Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. december 2013

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 3C/42/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5913201252
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Krajčiová

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2013:5913201252.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudkyňou Mgr. Renátou Krajčiovou v právnej veci navrhovateľa:

FISHER & PARTNERS, s.r.o., Poľná 40/26, 034 01 Ružomberok, IČO: 36416533, zast. Mgr. Monikou
Dubskou,advokát,advokátskakancelária,sosídlomŠoltésovej13,03401Ružomberokprotiodporcom:
v 1. rade: V. M., rod. G., nar. XX.X.XXXX, bytom S. T. XX/XX, XXX XX U. C., v 2. rade: N. V., rod. G.,
nar. X.X.XXXX, bytom S. X/XX, XXX XX F., v 3. rade: M. G., nar. XX.X.XXXX, bytom V. S. XXXX/X, XXX
XX F., v 4. rade: H. G., rod. G., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX S. G., v 5. rade: C. M., rod. G.,
nar. XX.X.XXXX, bytom U. H. XXX, XXX XX U. H., v 6. rade: M. G., nar. X.X.XXXX, bytom S. W. XX,
XXX XX S. W., v 7. rade: P. T., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. A. XXX, XXX XX Z. A., v 8. rade: L. O.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, v 9. rade: O. B., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX, všetci odporcovia zast.
JUDr. Michalom Krnáčom, advokátom, Advokátska kancelária Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina,
IČO: 37904779, v konaní o zaplatenie sumy 26.798,50 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a v celom rozsahu.

O trovách konania súd r o z h o d n e do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.2.2013 prostredníctvom svojho právneho
zástupcu domáhal voči odporcom v 1. - 9.rade zaplatenia sumy 26 798,50 eur titulom náhrady škody

rukouspoločnouanerozdielnou.Navrhovateľuviedol,žejeprávnickouosobou,spoločnosťousručeným
obmedzeným, ktorá sa okrem iného podľa predmetu činnosti zaoberá aj banskou činnosťou. Odporcovia
v 1. - 9.rade sú fyzické osoby, ktorí sú vlastníkmi resp. podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k.ú. L. nasledovne: odporca v 1. - 6.rade, každý v podiele 1/6 k celku nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX, odporca v 7.rade výlučný vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX,
odporca v 8.rade výlučný vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a odporca v 9.rade podielový
spoluvlastník v podiele 9/11 k celku nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX. V jarných mesiacoch v roku

2009 navrhovateľ po konzultáciách a dohode s M. V., synom odporkyne v 2.rade v tom čase konateľom
spoločnosti Technohall Slovakia s.r.o. uzatvoril za jeho spolupôsobenia zmluvy o nájme nehnuteľností
odporcami v 1. - 6.rade s cieľom ťažby štrkopieskov po vydaní príslušných povolení. Rokovania o
uzatvorení zmlúv s odporcami v 7. - 9.rade prebiehali na základe plnomocenstva za účasti Mgr.
Moniky Dubskej nájomné zmluvy uzatvárali títo odporcovia s navrhovateľom. Predmetom nájomných
zmlúv bol záväzok prenajímateľa t.j. odporcov v 1. -9.rade prenechať do užívania nehnuteľnosti
uvedené v zmluve za účelom ťažby nevyhradeného nerastu - štrkopiesku v k.ú. L., pričom ťažbu bol

nájomca oprávnený zahájiť výlučne na základe vydaného a správoplatneného banského oprávnenia,
rozhodnutia o dobývacom priestore a o povolení banskej činnosti v dobývacom priestore a v súlade
s plánom využitia ložiska na základe rozhodnutia o povolení činnosti vydaného príslušným obvodným
banským úradom. Záväzkom nájomcu bola povinnosť platiť nájomné. Nájomné zmluvy mali odloženúúčinnosť na deň právoplatnosti rozhodnutia o povolení banskej činnosti. Vydanie rozhodnutia o povolení
činnosti vykonávanej banským spôsobom je náročný proces, ktorému predchádzalo vydanie územného
rozhodnutia realizovaného verejnou vyhláškou. Územné rozhodnutie vydala obec Ivachnová dňa

26.4.2010 pod sp.zn. ČJ OSP 1636/949/2010/TA1-1-LA. Obvodný pozemkový úrad v Ružomberku vydal
dňa 8.7.2011 pod sp.zn. V-74-00289/2010/2011-13K rozhodnutie o trvalom odňatí poľnohospodárskej
pôdy. Všetci odporcovia boli účastníkmi konania, odvolanie ani pripomienky podané neboli. Na začiatku
celého procesu bola potreba územie geodeticky zmapovať a vyhotoviť polohopis a výškopis územia,
čomu boli prítomní aj odporca v 9.rade a odporca v 8.rade, neskôr bolo potrebné preveriť celkovú

mocnosť zásob horniny. Bolo vykonaných 5 kopaných sond a 3 vŕtané sondy. Následne sa pristúpilo k
projekčným prácam, kedy bol vyhotovený plán využitia ložiska, hydrologický posudok, plán rekultivácie
a ďalšie potrebné stanoviská a dokumenty. Tento proces trval od mája 2009 do septembra 2011
bez vážnejších náznakov problémov. Taktiež boli zaobstarané vyjadrenia a stanoviská dotknutých
osôb: Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Obvodný úrad životného prostredia ŠSOO, Obvodný
úrad životného prostredia ŠSOP, Obvodný úrad životného prostredia OH, Obvodný úrad životného

prostredia ŠVS, Úrad životného prostredia, Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie,
Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, Slovenská správa ciest Bratislava, Krajské
riaditeľstvopolicajnéhozboru,Národnádiaľničnáspoločnosť,MinisterstvodopravySR,ObecIvachnová,
VSR Ružomberok, Obvodný banský úrad Banská Bystrica, Stredoslovenská energetika distribúcia,
ORH a ZZ, Telecom, Orange, SPP - distribúcia, Slovenský vodohospodársky podnik, Obvodný úrad

Ružomberok, Hydromeliorácie, Obvodný pozemkový úrad. Odporcovia v 1. - 9.rade spolupracovali až do
septembra 2011 kedy sa uskutočnilo ústne konanie spojené s miestnou ohliadkou, ktoré bolo vyústením
podania navrhovateľa zo dňa 3.8.2011 o návrhu na povolenie činnosti vykonávanej banským spôsobom
v k.ú. Ivachnová Obvodnému banskému úradu Banská Bystrica. Dňa 12.9.2011 vydal Obvodný banský
úrad Banská Bystrica rozhodnutie o povolení dobývania ložiska nevyhradeného nerastu - štrkopieskov

v lokalite Brehy. Podľa plánu využitia ložiska štrkopieskov v lokalite Brehy na roky 2011-2015 sp. zn.
1225-2616/2011. Po predchádzajúcom ústnom konaní spojenom s nosnou ohliadkou dňa 6.9.2011.
Odporcoviapodalivočitomutorozhodnutiuvtermíneodvolanie.NavrhovateľpoukázalnačlánokVIIIbod
7 nájomnej zmluvy, v zmysle ktorého prenajímateľ výslovne súhlasí s banskou činnosťou na pozemkoch,
ktoré tvoria predmet nájomnej zmluvy. Ďalej poukázal na článok VIII bod 6 nájomnej zmluvy, v zmysle

ktorého prenajímateľ dňom podpisu zmluvy dáva súčasne súhlas nájomcovi, aby na základe tejto
zmluvy zabezpečil pre predmetnú stavbu geologický prieskum kompletnú inžiniersku činnosť, zápis
geometrického plánu do katastra nehnuteľností, stavebné povolenia, vyňatie a obmedzenie využívania
poľnohospodárskej pôdy a vyňatie a obmedzenie využívania lesných pozemkov, funkcie lesa a so
zámerom v súlade s ustanovením § 7 ods. 2 a § 35 ods. 3 z.č. 326/2005 Z.z. o lesoch súhlasí so vstupom

na pozemok, s výrubom drevín a s vykonaním súvisiacich opatrení. Odporcovia svojou nečinnosťou
resp. nekonaním až do času podania odvolaní odporcami v 1. - 9.rade spôsobili navrhovateľovi škodu.
Ak nesúhlasili s realizáciou nájomných zmlúv, mali od roku 2009 do roku 2011 dostatok času a priestoru
svoj nesúhlas civilizovaným spôsobom oznámiť navrhovateľovi a nie nechať ho konať v dobrej viere,
že všetci súhlasia s realizovaním banskej činnosti na predmetných nehnuteľnostiach. Škoda, ktorá

vznikla navrhovateľovi v súvislosti s vybavovaním povolení na banskú činnosť je priamym dôsledkom
správania sa odporcov v 1. - 9.rade. V letných mesiacoch v roku 2012 sa uskutočnili viaceré stretnutia
s odporcami, ktorí požadovali vysoké finančné čiastky na zadanie svojho súhlasu banskej činnosti,
nakoľko konanie na Obvodnom banskom úrade v Banskej Bystrici bolo prerušené do 31.12.2012. Dňa
17.9.2012 boli odporcom zaslané výzvy na súčinnosť, ktoré odporkyňa v 7.rade a odporca v 9.rade

prevzali, avšak nereagovali, odporca v 8.rade a odporkyňa v 4.rade odopreli prijať písomnosť a ostatní
odporcovia si písomnosť neprevzali v odbernej lehote. Navrhovateľ vyčíslil náklady, ktoré vynaložil v
procese: 1.) faktúra č. 290023 za prieskumné vrty spoločnosť Hageos spol. s r.o. vo výške 987,70 eur,
2.) faktúra č. 0901113 za geometrický plán 612/7-11 odňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu vo
výške 1 818,30 eur, 3.) faktúra č. 20092801 pre hydromeliorácie štátny podnik vyjadrenie k existencii

hydromelioračných zariadení na sumu 49,58 eur, faktúra č. 2009 Ing. L. O. Geoban vo výške 197,54 eur,
faktúra č. 0901038 RGK s.r.o. za polohopisné a výškopisné zameranie vo výške 7 132,86 eur, faktúra č.
0901037 za zameranie vrtov, elektrického vedenia a určenie ochranného pásma vytýčenie časti hranice
parciel vo výške 595 eur, faktúra č. 1/2010 Ing. V. W. hlavný banský merač a projektant za spracovanie
dokumentácie a poradenskú činnosť vo výške 2 500 eur, doplatené 750 eur v auguste 2011, kolky na

Krajskýpozemkovýúrad99,50eurzapodanienávrhunaodňatiezpoľnohospodárskehopôdnehofondu,
overovanie listín Obec Martinček vo výške 13,50 eur, Mesto Ružomberok vo výške 7,50 eur, správny
poplatok za vydanie územného rozhodnutia zo dňa 8.2.2010 Obec Ivachnová - Mesto Ružomberok
spoločný stavebný úrad vo výške 16,50 eur, faktúra č. 610017 za hydrologický posudok Pro geo vo výške1 190 eur, rekultivačný posudok PI APS vo výške 3 689 eur, správne poplatky LV a 8 eur - 4 LV t.j. 32 eur,
potrebné pre územné rozhodnutie odňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a banské konanie t.j.
3 x 32 eur = 96 eur, snímka z katastrálnej mapy 3 x po 8 eur = 24 eur, Obvodný pozemkový úrad vydanie

rozhodnutia 33 eur, miestne zisťovanie banský úrad 16,50 + 16,50 vydanie rozhodnutia, banský úrad
rozhodnutie 9,50 eur, výnimka z MDPT ministerstva podľa sadzobníka poplatkov 99,50 eur, poplatok
za vydanie stanoviska RUVZZ Liptovský Mikuláš vo výške 16,50 eur, inžinierska činnosť V. F., faktúra
č. 12/2010 vo výške 1 000 eur a faktúra č. 14/2010 vo výške 1 000 eur, majetkoprávne poradenstvo
konzultácie účasť na konaniach PZ navrhovateľa máj 2009 v sume 10 000 eur a jún 2011 v sume 4 572

eur, celkom vo výške 35 930,48 eur. Na základe zmluvy o spolupráci spoločnosť Technohall Slovakia
s.r.o. zaplatila navrhovateľovi sumu 9 131,98 eur na úhradu nákladov (faktúra č. 38/2010 na sumu 595
eur, faktúra č. 37/2010 na sumu 1 844,50 eur, faktúra č. 7/2010 na sumu 1 016,20 eur, faktúra č. 6/2010
nasumu1318,50eur,faktúrač.12/2009nasumu3863,93eurafaktúrač.11/2009nasumu493,85eur).
Navrhovateľ preukázateľne za účelom dosiahnutia vydania rozhodnutia o povolení na výkon banskej
činnosti uhradil sumu 26 798,50 eur. Navrhovateľ podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.4.2013

podrobne špecifikoval výdavky uvedené v položke 13 návrhu ako uhradené správne poplatky, ktoré
bolo potrebné účelovo vynaložiť v súvislosti s rozhodnutiami vydanými správnymi orgánmi s poukazom
na konkrétne ustanovenie zákona resp. sadzobníka poplatkov. Celkove sa jedná o 195,50 eur, bez ich
zaplatenia by správne orgány nezačali konať resp. konanie by prerušili a vyzvali by navrhovateľa na
úhradu správneho poplatku. Niektoré správne orgány uviedli aj v rozhodnutiach, že správny poplatok v

príslušnej výške bol uhradený. Navrhovateľ priložil bločky za kolkové známky preukazujúce úhradu.

Odporcovia doručili tunajšiemu súdu mailom dňa 16.4.2013 vyjadrenie k návrhu, v ktorom poukázali,
že Obvodný úrad Žilina odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím zo dňa 1.2.2013 č.
OBÚ-ZA-OVBP2UBU2013/00130/CHO zrušil rozhodnutie obce Ivachnová zo dňa 26.4.2010 č.j.

OSP1636/949/2010/TA1-1-LA; OSP 54/2010/TA1-1-LA. V tomto rozhodnutí sa uvádza, že územné
konanie bolo začaté na návrh spoločnosti FISHER & partners s.r.o., pričom zo samotného návrhu nie
je jasné kto je oprávnený konať v mene navrhovateľa. Návrh bol opatrený iba odtlačkom pečiatky
a nečitateľným podpisom. Taktiež neobsahoval všetky pozemky, ktoré boli predmetom konania a z
doručeného zoznamu účastníkov konania predmetných alebo susedných pozemkov boli stanoviská

doručené iba v neoverených fotokópiách. Zároveň upozornil, že nájomné zmluvy boli doručené v
neoverených fotokópiách a zmluve s M. G. právnym predchodcom odporcu v 3.rade boli vykonané
závažné zásahy. Okresná prokuratúra v Ružomberku vydala protest prokurátora č. PD/1/12-6 zo dňa
10.2.2012 proti rozhodnutiu správneho orgánu obce Ivachnová, v ktorom vyjadrila, že toto rozhodnutie
je nezákonné. Odporca v 2.rade neporušil žiadnu právnu povinnosť, nemôže byť zodpovedný za

vzniknutú škodu, zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu zákona, keďže navrhovateľ v návrhu na
začatie územného konania nesplnil všetky zákonom požadované náležitosti. Obvodný banský úrad
Banská Bystrica rozhodnutím zo dňa 12.9.2011 č. 1225/2616/2011 povolil spoločnosti FISCHER &
partners s.r.o. dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu voči ktorému rozhodnutiu sa odporcovia v
3.,7.,8.,9.rade odvolali. Hlavný banský úrad pred svojim rozhodnutím zo dňa 25.1.2012 č. 136-353/2012

toto rozhodnutie zrušil a vrátil mu ho na opätovné prejednanie a rozhodnutie, z čoho vyplýva, že
rozhodnutie Obvodného banského úradu Banská Bystrica bolo zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti,
ktorá však nie je následkom porušenia žiadnej právnej povinnosti odporcu v 2.rade, ale následkom
porušenia povinnosti na strane navrhovateľa. Dňa 9.1.2012 bola Krajskému súdu v Žiline doručená
žaloba, ktorou sa odporca v 3.rade domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu

obce Ivachnová č.j. OSP 1636/949/2010/TA1-1-LA; OSP 54/2010/TA1-1-LA zo dňa 26.4.2010, zároveň
žiadal odklad vykonateľnosti predmetného rozhodnutia. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa
28.3.2012 od č.k. 21S/1/2012-36 odklad vykonateľnosti zamietol a konanie o návrhu na preskúmanie
a zrušenie rozhodnutia zastavil. Na odvolanie odporcu v 3.rade Najvyšší súd SR uznesením zo dňa
23.8.2012 č.k. 5SŽP/2/2012 predmetné uznesenie zrušil a vrátil mu na ďalšie konanie. V odôvodnení

uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu obce Ivachnová je nezákonné a to najmä z dôvodu, že
stavebný úrad nezistil riadne a úplne skutočný stav veci, nezistil riadne okruh účastníkov konania a so
známymi účastníkmi nekonal ako s účastníkmi konania, neoznámil im začatie konania a neoznamoval
im rozhodnutia. Postup obce Ivachnová bol v rozpore so z.č. 50/1976 Zb. a v rozpore so z.č. 71/1967
Zb.. Na základe žiadosti odporcu v 2.rade Ing. W. Z. podala písomný podnet na Okresnú prokuratúru v

Ružomberku, ktorá následne vydala protest prokurátora PD1/12-6 zo dňa 10.2.2012 proti predmetnému
rozhodnutiusprávnehoorgánuobceIvachnová.Príslušnýsprávnyorgánnevyhovelprotestuprokurátora
a bol odstúpený nadriadenému správnemu orgánu. Obvodný banský úrad Banská Bystrica rozhodnutím
č. 20-353/2013 zo dňa 22.1.2013 konanie zastavil, nakoľko navrhovateľ nedokázal odstrániť nedostatky,ktoré zistil Hlavný banský úrad v Banskej Štiavnici, tieto však nezapríčinili odporcovia ale navrhovateľ,
ktorý urobil chyby v nájomných zmluvách a tieto chyby neodstránil a nedoložil do stanoveného termínu
súhlas Štátneho leteckého úradu na svoju činnosť. Z uvedeného je zrejmý záver, že nevydanie

predmetného územného rozhodnutia nie je dôsledok porušenia právnej povinnosti odporcu v 2.rade,
ale dôsledok nečinnosti navrhovateľa. Z jeho strany došlo k opakovanému porušeniu povinností,
ktoré mu vyplývali splatne z právnych predpisov a platných nájomných zmlúv. Navrhovateľ v konaní
pred správnymi orgánmi nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou a svojim konaním resp.
nekonaním porušil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z právnych predpisov a nájomnej zmluvy. Odporca

v 2.rade neporušil žiadnu právnu povinnosť vyplývajúcu z právneho predpisu či nájomnej zmluvy. V
čase uzatvárania nájomných zmlúv boli všetci odporcovia ubezpečovaní navrhovateľom, že predmet
nájmu bude odovzdaný v pôvodnom stave v zmysle nájomnej zmluvy nájomca je povinný pred
skončením nájomného vzťahu predložiť prenajímateľovi rozhodnutie o vykonaní rekultivácie a po
vykonaní rekultivačných prác odovzdať prenajímateľovi pozemok v riadnom stave na jeho ďalšie
obhospodárovanie. Až na posledných stretnutia v auguste 2011 navrhovateľ prezentoval odporcom

záver, že predmet nájmu sa do pôvodného stavu neuvedie a rekultivácia z ekonomických dôvodov
nebude uskutočnená. Tento záver je pre odporcu v 2.rade závažnou a podstatnou okolnosťou, že v
prípade, ak by o tom mal vedomosť, nájomnú zmluvu by s navrhovateľom nikdy neuzatvoril. Odporca
v 2.rade neporušil žiadnu povinnosť vyplývajúcu zo všeobecne záväzného právneho predpisu či zo
zmluvy. K ďalšiemu predpokladu zodpovednosti za škodu a to vzniku škody uviedol, že v návrhu sa s

touto otázkou navrhovateľ vôbec nevysporiadal, výšku vzniknutej škody vôbec nepreukázal. Vzhľadom
na uvedené nemohla byť naplnená ani tretia podmienka vzniku zodpovednosti za škodu a to príčinná
súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Vzhľadom na uvedené odporca v 2.rade
nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný.

Právna zástupkyňa navrhovateľa vo svojom prednese na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu.
Poukázala, že navrhovateľ s odporcami mal pouzatvárané nájomné zmluvy v zmysle článku VIII bod
6 a 7, zmluvné strany dohodli súčinnosť odporcov pri vydávaní územného rozhodnutia a neskôr
banského povolenia, teda pri kompletnej inžinierskej činnosti odporcovia dali výslovný súhlas s banskou
činnosťou na predmetných pozemkoch. Navrhovateľ v dobrej viere konal. Vykonal zabezpečenie

všetkých podkladov pre vydanie územného rozhodnutia o povolení banskej činnosti. Odporcovia boli
účastníkmi konania, mali možnosť sa vyjadriť ako pri územnom konaní, ktoré absolútne nenamietali,
tak aj konanie o prvom odňatí poľnohospodárskej pôdy, proti ktorému nebolo podané odvolanie. Ďalej
boli prítomní ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním v Ivachnovej v auguste 2011,
kde nevzniesli pripomienky konaného Obvodným banským úradom Banská Bystrica. Následne po

ústnom pojednávaní bola vznesená námietka, čo inicioval syn odporkyne v 2.rade, keď riešila sa
otázka zrušenia rekultivácie za účelom zvýšenia zisku, pričom boli vypracované dodatky, kde sa táto
požiadavka akceptovala, avšak za určitú finančnú kompenzáciu. K podpísaniu týchto dodatkov však
nedošlo. Následne bolo vydané rozhodnutie o povolení vykonávať činnosť banským spôsobom, ktoré
nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko odporcovia podali odvolanie. Následne vydané banské povolenie

bolo zrušené. Nechali konať navrhovateľa až do momentu, kým bolo vydané toto rozhodnutie a následne
to začali namietať. Cesty k získaniu rozhodnutí a povolení boli veľmi tŕnisté, vyjadruje sa tam množstvo
organizácií, inštitúcií, všetky stanoviská sú kladné, niektoré orgány účtujú správne poplatky za vydanie
vyjadrení.Ďalejsútuposudkyakopodkladrozhodnutí,ktorétiežniečostáli.Odporcoviaporušilizmluvnú
povinnosť spolupracovať a zabezpečiť celú inžiniersku činnosť, aby si naplnil účel zmluvy, na čo boli

vyzývaní aj listami adresovanými odporcom zo strany navrhovateľa v štádiu po zrušení rozhodnutia
Obvodného banského úradu, keď tento úrad vyzval navrhovateľa na doplnenie ďalších dokladov v
lehote do konca roka 2012. Navrhovateľ sa snažil o dohodu, boli rokovania, nik z odporcov nereagoval,
konanie bolo zastavené. Odporcovia porušili povinnosť dohodnutú v zmluve, následkom čoho vznikla
navrhovateľovi škoda. Keďže konanie bolo zastavené pred Obvodným banským úradom, obnoviť ho

už nie je možné, jedine, ak úplne od začiatku. Odporcovia nikomu nedali na vedomie, že tento projekt
chcú zahatať s tým, že jednalo sa o časové obdobie nejakých 2 rokov. Odporcovia mali v zmysle
nájomnej zmluvy právnu povinnosť spolupracovať, porušením povinnosti nebolo to, že podali odvolanie
voči rozhodnutiu, ale to, že nespolupracovali, na čo boli vyzvaní. Odvolanie je ich legitímnym právom.
Odporcom adresovali výzvy potom čo bolo zrušené rozhodnutie Obvodného banského úradu z dôvodu

doriešenia právnych stretov účastníkov konania, vyzvali ich na poskytnutie súčinnosti na spoluprácu
napríklad o ich námietky týkajúcej sa rekultivácie. Bolo to o tom sadnúť si a rozprávať sa. Požiadavka na
zrušenierekultivácievyšlaodpánaV.avsúvislostistýmnafinančnúkompenzáciurodinuV.po1200eur
pre každého podielového spoluvlastníka. Dodatky neboli nikdy podpísané. Poukázala na rozhodnutieHlavného banského úradu Banská Štiavnica o odvolaní, z ktorého vyplynulo, že nebol preukázaný
aktuálny stav doriešenia stretov záujmov t.z. odporcovia neposkytli potrebnú súčinnosť.

Konateľ navrhovateľa Ing.arch.Pavol Fischer vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že uplatňuje
len škody, ktoré boli vyfakturované. K spolupráci s pánom V. uviedol, že jedná sa o projekt ťažby štrkov.
Keď pán V. prišiel za ním s myšlienkou, ktorú on realizoval až po vydanie banského povolenia. Mali
uzavretú zmluvu a bolo dohodnuté, že všetky náklady budú znášané nimi dvomi na polovicu a aj všetky
výnosy. Výnosy neprišli, náklady prišli tie do istého obdobia znášali spolu. V istom období zrušil pán

V. všetky firmy, ktoré mal aj tú, s ktorou mal podpísanú zmluvu o spolupráci firmu Technohall, naďalej
s ním komunikoval a on ho odkázal, aby podpísal novú zmluvu s pánom B.. Presne v takom istom
znení uzatvoril novú zmluvu s pánom B., teda mal v tom spoločníka, bolo to písomnou formou, túto
vec nikdy neporušil. To, čo zaplatil pán V. je odpočítané, v návrhu nie je zahrnuté čo vykonávala jeho
kancelária. Podľa jeho názoru pán V. zorganizoval celú skupinu, všetkých odporcov, aby sa odvolali.
Počas tých 2 rokov do podania odvolaní nebol ani len náznak, že by odporcovia chceli zmluvu porušiť,

všetky náležitosti by sa veľmi ťažko vybavovali. Pre vyjadrenia čakali aj pol roka. Keby povedali napríklad
pol roka predtým zastavte to, že chcú od toho odskočiť, tak by nič nerobil, bolo to veľmi drahé.
Nájomca sa k rekultivácii zaviazal niekedy v roku 2011, pred ústnym pojednávaním pán V. prišiel za
ním, keď mu vysvetlil, že rekultivácia je drahá a náročná, aby dali dodatky k zmluvám, aby ľudia od
rekultivácie odstúpili. Všetky dodatky, ktoré vypracovali, však odporcovia nepodpísali, čomu sa zaviazali,

to dodržali, napriek tomu po prebehnutí celého procesu odporcovia všetko zastavili. Námietky mali
odporcovia vzniesť skôr a nie na konci celého procesu. Je otázne, či je snahou o spoluprácu podávať
podnety na prokuratúru a na najvyšší súd. Banský úrad nevydá právoplatné rozhodnutie, pokiaľ sú
námietky zo strany majiteľov pozemkov, čo bol aj tento prípad. Rekultivácie ostala v platnosti ako
bolo pôvodne uzavreté, hoci vypracovali dodatky, tie sa však neuzavreli. Pán G. podpísal v roku 2011

novú nájomnú zmluvu, kde už rekultivácia dohodnutá nie je. On s tým vyjadril svoj súhlas, u ostatných
zostali v platnosti pôvodné zmluvy vrátane dohodnutej rekultivácie. V nájomných zmluvách bolo presne
dojednané nájomné, ktoré sa odvíjalo od zmeraného množstva vyvezeného štrku. Ponúkli vlastníkom
možnosť dať si tam vrátnika, taktiež by tam bola váha. Následne by sa realizovali aj geodetické
merania. V zmluve bol jasne uvedený spôsob vyplácania nájomného, bolo to viazané na začiatok ťažby.

Nevedeli kedy sa s ťažbou začne. Najväčšia poistka pre všetkých spoluvlastníkov v otázke vyplácania
nájomného bola skutočnosť, že člen ich rodiny bol spolumajiteľom tohto projektu vo výške 50%. Cena
bola dojednaná obvyklým spôsobom v danom mieste, v danom čase a pán V. s ním nikdy nejednal v
otázke zvýšenia tejto ceny, čo je logické, lebo čím by bola cena pre vlastníkov vyššia, tým by bol zisk
pre neho nižší. Všetky náležitosti v zmluve boli jasné, ak by to bol býval nejaký problém, nemal s tým

problém dať to do poriadku. V konaní na súde B. získal z 50% 9/11 na pozemkoch s tým, že odmenu
právneho zástupcu hradila spoločnosť navrhovateľa. Išlo o súdne konanie vedené tunajším súdom pod
sp.zn. 9C 238/2009.

Konateľka navrhovateľa Mgr. Barbora Čiliaková vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že zastupuje

časť firmy navrhovateľa, ktorá sa fyzicky podieľala na inžinierskej činnosti. Na základe uzavretých
nájomných zmlúv začali vykonávať inžiniersku činnosť smerujúcu k získaniu povolenia na banskú
činnosť, ktorá znášala všetky veci počnúc zameraním územia, spracovaním projektovej dokumentácie,
vykopaním sond a geologických vrtov, hodnotením potenciálu územia čo sa týka štrku, k získanej
dokumentácii sa vyjadrovali dotknuté orgány a inštitúcie, s čím sú spojené správne poplatky. S väčšinou

úradov treba ísť aj na tvár miesta. Dokonca pred Krajským pozemkovým úradom bola požiadavka
špeciálneho súhlasu zo strany vlastníkov, čo bolo zabezpečené. Čo sa týka ťažby štrku, tam sa
realizujetrvaléodňatiepoľnohospodárskejpôdy,vtomtoprípadesazaviazalivnájomnejzmluvevykonať
rekultiváciu. Do dnešného dňa jej nie je zrejmé, prečo sa odporcovia odvolali až na konci celého procesu,
t.z. dva dni pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, za týždeň sa mohlo začať ťažiť a v súlade s

nájomnouzmluvoubyzačalidostávaťvýnosy.Malivrukámprávoplatnéúzemnérozhodnutie,nazáklade
ktorého postupovali ďalej. Nesúhlasí s tvrdením, že porušili zmluvu tým, že odmietli vykonať rekultiváciu,
nakoľko nebola ani vykopaná jama. Hlavným banským úradom im bolo uložené riešiť vzťahy s vlastníkmi
pozemkov, aj ich na to vyzývali, oni im to neumožnili riešiť, nespolupracovali. Neboli schopní doriešiť s
odporcami tiet zmluvy, tak stanovisko Štátneho leteckého úradu bolo bezpredmetné, ten problém nebol.

Advokátska koncipientka PZ odporcov vo svojom prednese na pojednávaní uviedla, že zo strany
odporcov nikdy nedošlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá by vyplývala zo všeobecne záväzných
právnych predpisov ani z nájomných zmlúv. S otázkou vzniku škody sa navrhovateľ v návrhunevysporiadal, je potrebné presne špecifikovať dôvod vzniku škody a jej výšku. O príčinnej súvislosti
preto už ani nemá význam hovoriť. Možno hovoriť o porušení povinnosti navrhovateľom, keďže pri
vybavovaní jednotlivých povolení nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou a porušil povinnosti

vyplývajúce zo zmluvy. Napríklad ide o rozhodnutie Obvodného banského úradu Banská Bystrica, ktoré
konanie bolo zastavené, nakoľko navrhovateľ nedokázal odstrániť nedostatky, ktoré zistil Hlavný banský
úrad a tieto nedostatky nezapríčinili odporcovia ale navrhovateľ, pretože neodstránil chyby v zmluvách
a nedoložil do stanoveného termínu súhlas Štátneho leteckého úradu. Ďalej v čase uzatvárania
nájomných zmlúv boli odporcovia ubezpečovaní navrhovateľom, že predmet nájmu bude odovzdaný

v pôvodnom stave, v riadnom stave na jeho ďalšie obhospodarovanie a predložiť im pred skončením
nájomného vzťahu rozhodnutie o vykonaní rekultivácie. Na stretnutia v auguste 2011 navrhovateľ
prezentoval odporcom záver, že predmet nájmu nebude vrátený do pôvodného stavu a rekultivovať
sa nebude z ekonomických dôvodov, tým bola porušená povinnosť vyplývajúca z nájomnej zmluvy.
Tento záver je závažnou a podstatnou okolnosťou, ktorá by spôsobila, že vlastne nájomné zmluvy
ani nikdy neboli zo strany odporcov uzavreté. Ďalej poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR

vo veci žalobcu M. G. proti žalovanej Obci Ivachnová o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia obce o
využívaní územia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu krajského súdu. Z odôvodnenia je zrejmé
z postupu správneho orgánu vyplynulo, že ako s účastníkmi konal riadne iba s navrhovateľom a v
rozpore so zákonom doručoval diferencovane územné rozhodnutie navrhovateľovi a dotknutým štátnym
orgánom, ktorí nemajú postavenie účastníka konania zásielkou do vlastných rúk vlastníkom dotknutých

pozemkovdoručovalrozhodnutieverejnouvyhláškouatakupreltýmtoúčastníkomkonaniaprávoúčinne
obhajovať ich záujmy. K tvrdeniu, že podanie odvolania je porušením povinnosti, ktorú sú odporcovia
povinní nemôže súhlasiť, je to právo každého účastníka konania a nemôže byť považované za
porušenie povinnosti. Poukázala na rozhodnutie Obvodného úradu Žilina, konanie o proteste okresného
prokurátora proti rozhodnutiu obce Ivachnová o využití územia, ktoré bolo zrušené. Ďalej poukázal na

rozhodnutie Hlavného banského úradu, ktorým preskúmal rozhodnutie Obvodného banského úradu
Banská Bystrica a toto rozhodnutie zrušil, vrátil mu ho na opätovné prejednanie. Následne konanie bolo
zastavené z dôvodu, že navrhovateľ súhlas Štátneho leteckého úradu na svoju činnosť nepredložil.
Odporcovia stratili dôveru voči navrhovateľovi, keďže sa mali meniť podmienky, ktoré boli dojednané na
začiatku ohľadom rekultivácie. Návrh na začatie konania o určenie neplatnosti zmluvy podaný nebol,

takisto ani ukončenie zmluvy resp. zrušenie zmluvy zo strany odporcov voči navrhovateľovi riešené
nebolo.

Odporkyňa V. M. vo svojej výpovedi uviedla, že zmluvu s navrhovateľom dostala, podpísala ju, dohodla
sa so sestrou, odporkyňou v 2.rade, s jej synom a zaťom, že ju budú v tejto veci zastupovať, zúčastnila

sa iba na jednom stretnutí v Ivachnovej. Mala informácie o prebiehajúcom postupe. Potom došlo k
nezrovnalostiam a jej dôvera voči navrhovateľovi bola naštrbená. Pochybovala o tom, či je to korektné,
nakoľko boli rôzne znenia zmlúv, napríklad ona mala v zmluve zahrnutú rekultiváciu a synovec ju tam
nemal. Tiež im prišlo, že navrhovateľ nemá papiere od leteckého úradu. Ona žiadne kroky za účelom
vyjasnenia sporných otázok nepodnikla. Nájomnú zmluvu neukončila. Splnomocnenci pán V. a pán C. to

s navrhovateľom riešili, ale o žiadnom výsledku nevie. O problémoch sa dozvedela na jeseň roku 2011.

Odporkyňa N. V. vo svojej výpovedi uviedla, že zmluvu s navrhovateľom podpísala, pričom výhrady
začala mať až potom, keď boli v Ivachnovej s banským úradom a ťažiteľmi a keď sa začalo hovoriť, že
jama sa zasýpať nebude, lebo je to nevýhodné. Dala splnomocnenie synovi M. V. a zaťovi M. C.. Jednali

aj s navrhovateľom, ale nevedeli sa dojednať. Mala pochybnosti koľko peňazí by mali dostať, koľko sa
ťaží. Začala nedôvera. Nájomnú zmluvu nezrušila, lebo verila, že zať so synom to doriešia k spokojnosti.
Ona bola za to, aby sa pozemky rekultivovali. Bola na stretnutí v Ivachnovej dňa 6.9.2011.

Odporca M. G. vo svojej výpovedi uviedol, že nájomná zmluva bola podpísaná jeho otcom, ktorý zomrel

XX.X.XXXX. Spoluvlastnícky podiel 1/6 na pozemku prededili traja bratia rovným dielom, dali to na
vedomie navrhovateľovi, stretli sa, on jednal cez pána C., pána V.. Bol tam prítomný pán Fischer,
vtedy sa zmluvy neuzavreli. Požadoval uzavrieť novú zmluvu, nebol mu zrozumiteľný spôsob vyplácania
nájomného, chcel to podrobne zakotviť v zmluve. Ďalej jednali aj k otázke rekultivácie, keď pán Fischer
mu povedal, že sa bude robiť. O týždeň išiel podpísať zmluvu k pani W.. Vravel jej, či nepotrebuje súhlas

aj od jej dvoch bratov. Povedala, že súhlas nepotrebuje. Bol prítomný aj pán C.. Aj on na to upozorňoval.
Nakoniec to podpísal. Z obce Ivachnová nebol upovedomený, že sa vyňala pôda z Poľnohospodárskeho
pôdneho fondu na ťažbu, starosta mu povedal, aby to riešil cestou právnika, preto podal podnet na súd.
Neskôr pán C. a pán V. boli na Banskom úrade, kde zistili, že niečo tam bolo v zmluve dopisované, to samu nepáčilo. Oni nahliadali do spisu. Potom boli na banskom úrade na sedení, kde bola prítomná pani
W. aj konateľ navrhovateľa. Tam prezentoval svoje námietky, čo sa mu nepáčilo. Nikto od navrhovateľa
sa na neho neobrátil za účelom riešenia týchto jeho výhrad. Jeden list od navrhovateľa neprevzal,

lebo robí na týždňovky, stále je preč, potom ho už nekontaktoval čo od neho chcel. Zmluvy sa mu od
začiatku nepáčili, zmluvu podpísal, lebo vlastnil 1/6, tak ju podpísať musel. Podnet na súd dal, lebo
chcel konať v súlade so zákonom, starosta Ivachnovej ho neiformoval o tom, že sa tam bude niečo
diať, nepodal podnet na navrhovateľa, ale na Obec Ivachnová. Dohodol sa s navrhovateľom, že sa
rekultivovať nebude, odmena mala byť nejakých 7 000 pre všetkých spoluvlastníkov pozemku. Podpísal

to. S ostatnými vlastníkmi to neprejednal, oni to nepodpísali, lebo chceli rekultiváciu. Tá zmluva asi nie je
dobrá, lebo on vlastní 1/6. Nájomnú zmluvu dal preveriť právnikovi, je tak stavaná, že sa s ňou poriadne
nedá nič robiť. K zmluve na Banskom úrade boli dopisované nejaké čísla parciel rukou, niekto tam bol
podpísaný, že to opravoval. Riešili to aj na Banskom úrade. Pani W. to jeho vyjadrenie počula. Tým sa
naštrbila ich súčinnosť. Keby sa to doriešilo, mal by záujem o pokračovanie v banskej činnosti.

Odporkyňa C. M. vo svojej výpovedi uviedla, že zmluvu podpísala, s ťažbou súhlasila. Zverila to svojim
súrodencom. Riadila sa tým, čo povedali oni, o všetkom ju informovali. Na zasadnutia a stretnutia v
Ivachnovej chodila dvakrát alebo trikrát. Keď tam bol Banský úrad, začalo sa rozprávať o nezasýpaní
tých jám, kde bola prítomná. Vedela, že sú tam problémy. Ona žiadne výhrady voči postupu navrhovateľa
ani voči nájomnej zmluve nevznášala. Len sa rozprávali medzi súrodencami. V zmluve tiež nebolo jasne

uvedené kedy sa budú vyplácať peniaze za ťažbu akým spôsobom. Ďalej ona mala v zmluve dojednanú
rekultiváciu a na tej rekultivácii stále trvala. Bola v tom, že rekultivácia bude. V zmluve nie je dojednané
kedy bude fakturovať odberateľ nájomcovi.

Odporca M. G. vo svojej výpovedi uviedol, že poveril ústne, aby ho zastupovali v týchto veciach pán C. a

pán V.. Informovali ho, že nastali skutočnosti, ktoré toto dianie ovplyvňujú a to, že zmluva je nevýhodná
pre neho v otázke finančného plnenia, lebo to nie je nikomu jasné. Poveril ich, aby to bolo dobre v ich
prospech, aby sa finančné plnenie navýšilo. Jednali s výsledkom, že sa nedohodli. Z jeho strany nebola
žiadna výhrada voči postupu navrhovateľa.

Odporkyňa P. T. vo svojej výpovedi uviedla, že sa o predmetné veci moc nezaujímala, nakoľko
splnomocnenie mali jej rodičia. Sporné záležitosti začali, až keď bolo stretnutie v obci Ivachnová, pri
ktorom ona nebola, ale boli tam jej rodičia, ktorí ju informovali, že vraj sa plánovalo nerekultivovať. Ešte
predtým spoločnosť FISCHER ho oslovila na predaj pozemkov, ona nikdy záujem o predaj pozemkov
nemala. Proti rozhodnutiu Banského úradu sa odvolala kvôli strate dôvery voči spoločnosti z dôvodu

nerekultivovať pozemok. Navrhovateľ sa na ňu obrátil so žiadosťou, aby vzala odvolanie späť. Všetky
zásielky, ktoré jej boli zasielané prevzala, ale čo sa týka vyriešenia otázky čo požadoval Banský úrad
v Štiavnici, nevie o tom, že by sa na ňu navrhovateľ obrátil. Nájomnú zmluvu podpísala, nemá nič
proti ťažbe štrkov, ale tie podmienky to vyplácanie je jej tiež nejasné. Má uzavreté dve zmluvy s
navrhovateľom, jedna je na ťažbu a jedna je na skrývku a prenájom strojov. Na list navrhovateľa v

septembri 2012 nereagovala, nevidela dôvod k tomu, necítila sa, že by niečo porušila. Svoje pripomienky
nedala nikomu na vedomie.

Odporca O. B. vo svojej výpovedi uviedol, že s ťažbou súhlasí, ale s nájomnými zmluvami nesúhlasí.
Nájomnú zmluvu podpísal. Keď bol na stretnutí v Ivachnovej pán W. uviedol, že tam budú jazerá, keď

ten štrk vybagrujú a to sa mu nepáčilo. Tiež sa mu nepáčila situácia ohľadom odvozu štrku, že jedna
tatra mala ísť pánovi W.. Nie je mu jasné ako by to bolo s platbou.

Svedok M. C. vo svojej výpovedi uviedol, že odporkyňa v 2.rade je jeho svokra. Keď prebiehalo banské
konanie, bol účastník týchto rokovaní, nakoľko má ústne poverenie od vlastníkov na banskom úrade.

Na banskom úrade sa stretávali veľmi často, lebo tam už bolo veľa problémov. Keď hlavný banský úrad
konanie prerušil, stretávali sa týždenne s pani W., riešili tieto problémy a nevedeli sa dohodnúť. Pán
G. mal v zmluve, že sa rekultivovať nebude, ostatní spoluvlastníci tam mali, že sa rekultivovať bude.
Keď sa to dozvedeli, nevedeli ako to vlastne je. Oni nesúhlasili s tým, aby rekultivácia sa nevykonávala.
Niekedy volala pani W., aby sa stretli, niekedy to bolo z ich strany. Stretávali sa v reštaurácii Vila Fénix u

pána V., ďalej u pána W. v Liptovskom Mikuláši u pani W. v jej kancelárii. Pred ústnym pojednávaním bol
na dvoch stretnutiach, po ústnom pojednávaní sa stretli minimálne 10 krát s pani W., s pánom W.. V tom
období, keď sa tvrdí, že nebola spolupráca. Stretávali sa, lebo mali záujem, aby sa tieto veci riešili, aby
sa dohodli, ale sa nedohodli, lebo bolo navrhnuté také riešenie, ktoré vlastníkom nevyhovovalo. Vlastnícinesúhlasili s tým, aby sa rekultivácia nevykonávala. Teraz existujú dva druhy zmlúv s vlastníkmi, v jednej
je, že sa rekultivácia nebude vykonávať a v druhej, že sa bude vykonávať. Vlastníci sa odvolali dva dni
pred správoplatnením rozhodnutia Obvodného banského úradu, rokovali do poslednej chvíle. Urobili

to preto, aby vznikol priestor, aby sa mohli nejakým spôsobom dohodnúť. Stretávali sa veľmi často,
rokovali, riešili aj otázky nájomnej zmluvy pána M. G.. Upozorňoval pani W., že treba písomný súhlas
ostatných dedičov ako bolo dohodnuté v dedičskom konaní, ona však tvrdila, že to netreba a preto M.
G. túto zmluvu považoval za neplatnú. Bol problém u ostatných vlastníkov, nejasné formulácie kedy
dostanú výnosy z ťažby. A. W. vyhotovila aj späťvzatie odvolania adresovaného vlastníkmi na Hlavný

banský úrad, on však nezabezpečil podpis dokumentu vlastníkmi, lebo oni s tým nesúhlasili. Vlastníci
na rokovania nechodili, lebo ho k tomu poverili, verili mu.

Svedok M. V. vo svojej výpovedi uviedol, že odporkyňa v 2.rade je jeho matkou a tiež ďalší odporcovia sú
jeho príbuzní. Bol pri zrode tejto záležitosti, spravili s konateľom navrhovateľa podnikateľský projekt, išlo
o ťažbu štrkov v Ivachnovej. Mali nejakú dohodu, tá však zo strany konateľa navrhovateľa nebola plnená,

on mal vybaviť ťažobné povolenie, to aj robil. Potom sa ale priebeh vybavovania ďalších vecí zvrtol.
Volali ho do Mikuláša ohľadom hanlivých tvrdení na jeho osobu. Zvážil, že tento obchod je pre neho
rizikový, tak sa rozhodol, že v ňom pokračovať nebude, že nebude spolupracovať s pánom Fischerom
a podporovať ho a bude bojovať proti tomu, aby sa niečo vybavilo. Jedná sa o banské povolenie. S
pánom Fischerom mali uzatvorenú písomnú zmluvu, ktorá bola absolútne zbytočná, taký pamflet. Tú

zmluvu podpisoval štatutár jeho firmy. Zmluvu uzatvárala jeho firma Technohall Slovakia. Druhú zmluvu
s pánom Fischerom uzatvoril pán B. na základe jeho poverenia. V tej pôvodnej zmluve boli nejaké
pozemky, v tej druhej už polovica tých pozemkov chýbala. Začal ten proces, že dali protest prokurátora,
išlo sa na Krajský stavebný úrad na Najvyšší súd na Hlavný banský úrad, protistrana mala doložiť nejaké
tri veci, tie nedoložila celý rok. Odporcovia nič neurobili, všetko zmaril on, cez prokurátorku. Podnet

na protest prokurátora urobila pani Z., ktorá vtedy bola u neho zamestnaná na jeho pokyn. Taktiež
dala podnet na Krajský stavebný úrad. Dávali podnety na tieto inštitúcie a spochybňovali zákonnosť
rozhodnutí, ktoré boli predtým prijaté. Najvyšší súd odobril, že mali pravdu. V priebehu celého tohto
procesu sa niekoľkokrát stretli s pani W. aj s pánom Fischerom, ale nedohodli sa. Odporcovia nič nerobili,
nič nepodpísali. Tí ľudia absolútne nemali vplyv na to, že sa tento proces zastavuje, že sa nevybavilo

to banské povolenie. Raz prebehlo stretnutie, ktoré organizoval pán Fischer s pánom W., kde sa riešila
otázka, že sa to nebude zasýpať. Hovorí len o probléme medzi ním a pánom Fischerom, on tu nie je
zástupcom odporcov. Boli v kontakte s pánom Fischerom aj s pánom W., boli nejaké návrhy dohôd,
obchodných vzťahov medzi nimi. Odporcovia o tom nemali ani tušenia, ich sa to netýkalo. Oni nevedeli
o tom, že sa stretávajú, že sa tam niečo deje. Na základe znalosti situácie vie, že by tam k ničomu

nedošlo, tak to chcel prekaziť. Dospel k tomu, že by z tej ťažby nemusel dostať to, čo bolo dohodnuté
ani vlastníci takisto nemuseli dostať všetko podľa uzavretých zmlúv. Pán W. dostal výhodnejšiu zmluvu,
mal dostať zdarma každú desiatu tatrovku štrku a 100% mal vyťažiť svoje pozemky. On mal zmluvu
ako spolumajiteľ, ktorý sa rozhodol, že sa nebude zasýpať. Začal zvolávať schôdze, začal sa ľuďom
vyhrážať. Ani jeden z vlastníkov nevedeli v akom štádiu je konanie. S pánom C. museli ísť na Banský

úrad. Zistili v akom štádiu to je. Ľudia nič nezrušili. W. vymyslel, že sa nebude zasýpať, tým sa to začalo.
Boli nátlaky, ľudia sa mali rozhodnúť, či podpíšu, že sa nebude zasýpať, potrebovali čas. Pán G. mal
podpísanú zmluvu, kde je dohodnuté, že sa zasýpať nebude a mal prisľúbenú odmenu. Nakoniec ľudia
s tým súhlasili, že sa to nebude zasýpať. Na Banskom úrade sa to nedotiahlo, lebo neboli doložené
nejaké veci a nie, že s tým ľudia nesúhlasili, to spomenul vo svojom rozhodnutí Banský úrad. Argumenty

ľudí tam vôbec neboli spomenuté.

Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise a to najmä
s výpismi z LV č. XXX,XXX,XXX,XXX pre k.ú. L., na základe ktorých mal preukázané vlastnícke právo
odporcov s prenajímateľom v zmysle uzavretých nájomných zmlúv k predmetu nájmu - k pozemkom.

Ďalej súd sa oboznámil s jednotlivými nájomnými zmluvami uzatvorenými medzi navrhovateľom ako
nájomcom a prenajímateľom, jednotlivými odporcami, predmetom ktorej bol prenájom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k.ú. L. v jednotlivých nájomných zmluvách špecifikovaných za účelom ťažby
nevyhradeného nerastu - štrkopiesku v k.ú. L.. Vznik nájomného vzťahu bol podmienený začatím
ťažby nevyhradeného nerastu - štrkopieskov v k.ú. L. s tým, že nájomca ťažbu bol oprávnený zahájiť

výlučne na základe vydaného a správoplatneného banského oprávnenia, rozhodnutia o dobývacom
priestore a o povolení banskej činnosti v dobývacom priestore a v súlade s plánom využitia ložiska
na základe rozhodnutia o povolení činnosti vydaného príslušným Obvodným banským úradom (II,
III nájomnej zmluvy). V nájomných zmluvách bolo dojednané ročné nájomné za prenajímanú pôduvo výške stanovenej ako podiel na cene vyťaženého nerastu t.j. ako cena nerastu na 1 eur/30,13
SKK/1m3 s tým, že bola dojednaná splatnosť po vystavení faktúry nájomcom odberateľovi nerastu
na účet prenajímateľa vždy do 7 dní od zaplatenia faktúry odberateľom nájomcovi podľa kľúča,

ktorým je celková výmera ťažobného poľa. Po zohľadnení pomeru výmery spoluvlastníckeho podielu
k ťažobnému poľu, teda z každej faktúry prenajímateľovi prináleží cena vyrátaná ako množstvo
m3 x kľúč x cena (1 eur), to vyplynulo z bodu V nájomnej zmluvy. V zmysle bodu VI 8 je
povinnosťou nájomcu pred skončením nájomného vzťahu predložiť prenajímateľovi rozhodnutie o
vykonaní rekultivácie a po vykonaní rekultivačných prác odovzdať prenajímateľovi pozemok v riadnom

stave na jeho ďalšie obhospodarovanie. Taktiež bola dojednaná povinnosť nájomcu zadovážiť si a
predložiť prenajímateľovi do začatia stavby rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Ružomberku
o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, ktorým sa odníma poľnohospodárska pôda dočasne
pre účel stavby "ťažba nevyhradeného nerastu - štrkopiesky v k.ú. L." ako aj rozhodnutie o povolení
banskej činnosti v dobývacom priestore k.ú. L. (bod VI 3 písm. a)b) nájomnej zmluvy). Zároveň
prenajímateľ dal nájomcovi súhlas, aby na základe zmluvy zabezpečil prestavbu geologicky prieskumu,

kompletnú inžiniersku činnosť, zápis geometrického plánu do KN, stavebné povolenie, vyňatie a
obmedzenie využívania poľnohospodárskej pôdy a vyňatie a obmedzenie využívania lesných pozemkov
z funkcie lesa so zámerom v súlade s ustanovením § 7 ods. 2, § 30 ods. 3 z.č. 326/2005 Z.z. o
lesoch, so vstupom na pozemok, s výrubom drevín a s vykonaním súvisiacich opatrení (bod VIII, 6
nájomnej zmluvy). Napokon prenajímateľ vyjadril výslovný súhlas s banskou činnosťou na pozemkoch,

ktoré tvoria predmet nájomnej zmluvy (VIII bod 7 nájomnej zmluvy). Následne súd sa oboznámil
so súhlasnými stanoviskami a vyjadreniami dotknutých osôb a to obce Ivachnová, Regionálneho
úradu verejného zdravotníctva Liptovský Mikuláš, Obvodného úradu životného prostredia z hľadiska
pohľadu Štátnej správy ochrany ovzdušia, z hľadiska Štátnej správy ochrany prírody, z hľadiska
Štátnej správy odpadového hospodárstva, z hľadiska Štátnej vodnej správy, Krajského úradu životného

prostredia v Žiline odbor starostlivosti o životné prostredie, Krajského úradu pre cestnú dopravu
a pozemné komunikácie v Žiline, Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie
Ružomberok, Slovenskej správy ciest, Národnej diaľničnej spoločnosti Obce Ivachnová (zriadenie
malého zdroja znečistenia ovzdušia), Krajského úradu životného prostredia v Žiline odbor starostlivosti
o životné prostredie, Krajského riaditeľstva PZ KDI v Žiline, Vodárenskej spoločnosti Ružomberok a.s.,

Obvodného banského úradu Banská Bystrica, Stredoslovenskej energetiky - distribúcia, Okresného
riaditeľstva hasičského záchranného zboru v Ružomberku, Slovak Telekom a.s., Orange Slovensko a.s.,
T- mobile Slovensko a.s., SPP - distribúcia a.s., Slovenský vodohospodársky podnik š.p., Obvodný
úrad Ružomberok odbor civilnej ochrany a krízového riadenia, Hydromeliorácie š.p.. Súd tiež oboznámil
s rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Ružomberku o odňatí poľnohospodárskej pôdy

na trvalo pre účely výstavby "dobývaní nevyhradeného nerastu - štrkopieskov v lokalite Brehy", s
rozhodnutím Obce Ivachnová o využívaní územia "Plán využívania ložiska - nevyhradeného nerastu
lokalita Brehy", hydrogeologickým posudkom spoločnosti Pro Geo spol. s r.o. Žilina vo veci vplyvu
ťažby štrkopieskov na PR Ivachnovský luh, s projektom Rekultivácia poľnohospodárskej pôdy dočasne
odňatej z pôdneho fondu na dobývanie štrkopieskov v k.ú. Ivachnová vyhotoveným Ing. Štefanom

Stančíkom, PhD., Žilina, s projektom Bilancia skrývky humusového horizontu na poľnohospodárskej
pôde určenej na dočasné odňatie z pôdneho fondu pre dobývanie štrkopieskov v k.ú. Ivachnová
vypracovanej Ing. S. Z., PhD., Žilina, s plánom využívania ložiska štrkopieskov v lokalite Brehy
vypracovaným spoločnosťou navrhovateľa, so zápisnicou napísanou Obvodným banským úradom v
Banskej Bystrici dňa 6.9.2011 z ústneho pojednávania spojeného s miestnou ohliadkou na Obecnom

úrade v Ivachnovej vo veci povolenia činnosti vykonávanej banským spôsobom - dobývanie ložiska
nevyhradeného nerastu - štrkopieskov v k.ú. Ivachnová, s rozhodnutím Obvodného banského úradu
zo dňa 12.9.2011, ktorým bolo povolené navrhovateľovi dobývať ložisko nevyhradeného nerastu -
štrkopieskov Brehy na pozemkov parcela č. CKN XXX/X v k.ú. L. podľa plánu využívania ložiska
štrkopieskov v lokalite Brehy na roky 2011 - 2015, s výzvou na plnenie adresovanou navrhovateľom

jednotlivým odporcom a s doručenkami resp. fotokópiami vrátených zásielok prevzatých odporcami
a napokon s jednotlivými účtovnými dokladmi - faktúrami a to za prieskumný vrt, za vyhotovenie
geometrického plánu, vyjadrenie k existencii hydromelioračných zariadení za dohodnuté činnosti v
zmysle mandátnych zmlúv, za polohopisné a výškopisné zameranie územia, za geodetické práce, za
spracovanie dokumentácie pre vydanie územného rozhodnutia a poradenskú činnosť, za geologické

práce, za odbornoporadenské služby, za inžiniersku činnosť, za právne služby. Ďalej súd sa oboznámil s
pokladničnými dokladmi o úhrade za správne poplatky resp. za poplatky za vyhotovenie fotokópií listín.
Ďalej súd sa oboznámil s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.3.2012 č.k. 21S/1/2012-36 v
právnej veci žalobcu M. G., nar. XX.X.XXXX, bytom S. S. XXXX/X, F. proti žalovanému Obec Ivachnováv konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o využívaní územia zo dňa 26.4.2010 č.j.
OSP 1636/949/2010/TA1-1-LA, ktorým bol návrh žalobcu, aby súd uložil žalovanému povinnosť doručiť
rozhodnutie žalovaného žalobcovi zamietol, konanie o návrhu na preskúmanie a zrušenie predmetného

rozhodnutia žalovaného zastavil a návrh žalobcu na odklad vykonateľnosti tohto rozhodnutia zamietol.
Najvyšši súd SR uznesením č.k. 5Sžp/11/2012 zo dňa 23.8.2012 toto uznesenie Krajského súdu v Žiline
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Obvodný úrad Žilina odbor výstavby a bytovej politiky svojim
rozhodnutím zo dňa 1.2.2013 č. OBU-ZA-OVBP2/B/2013/00130/CHO v konaní o proteste okresného
prokurátora v Ružomberku zo dňa 10.2.2012 proti rozhodnutiu Obce Ivachnová č. OSP 54/2010/TA1.1-

LA zo dňa 26.4.2010 o využití územia "Plán využívania ložiska - nevyhradeného nerastu lokalita Brehy",
rozhodol tak, že podanému protestu okresného prokurátora vyhovel a rozhodnutie Obce Ivachnová
zrušil s tým, že prvostupňový právny orgán nahradí zrušené rozhodnutie novým rozhodnutím v súlade
so zákonom. Súd sa tiež oboznámil s rozhodnutím Hlavného banského úradu zo dňa 25.1.2012 č.
136-353/2012, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici zo dňa
12.9.2011 č. 1225-2616/2011 o povolení činnosti vykonávanej banským spôsobom v k.ú. Ivachnová -

dobývanie nevyhradeného nerastu podľa "Plánu využívania ložiska štrkopieskov v lokalite Brehy na roky
2011 - 2015" a vec vrátil tomuto úradu na nové prejednanie a rozhodnutie. Napokon súd sa oboznámil
s rozhodnutím Obvodného banského úradu Banská Bystrica zo dňa 22.1.2013 č. 20-353/2013, ktorým
bolo zastavené konanie vo veci povolenia činnosti vykonávanej banským spôsobom - dobývanie ložiska
nevyhradeného nerastu štrkopieskov v k.ú. Ivachnová.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený

požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti existencie
škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej
povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Uskutočnený

úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva
zo všeobecne záväzného právneho predpisu a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať, zo zmlúv
alebo iných právnych úkonov. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznáva
sa skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočná škoda znamená zmenšenie majetku poškodeného, prípadne

náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by
poškodený mohol získať, nebyť vzniku škody. Medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí
byť príčinná súvislosť, teda vzťah príčiny a následku. Je potrebné, aby existencia príčinnej súvislosti bola
v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom
škody musí byť bezprostredný. Uvedené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu sú

objektívneho charakteru. Zavinenie má charakter subjektívny a znamená psychický vzťah škodcu k
protiprávnemu úkonu a ku škode. Zavinenie môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Pre splnenie
podmienok zodpovednosti za škodu nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z
nedbanlivosti. Toto rozlíšenie je relevantné z hľadiska rozsahu náhrady škody. Právna úprava vychádza
z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá. Tento predpoklad sa vzťahuje len na zavinenie

nedbanlivostné, neplatí pre zavinenie úmyselné ani pre hrubú nedbalosť. Občiansky zákonník umožňuje
zbaviť sa zodpovednosti tzv. exkulpáciou, kedy škodca musí preukázať existenciu takých okolností, z
ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré
bolo možné od neho objektívne požadovať. Zodpovednosť podľa § 420 Občianskeho zákonníka má
povahu všeobecnej zodpovednosti. Súd v konaní zisťoval, či sú splnené zákonné predpoklady vzniku

zodpovednosti odporcu za škodu.

Súd mal preukázanú existenciu právneho vzťahu medzi navrhovateľom a jednotlivými odporcami v
1. - 9.rade a to nájomných zmlúv, predmetom ktorých bol záväzok prenajímateľa t.j. odporcov v 1. -9.rade prenechať do užívania pozemky označené v zmluve za účelom ťažby nevyhradeného nerastu
- štrkopiesku v k.ú. Ivachnová s tým, že ťažbu nájomca je oprávnený zahájiť na základe vydaného
a správoplatneného banského oprávnenia, rozhodnutia o dobývacom priestore a o povolení banskej

činnosti v dobývacom priestore a v súlade s plánom využitia ložiska na základe rozhodnutia o
povolení činnosti vydaného príslušným Obvodným banským úradom. Prenajímateľ t.j. odporcovia v 1. -
9.rade vyjadrili výslovný súhlas s banskou činnosťou na pozemkoch, ktoré tvoria predmet jednotlivých
nájomných zmlúv a zároveň podpisom nájomnej zmluvy dal súhlas nájomcovi, aby zabezpečil pre
predmetnú stavbu geologický prieskum, kompletnú inžiniersku činnosť, zápis geometrického plánu

do KN, stavebné povolenie, vyňatie a obmedzenie využívania poľnohospodárskej pôdy a vyňatie a
obmedzenie využívania lesných pozemkov z funkcie lesa a so zámerom v súlade s ustanovením § 7 ods.
2 a § 35 ods. 3 z.č. 326/2005 Z.z. o lesoch, so vstupom na pozemok, s výrubom drevín a s vykonaním
súvisiacich opatrení.

Súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľ vykonal celý proces potrebný na zahájenie ťažby

štrkopieskov v k.ú. Ivachnová ako vyplynulo z rozsiahleho dokazovania oboznámením s listinnými
dôkazmi a to v období od mája 2009 do septembra 2011 - geodetické zmapovanie územia, vyhotovenia
polohopisu a výškopisu územia, preverenie mocnosti zásob horniny - kopané a vŕtané sondy,
projekčné práce: plán využitia ložiska, hydrologický posudok, plán rekultivácie, v neposlednom rade boli
zabezpečené vyjadrenia a stanoviská dotknutých osôb s tým, že celý tento proces vrcholil rozhodovaním

Obce Ivachnová o využití územia a rozhodovaním Obvodnému banského úradu v Banskej Bystrici vo
veci povolenia činnosti vykonávanej banským spôsobom. Rozhodnutím Obvodného banského úradu
v Banskej Bystrici zo dňa 12.9.2011 došlo k povoleniu činnosti vykonávanej banským spôsobom
v k.ú. Ivachnová - dobývanie štrkopieskov pre spoločnosť navrhovateľa. Voči tomuto rozhodnutiu
však vlastníci pozemkov L. O., O. B., P. T. a M. G. ako aj S. G. podali odvolania. Hlavný banský

úrad Banská Štiavnica napadanuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil Obvodnému banskému úradu v
Banskej Bystrici na nové prejednanie a rozhodnutie. Svojim rozhodnutím o odvolaní zo dňa 25.1.2012
s tým, že v konaní a rozhodnutí Obvodného banského úradu boli popísané konkrétne porušenia
Obvodného banského úradu. Následne Obvodný banský úrad Banská Bystrica svojim rozhodnutím
zo dňa 22.1.2013 predmetné konanie zastavil, keďže navrhovateľ v stanovenej lehote do konca roka

2012 nedoplnil svoje podanie tak, ako bol týmto úradom vyzvaný a neodstránil nedostatky v súlade s
rozhodnutím Hlavného banského úradu zo dňa 25.1.2012, konkrétne bolo potrebné predložiť 1.) doklady
o vyriešení stretov záujmov na pozemkoch registra EKN parcela č. XXXXX/XX (nájomná zmluva na
dobývanie na tomto pozemku) a EKN parcela č. XXXXX/XX (nájomná zmluva na ukladanie skrývkového
materiálu a prevádzku úpravne), 2.) písomné splnomocnenie na zastupovanie účastníčky konania P.

T., ktorú na ústnom pojednávaní zastupovala pani Z. a 3.) vyjadrenie Leteckého úradu SR k povoleniu
činnosti vykonávanej banským spôsobom - dobývaniu ložiska nevyhradeného nerastu v k.ú. Ivachnová.
Rovnako tiež na základe legitímneho procesu bolo zrušené Obvodným úradom Žilina odbor výstavby a
bytovej politiky rozhodnutie Obce Ivachnová zo dňa 26.4.2010 o využití územia "Plánovaného využitia
ložiska nevyhradeného nerastu v lokalite Brehy", pričom bolo vyhovené podanému protestu okresného

prokurátora v Ružomberku zo dňa 10.2.2012 pod sp.zn. PD1/12-6. Keď podnet na protest prokurátora
podala Ing. W. Z., bytom A. H., ktorá nepatrí do okruhu odporcov resp. prenajímateľov pozemkov. Ďalej
bolo zistené, že na Krajskom súde v Žiline prebiehalo konanie žalobcu M. G. odporcu v 3.rade proti
žalovanému Obec Ivachnová o preskúmanie zákonnosti predmetného rozhodnutia Obce Ivachnová.
Vzhľadom k tomu, že tieto relevantné rozhodnutia neexistujú, nájomca nemá oprávnenie zahájiť ťažbu

štrkopieskov v k.ú. Ivachnová v zmysle bodu 3 uzavretých nájomných zmlúv a zároveň nemožno hovoriť
o vzniku nájomného vzťahu, keďže tento bol podmienený práve začatím ťažby štrkopieskov v k.ú.
Ivachnová (bod II bod 2. nájomnej zmluvy) a hoci nájomné zmluvy sú medzi účastníkmi konania platne
uzavreté, zo strany odporcov v 1. - 9.rade, ani zo strany navrhovateľa nedošlo k ich skončeniu, reálne k
plneniu na základe týchto nájomných zmlúv nemôže dôjsť (ťažba štrkopieskov v k.ú. Ivachnová, výnosy

z ťažby).

Navrhovateľ svoj návrh na náhradu škody voči odporcom v 1. - 9.rade uplatňovaný v tomto konaní
odôvodňuje s poukazom na ustanovenie bodu VIII 6,7 nájomnej zmluvy, z ktorých vyplýva súhlas
prenajímateľov s banskou činnosťou na pozemkoch, ktoré tvoria predmet nájomnej zmluvy a tiež

súhlas prenajímateľov zabezpečiť pre stavbu geologický prieskum, kompletnú inžiniersku činnosť, zápis
geometrického plánu do KN, stavebné povolenie vyňatia, obmedzenie využívania poľnohospodárskej
pôdy a lesných pozemkov z funkcie lesa a so zámerom v súlade s ustanovením § 7 ods. 2 a § 35 ods.
3 z.č. 326/2005 Z.z. o lesoch, so vstupom na pozemok, s výrubom drevín a s vykonaním súvisiacichopatrení, pričom tvrdí, že odporcovia v 1. - 9.rade porušili tieto povinnosti dojednané v nájomných
zmluvách a následkom toho mu vznikla škoda, keďže ho nechali konať v dobrej viere, že s realizovaním
banskej činnosti na predmetných nehnuteľnostiach súhlasia. Vzniknutá škoda navrhovateľovi súvisí s

vybavovaním potrebných povolení na banskú činnosť a bola vyčíslená v celkovej sume 26 798,50 eur
t.j. po odpočítaní výdavkov uhradený spoločnosťou Technohall Slovakia s.r.o. vo výške 9 131,98 eur.

Čo sa týka prvého predpokladu zodpovednosti za škodu, ktorým je porušenie právnej povinnosti súd
vypočul účastníkov konania na strane odporcov a to V. M., N. V., M. G., C. M., M. G., P. T., O. B., všetci sa

vyjadrovali obdobne, v tom smere, že stratili dôveru voči navrhovateľovi vzhľadom k obsahu uzavretých
nájomných zmlúv - nejasnému stanoveniu výšky nájomného, nejasnostiam vo veci rekultivácie resp.
nerekultivácie pozemkov po ukončení ťažby štrkopieskov v k.ú. Ivachnová ako aj v otázke potrebného
súhlasu so zmluvou ďalšími osobami v nadväznosti na námietku M. G. po smrti jeho otca. Prebiehali
rokovania vlastníkov pozemkov s navrhovateľom s cieľom riešenia týchto otázok okrem iného za účasti
M. C. a M. V., ktorí sú v príbuzenskom vzťahu s odporkyňou v 2.rade, aj ďalšími odporcami. Svedok

M. V. však pred súdom uviedol, že uzatvoril zmluvu o spolupráci s navrhovateľom, obchodný vzťah -
projekt ťažby štrkopieskov v k.ú. Ivachnová, pričom však v priebehu tohto obchodného vzťahu rozhodol
sa s navrhovateľom nespolupracovať viac na tomto projekte naopak prekaziť jeho realizáciu. Svedok
ďalej uviedol, že podnikol konkrétne kroky s cieľom bojovať proti tomu, aby sa niečo vybavilo, konkrétne
dal pokyn na podanie podnetu na protest prokurátorovi Ing. W. Z., jeho vtedajšej zamestnankyni.

Svedok sa vyjadril, že začal proces, dali protest prokurátora, išlo to na Krajský stavebný úrad, na
Najvyšší súd, boli na Hlavnom banskom úrade a priznal, že všetko zmaril on, chcel to prekaziť, dával
podnety na inštitúcie a spochybňoval zákonnosť rozhodnutí, ktoré boli predtým prijaté. Sám rokoval
s navrhovateľom a s jeho právnou zástupkyňou, ale nedohodli sa. Z jeho vyjadrenia je zrejmé, že
odporcovia nemali vplyv na to, že sa tento proces zastavuje, že sa banské povolenie nevybavilo.

Svedok uviedol, že ide o problém medzi ním a navrhovateľom, pričom odporcovia nemali o tom ani
tušenia. Výslovne uviedol, že to chcel prekaziť. Z uvedenej svedeckej výpovede nepochybne vyplýva,
že iniciátorom a hlavným realizátorom zastavenia celého procesu vybavovania oprávnenia na banskú
činnosť navrhovateľom bol práve tento svedok, bývalý obchodný partner navrhovateľa na predmetnom
podnikateľskom projekte. Je pravdou, že jeden z odporcov M. G. podal žalobu o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia Obce Ivachnová o využití územia, ktoré rozhodnutie v konečnom dôsledku bolo zrušené
Obvodným úradom v Žiline, OVBP. Zároveň M. G. spolu s odporcami L. O., O. B., P. T. a S. G.
podali odvolanie voči rozhodnutiu Obvodného banského úradu, súd však zdôrazňuje, že jedná sa o
zákonné právo podať odvolanie voči rozhodnutiam príslušných orgánov resp. žalobu na preskúmanie
ich zákonnosti v zmysle procesných predpisov pre daný typ konania. Súd poukazuje na výsledky

uvedených konaní a to zrušenie či už predmetného rozhodnutia Obce Ivachnová, ako aj predmetného
rozhodnutia Obvodného banského úradu Banská Bystrica, keď je zrejmé, že bez týchto rozhodnutí
zahájenie ťažby štrkopieskov nie je možné. Súd zdôrazňuje, že súhlas v zmysle bodov VIII 6,7 zo
strany odporcov daný navrhovateľovi nevylučuje uplatňovanie práv účastníka konania v rámci správnych
resp. iných konaní. Ani z výpovedí odporcov nevyplynul takýto nesúhlas, naopak aj v tomto konaní

výslovne sa vyjadrili, že s ťažbou súhlasia, naopak súd poukazuje na stanovisko M. V., ktorý sám
seba označil za osobu, ktorá na správnych orgánoch resp. na štátnych inštitúciách robila všetko preto,
aby sa celý proces vybavovania povolení na banskú činnosť navrhovateľom zastavil. Hlavnou príčinou
vzniku škody navrhovateľovi je teda zámer M. V. prekaziť realizáciu projektu ťažby štrkopieskov v k.ú.
Ivachnová navrhovateľovi. Podľa názoru súdu sa však navrhovateľovi v konaní nepodarilo preukázať, že

náklady, ktoré vynaložil v súvislosti so zaobstaraním potrebných úkonov, posudkov, vyjadrení pre účely
získania týchto rozhodnutí predstavujú vzniknutú škodu, zmenšenie majetku navrhovateľa, následkom
porušenia zmluvnej povinnosti odporcov, súd nemal preukázané ani porušenie zmluvnej povinnosti
odporcami v 1. - 9.rade, ani príčinnú súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a škodou. Ani z
odôvodnenípredmetnýchrozhodnutítátoskutočnosťnevyplynula.Súdpoukazuje,žedôvodomzrušenia

rozhodnutiaObceIvachnováovyužitíúzemiabolaskutočnosť,žetentosprávnyorgánnekonalsJurajom
Kyselom ako s účastníkom konania, pričom došlo k porušeniu procesných predpisov o doručovaní
účastníkovi konania. Dôvodom zastavenia konania o návrhu spoločnosti FISCHER & partners s.r.o. na
povolenie činnosti vykonávanej banským spôsobom bolo nepredloženie požadovaných dokladov touto
spoločnosťouvstanovenejlehotevovýzve-chýbalanájomnázmluvanadobývanienapozemkuparcela

č. EKN XXXXX/XX a nájomná zmluva na ukladanie skrývkového materiálu a prevádzku úpravne na
pozemku parcela č. EKN XXXXX/XX, písomné splnomocnenie na zastupovanie účastníčky konania P.
T. na ústnom pojednávaní pani Z. a vyjadrenie Leteckého úradu SR k povoleniu činnosti vykonávanej
banským spôsobom. Absencia nájomných zmlúv na vyššie označené pozemky s určeným účelom istonepredstavuje porušenie zmluvnej povinnosti odporcami v 1. - 9.rade s tým, že v zmysle stavebných
predpisov ide o základnú podmienku pre vydanie požadovaného rozhodnutia - preukázanie práva k
nehnuteľnosti a súhlas vlastníka s predmetnou činnosťou.

Preto súd dospel k záveru, že nie je daná existencia základných predpokladov vzniku zodpovednosti
za škodu a to porušenie zmluvnej povinnosti odporcami v 1. - 9.rade, už vôbec nie existencia príčinnej
súvislosti medzi porušením zmluvnej povinnosti a vzniknutou škodou. Vzhľadom k tomu súd má za to,
že odporcovia v 1. - 9.rade nie sú pasívne vecne legitimovaní v tomto konaní. Nárok navrhovateľa voči

nim nie je dôvodný čo do základu aj výšky a preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol
ako nedôvodný.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 OSP a to tak, že vyslovil, že o
trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, nakoľko ide o zložitý
prípad, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1,2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).