Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. jún 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžf/86/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9014010143
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:9014010143.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: PREFA Bytča - Hrabové.SK, s.r.o., so sídlom
Pekárska 11, 917 01 Trnava, IČO: 31 630 405, zastúpeného: Burian & partners, s.r.o., advokátska
kancelária so sídlom V. Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254 483, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/489524/2014/13997 zo dňa 06.11.2014, o odvolaní

žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/17/2015-31 zo dňa 05.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/17/2015-31
zo dňa 05.10.2015 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením č. k. 20S/17/2015-31 zo dňa 05.10.2015 Krajský súd v Trnave (ďalej aj
ako „krajský súd“) podľa § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žalobcovi
nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. V odôvodnení uznesenia krajský súd vychádzal z obsahu
ustanovenia § 138 ods. 1 OSP, ktoré umožňuje vyhovieť žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov
iba v prípade, ak sú kumulatívne splnené obidve podmienky, teda odôvodnenosť z pohľadu pomerov
účastníka a zároveň sa nejedná o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie

práva.

V uznesení konštatoval, že vzhľadom k tomu, že žalobca k svojej žiadosti nepripojil žiadne dôkazy
na preukázanie splnenia požiadaviek vyplývajúcich z ustanovenia § 138 ods. 1 OSP, t.j. najmä
preukazujúce jeho nepriaznivé majetkové pomery, súd zaslal žalobcovi na vyplnenie tlačivo, ktorého
vzor je uverejnený na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Tlačivo s výzvou

na jeho predloženie v lehote 10 dní bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 09.09.2015.
Žalobca však na predmetnú výzvu súdu v stanovenej lehote nereagoval. Ďalej krajský súd poukázal na
skutočnosť, že konanie o oslobodenie od súdneho poplatku nie je konaním, v ktorom by zákon ukladal
súdu vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným na zistenie skutkového stavu. Je preto
výlučne na žalobcovi, aby svoje tvrdenie o nepriaznivých pomeroch sám preukázal, na čo slúži, okrem
iných, aj tlačivo, ktoré mu súd doručil a ktoré je tiež dostupné na internete. Nakoľko žalobca nepredložil

vyplnené tlačivo, ktoré mu bolo zaslané súdom, rovnako nepredložil žiadne doklady preukazujúce jeho
tvrdenie o nepriaznivej situácii, súd nemohol vykonať akékoľvek dokazovanie v tomto smere.

Záverom krajský súd konštatoval, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o nepriaznivosti finančných a
majetkových pomerov a preto mu nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie a žiadal, aby ho Najvyšší
súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „NS SR“) zrušil. Odvolanie odôvodnil tým, že v
krátkej lehote predloží súdu dôkazy preukazujúce jeho nepriaznivú finančnú situáciu.

Následne krajský súd uznesením č. k. 20S/17/2015-38 zo dňa 02.11.2015 vyzval žalobcu na doplnenie
odvolania tak, že predloží súdu doklady preukazujúce jeho tvrdenie o nepriaznivých majetkových
pomeroch. Uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 05.11.2015. Ani na uvedené
uznesenie žalobca nereagoval žiadnym spôsobom.

Keďže odvolanie nesmeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, súd nevyzýval žalovaného na vyjadrenie
k odvolaniu (§ 209a ods. 1 OSP).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v

odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) postupom bez nariadenia
pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať
úspech.

Najvyšší súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu zistil, že žalobca sa

žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2014 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.
1100307/1/489524/2014/13997 zo dňa 06.11.2014, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového
úradu Trnava č. 9200303/5/3625676/2014 zo dňa 25.07.2014, ktorým vyrubil žalobcovi úrok z
omeškania vo výške 30,10 eura za neodvedenie vybraného preddavku za september 2012 na daň z
príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške za zdaňovacie

obdobie 2012.

Krajský súd výzvou č. k. 20S/17/2015-15 zo dňa 23.02.2015 uložil žalobcovi, aby v lehote 10 dní zaplatil
súdny poplatok za žalobu v sume 70 eur podľa položky č. 10 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov
- prílohy zákona č. 71/1992 Zb.

o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ZSP“).

Uznesením č. k. 20S/17/2015-24 zo dňa 19.05.2015 krajský súd zastavil konanie podľa § 10 ods. 1 ZSP,
pretože žalobca v súdom určenej lehote súdny poplatok nezaplatil.

Žalobca následne podaním doručeným krajskému súdu dňa 10.06.2015, podal proti uzneseniu o
zastavení konania odvolanie a súčasne požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 OSP.
V odôvodnení uviedol, že za účelom uplatnenia svojich práv na súde, ako aj objektívneho zistenia
skutkového stavu a ochrany svojich práv bol nútený podať žalobu, čím sa dostal do situácie, kde na

jednej strane v prípade jej nepodania by bol ukrátený na svojich právach a na strane druhej, v prípade jej
podania je povinný zaplatiť súdny poplatok. Tým sa výrazne komplikuje realizácia ústavou zaručeného
práva na súdnu ochranu. Zároveň v odvolaní uviedol, že dôvody na oslobodenie od súdnych poplatkov
preukáže prostredníctvom listín v zmysle OSP.

Vzhľadom k tomu krajský súd žalobcu výzvou zo dňa 07.09.2015 (č.l. 28) vyzval, aby podanie doplnil a
v lehote 10 dní doručil súdu riadne vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý
navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov pre právnické osoby s tým, že toto
tlačivo krajský súd žalobcovi zaslal. Výzva bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená dňa 09.09.2015.

Na doručenú výzvu žalobca nereagoval, preto krajský súd uznesením č. k. 20S/17/2015-31 zo dňa
05.10.2015 žalobcovi pre nesplnenie povinnosti nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ ZSP, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania
alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný,len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný
prostriedok nie je prípustný.

Podľa § 138 ods. 1 OSP na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od
súdnychpoplatkov,aktopomeryúčastníkaodôvodňujúaaknejdeosvojvoľnéalebozrejmebezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie
a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Podľa § 138 ods. 2 OSP v návrhu musia byť pomery účastníka dokladované
a) vyplneným tlačivom, ktorého vzor uverejní ministerstvo spravodlivosti na svojom webovom sídle,
alebo
b) rozhodnutím o hmotnej núdzi podľa osobitných predpisov.

Zákonodarca v citovanom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku pripúšťa možnosť čiastočného,

prípadne úplného oslobodenia od súdnych poplatkov. Predpokladom priznania oslobodenia od súdnych
poplatkov je v prvom rade samotná žiadosť účastníka konania, preukázanie dôvodov, spočívajúcich
v majetkových, sociálnych, finančných a pod. pomeroch účastníka, odôvodňujúcich oslobodenie od
súdnych poplatkov a súčasne preukázanie, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie
alebo bránenie práva. Povinnosťou súdu je skúmať splnenie podmienok pre oslobodenie od súdnych

poplatkov v každom prípade individuálne a to aj vzhľadom na individuálnosť každého konania.

Účelom ustanovenia § 138 OSP je, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne
pomery znemožnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pre priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov musia byť súčasne splnené dve podmienky. Prvou je nepriaznivá finančná, resp. majetková

situácia a druhou skutočnosť, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo
bránenie práva (teda quasi pravdepodobnosť úspechu v ďalšom konaní na strane žiadateľa). V
prípade fyzických osôb sa prihliada aj na osobné a rodinné pomery. Vychádzajúc, ako z jazykového
výkladu uvedeného zákonného ustanovenia, tak i zo zásady rovnosti účastníkov občianskeho súdneho
konania, deklarovanou taktiež Európskym súdom pre ľudské práva, zákon nerozlišuje medzi subjektmi

podnikateľskými a nepodnikateľskými. Oprávnenosť žiadosti preto súd hodnotí z hľadiska splnenia
uvedených podmienok, pričom vychádza zo skutočností, preukázaných žiadateľom.

O oslobodení od súdnych poplatkov v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia súd rozhoduje na
návrh účastníka konania, ku ktorému je tento povinný pripojiť listinné dôkazy, deklarujúce jeho majetkové

pomery. Krajský súd v prejednávanej veci vykonal zisťovanie majetkových pomerov žalobcu, ktoré je
potrebné nielen tvrdiť, ale ich aj preukázať.

Podľa § 121 OSP, netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti,
ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne

záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom
vestníku Európskej únie.

Podľa § 125 OSP, za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,

ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 132 OSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Majetkové pomery žalobcu nemožno považovať za skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu
z jeho činnosti a ako konštatoval aj krajský súd, konanie o oslobodenie od súdneho poplatku nie je
konaním, v ktorom by zákon ukladal súdu vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným na
zistenie skutkového stavu. Je preto výlučne na žalobcovi, aby svoje tvrdenie o nepriaznivých pomeroch

sám preukázal, na čo slúži, okrem iných, aj tlačivo, ktoré mu krajský súd doručil a ktoré je tiež dostupné
na internete.Keďže žalobca nepreukázal svoje majetkové pomery, krajský súd nemohol vykonať akékoľvek
dokazovanie v tomto smere. Preto bolo správne jeho rozhodnutie nepriznať žalobcovi oslobodenie
od súdnych poplatkov z dôvodu, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o nezavinenej objektívne zlej

finančnej situácii.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu podľa
§ 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil, pretože krajský súd vo veci rozhodol po
vecnej i právnej stránke správne a jeho postup pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na oslobodenie od

súdneho poplatku maximálne rešpektoval a chránil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1
vetaprváOSPapodľa§250kods.1OSPtak,žežalobcoviichnáhradupreneúspechvkonanínepriznal.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.