záväzku je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, ktorý

nemal žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jej obsah. Takáto predformulovaná dohoda predstavuje
neprijateľné zmluvné podmienky a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú
doložku. Ako neprijaté sú obe zmluvné podmienky obsiahnuté vo formulári zo dňa 25.2.2010 absolútne
neplatné. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikované „skryté“ do dohody o
splátkach v bode 3, pričom by malo byť súčasťou uznania záväzku v bode 2 dohody. Uzatvorenie

takejto dohody je aj v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, pretože pri uzatváraní tejto dohody neboli dodržané princípy
dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného
záväzku spotrebiteľa, resp. predĺženie premlčacej doby. Ďalej poukázal na to vedľajší účastník, že
žalobca podal žalobu 29.6.2012, jeho nárok sa stal splatným riadne v čase pred 29.6.2009, a preto je
ako celok premlčaný. Z tohto dôvodu vznáša námietku premlčania a žiada žalobu v celom rozsahu

zamietnuť.

Vedľajší účastník podaním zo dňa 4.6.2014, resp. žalovaní v 1/ a 2/ rade podali návrh a žiadali súd,
aby pripustil tento vzájomný návrh, v ktorom určí, že zmluvné podmienky v časti zmluvných podmienok
uvedených v zmluve o splátkovom úvere č. 0351661388 zo dňa 20.5.2003 a vo Všeobecných

obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy o splátkovom kalendári zo dňa 20.5.2003, ktorú
žalovaný v rade 1/ a 2/ uzavreli s právnym predchodcom žalobcu ako neprijateľné zmluvné podmienky.
Zároveň špecifikovali, ktoré podmienky navrhujú, aby súd určil ako neprijateľné zmluvné podmienky, a
teda vyslovil ich neplatnosť.

Súd prvého stupňa vec správne posúdil podľa ustanovení zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a § 39
Občianskeho zákonníka a § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu

SLSP a.s. a žalovanými v rade 1/ a 2/ vznikol spotrebiteľský vzťah uzavretím zmluvy o splátkovom
úvere zo dňa 20.5.2003. Išlo o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov, ktoré sa žalovaní v rade
1/ a 2/ ako spotrebitelia zaviazali veriteľovi vrátiť. Súd prvého stupňa považoval predmetnú zmluvu
za typovú, vyhotovenú pre širší okruh spotrebiteľov. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol
žalovanýmvrade1/a2/poskytnutýúver,ktorýsazaviazalivpravidelnýchmesačnýchsplátkachsplácať.

Ďalej súd mal preukázané, že medzi žalobcom a SLSP a.s. bola dňa 18.12.2008 uzavretá zmluva
o postúpení pohľadávok č. 0088/1787/2008/1CE, na základe ktorej mala byť na žalobcu postúpená
aj pohľadávka uplatnená v tomto konaní, čo vyplynulo z Prílohy č. 1 k tejto zmluve. Zároveň právny
predchodca žalobcu oznámil žalovaným v rade 1/ a 2/ postúpenie pohľadávky. Žalovaní v rade 1/ a
2/, ako aj vedľajší účastník konania až v podaní, ktoré bolo doručené súdu 23.9.2015 namietali, že

došlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a je nutné posudzovať úkon
postúpenia z pôvodného veriteľa na žalobcu, ako neplatný právny úkon podľa § 39 OZ v dôsledku čoho
nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky. Súd prvého stupňa v konaní nemal preukázané,
že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky uplatnenej v predmetnom konaní, keď podľa ust. § 92
ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky

jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho
peňažného záväzku voči banke, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu
klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v

celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných

záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. Z uvedeného vyplýva, že predpokladom postupiteľnosti
pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách je, aby bol klient s jej plnením v omeškaní
aspoň 90 dní a aby banka na jej splnení klienta písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené,pohľadávkabankyniejepostupiteľná,atedajejpostúpeniejeobjektívneneprípustné,vpriamomrozpore
so zákonom. Keďže žalobca svoje nároky voči žalovaným odvodzuje zo zmluvy, ktorú žalovaný uzavrel
so SLSP a.s., teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, tieto nároky mal žalobca

získať postúpením. Preto súd sa zaoberal otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že
postúpenie je voči dlžníkovi platné a účinné. V tejto súvislosti súd vychádzal z ust. § 525 ods. 1 OZ, podľa
ktorého postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by
sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom
rozhodnutia. Vyššie uvedené ustanovenie zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých

obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu pohľadávky banky voči svojim klientom treba
považovať za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne
spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona
o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo. Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku
zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá
týmto požiadavkám nepodlieha, sa takýmto podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi

veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom (bankou)
a dlžníkom. Preto podľa záveru prvostupňového súdu treba principiálne vychádzať z toho, že ust.
§ 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v
ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na
uvedenú zákonnú výluku ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči

klientovi za splnenie určitých vyššie uvedených podmienok, ktorých splnenie však súd v danom konaní
preukázané nemal. Postúpenie pohľadávky v danom prípade tak bolo v priamom rozpore s ustanovením
§ 525 ods. 1 OZ. Účelom uvedeného ustanovenia je totiž okrem iného aj ochrana dlžníka pred tým, aby
jeho dlh v prípadoch uvedených v cit. ustanovení prešiel na inú osobu než toho veriteľa, voči ktorému
pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej

identifikáciipohľadávky)saúčinkytejtoneplatnostiprejavialenmedzipostupcomapostupníkom,novoči
dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 OZ účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch
uvedených v § 525 OZ, ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 OZ, nemá voči dlžníkovi
žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa
preukázania zmluvy o postúpení. Z uvedeného teda vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia, pričom

postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný v zmysle §
120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie,
teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka
postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky
banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku, pričom musí preukázať, že klient si

výzvu aj prevzal, a zároveň že klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň
90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.
Žalobca do konania nedoložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali splnenie týchto podmienok, ktoré
vyžaduje zákon o bankách v súvislosti s postúpením pohľadávok, pričom zákon vyžaduje na ich splnenie
písomnú formu. Z ust. § 92 ods. 8 zákon o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba

tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k ust. § 92 ods. 7 zákona
o bankách (nakoľko pôvodne išlo o § 92 ods. 7) uvádza, že uvedené ustanovenie upravuje možnosť
použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá
nie je bankou. Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila zmluvou zo dňa 28.03.2013 predmetnú
pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s ust. § 92 ods. 8. , keďže ku

dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver, resp. nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej
splatnosti, Slovenská sporiteľňa, a.s. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane
úrokov inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013 je preto neplatným právnym
úkonom aj v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol a to z
dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd žalobu žalobcu zamietol z dôvodu jeho nedostatku aktívnej legitimácie,
uvedené sa odrazilo potom aj na rozhodovaní v súvislosti so vzájomným návrhom žalovaných v 1/ a
2/ rade. Žalovaní v 1/ a 2/ rade podali v zmysle ust. § 97 O.s.p. vzájomný návrh, v ktorom žiadali, aby
súd rozsudkom určil časť zmluvných podmienok uvedené v zmluve o splátkovom úvere č. 03516613

88 zo dňa 20.5.2003 a vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré boli súčasťou zmluvy o
splátkovomúverezaneplatnézdôvoduichneprijateľnosti.Súdsanemoholzaoberaťsamotnouzmluvou
o splátkovom úvere, jej všeobecnými obchodnými podmienkami a v rámci týchto právnych úkonov,
podmienok, ktoré boli v nich upravené a rozhodovať o týchto podmienkach vo vzťahu k žalobcovi akoúčastníkovi, ktorý nebol aktívne legitimovaný v konaní. Preto z uvedeného dôvodu súd vzájomný návrh
žalovaných v 1/ a 2/ rade v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodne podľa ust. § 151 ods. 1,3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní vytýkal
prvostupňovému súdu nesprávne rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a
nedostatočne zisteného skutkového stavu. Zdôraznil, že v konaní predložil relevantné oznámenie

postupcu odporcom o postúpenej pohľadávky, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu
postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd mal preto povinnosť z týchto oznámení
vychádzať. Odvolateľ sa nestotožňuje s právnym názorom súdu, v zmysle ktorého pohľadávky
banky voči svojim klientom treba považovať za taký druh pohľadávok, ktorých obsah by sa zmenou
veriteľa zmenil, a preto spadajú pod ust. § 525 ods. 1 OZ. Odvolateľ má za to, že v spore uniesol
dôkazné bremeno a svoju aktívnu legitimáciu preukázal oznámením postupcu o postúpení pohľadávok.

Navrhovateľ zastáva názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným
úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do
zaplatenia. Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie navrhovateľa a platné postúpenie pohľadávky,
predmetnú skutočnosť navrhovateľ preukázal predloženými oznámeniami o postúpení pohľadávky zo
strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok

okresného súdu zmenil a návrhu vyhovel, resp. aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalovaní v 1/ a 2/ rade, ktorí navrhli rozsudok okresného
súdu potvrdiť ako vecne správny.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa ust. §
156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219

ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a

vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ, dospel k záveru, že okresný súd dostatočne zistil skutkový
stav veci, vec správne právne posúdil tým, že použil správne ustanovenia právnych predpisov. Nie
sú preto splnené zákonné podmienky pre zmenu, resp. zrušenia napadnutého rozsudku okresného
súdu tak, ako sa toho domáhal žalobca podaným odvolaním. Rozsudok okresného súdu je náležite
odôvodnený v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odôvodnenie rozsudku je jasné, zrozumiteľné a

presvedčivé, je z neho dostatočne zrejmé, na základe akých preukázaných dôkazov okresný súd vo
veci rozhodol a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. S poukazom na uvedené, keďže sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, s jeho skutkovými
zisteniami a právnymi závermi, nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľa, na ktorých založil svoje
odvolanie, a preto rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny, keď s poukazom na uvedené

ďalšie odôvodnenie rozhodnutia nevyhotovuje.

Keďže súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. a odvolací súd
rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania, o
trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.