Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/688/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114234081
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114234081.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci navrhovateľa: L. O.,
nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX, právne zastúpený spoločnosťou JUDr. ANTON ŠKOLEK & PARTNERS,
s.r.o., so sídlom Bytča, Treskoňova 816/1, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, o zaplatenie 750,00 eur s príslušenstvom, na základe odvolania odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 25C/410/2014-48 zo dňa 25. marca 2015 v spojení s opravným uznesením
Okresného súdu Žilina č. k. 25C/410/2014-62 zo dňa 29. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu titulom náhrady trov
odvolacieho konania sumu 59,84 eur, predstavujúcu trovy právneho zastúpenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 750 eur,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 700 eur od 23.03. 2012 do zaplatenia a úrokom
z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 50 eur od 14.6.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní
po právoplatnosti rozsudku.
Vychádzal zo zistenia, že rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská

rozhodcovská, a.s., vydaného dňa 14.12.2010 v konaní vedenom pod zn. SR 12112/10 bola
navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 783,27 eur s príslušenstvom (zmenkovým
úrokom, zákonným úrokom a trovami konania). Nakoľko navrhovateľ túto povinnosť dobrovoľne nesplnil,
podal odporca žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Žilina o predmetnej
žiadosti rozhodol tak, že vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie sumy 134 eur (vrátane
trov exekúcie, všetko následne vymožené v rámci exekúcie) ako nezaplatenej časti poskytnutého úveru,
vo zvyšku žiadosť o vydanie poverenia zamietol a konanie v tejto časti (t.j. istina - 629,27 eur, zmenkový

úrok, zákonný úrok a trovy rozhodcovského konania) zastavil uznesením č.k. 24Er/1179/2011-11 zo dňa
14.7.2011 (správne 12.7.2011 - pozn.odvol.súdu), ktoré (uznesenie) nadobudlo právoplatnosť 3.9.2011.
Nadväzne, pokiaľ navrhovateľ uhradil v prospech odporcu dňa 22.3.2012 - t.j. po právoplatnosti
uvedeného uznesenia - sumu 700 eur a dňa 13.6.2014 sumu 50 eur, tieto finančné prostriedky boli
vyplatené bez právneho dôvodu (nakoľko právny dôvod v čase plnenia už neexistoval), čím na strane
odporcu vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 750 eur, na ktorého zaplatenie okresný súd odporcu
zaviazal. Zároveň v súlade s § 517 ods. 1, 2 OZ vzhľadom na omeškanie odporcu s plnením peňažného

dlhu priznal navrhovateľovi aj príslušný úrok z omeškania.
O trovách konania rozhodol súd I. stupňa s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že procesne
úspešnému navrhovateľovi priznal trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku v sume 45 eur a
trov právneho zastúpenia v sume 193,06 eur.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca a domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a
vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že všeobecný súd v konaní nie je

oprávnený konštatovať nárok z bezdôvodného obohatenia, nakoľko rovnakým skutkovým predmetom
sa už raz zaoberal Stály rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený podľa § 21 ods. 4 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní posudzovať svoju právomoc. Nadväzne vznikla prekážka res iudicata
a rozhodcovský rozsudok možno napadnúť (už) len v lehote a z dôvodov taxatívne určených v § 40
predmetného zákona, prípadne exekučným súdom v exekučnom konaní.

Podľa odvolateľa rozhodcovský súd v právoplatnom a vykonateľnom rozsudku uznal nárok odporcu na
poplatok, úroky z omeškania, ako aj zákonné úroky. Z tohto dôvodu predstavujú finančné prostriedky,
ktoré navrhovateľ poukázal na účet odporcu, dobrovoľné plnenie (na ktoré bol zaviazaný vyššie
špecifikovaným rozhodcovským rozsudkom), ktoré nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie.
Zároveň odporca spochybnil status navrhovateľa ako spotrebiteľa. Navrhovateľ totiž vstúpil do právneho
vzťahu s odporcom na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon

povolania a nie na svoju súkromnú potrebu. V tejto spojitosti poukazoval na potrebu zohľadnenia dobrej
viery odporcu, s ktorou do právneho vzťahu s navrhovateľom vstupoval.

V písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľ žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Nesúhlasil s
argumentáciou o existencii prekážky res iudicata, nakoľko rozsudok rozhodcovského súdu bol založený

na zmluve o úvere, zatiaľ čo aktuálne sa navrhovateľ domáha zaplatiť sumu 750 eur z titulu
bezdôvodného obohatenia. Poukázal na chronológiu vzniku žalovanej pohľadávky, keď navrhovateľ si
rozhodcovský rozsudok neprevzal v odbernej lehote, preto sa nemohol vyjadriť k jeho obsahu alebo
podať žalobu na jeho zrušenie. Nadväzne došlo k vydaniu poverenia pre súdneho exekútora len v časti
sumy 134 eur, po vymožení ktorej bolo exekučné konanie ukončené. Navrhovateľa však telefonicky

kontaktoval pán Pazúrik, pracovník odporcu a žiadal zaplatiť 700 eur ako zostatok dlhu zo zmluvy o
úvere.Podhrozbouexekúcieastýmspojenýmivýdavkamitedanavrhovateľzaplatilodporcovisumu700
eur dňa 22.3.2012 a dňa 13.6.2014 ďalších 50 eur. Odporca teda využil zlý psychický stav navrhovateľa,
úmyselne ho uviedol do omylu a pod nátlakom a vyhrážaním si od navrhovateľa prevzal 750 eur z
neplatného právneho dôvodu.

Záverom navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že ak rozhodcovská zmluva, na základe ktorej zakladal
svoju právomoc rozhodcovský súd, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Následne
nedostatok právomoci rozhodcovského súdu spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku v zmysle jeho nezáväznosti.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal k tomu oprávnený
účastník konania (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
vec v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 212 ods. 1,2 písm. b/ O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 a § 211 ods. 2 O.s.p. rozsudok
potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vo výroku vecne správny.

Prekážka veci rozhodnutej v okolnostiach posudzovaného prípadu nie je daná/naplnená. Predmetnú
prekážku určuje/definuje totožnosť veci a totožnosť účastníkov konania. Ako správne v danej spojitosti
argumentovalnavrhovateľ,predmetomkonaniapredrozhodcovskýmsúdombolnárokzúverovejzmluvy
(t.j. konkrétny zmluvný záväzok - plniť riadne a včas), zatiaľ čo predmetom súdenej veci je nárok

na vrátenie čiastky, ktorú odporca prijal od navrhovateľa napriek právoplatnému (a teda záväznému)
konštatovaniu exekučného súdu o rozpore (primárneho) nároku z úverovej zmluvy s dobrými mravmi.
Nepochybne teda ide - v dôsledku odlišného skutkového vymedzenia - o kvalitatívne odlišnú vec/nárok,
ktorá nebráni súdu konať a meritórne rozhodnúť.
Nad bezprostredne nevyhnutný rámec (ako ďalší možný právny základ uplatneného nároku) možno

upriamiť pozornosť odvolateľa na závery rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR (I.ÚS 25/2014),
v zmysle ktorých nulitný rozhodcovský rozsudok (pre neplatnosť rozhodcovskej doložky a následný
nedostatok právomoci rozhodcovského súdu) nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

Nadväzne je opodstatnený záver prvostupňového súdu o charaktere odporcom prijatého plnenia ako

bezdôvodného obohatenia. V prípade dotknutého rozhodcovského rozsudku totiž išlo (v čase prijatia
plneniaodporcom)onevykonateľnýexekučnýtitul,pričomodporcanapriekvedomostiotejtoskutočnosti
od navrhovateľa vylákal práve tú časť nároku, ohľadne ktorej exekučný súd vyslovil rozpor s dobrými
mravmi. Z tohto aspektu nemôže obstáť tvrdenie, že išlo o dobrovoľné plnenie (odhliadnuc od toho, žez okolností prípadu, t.j. nátlakového konania zamestnanca odporcu možno vysloviť silnú pochybnosť
o slobodne a uvážene prejavenej vôli navrhovateľa), určujúcim totiž je záver prvostupňového súdu,
že ide o plnenie bez právneho dôvodu. Prijatím konštrukcie odvolateľa by bezdôvodné obohatenie

predstavovalo obsolentný inštitút, nakoľko akékoľvek plnenie (z neplatného právneho úkonu, bez
právneho dôvodu, z nepoctivých zdrojov, resp. z právneho dôvodu, ktorý odpadol) by bolo možné
hodnotiť ako dobrovoľné plnenie (na ktoré má teda jeho prijímateľ nárok), čo je mimo rámca akejkoľvek
pochybnosti neakceptovateľné.
Napokon, odvolacia argumentácia o použití/účele finančných prostriedkov z poskytnutého úveru na

výkon povolania (navrhovateľom) je novou skutočnosťou (§ 205a O.s.p.), na ktorú odvolací súd nemohol
prihliadať. Odporca pritom bol (č.l. 27 spisu) o povinnosti (§ 120 ods. 4 O.s.p.) uviesť všetky skutočnosti
a dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí riadne poučený (poučenie
prevzal 25.2.1015 - č.l. 30 spisu).

Z opísaných dôvodov krajský súd potvrdil napadnutý výrok prvostupňového rozsudku.

Vecne správnym je i závislý výrok o trovách účastníkov prvostupňového konania, keď súd I. stupňa
primerane výsledku konania uplatnil zásadu úspechu v sporovom civilnom konaní.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
titulom ich náhrady navrhovateľovi sumu 59,84 eur. V odvolacom konaní bol totiž navrhovateľ úspešný

(odvolaniu protistrany nebolo vyhovené), a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. má
právo na náhradu účelne vynaložených trov. Tieto predstavujú odmenu za jeden úkon právnej služby -
vyjadrenie k meritórnemu odvolaniu (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.) - v sume 51,45 eur +
režijný paušál 8,39 eur (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), spolu 59,84 eur. Keďže právne zastúpenie
navrhovateľa pretrvávalo aj v odvolacom konaní, taktiež túto čiastku je odporca povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu navrhovateľa.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .