Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. február 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38C/101/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114206669
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7114206669.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I. samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci navrhovateľky X. Q.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E., N. Č.. XX proti odporcovi A. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E., N.
Č.. XX, toho času K. Č.. XXX, X. E. - X. v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu bytu a zrušenie
spoločného členstva v bytovom družstve

r o z h o d o l :

Z r u š u j e právo spoločného nájmu bytu č. XX, nachádzajúceho sa v bloku XXXD, K. P., na 8. poschodí,
vchod č. XX, na ulici N. N. E., súp. č. XXXX, postavenom na parc. č. XXXX, zapísanom v LV č. XXXX
v katastrálnom území H. Ť. a u r č u j e, že výlučnou členkou družstva je navrhovateľka, ktorá bude
ako členka družstva ďalej nájomcom tohto bytu.

Odporca je povinný predmetný byt v y p r a t a ť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, bez
poskytnutia bytovej náhrady.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.3.2014 domáhala voči odporcovi
zrušenie práva ich spoločného nájmu trojizbového bytu, nachádzajúceho sa v E. na ulici N. Č..
XX, ku ktorému majú spoločné členstvo účastníci v tomto bytovom družstve a súčasne sú obaja
nájomcami tohto bytu. Súčasne navrhla, aby súd zaviazal odporcu vypratať tento byt do 15-tich
dní od právoplatnosti tohto rozsudku a nepriznal mu bytovú náhradu. Súčasne si uplatnila aj
náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavrela manželstvo 3.8.1996 pred
Okresným úradom Košice I, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I pod sp. zn.
8C/56/2005 dňa 24.11.2006. Z manželstva sa im narodilo jedno dieťa, dcéra C., nar. XX.X.XXXX,
ktorá bola na čas po rozvode manželstva zverená do výchovy matky, teda navrhovateľke. Okresný
súd Košice I v konaní pod sp. zn. 13C/83/2005 ešte počas trvania manželstva na základe návrhu
navrhovateľky zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manželov rozsudkom zo dňa 19.9.2005 za čas
trvania manželstva z dôvodu, že odporca nadobudol živnostenské oprávnenie. K rozdeleniu spoločne
nadobudnutého majetku po zániku bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo. Účastníci konania po
zrušení bezpodielového spoluvlastníctva žili v spoločnej domácnosti a spoločne hospodárili, a to až do
rozvodu manželstva. Navrhovateľka uviedla, že trvale užíva pridelený družstevný trojizbový byt spolu
s dieťaťom, ktoré jej bolo zverené do osobnej starostlivosti a odporca sa z tohto bytu odsťahoval a
dlhodobo býva v dome č. súpisné XX na parcele č. XXXX N. X. K., zapísanom na LV č. XX správy
katastra E. - X., ktorý účastníci nadobudli v čase pred zrušením bezpodielového spoluvlastníctva.

Žaloba bola odporcovi doručená do vlastných rúk dňa 2.4.2014, k tejto sa vyjadril písomným podaním,
doručeným súdu 16.4.2014, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s podaným návrhom na začatie konania
ako aj s dôvodmi uvedenými v návrhu, bez ďalšieho uvedenia dôvodov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinným dôkazov, založených v
spise, a to žalobou, stanoviskom ÚBD Košice - Ťahanovce, listom vlastníctva, pripojeným spisom č.k.
36C/11/2010, pripojeným spisom č.k. 18C/56/2005, pripojeným spisom č.k. 13C/83/2005, pripojeným
spisom č.k. 38C/82/2014, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj celým spisovým materiálom a zistil
tento skutkový stav :

Z pripojeného spisu č.k. 38C/82/2014 (v tom istom senáte) súd vykonal nasledovné dôkazy :

Zo zmluvy o prevode členských a nájomných práv a povinností a dohode o majetkovom vysporiadaní,
uzavretej medzi prevádzajúcim F. K. a odporcom a navrhovateľkou, ako nadobúdateľmi zo dňa
28.2.2001 vyplýva, že nadobúdatelia Q. X. a Q. A. nadobudli všetky práva a povinnosti člena a nájomcu
bytu ÚBD Košice - Ťahanovce, a to právo užívať družstevný byt a uzavrieť s ÚBD Košice - Ťahanovce
zmluvu o nájme družstevného bytu, nachádzajúceho sa v E. na ulici N. XX, blok XXXD, č. bytu XX/XX
pozostávajúceho z troch izieb a príslušenstva, za nadobúdaciu cenu 27.200 SK.

Ako vyplýva zo zápisnice o odovzdaní a prevzatí bytu, spísanej bytovým technikom E. - Ť. dňa 1.3.2001,
navrhovateľke a odporcovi bol odovzdaný byt č. XX v E. H. N. Č.. XX.

Rozhodnutím ÚBD Košice - Ť. zo dňa 19.3.2001 a na základe rozhodnutia predstavenstva ÚBD Košice
- Ť. zo dňa 15.3.2001 v zmysle čl. 18 ods. 1 stanov ÚBD pod č.XXX/XX/XXXX bol členovi družstva A.
Q. pridelený družstevný byt č. XX N. Košiciach na ul. N. Č.. XX za splatenú zálohu na členský podiel
27.200 SK.

Na základe Nájomnej zmluvy o prenechaní družstevného bytu zo dňa 28.3.2001 do užívania uzavretej
podľa § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka bol byt č.15 prenechaný do nájmu členovi družstva A. Q.
a jeho manželke X. Q., ktorým vzniklo spoločné členstvo podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Rozsudkom Okresného súdu Košice I pod sp. zn. 18C/56/2005-27 zo dňa 24.11.2006, právoplatným
dňa 18.1.2007, bolo manželstvo účastníkov tohto konania právoplatne rozvedené.

Zo správy ÚBD Košice - Ťahanovce zo dňa 26.6.2015 vyplýva, že rozhodnutím predstavenstva
Územného bytového družstva Košice - Ťahanovce zo dňa 15.3.2001 uznesením č. 234/19/2001 bol A.
Q.Á. spolu s manželkou X. Q. pridelený trojizbový družstevný byt č. XX na ulici N. Č.. XX N. E., pričom
z dôvodu, že im nie sú známe súčasné rodinné pomery bývalých manželov, za výlučného nájomcu
predmetného bytu navrhli ponechať toho z rozvedených manželov, ktorého ekonomická situácia umožní
hradiť náklady, spojené s užívaním bytu, resp. ak finančná situácia obidvoch účastníkov je na rovnakej
úrovni, doporučili ponechať výlučný nájom k uvedenému bytu tomu, ktorému na pre čas po rozvode boli
zverené deti do opatery.

Z výpisu z Listu vlastníctva katastra nehnuteľností pod č. XXXX katastrálne územie H. Ť. súd zistil, že
bytový dom N. Č.. XX, XX je vedený pod súpisným číslom XXXX postavený na parcele XXXX, pričom
byt účastníkov tohto konania je vedený vo vchode XX H. X. S. S. Č.. XX spoločne s podielom priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 3498/100 000 je vo vlastníctve pod
C. Územného bytového družstva Košice - Ťahanovce, Bukurešťská č. 12 v celosti.

Na pojednávaní dňa 22.10.2015 sa odporca nezúčastnil bez odôvodnenia.

Na pojednávaní dňa 10.2.2016 sa odporca nezúčastnil, v deň pojednávania e-mailovou správou oznámil
ospravedlnenie z neúčasti a súhlas s tým, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti, preto súd v súlade
s §101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti.

Navrhovateľka na pojednávaní dňa 10.2.2016 trvala na žalobe v celom rozsahu a uviedla, že okrem
práva k tomuto bytu, s odporcom majú vo vlastníctve chatu v obci K., okres Košice - okolie, ktorá je
prispôsobená na celoročné bývanie, kde po celý čas býva odporca, a kde si občas na návštevu berie aj

ich dcéru. Navrhovateľka býva v byte na N. Č.. XX s maloletou dcérou, ktorá chodí na základnú školu C.
v Košiciach. Chata, v ktorej býva odporca je zatiaľ napísaná ako chata, ale už za manželstva ju prerábali
na celoročné bývanie, po rozvode si ju odporca prerobil na bývanie podľa svojich vlastných predstáv.

Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby
užívania.

Podľa § 700 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri družstevnom byte môže spoločný nájom vzniknúť len
medzi manželmi.

Podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva
právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj
spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne
a nerozdielne.

Podľa § 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd
na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z
manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.

Podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme
družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo
spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo
na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu
rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva,
ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo
rozvedených manželov v družstve.

Podľa § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ
najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Podľa § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže
súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na
náhradné ubytovanie alebo na prístrešie.

Podľa § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd rozhodne na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,
ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd vykonaným dokazovaním z listinných dôkazov, t.j. z Rozhodnutia ÚBD Košice - Ťahanovce (z
19.3.2001) a z Nájomnej zmluvy o prenechaní družstevného bytu (z 28.3.2001) za preukázané, že
u navrhovateľky a odporcu vzniklo v súlade s § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka spoločné členstvo
v ÚBD Košice - Ťahanovce a následne aj právo spoločného nájmu k bytu č.XX v Košiciach na ul. N.
Č.. XX. V súčasnosti v byte býva navrhovateľka s maloletou dcérou, pochádzajúcou z manželstva s
odporcom, ktorej bola v konaní o rozvode manželstva účastníkov konania (18C/56/2005 práv.18.1.2007)
zverená do starostlivosti. Odporca podľa jeho vyjadrenia trvalo býva v ich spoločnej chate v obci K.,
okres Košice - okolie, ktorá je prispôsobená bývaniu, ktorú už počas manželstva tomu prispôsobovali.
Odporca vo svojich vyjadreniach (aj v konaní 38C/82/2014) potvrdil, že v byte nebýva, že býva na ich
spoločnej chate.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľky je dôvodný,
preto v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 705 Občianskeho zákonníka zrušil právo
spoločného nájmu bytu účastníkov konania, pretože mal za preukázané, že vzniklo právo spoločného
nájmu bytu a taktiež aj spoločné členstvo účastníkov konania v ÚBD Košice - Ťahanovce, a zároveň
medzi účastníkmi konania po rozvode manželstva nedošlo k uzavretiu žiadnej dohody o ďalšom nájme
predmetného bytu.

Pri rozhodovaní o výlučnom nájomcovi bytu a členovi družstva vychádzal súd zo skutočnosti, že v
súčasnosti tento byt spolu s ich maloletou dcérou obýva navrhovateľka, ktorá riadne a včas platí
nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním predmetného bytu, dokonca výlučne ona (viď konanie o
zaplatenie bezdôvodného obohatenia pod sp.zn. č.38C//82/2014), pričom mal súd súčasne na zreteli aj
to, že maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva účastníkov konania bolo na čas po rozvode manželstva
zverené do osobnej starostlivosti matke- navrhovateľke.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia.

Pri rozhodovaní o bytovej náhrade súd vychádzal zo skutočnosti, že účelom poskytnutia bytovej
náhrady v rôznych formách, je zabezpečiť právo bývania, zodpovedajúce potrebám na to odkázaným
subjektom v prípadoch, v ktorých zákon to upravuje. Dosiahnutie sledovaného účelu predpokladá
individuálne vyhodnotiť konkrétne okolnosti každého prípadu, aby pri aplikácii zákona nedochádzalo k
neodôvodneným zásahom do práv a povinností a oprávnených záujmov účastníkov občianskoprávneho
vzťahu tak, ako to upravuje § 3 ods. 1 OZ. K rozporu výkonu práv a povinností v zmysle § 3 ods.
1 OZ by došlo, ak by bola povinnosť vypratania bytu viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady aj v
tých prípadoch, v ktorých síce zákon sám takéto právo priznáva, ale okolnosti konkrétneho prípadu
preukazujú, že právo bývania ustupujúceho nájomcu je plne a natrvalo uspokojené iným spôsobom.

Nakoľko súd v tomto konaní mal z účastníckych prejavov za nesporné, že odporca má zabezpečené
trvalé bývanie v zatiaľ spoločnej chate účastníkov konania v obci K., okres Košice - okolie, ktorá je
prispôsobená celoročnému bývaniu, ktorú už počas manželstva tomuto prispôsobovali, a teda jeho
bytová otázka je vyriešená tak, že to vykazuje známky trvalosti, úplnosti a nerušenosti, ako aj s
poukázaním aj na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozhodol tak, že odporca je povinný predmetný
byt vypratať bez bytovej náhrady.

Podľa § 151 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti na náhradu trov konania
rozhoduje súd na návrh, a to spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie na ňom končí.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a ich náhradu
účastníkom konania nepriznal, vychádzajúc zo skutočnosti, že vyriešenie otázky ďalšieho nájmu bytu
bolo v záujme obidvoch účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods.3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §205 ods.2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. §251 ods.1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.