Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. apríl 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/118/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215208138
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215208138.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská
100/A, IČO: 45 869 464, zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom Bratislava,
Martinčekova 13, proti povinnej: X. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., F. XXX/XX, o vymoženie 1.991,99
eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 09.
07. 2015 č. k. 8Er/720/2015-40 a proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 09. 07. 2015 č. k.

8Er/720/2015-45 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 09. 07. 2015 č. k. 8Er/720/2015-40 p
o t v r d z u j e.

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 09. 07. 2015 č. k. 8Er/720/2015-45 z
r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením zo dňa 09. 07. 2015 č. k. 8Er/720/2015-40 súd prvého stupňa zamietol žiadosť
súdnehoexekútoraJUDr.Ing.JánaGaspera,PhD.,sosídlomExekútorskéhoúraduvRimavskejSobote,
Kálmana Mikszátha 268, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal zo zistenia, že súdny
exekútor na základe návrhu oprávneného požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti
povinnej pre vymoženie sumy 1.991,99 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom
Bratislava, zo dňa 27. 09. 2013 sp. zn. IK-C/0613/0327. Opierajúc sa o ust. § 41 ods. 2 písm. d),
§ 44 ods. 2 a § 243d ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej aj Exekučný poriadok, EP), § 45 ods. 1 - 3 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,
účinného do 31. 12. 2014, preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul a zistil, že tieto sú v rozpore so zákonom. Zmluvný vzťah

medzi právnym predchodcom oprávneného - Poštovou bankou, a. s. Bratislava a povinnou, založený
Zmluvou o úvere č. 4128907710 zo dňa 30. 11. 2010, posúdil ako spotrebiteľský úver a aplikoval naň
ust. § 39, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 2, 4 a 5, § 54 ods. 1 - 2, Občianskeho zákonníka. Dospel k
záveru, že v danom prípade rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi vo Všeobecných obchodných
podmienkach v časti II, v bode 10.2.2 „Banka a Klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej
sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní

Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť,
výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a] pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom
Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho
Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b]
pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie
a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú

platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu“, je neprijateľnou
podmienkou, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vneprospech spotrebiteľky tým, že znemožňuje spotrebiteľke zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a
ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľka osobitne nevyjednala
a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu

ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného
vzťahu. Argumentoval, že v danom prípade nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré
by povinná bola zvlášť upozornená, ktoré by bolo s povinnou zvlášť dojednané, ona by bol s týmto
ustanovením zmluvy súhlasila a prejavila by svoj súhlas podpisom. Dospel k záveru, že povinná sa

tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdala vopred svojich práv, čo je v rozpore s ustanovením
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tým, že takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky, je v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. S poukazom na uvedené skutočnosti zistil, že
rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného
rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. V intenciách

ust.§44ods.2Exekučnéhoporiadkuaust.§45ods.1,2zák.č.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,
preto žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., o udelenie poverenia na vykonanie
predmetnej exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov podľa § 205

ods. 2 písm. a/, d/, e/ a f/ OSP a § 221 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ OSP a žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vyhovie alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Dôvodil, že súd prvého stupňa prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia tým,
že skúmal aj iné listiny ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd bol podľa

neho oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Zdôraznil, že prekročením zákonných limitov
pre skúmanie exekučného titulu § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní a prekážky rozsúdenej
veci a skúmaním rozhodcovskej doložky, súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu rozhodnutiu vo
veci samej. Okrem iného poukázal aj na nedostatočné zdôvodnenie vydaného uznesenia. Uviedol, že

ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súdom príslušným na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať ako súd vyššej inštancie alebo ako kasačný súd, či súd
konajúci o opravnom prostriedku, ale len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať
exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavanej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej
interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné

historického výkladu. Mal za to, že o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd,
a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Namietal, že súd svojim
konaním nerešpektoval ust. § 35, § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. a na podporu svojich tvrdení
poukázal na nálezy Ústavného súdu II. ÚS 499/2012 a PL. ÚS 21/08. Zdôraznil, že v zmysle ustanovenia
čl. VIII. bodu 3 Všeobecných obchodných podmienok, F. banka, a. s. postupovala v súlade s § 93b

zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým,
že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku, pričom
klient rozhodcovskú doložku neodmietol. Nesúhlasil preto s tým, že súd zamietol poverenie z dôvodu,
že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní, opomenúc tú skutočnosť, že oprávnený je
zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej doložky. Tiež uviedol, že súd nesprávne

aplikoval ust. § 53 ods. 4 OZ, porušil § 153 ods. 1 OSP a nijako sa nevysporiadal s odlišným právnym
názorom, ktorý majú iné súdy toho istého stupňa alebo samotný exekučný súd. V súvislosti s aplikáciou
sekundárneho práva EÚ a judikatúry Súdneho dvora EÚ mal za to, že záver o neplatnosti rozhodcovskej
doložky nemožno oprieť o smernicu č. 93/13/EHS, keďže ide výlučne o akt sekundárnej povahy a
jeho priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, nie interpretačný.

V súvislosti s neprijateľnosťou rozhodcovskej doložky taktiež nie je možné brať do úvahy judikatúru
Súdneho dvora EÚ, keďže sa vzťahuje na rozhodcovské doložky všeobecne, alebo rozhodcovské
doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie však voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom tohto
konania. Záverom uviedol, že súdy svojim konaním neprimerane zvýhodňujú povinného v exekučnom
konaní, a to len na základe postavenia spotrebiteľa. V tomto smere argumentoval dôvodmi uvedenými

v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 23/2013. Uzavrel, že exekučný súd
mu svojim postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v
zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie

oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., so sídlom
Exekútorského úradu v Rimavskej Sobote, Kálmana Mikszatha 268, o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, predloženej súdu prvého stupňa dňa 28. 04. 2015. Spolu s ňou bol predložený i návrh
oprávneného, ktorým sa domáha od povinnej vymoženia sumy 1.991,99 eura s príslušenstvom a
exekučný titul, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna
a mediačná, a.s. so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 7, zo dňa 27. 09. 2013 sp. zn. IK-C/0613/0327,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. 11. 2013 a vykonateľnosť dňa 03. 12. 2013. Súčasťou spisu je
i Zmluva o úvere č. 4128907710, uzatvorená právnym predchodcom oprávneného - F. bankou, a.s. a

povinnou dňa 30. 11. 2010, obchodné podmienky pre úver a Všeobecné obchodné podmienky platné
v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, Exekučné konanie na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať

len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného
po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, na exekučné konania

začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,
4ead/ a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa 53 ods. 1 veta prvá, ods. 5 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý

návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné
predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a
pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Keďže ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj v tejto

fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe
rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjdenajavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011).

V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je Zmluva o úvere
č. XXXXXXXXXX, uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou dňa 30. 11. 2010,
ktorej predmetom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov povinnej vo forme úveru. Nepochybne
ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú štandardným
formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a zisťovať, či plnenie

uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej obsiahnutej
tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa. Tento v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na
základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Keďže odvolací súd
sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup podľa § 219 ods. 2
OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a na ne
v podrobnostiach ďalej poukazuje.

V tomto smere len zdôrazňuje, že Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu
pozornosť, pričom Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť
súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej strany. Vo
svojom rozhodnutím vo veci C-40/08 Asturcom Telecominicaciones SL proti Cristina Rodrígues

Noguiera zaujal stanovisko, podľa ktorého vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený
výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez návrhu
posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v zmluve, uzavretej predávajúcim alebo
poskytovateľom so spotrebiteľom, a ak ide o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude

uvedenou doložkou viazaný. Povinnosť preskúmať rozhodcovskú doložku pre exekučný súd vyplýva aj
z ust. § 44 EP a v rámci tohto prieskumu okrem iného zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na
to oprávneným, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Pri skúmaní, či exekučný titul
bol vydaný orgánom oprávneným posudzuje exekučný súd aj platnosť rozhodcovskej doložky, pokiaľ
exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok.

Odvolací súd tiež osobitne poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorého závery sa v otázke skúmania platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Najvyšší
súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí
za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný

riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej rozhodcovskej
zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom konaní
nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie
vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento
exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia

na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so
zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b/ zák. č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva
z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Cdo/5/2012, sp. zn. 6Cdo/1/2012, sp. zn. 3Cdo/122/2011). Taktiež odvolací súd poukazuje na

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 10. 2012 sp. zn. 6 Cdo/179/2011, podľa
ktorého exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku,
ak má pre to dostatok skutkových a právnych poznatkov, je v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami

bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na
základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z
príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou doložkou viazaná.

Ako už bolo uvedené, právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov konania je zmluva o úvere

uzatvorená s právnym predchodcom oprávneného F. bankou, a.s. a povinnou dňa 30. 11. 2010, pričom
rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc z jej neoddeliteľnej súčasti, ktorou boli Všeobecné obchodné
podmienky pre úver (ďalej len VOP). V článku 10 VOP - Riešenie sporov a rozhodcovská doložka je
uvedené " 10.2.1 Banka a Klient sa budú snažiť o urovnanie všetkých sporov, ktoré vzniknú z Bankovýchobchodov rokovaním vedeným v dobrom úmysle a v snahe vyhnúť sa súdnemu riešeniu sporov. 10.2.2
Banka a Klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi
nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo

vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to
v nasledovnom znení: a] pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na
prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku,
ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b] pokiaľ bude v príslušnom spore
žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému

súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia
rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.10.2.3 Ak Klient, najneskôr pri uzavretí Bankového
obchodu a/alebo Zmluvy nedoručí Banke písomne oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí,
másazato,žejuprijal.10.2.4BankaaKlientsadohodli,žesapodrobujúzákladnýmvnútornýmprávnym
predpisom Rozhodcovského súdu, najmä Štatútu a Rokovaciemu poriadku, ktoré sú platné a účinné
v čase začatia rozhodcovského konania. Jazykom rozhodcovského konania bude slovenský jazyk.“

I podľa názoru odvolacieho súdu takto dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a s poukazom na ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka tým i absolútne neplatnou,
keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán,
a to v neprospech spotrebiteľky. Táto podmienka nebola so spotrebiteľkou individuálne dojednaná a
celkom zjavne spotrebiteľka nemala reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť. Sú

preto namieste obavy, že povinná si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci,
akým je rozhodcovský proces, nedokázala náležite uvedomiť, pričom naviac ani nemala iný výber
vzhľadomnasplynutierozhodcovskejdoložkysostatnýmištandardnýmipodmienkami,zmluvuakocelok
buď odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam poskytovania úveru, a teda aj
rozhodcovskému konaniu. V tomto smere si odvolací súd osvojil presvedčivé dôvody uvádzané súdom

prvého stupňa a len zdôrazňuje, že rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul
v predmetnom konaní, s ohľadom na jej znenie znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podá žalobu na rozhodcovskom súde.
Napriek jej formálnemu zneniu tak ňou reálne dochádza k narušeniu Smernicou Rady 93/13/EHS
sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa (povinnej). Spotrebiteľ

sa tak podpisom zmluvy vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu, čo je v právnom štáte
neprijateľnou podmienkou. Je preto dôvodný záver, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je
neplatná, ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na
absolútneneplatnomzmluvnomdojednaní,jenesporné,žerozhodcovskýrozsudokakocelokbolvydaný
v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého

byoprávnenémuvočipovinnejvznikolnárok,ktoréhovymoženiabysamoholvrámciexekúciedomáhať.

Odvolací súd dodáva, že ust. § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v čase
uzavretia Zmluvy o úvere nezbavovalo oprávnenú (resp. jej právneho predchodcu) povinnosti predložiť
povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne

zrejmé, že povinnej sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných
sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné
a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne

podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania je i uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 09. 07. 2015 č. k.
8Er/720/2015-45, ktorým súd prvého stupňa uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť v lehote 3 dní
od doručenia tohto uznesenia súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podania, ktoré bolo urobené

elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom v sume 4,40 eura, podľa
položky20asadzobníkasúdnychpoplatkovtvoriacehoprílohu zák.č.71/1992Zb.osúdnychpoplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení (ďalej len ZoSP).

Aj toto uznesenie včas podaným odvolaním napadol oprávnený domáhajúc sa jeho zrušenia.

Namietal, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, vo veci bol
nedostatočne zistený skutkový stav, bola jej ním odňatá možnosť konať pred súdom a dôvody pre
ktoré bolo vydané, zanikli. Mal za to, že objektom poplatkovej povinnosti v zmysle ustanovenia položky
20a ods. 1 Sadzobníka je vyhotovenie rovnopisu za predpokladu, že toto podanie bolo podanéelektronickými prostriedkami a podpísané so zaručeným elektronickým podpisom /ZEP-om/. Z vyššie
uvedeného vyplýva, že doručenie ani prijatie podania podpísaného ZEP-om poplatkovým úkonom nie
je. Keďže v predmetnom konaní oprávnený výslovne nenavrhol súdu, aby vykonal poplatkový úkon,

t.j. nežiadal vyhotoviť rovnopis, bolo možné konštatovať, že takýto výslovný prejav vôle účastníka
konania absentoval. Súd teda vykonal spoplatňovaný úkon bez návrhu účastníka konania. Ak teda
súd vyrubil súdny poplatok za úkon, ktorý vykonal bez návrhu účastníka konania, dal do pozornosti,
že v ZoSP absentuje výslovné určenie poplatníka poplatku za vyhotovenie rovnopisu, a rovnako tak,
že zákon neobsahuje ustanovenia, na základe ktorých by bolo možné určiť poplatníka, teda subjekt

tejto poplatkovej povinnosti. Uloženie povinnosti zaplatiť poplatok podľa položky 20a Sadzobníka bolo
teda neprípustné v prípade absencie výslovného návrhu na vykonanie tohto úkonu účastníkom. Keďže
účastník konania, ktorý urobil podanie podpísané ZEP-om, návrh na vykonanie poplatkového úkonu
pod položkou 20a Sadzobníka nepodal, nemalo uloženie poplatkovej povinnosti za tento úkon oporu
v zákone, pretože ho ZoSP za poplatníka v takom prípade neurčil. Okrem toho mal za to, že uloženie
poplatkovej povinnosti aj za spôsob podania návrhu je duplicitným spoplatnením toho istého úkonu a

zákon takýto postup nepripúšťa. Uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok bolo tiež v rozpore so
zákonom z dôvodu nedostatku návrhu a nedostatku v ustanovení osoby poplatníka a zároveň nemohlo
vzniknúť skôr, ako bolo rozhodnuté o veci samej. Následne dal do pozornosti uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6M Cdo 7/11.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie
oprávneného bez odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu je zrejmé, že napadnutým uznesením zo dňa 09. 07. 2015 č. k. 8Er/720/2015-45 súd
prvého stupňa uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť v lehote 3 dní od doručenia tohto uznesenia
súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podania, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami
podpísané zaručeným elektronickým podpisom v sume 4,40 eura, podľa položky 20a sadzobníka
súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nebolo
vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 221 ods. 1 OSP, odvolací súd
skúmal,čikonanievpredmetnejvecitakoutovadounetrpí.Osobitnesazameralnaskúmanie,čivkonaní
(ne)došlo k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP), pod ktorou

treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho
procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho
konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej
republiky, okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia,
pričom štruktúra odôvodnenia súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 OSP. Výkladom

tohto ustanovenia treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen
úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho
nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery
zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len všeobecné
súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť vyvodené. Ustanovenie

§ 157 OSP uvádza podstatné obsahové náležitosti rozhodnutia. Ich správnosť a úplnosť je preto
podkladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Nedostatok odôvodnenia je vadou konania.
Odôvodnenie rozhodnutia má kľúčový význam, pretože dáva odpoveď na otázku, prečo súd rozhodol
práve tak a nie inak. Medzi jednotlivými zložkami odôvodnenia rozhodnutia musí existovať vzťah
založený na logickom usudzovaní a pravidlách logiky. V opačnom prípade nie je zrejmé, že rozhodnutie

je výsledkom právom upraveného procesu za dodržania princípov spravodlivosti, ale je výsledkom
svojvôle realizovanej súdnou mocou, čo je v rozpore s princípmi spravodlivého súdneho konania (§ l
a § 2 OSP). Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd ich vec vyložil a
aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodnutí o veci samej.Odôvodnenie je z hľadiska jeho preskúmateľnosti jednou z podstatných záruk kontroly výkonu súdnej
moci. Súd prvého stupňa v súlade z vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami nepostupoval a pre
svoje rozhodnutie ani nemal dostatok dôkazov.

Vadyzakladajúcezmätočnosťsúdnehokonania,ktorézavinilsúdsvojímprocesnýmpostupomvrozpore
so zákonom, spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu
bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie
alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá

svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska
ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Pod odňatím možnosti
konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní
realizáciu jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní, za účelom obhájenia
a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu ide vždy
aj vtedy, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho

nepresvedčivosť. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu
a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom
vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci
podstatné a právne významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie
má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať

odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí
spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.

Preskúmaním napadnutého uznesenia prvostupňového súdu odvolací súd dospel k záveru, že
predmetné rozhodnutie nezodpovedá vyššie uvedeným zákonným predpokladom na obsah a

vyhotovenie rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, za ktoré podanie
oprávneného mu súd prvého stupňa vyrubil súdny poplatok a ako dospel k výške tohto poplatku.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

(§ 221 ods. 2 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.