Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/45/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714220401
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7714220401.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci starostlivosti súdu o
maloletú J. J. nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny v Michalovciach dieťaťa rodičov X. J. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v Q. XX XXXX R.I. R.
zastúpeného JUDr. Janou Fabišíkovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na
Mlynárskej ul. č. 19 a R. J. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v I. na R. I. č. XX v konaní o zníženie výživného
o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 15P 385/2014-91 z 13.11.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného, ktorým sa

domáhal návrhom z 29.12.2014 z 300 € na 170 € mesačne s odôvodnením, že od posledného
rozhodovaniaourčenívýživnéhopremaloletédieťadošlounehokpodstatnejzmenepomerov.Vnávrhu
uviedol, že v čase posledného rozhodovania o výživnom bol jeho priemerný mesačný zárobok vyšší ako
v súčasnosti. Je naďalej zamestnaný u toho istého zamestnávateľa ako v Nórsku ako vodič autobusu v
Unibuss Ekspress Oslo. Zdôraznil predovšetkým, že jeho priemerný mesačný zárobok sa od poslednej
úpravy neznížil, avšak sa zmenil kurz nórskej koruny, čo predstavuje mesačný rozdiel asi 300 €. Konajúci
súd vykonal rozsiahle dokazovanie, porovnal finančné a majetkové pomery otca v čase poslednej úpravy

a zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, porovnal majetkové pomery matky v čase poslednej
úpravy, dôsledne sa zaoberal príjmami otca za obdobie posledných dvoch rokov a jeho odôvodnenými
výdavkami. Na základe takto vykonaného dokazovania právne vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4,
5, § 78 ods. 1 a 3 dospel k záveru, že návrh otca o zníženie výživného nie je dôvodný, nakoľko od doby
predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom u otca nedošlo k takým podstatným zmenám pomerov, ktoré
by zníženie výživného odôvodňovali. Konajúci súd v odôvodnení konštatoval, že príjem otca sa oproti
predchádzajúcej úprave výživného neznížil, tento sa oproti predchádzajúcej úprave nepatrne zvýšil, a

to o 161,24 nórskych korún. Na strane matky došlo k nepatrnému zníženiu o 9,20 €. Oproti tomu došlo
na strane maloletého dieťaťa k zvýšeniu výdavkov, nakoľko je vekovo staršie a navštevuje 9. ročník
základnej školy a preto matke sa zvýšili výdavky spojené so zakupovaním oblečenia, obuvi, stravy,
ako aj školských potrieb. Konajúci súd ďalej zdôraznil, že priemerný mesačný zárobok otca sa oproti
poslednému rozhodnutiu o výživnom neznížil, ale zmenil sa iba kurz nórskej koruny k euru. Toto zníženie
predstavuje priemerne 300 €. Napriek tejto skutočnosti konajúci súd konštatoval, že priemerný mesačný
zárobok otca je 2.300 €, ktorý niekoľkonásobne prevyšuje priemerný zárobok v Slovenskej republike.

Otec žije vo vlastnom dome s rozlohou 130 m2, na ktorý spláca úver mesačne 537,29 € a spláca leasing
auta 452,30 €. Súd prvého stupňa na tieto výdavky neprihliadol a zdôraznil, že výživné má prednosť pred
všetkými ostatnými výdavkami rodičov. Z uvedených dôvodov rozhodol tak, že návrh otca na zníženie
výživného zamietol.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nedostatočne vyhodnotil

vykonané dôkazy a tým aj vecne a právne nesprávne posúdil stav veci týkajúcej sa zníženia výživného
na maloleté dieťa. Tak ako v priebehu konania na súde prvého stupňa zdôraznil, že k zníženiu jeho
príjmu nedošlo, ale výrazne sa zmenil kurz nórskej koruny k euru, čo ovplyvnilo jeho finančné pomery,
nakoľko táto skutočnosť predstavuje zníženie jeho príjmu v súvislosti s platením výživného o 300 €
mesačne. Z uvedeného dôvodu považuje svoj návrh o zníženie výživného za dôvodný a opodstatnený.

Poukázal aj na skutočnosť, že v čase poslednej úpravy výživného žil v spoločnej domácnosti s priateľkou
a spoločne sa podieľali na nákladoch súvisiacich s bývaním v Nórsku. Tento vzťah sa však medzičasom
rozpadol, žije sám, to znamená všetky náklady súvisiace s bývaním vrátane splácania úveru musí
znášať výlučne on zo svojho príjmu. Poukázal aj na životnú úroveň v Nórsku, ktorá je síce vyššia ako
životná úroveň na Slovensku, avšak v tejto súvislosti sú aj podstatne zvýšené životné náklady spojené
so žitím v tejto krajine, preto nepovažuje za vhodné porovnávať životnú úroveň v Nórsku, náklady a

výdavky so životnou úrovňou na Slovensku a tiež životnými nákladmi a výdavkami. Vytkol konajúcemu
súdu, že nezohľadnil jeho výdavky spojené s plácaním leasingu a splácaním úveru za dom, pretože
zakúpenie domu a zakúpenie auta boli pre neho životne dôležité, nakoľko nemal kde bývať a do práce
dochádza denne z dôvodu veľkej vzdialenosti do miesta výkonu práce. V tejto súvislosti poukázal na
to, že prenájom domu v Nórsku, resp. bytu stojí priemerne mesačne viac ako samotné splácanie úveru.

Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd dostatočne nezohľadnil ani skutočnosť, že má ďalšiu vyživovaciu
povinnosť voči synovi D. J., ktorý pochádza z jeho prvého manželstva. Na základe uvedeného preto
navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie.

Kodvolaniuotcasapísomnevyjadrilamatkamaloletéhodieťaťa.Vyslovilanázor,žesúddostatočnezistil

skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Návrh otca považuje za nedôvodný a jeho dôkazy k tomu, že
došlo k podstatnej zmene pomerov, považuje za nepodstatné a zavádzajúce. Je toho presvedčenia, že
osobné, zárobkové a majetkové pomery otca mu umožňujú, aby na maloletú naďalej prispieval určeným
výživným 300 € mesačne. Zdôraznila, že 300 € zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletého
dieťaťa a ona ako matka dopĺňa zdroj výživy na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný

rozvoj, čo znamená, že jej podiel na výživnom je porovnateľný s podielom otca, pretože o maloletú sa
navyše osobne stará a dobrovoľne si svoju vyživovaciu povinnosť plní v rozsahu zodpovedajúcom jej
príjmu. Poukázala na to, že otec si dobrovoľne znížil svoje majetkové pomery, keď sa vzdal podielu
vo veľkosti 1/2 z celku na nehnuteľnostiach v katastrálnom území J., konkrétne na rodinnom dome, do
ktorého počas ich trvania ich manželstva investovali väčšie množstvo peňazí a na priľahlých pozemkoch

previedol v roku 2014 na svoju matku, ktorá ich následne predala. V tejto súvislosti poukázala na to, že
otec si mohol z predaja nehnuteľnosti vyrovnať svoje dlžoby na výživnom. Navrhla preto, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa ako správny a predovšetkým rozsudok v prospech maloletého dieťaťa
potvrdil.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §

212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods.
3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych
zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, ak návrh otca na zníženie výživného
zamietol. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy relevantné pre rozhodnutie, v súlade s § 132
O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom

starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania,
v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd
v plnom rozsahu stotožnil. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní,
pretože tieto tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehuodvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o
jeho návrhu. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 219 ods. 2
dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou, pri určení

ktorej súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má bez ďalšieho
prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri
určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa, že u

otca od poslednej úpravy výživného nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodnila zníženie
výživného, naopak došlo k síce nepatrnému, ale k nárastu jeho príjmu. Na druhej strane súd prvého
stupňa správne v odôvodnení konštatuje, že od poslednej úpravy je možné konštatovať, že nastala
zmena pomerov u maloletého dieťaťa, ktorého náklady plynutím času narástli, a preto ani z hľadiska
záujmu dieťaťa nie je dôvodné výživné znížiť. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil a na zdôraznenie jeho správnosti ho doplnil

o ďalšie dôvody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.