Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. apríl 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/131/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115217301
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115217301.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX
XX B. B., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 66,24 Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX
17361/15 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka
60, 821 08 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
10Er/142/2015 - 13 zo dňa 23. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 10Er/142/2015 - 13 zo dňa 23. októbra 2015 p o t
v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením Banská Bystrica
č.k. 10Er/142/2015 - 13 zo dňa 23. októbra 2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, zo dňa 13.
novembra 2014, sp. zn. SR 11613/14 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Rozhodnutie odôvodnil tým,
že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe rozhodcovskej zmluvy nadväzujúcej na
zmluvu o úvere. Exekučný súd mal ďalej za preukázané, že právomoc rozhodcovského súdu bola
založená na základe čl. l. ods. 1, ods. 2 a podľa čl. 2 rozhodcovskej zmluvy. Uvedenú rozhodcovskú
zmluvu posúdil exekučný súd ako spotrebiteľskú zmluvu, pretože samotná má spojitosť a nadväznosť so
zmluvou o úvere svojim označením a dátumom uzatvorenia a oprávnený ako poskytovateľ úverov, ktorý
má poskytovanie úverov z vlastných zdrojov podľa Obchodného registra v predmete činnosti podnikania,
vystupoval v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri uzatváraní zmluvy ako dodávateľ. Povinný
vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako fyzická osoba, kedy nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti
a teda bol v súlade s § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v postavení spotrebiteľa. Ohľadne ustanovení,
ktoré podľa čl. II. rozhodcovskej zmluvy založili právomoc predmetného rozhodcovského súdu na
rozhodovanie sporov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, a ich posúdenia, či nie sú ustanoveniami, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, exekučný
súd prijal záver, že takáto úprava rozhodcovskej doložky je značne nerovnovážna a v neprospech
povinného ako spotrebiteľa. Exekučný súd uviedol, že dôvodom pre takýto záver súdu je, že uvedené
ustanovenia na jednej strane dávajú v prípade sporu zo Zmluvy o úvere na výber z možností riešenia
sporov tej zmluvnej strane, ktorá by bola na strane žalobcu, obrátiť sa buď na všeobecné súdy alebo na
rozhodcovský súd, ale v konečnom dôsledku, ak by uplatnil svoje nároky oprávnený v postavení veriteľa
na rozhodcovskom súde, bol by povinný ako spotrebiteľ nútený sa rozhodcovskému konaniu podriadiť.
Vzhľadom na skutočnosť, že úprava a znenie rozhodcovskej doložky obsahuje v sebe ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného
ako spotrebiteľa (neprijateľnú podmienku) tým spôsobom, že svojim obsahom mu sťažujú slobodný
výber na určenie spôsobu riešenia sporov zo zmluvy o úvere a znevýhodňujú jeho postavenie ako

zmluvnej strany, exekučný súd dospel záveru, že ustanovenia rozhodcovskej doložky sú neplatné.
S poukazom na uvedené skutočnosti preto uzavrel, že nakoľko je právomoc rozhodcovského súdu
na rozhodnutie v predmetnej veci založená na neprijateľnej podmienke, ktorá nebola individuálne
dojednaná, po preskúmaní exekučného titulu a rozhodcovskej zmluvy dospel k názoru, že exekučný titul
je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v súlade § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol,
že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len
„ZRK“). Podľa oprávneného súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval ust. § 45 ods.
1 a 2 ZRK. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu
sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje
ust. § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Splnenie podmienok
zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k
niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného
titulu. Podľa oprávneného postupom exekučného súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45
ZRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom ZRK. Oprávnený ďalej uviedol, že došlo k neúplnému
zisteniu skutkového stavu veci exekučným súdom (§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.). Exekučný súd
pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť,
že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva resp. doložka. Poukázal na
skutočnosť, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. ZRK formou
samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská
doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné.
Namietal, že konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou
nedostatočne zisteného skutkového stavu. Namietal, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom.
Konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Na základe uvedených skutočností oprávnený
navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie.

Povinný v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že exekučný súd v prejednávanej veci
jednal plne v súlade s Exekučným poriadkom a v jeho nadväznosti so zákonom č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní. Uviedol, že si nie je vedomý žiadneho dlhu voči oprávnenému, pričom dlh vo
výške 590,- Eur týkajúci sa jeho záväzkov vyplývajúcich z úverových zmlúv už zaplatil.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho zo dňa poriadku,
ďalej len „O.s.p.“) po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Oprávnený sa v tomto konaní začatom na jeho návrh spísaný do zápisnice u súdneho exekútora dňa
06. marca 2015 domáha vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky 66,24 Eur s príslušenstvom
na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04
Bratislava, IČO: 35 922 761 sp. zn. SR 11613/14 zo dňa 13. novembra 2014, ktorý oprávnený predložil s
vyznačenou doložkou právoplatnosti 31. decembra 2014 a vykonateľnosti 05. januára 2015. Pohľadávka
oprávneného vznikla zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej medzi oprávneným a povinným
dňa 04. decembra 2012. Oprávnený a povinný sa podľa článku 13 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru, ktoré sú súčasťou predmetnej Zmluvy, dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o
úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky, vrátane sporu o ich platnosť,
výklad alebo zrušenie môžu byť riešené pred Mediačným centrom, registrovanom na Ministerstve
spravodlivosti Slovenskej republiky, zriadenom a vedenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.,
so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I., Oddiel: Sa, Vložka číslo: 3530/B. Určenie mediátora, jeho procesný
postup, ktorým bude viesť procesné strany k riešeniu sporov dohodou a ďalšie náležitosti mediácie
vyplývajú z vnútorných predpisov Mediačného centra. Dňa 04. decembra 2012 bola medzi oprávneným

a povinným uzatvorená Rozhodcovská zmluva. Podľa čl. II rozhodcovskej zmluvy „všetky spory, ktoré
vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 04. decembra 2012 vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej
uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenie zmenky, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných
predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o
rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z vyššie uvedených právnych vzťahov, vrátane sporu o
ich platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť
za rozväzujúcu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade,
ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto
rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc
Stáleho rozhodcovského súdu.“

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2 a 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Odvolací súd preskúmal správnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z hľadiska dôvodov uvedených
v odvolaní.

Preskúmaním rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu sa odvolací súd stotožnil so
záverom súdu prvého stupňa v tom, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, ktorú dňa 04. decembra 2012
uzatvorili oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník a predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške
350,- Eur, je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy. V zmysle § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je nepochybné, že v prejednávanom prípade sa oprávnený
v postavení veriteľa zaviazal poskytnúť povinnému (dlžníkovi) finančné prostriedky (formou úveru) za
odplatu, pričom oprávnený je podnikateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle § 52 ods. 3 OZ sa takáto osoba považuje
za dodávateľa. Dlžník (povinný) sa v predmetnej zmluve zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky

a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Z uzatvorenej zmluvy vyplýva, že dlžník, ktorý uzatvoril predmetnú zmluvu
o úvere za účelom poskytnutia finančných prostriedkov na účely povolania, je v postavení spotrebiteľa
podľa § 52 ods. 1 a § 52 ods. 4 OZ.

Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri výklade
Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej
len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento
účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“

Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa
ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému
súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd
ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je
pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu
zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už
vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou
neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho
úkonu rozhodcovský rozsudok, trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc
na vydanie rozhodnutia. Z textu rozhodcovskej zmluvy z 04. decembra 2012 je zrejmé, že sa viaže
priamo k zmluve o úvere, ktorú uzatvoril povinný (dlžník) so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., Bratislava.
Aj keď je rozhodcovská zmluva uzatvorená vo forme osobitnej zmluvy podľa § 4 ZRK, je zmluvou
medzi dodávateľom a spotrebiteľom (§ 52 OZ), podľa jej obsahu ju možno posúdiť ako podmienku
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04. decembra 2012, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Súd
poukazuje v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžr/136/2012 z 15. marca
2013, v ktorom vyslovil názor, že „nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu
tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo inú zmluvu, od ktorej
závisí.“ Rozhodcovská zmluva v posudzovanom prípade vykazuje znaky neprijateľných podmienok
a s poukazom na ustanovenia § 52 a nasl. OZ ju exekučný súd správne posúdil ako absolútne
neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ teda bola právomoc rozhodcovského súdu založená na absolútne
neplatnej rozhodcovskej zmluve, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore
so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by
oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
Uvedený nedostatok je už sám o sebe dôvodom neumožňujúcim poveriť súdneho exekútora vykonaním
exekúcie.

Odvolateľ sa dovolával zrušenia napadnutého rozhodnutia aj z dôvodu, že došlo k neúplnému zisteniu
skutkového stavu veci súdom prvého stupňa. Vo svojom odvolaní namieta, že „oprávnený s povinným
uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
v znení neskorších predpisov formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V
niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok,
ktoré sú pre zmluvné strany záväzné.“ Odvolací súd má za to, že oprávnený týmto svojím tvrdením len
prezentuje obvyklý spôsob, akým uzatvára rozhodcovské zmluvy, resp. rozhodcovské doložky so svojimi
klientmi. Toto tvrdenie však nekonkretizuje, akým spôsobom bola uzavretá rozhodcovská zmluva, resp.
rozhodcovská doložka v prejednávanom prípade. Oprávnený tiež nenamieta, že by v prejednávanom
prípade nebola uzavretá rozhodcovská zmluva.

Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd
preto s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.