Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/190/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244681
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244681.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a členov
senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci navrhovateľa: J. G., V. XX,
X., zastúpeného FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, Bratislava, IČO: 35 955 341, proti odporkyni:
Slovenská G., za ktorú koná Národná banka Slovenska, Imricha Karvaša 1, Bratislava, IČO: 30 844 789,
o zaplatenie náhrady škody 11.542,62 eura s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného

súdu Bratislava I č.k. 8C/197/2011-209, zo dňa 28.1.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ proti odporkyni

domáhal zaplatenia sumy 11.542,62 eura s prísl. predstavujúcej náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom odporkyne pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou PODIELOVÉHO
DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len "PDSI" alebo „družstvo“) a obchodníka s cennými
papiermi CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej len "obchodník s CP"). Ďalej súd prvého stupňa
zamietol podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie. Odporkyni náhradu trov konania
nepriznal.

Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1
a § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(ďalej len zák. č. 514/2003 Z.z.), keď po vykonanom dokazovaní zistil, že navrhovateľ sa stal členom
PDSI v r. 2000; vkladom do družstva bola kupónová knižka. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo
dňa 11.4.2011, sp. zn. 3K 95/2010 bol na majetok družstva ako úpadcu vyhlásený konkurz; do funkcie

správcu bol ustanovený Mgr. T. I. a veritelia družstva boli vyzvaní na prihlásenie pohľadávok v lehote
45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. Navrhovateľ prihlásil svoju pohľadávku voči družstvu vo výške
žalovanej sumy, ktorá bola správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá. Dodatočne však
správca konkurznej podstaty uznal pohľadávku navrhovateľa vo výške 10.193,97 eura. Z tohto dôvodu
navrhovateľ podal incidenčnú žalobu voči správcovi konkurznej podstaty; konanie je vedené pod sp. zn.
5Cbi/97/2011, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal
vznik škody. Zohľadnil pritom ustálenú súdnu judikatúru (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
4Cz 110/84) v zmysle ktorej platí, že nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako
aj zák. č. 514/2003 Z.z., môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až
vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom

vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto,
ak má navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tentoprospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi,
nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, a tým ani predpoklad existencie škody. Mal
za to, že navrhovateľ sa ako bývalý člen PDSI, s ktorým bol v právnom vzťahu a z ktorého mu v

prípade vystúpenia vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu, musí domáhať zaplatenia svojej
pohľadávky voči družstvu, nakoľko tento subjekt je vo vzťahu k nemu v pozícii dlžníka, resp. osoby,
ktorá je mu povinná vydať získaný prospech v podobe vyrovnacieho podielu. Navrhovateľ si uplatnil
pohľadávku voči družstvu v konkurze vyhlásenom na jeho majetok, avšak v čase rozhodovania súdu
nepreukázal bezúspešnosť uplatňovania svojich práv voči PDSI, a to jednak z dôvodu, že oprávnenosť

jeho nároku uplatneného v konkurznom konaní voči družstvu je predmetom konania Okresného súdu
Bratislava I (incidenčné konanie sp. zn. 2Cbi/417/2011) a tiež z dôvodu obsahu vyjadrenia správcu
konkurznej podstaty úpadcu - družstva. Súd prvého stupňa mal za zrejmé, že toho času nie je možné
ustáliť majetok úpadcu - družstva, s ktorým bol navrhovateľ v záväzkovom vzťahu a z ktorého majetku
by mala byť uspokojená jeho pohľadávka uplatňovaná i v prebiehajúcom konaní titulom náhrady škody
za nesprávny úradný postup. Skonštatoval ďalej, že navrhovateľ nepodal zároveň ani žalobu proti

členom predstavenstva alebo kontrolnej komisie družstva v zmysle § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244
ods. 8 Obchodného zákonníka. Bol názoru, že navrhovateľ mal primárne uplatňovať svoj nárok voči
PDSI, resp. voči členom predstavenstva a kontrolnej komisie družstva, a až v prípade bezúspešnosti
vymoženia predmetnej pohľadávky by do úvahy prichádzalo uplatňovanie náhrady škody voči štátu (v
prípade preukázania zodpovednosti odporkyne za škodu). Z tohto dôvodu nemohol súd prvého stupňa

v rozhodnom čase ustáliť, či a najmä v akej výške vznikla navrhovateľovi škoda, ktorú okolnosť mal
rozhodnú aj pre plynutie premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu. Uviedol, že
ak neexistuje škoda v dobe rozhodovania súdu o uplatnenom nároku navrhovateľa na jej náhradu, nárok
bol uplatnený predčasne. K argumentácii navrhovateľa odvolávajúcej sa na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/4968/2009 podotkol, že ho nemožno na daný prípad aplikovať

práve z dôvodu vyjadrenia správcu konkurznej podstaty družstva, z ktorého je zrejmé, že konkurzné
konanie nie je doposiaľ ukončené a vzhľadom na jeho stav nemožno jednoznačne konštatovať vylúčenie
možnosti uspokojenia pohľadávky navrhovateľa ako prípadného veriteľa v rozsahu, v ktorom sa v
prebiehajúcom konaní domáha náhrady škody.

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že aj v prípade preukázania škody navrhovateľom by nebolo možné
návrhu vyhovieť, z dôvodu nepreukázania tvrdeného nesprávneho úradného postupu Národnej banky
Slovenska (ďalej len „NBS“). Pri posudzovaní tvrdeného nesprávneho úradného postupu NBS sa
stotožnil s argumentáciou odporkyne produkovanej v priebehu konania. Pokiaľ ide o tvrdený nesprávny
úradný postup spočívajúci v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu

investície, a tým jeho neplatnosti a následnom oneskorení zakázania činnosti družstva, mal za to, že
dohľad NBS nad činnosťou PDSI ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný
zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách v obmedzenom, resp. vymedzenom
rozsahu, spočívajúcom v kontrole povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových
hodnôt zákonom (zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky, plnenie

informačných povinností, predloženie na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt,
dodržiavanie ust. § 126 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách). K
takým povinnostiam patrila počnúc od 1.1.2009 i povinnosť aktualizácie Prospektu investície podľa §
125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách
a počnúc od 1.6.2010 povinnosť dodržiavania Prospektu investície podľa § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001

Z.z. o cenných papieroch a investičných službách. Poznamenal, že v prípade nastania novej významnej
skutočnosti, vecnej chyby alebo nepresnosti týkajúcej sa údajov zahrnutých do Prospektu investície,
ktorá by mohla ovplyvniť správne hodnotenie majetkových hodnôt, malo PDSI tieto uviesť v dodatku
Prospektu investície. Povinnosť aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne na družstvo,
ktoré malo v takom prípade vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie NBS.

Ak štatutárny orgán družstva nesplnil povinnosť a o nových významných skutočnostiach nepredložil
dodatok k Prospektu investície, NBS mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom,
najmä pri plnení zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti družstva. Zdôraznil, že nemožno
pritom opomenúť, že štatutárny orgán PDSI počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal za pravdivosť
a úplnosť údajov v Prospekte investície (§ 128 ods. 1 písm. h) zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných

papieroch a investičných službách), pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok aj
schválenie Zmluvy o riadení portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich odbyt
výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb,
ktoré poskytuje (§ 128 ods. 1 písm. a) bod 10 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičnýchslužbách); NBS totiž nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou družstva. Družstvo až
do 15.4.2010, kedy požiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s CP, nesignalizovalo NBS zhoršenie
jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti obchodníka s CP. Pri výkone dohľadu na mieste

samom, v dňoch od 20.4.2010 do 6.5.2010, NBS zistila zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré
by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom neaktuálnosti Prospektu investície,
nie však jeho neplatnosti; skonštatoval, že zo žiadnych ustanovení zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných
papieroch a investičných službách, nevyplýva neplatnosť Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho
údajov (tá sa vzťahuje len na Prospekt cenných papierov podľa § 123 cit. zák. č. 566/2001 Z.z.). NBS

vyzvala družstvo na predloženie žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície. Ako vyplýva z
rozhodnutia NBS zo dňa 26.8.2010, č. OPK-5664/1-5/2010, uviedol súd prvého stupňa, PDSI predmetnú
žiadosť NBS síce predložilo, táto však neobsahovala všetky náležitosti podľa zák. č. 747/2004 Z.z.
o dohľade nad finančným trhom, pričom rovnaké nedostatky mal aj dodatok Prospektu investície v
zmysle zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách, a tieto neboli i napriek
viacnásobnémupredĺženiulehotynadoplneniežiadostiadodatkuodstránenéakonaniebolozastavené.

Medzičasom NBS iniciovala konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. o
cenných papieroch a investičných službách, za porušenie ustanovení § 129 ods. 3 cit. zákona, ktoré
ukončila vydaním rozhodnutia dňa 30.5.2011, č. ODT-10890-4/2010, ktorým zakázala družstvu predaj
majetkových hodnôt. Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za zrejmé, že NBS konala v rámci
svojich oprávnení stanovených zákonom a v jej postupe nebol zistený namietaný nesprávny úradný

postup.

K nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcom v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu
protiprávnehostavupozisteniachvPrerokovanínedostatkovpodľazápisuzodňa24.8.2007,súdprvého
stupňa uviedol, že predmetom konania je nesprávny úradný postup odporcu a nie obchodníka s CP;

preto v priamej príčinnej súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda len družstvu, a nie navrhovateľovi.
Navrhovateľ totiž nebol v žiadnom záväzkovom, ani inom vzťahu s obchodníkom s cennými papiermi.
Účastníkom takého vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o riadení portfólia bolo len PDSI a preto
z tohto právneho vzťahu vyplývali práva a povinnosti len jeho účastníkom. Keďže dohľad NBS bol
limitovaný zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách, informácie a podklady,

ktoré mala zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zák. č. 747/2004
Z.z. o dohľade nad finančným trhom, sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného
subjektu, v danom prípade družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, so
zohľadnením jemu zákonom vymedzených povinností. Zákon PDSI neukladal povinnosti v oblasti
obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. NBS na základe údajov o štruktúre majetku

družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu investície,
avšak podľa právnej úpravy platnej v danom období roka 2007, nemohla uložiť družstvu sankciu,
pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase na vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt nevzťahovala. NBS ako štátny orgán, ktorého činnosť je všeobecne regulovaná
článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a spôsob stanovený zákonom, a preto

zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti PDSI prerokovala na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu
družstva dňa 24.8.2007 a súčasne dala odporúčania na nápravu tohto stavu. NBS v danom období
(po 24.8.2007) preto nemohla pristúpiť k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj
majetkových hodnôt za nedodržiavanie Prospektu investície podľa § 144 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. o
cenných papieroch a investičných službách, ktoré oprávnenia použila pri zistení neaktuálnosti Prospektu

investície po 1.6.2010. Vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu NBS spočívajúceho v prijatí
nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka
s CP pri činnosti voči družstvu, sa súd prvého stupňa ani tu nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa,
najmä pre absenciu priamej príčinnej súvislosti s prípadnou škodou na strane navrhovateľa. Poukázal
zároveň na to, že z listinných dôkazov, najmä jednotlivých rozhodnutí NBS o uložení pokuty vo výške

500.000,- Sk (rozhodnutie zo dňa 8.1.2008, č. OPK 9750/3/2007), vo výške 300.000,- Sk (rozhodnutie
zo dňa 20.8.2008, č. OPK-9750-5/2007) je zrejmé, že NBS činnosť obchodníka s CP sledovala, pričom
nebolo jej povinnosťou informovať družstvo o výsledných zisteniach. Uviedol, že zák. č. 747/2004 Z.z.
o dohľade nad finančným trhom v § 2 ods. 2 ustanovuje, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je
neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu rovnako neverejné. Preto je účastníkom konania v

konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie alebo opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt alebo iná
osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia uložiť. Bol tiež názoru, že vzhľadom na záväzkový vzťah
medzi obchodníkom s CP a družstvom založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo primárne povinnosťou
PDSI, ktoré malo všetky dostupné informácie o činnosti obchodníka s CP, aby zabezpečilo priamukontrolu plnenia jeho povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči nemu. Mal za zrejmé, že v tomto
smere potom nemožno zanedbať ani povinnosti samotného navrhovateľa, ktorý sa ako člen družstva
mal aktívne a včas zaujímať o svoje práva a ich výkon voči PDSI a jeho orgánom a zamedziť tak

znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv súvisiacich s družstvom. Na
základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa posúdil nárok navrhovateľa ako
nedôvodný a pri nepreukázaní vzniku škody, nesprávneho úradného postupu, a tým ani vzniku príčinnej
súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom, ho v celom rozsahu zamietol.

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa ďalej zamietol návrh navrhovateľa na podanie prejudiciálnej
otázky Súdnemu dvoru Európskej únie, dôvodiac § 109 ods.1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie konštatujúc pritom, že nie je súdom rozhodujúcim v poslednom stupni,
proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva; tiež
navrhovateľom predložený zoznam navrhovaných prejudiciálnych otázok nepovažoval za taký, ktorý má
bezprostredný súvis s prebiehajúcim konaním. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a

ich náhradu úspešnej odporkyni nepriznal z dôvodu, že si náhradu trov konania neuplatnila a v konaní
jej ani žiadne trovy nevznikli.

Protizamietajúcejčastirozsudku,ktorousúdprvéhostupňazamietolnávrhnavrhovateľa(vovecisamej),
podal odvolanie navrhovateľ a žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť, odporkyni uložiť povinnosť

zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody 11.542,62 eura s príslušenstvom, alternatívne žiadal rozsudok v
napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

Navrhovateľ v odvolaní namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci; súdu prvého stupňa vytkol neúplné zistenie skutkového stavu veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že NBS
nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty, keď
základným atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nim bude zachovávať právo, a teda orgány

verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t.j. že
ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Pretože vychádzal z garancie NBS ako orgánu
dohľadu, spoliehal sa, že nedôjde ku škode na jeho úkor; uviedol, že nemohol predpokladať, že dohľad
nad Prospektom investície je podľa NBS len formálny, resp. že takýto je jeho obsah podľa jej výkladu,
pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom investícií nedefinoval.

Postup NBS bol preto z jeho pohľadu svojvoľný v neprospech každého, kto sa na ňu z hľadiska stability a
ochrany investície spoľahol. Argument NBS, že upozornila družstvo, že vykonáva dohľad nad činnosťou
PDSI ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z.
o cenných papieroch a investičných službách, ale nie dohľad nad jeho celkovou činnosťou posúdil ako
úplne irelevantný, ak nemohol o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. Nesúhlasil so záverom

súdu prvého stupňa o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou a porušením zákonných
povinností NBS, spočívajúcich v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zák. č. 566/2001
Z.z. o cenných papieroch a investičných službách. Za obzvlášť nepochopiteľný považoval záver, že
sa mal viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady "právo patrí bdelým", nakoľko ku škode došlo v
rámci porušenia zákonnej povinnosti banky vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v

dôsledku toho, že nebol "bdelý" s tým, že mu nepatrili ani zákonom stanovené právomoci dohľadu nad
činnosťou družstva, ani obchodníka s CP, ktorými by mohol zabezpečiť dodržiavanie zákona o cenných
papieroch, resp. sankcie donucujúce porušujúci subjekt k dodržiavaniu zákona. Vychádzal zo zistenia,
že povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných
službách je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú

dohliadaných subjektov a ich činností. Podľa § 135 ods. 1 predmetného zákona (platného v tomto znení
od 1.5.2007) družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník s CP,
patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS napriek tomu, že v priebehu celého
konania odporkyňa tvrdila opak; NBS mala preto zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní,
resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS družstvu (Prospekt investícií, vydaný vtedajším

Úradom pre finančný trh a následne pravidelne kontrolovaný NBS) a obchodníkovi s CP. Mal za to, že
povinný zákonný dohľad zo strany NBS je dokonca koncipovaný tak široko, že má zisťovať informácie
a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým sú
vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj PDSI činnosťou obchodníka s CP, ako i vrátane rizík,ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov, teda aj navrhovateľa. Poukázal
na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo
výpoveďou svedka Ing. Z. Y., Csc. preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole družstva zistila, že z

hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného
emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING, akciová spoločnosť, ktorý v tom čase akcionársky vlastnil
obchodníka s CP, t.j. že PDSI malo všetky peňažné prostriedky získané od navrhovateľov investované
v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a družstvom. NBS sa po zistení o
rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo po vytknutí zo

strany banky rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI
HOLDING, akciová spoločnosť, CI REALITY, s.r.o., a GLOBAL production, s.r.o., pričom posledné dve
spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, akciová spoločnosť a vo všetkých
troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom Ing. Libor Červenka,
vtedajší predseda predstavenstva obchodníka s CP. Poukázal tiež na to, že NBS naďalej akceptovala
stav, že celé portfólio družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING,

akciová spoločnosť a obchodníkom s CP a napriek tomu, že vydala právoplatné sankčné rozhodnutie
voči obchodníkovi s CP (v ktorom konštatovala, že obchodník s CP vo svojej činnosti, pre svojich klientov
a v rámci nich aj výslovne pre PDSI porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných
ohľadoch), ani po vydaní tohto rozhodnutia okrem udelenej pokuty vo výške 10.000 eur, nevyužila
svoje kompetencie v zmysle zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a

neprijala žiadne následné kontrolné alebo významnejšie opatrenia (predbežne alebo celkom zakázať
činnosť obchodníkovi s CP alebo družstvu, resp. zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi s CP alebo
udeliť sankcie priamo členom predstavenstva alebo obchodníka s CP). Mal za zrejmé, že následné
podcenenie situácie a umožnenie ďalšej činnosti družstva aj obchodníka s CP vyústilo v roku 2010 do
nedostupnosti ním vložených prostriedkov do PDSI, pričom banka svojou nečinnosťou a ľahostajným

prístupomksvojimkompetenciámzapríčinilaajto,žeužnemoholrozpoznaťrizikosvojejinvestície,resp.
žetútoinvestíciumubankasvojimzanedbateľnýmdohľadomanivminimálnejmožnejmiereneochránila.
Poukázal ďalej na skutočnosť, že NBS tým, že dňa 4.3.2011 obchodníkovi s CP odňala licenciu na
činnosť a družstvu zakázala činnosť v roku 2011, potvrdila dlhodobé porušovanie zákona o cenných
papieroch; z uvedeného vyplynulo, že NBS tolerovala porušovanie právnych predpisov minimálne od

roku 2008 do roku 2011.

Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že NBS rozhodnutím zo dňa 30.5.2011 č. ODT-10890-4/2010
(právoplatným dňa 18.7.2011) zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti
Prospektu investícií s tým, že NBS ustálila trvanie neaktuálnosti Prospektu až od mája 2010 účelovo,

nakoľko údaje zahrnuté do Prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, spätne
k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.8.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva
PDSI za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov v jeho činnosti. Údaje o subjektoch, s ktorými je
družstvo majetkovo prepojené, boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009 a údaje o majetkových aktívach,
ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky

majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva, boli neaktuálne už
k 31.12.2006. Na uvedenom základe mal za to, že družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods.
3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z.
o cenných papieroch a investičných službách od 31.12.2006, avšak NBS voči PDSI úradne zasiahla až
v máji 2011 (zákazom činnosti).

Navrhovateľ mal tiež za to, že existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať
veriteľovi, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu, návrh na náhradu škody proti štátu a
nerobí takýto návrh predčasným, pretože je povinnosťou súdu v konaní o náhradu škody skúmať, či
aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia navrhovateľa ako veriteľa

v konkurznom konaní a ak áno, v akom rozsahu. Súd pri tomto hodnotení dokonca nemá čakať až na
konečné rozvrhové uznesenie konkurzného súdu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 11.4.2012,
sp. zn. 29Cdo/4968/2009), ale je povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu konkurznej
podstaty o stave daného konkurzu. Z vedeného vyvodil, že žiadna platná právna norma neumožňuje
vysloviťzáveropredčasnostipodanianávrhuatoanivtedy,akdoposiaľnemalamožnosťvymôcťplnenie

od subjektu, ktorý jediný je (podľa názoru odporkyne a súdu prvého stupňa) povinný jej dané plnenie
vrátiť. Zák. č. 514/2003 Z.z. nevyžaduje žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych
vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo
podanieobčianskoprávnej,čiinejžalobyonáhraduškody,potombyzákonokonkurzeareštrukturalizáciifakticky suspendoval Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti za škodu, ako i Trestný zákon v
platnom znení, a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného konania. Súčasne by to podľa
navrhovateľa znamenalo, že občianskoprávna zodpovednosť, zodpovednosť štátu, či trestnoprávna

zodpovednosť, je subsidiárna voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o konkurze. Uviedol, že z
písomného vyjadrenia správcu konkurznej podstaty o stave konkurzu zo dňa 20.8.2013 vyplýva, že
v konkurznej podstate nie sú žiadne prostriedky, celý majetok je tvorený hypotetickými pohľadávkami
z neukončených súdnych sporov proti NBS, Garančnému fondu investícií, či poisťovni S. Q. a iným
subjektom a preto aktuálny stav konkurzu vylučuje jej možnosť svoju pohľadávku z konkurzu uspokojiť.

Záverom v odvolaní poukázal na závery uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.1.2012, sp. zn. 6 M
Cdo/11/2010 a na to, že zo zápisníc o pojednávaní pred súdom prvého stupňa vyplýva, že ním vyžiadané
listinné dôkazy, resp. predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129
ods. 1 O.s.p. a preto nemôžu byť právnym podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného
nároku.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok v napadnutej časti ako vecne a právne správny
potvrdiť. Uviedla, že súd prvého stupňa pri konaní v prejednávanej veci postupoval maximálne
zodpovedne, vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu,
riadne zabezpečil listiny aj z iných súdnych konaní a v konečnom dôsledku mal v spise k dispozícii
všetky pre vec podstatné a rozhodujúce písomné listinné dôkazy, či už predložené navrhovateľom

alebo ním. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dostatočne správne zistil skutkový
aj právny stav veci, pričom z jeho činnosti mu boli známe aj iné dôležité skutočnosti (§ 121 O.s.p.),
pretože na súde prvého stupňa už od 2.7.2012 pravidelne prebiehajú konania v skutkovo a právne
analogických veciach. Odporkyňa vo vyjadrení zopakovala svoje, počas konania prezentované, tvrdenia
k skutkovo a právne podstatným skutočnostiam týkajúcich sa daného prípadu a uviedla, že navrhovateľ

v konaní nepreukázal bezúspešné uplatnenie nároku voči PDSI, čo znamená, že nepreukázal vznik
škody. K námietke o riadnom nevykonaní listinných dôkazov uviedla, že zo zápisnice z pojednávania
jasne vyplýva skutočnosť, že súd prvého stupňa oboznámil (vykonal) jednotlivé dôkazy nachádzajúce
sa v súdnom spise, pričom pri ich oboznamovaní presne špecifikoval, o aké doklady išlo a oboznámil
ich obsah.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.6.2015 (§ 211 ods.
2, § 156 ods. 3 O.s.p.).

V zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom orgánmi verejnej moci je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej
sa nemožno zbaviť; založená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok: 1. nesprávny
úradný postup štátneho orgánu; 2. vznik škody; 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody.

Zák. č. 514/2003 Z.z. definuje nesprávny úradný postup iba príkladom v ustanovení § 9 ods. 1 druhá veta
tak, že okrem iného sa zaň považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických

osôb a právnických osôb. Z obsahu pojmu "nesprávny úradný postup" vyplýva, že vo všeobecnosti
môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto
výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie
štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup zo strany NBS pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou družstva. V danom prípade nie
je sporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou PDSI ako vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu. Treba vziať do úvahy, že
až od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch

a investičných službách (novela zák. č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda
až od 1.6.2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že
družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť
dodržiavať schválený Prospekt investície. Teda až od 1.6.2010 mohla NBS dohliadať, či družstvododržiava schválený Prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať Prospekt investície v zmysle §
125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných
službách bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na

základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a
investičných službách (novela zák. č. 566/2001 Z.z. vykonaná zák. č. 558/2008 Z.z). Počas celej doby
od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť
údajov v Prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt
(§ 128 ods. 1 písm. h) cit. zák.) a pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných

papieroch a investičných službách neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a
tedaanidružstvu,žiadnepovinnostivoblastirozloženiarizík,narozdielodinýchdohliadanýchsubjektov,
napr. správcovských spoločností pre kolektívne investovanie. Preto tieto neexistujúce povinnosti PDSI
nemohla NBS kontrolovať. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že NBS nevykonávala dohľad nad
finančnými ukazovateľmi družstva, ako sa mylne domnieva navrhovateľ. NBS mohla podľa platnej
právnej úpravy kontrolovať len to, či PDSI plní informačné povinnosti v zmysle ustanovení §§ 126 až

130 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách. Je potrebné poukázať i na to,
že navrhovateľ si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo
propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (§ 129 ods. 1 písm. b) zák. č. 566/2001 Z.z. o
cenných papieroch a investičných službách v znení platnom do 21.7.2013; § 126 až 130 boli z cit. zákona
č. 566/2001 Z.z. vypustené novelou vykonanou zák. č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.7.2013). Ak si

toho navrhovateľ vedomý nebol, nemožno to pričítať na ťarchu odporkyne v zmysle zásady, podľa ktorej
neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľa, že o rozsahu
dohľadu NBS nad činnosťou družstva nemal vedomosť.

Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľa o povinnosti NBS v oblasti skúmania rizikovosti

portfólia družstva, nakoľko zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách neukladal
vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti, preto ani
NBS tvrdená povinnosť nevyplývala. Je nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za
materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo
zasiahli do základných práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný

striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom
stanovených povinností NBS. Štát by sa nemohol zbaviť zodpovednosti za postup NBS iba v prípade,
ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do základných práv navrhovateľa, ktorý však nemôže
vychádzať z toho, ako takýto postup navrhovateľ vyhodnotil, ale musí vychádzať výlučne z toho, že
nemožno prisúdiť NBS pri aplikácii zákonov viac povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom

zo zákona vyplývajú.

Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi PDSI a obchodníkom s CP vyplýva, že jej podstatou bol výkon
finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných finančných nástrojov
a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva, čo v praxi znamenalo, že obchodník s

CP obchodoval vo vlastnom mene na účet družstva. Uvedené znamená, že riziko nieslo samotné
PDSI, ktoré bolo iniciátorom celého obchodu družstva, ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho
ktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c) Zmluvy v spojení s § 5 zák. č. 566/2001
Z.z. o cenných papieroch a investičných službách). V danom prípade išlo o služby, ktoré družstvo
ako klient obchodníka s CP využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií

nie je zaručená. Navrhovateľ si ako člen družstva, ktoré za týmto účelom zhodnocovalo portfólio,
musel byť vedomý, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť (čo
je podstatným znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi). Až do
rozhodnutia NBS zo dňa XX.XX.XXXX, Č.. C.-XXXX-X/XXXX, ktorým odobrala obchodníkovi s CP
povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej rady NBS zo dňa

1.3.2011, č. GUV - 274/2011, vykonával obchodník s CP túto činnosť ako regulovanú NBS. Činnosť
PDSI, ktorého bol navrhovateľ v rozhodnom čase členom, spĺňala znaky investovania s finančnými
prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom táto forma nakladania s vlastným
majetkom je spôsob jeho zhodnocovania na vlastné riziko, t.j. riziko v zmysle neistého výnosu z
realizovanéhofinančnéhoinvestovania;zodpovednosťštátunemôženahrádzaťprimárnuzodpovednosť

obchodníka s CP voči družstvu, či sekundárnu zodpovednosť družstva voči navrhovateľovi.

Odvolací súd ďalej v názorovej zhode so súdom prvého stupňa poznamenáva, že ani prípadný
nesprávny úradný postup NBS voči obchodníkovi s CP, nie je z hľadiska predmetu prebiehajúcehokonania pre úspech navrhovateľa v konaní právne významný, pretože na strane navrhovateľa nemohlo
dôjsť k vzniku škody v bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti s eventuálnym nesprávnym úradným
postupomNBS(pridohľadenadobchodníkomsCP)anipodľazák.č.566/2001Z.z.ocennýchpapieroch

a investičných službách a ani podľa zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, keďže
navrhovateľvrozhodnomobdobínebol(aaninieje)vžiadnomzáväzkovomvzťahusobchodníkomsCP.
Zisťovanie splnenia predpokladov nesprávneho úradného postupu NBS vyplývajúceho z jeho dohľadu
nad obchodníkom s CP preto nebolo dôležité. Napriek uvedenému sa však s námietkou navrhovateľa,
o nedostatočných opatreniach NBS na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení

obchodníka s CP pri činnosti voči PDSI, nie je možné stotožniť, zohľadňujúc aktívny prístup NBS k
obchodníkovi s CP (v konaní preukázaný rozhodnutím zo dňa X.X.XXXX, Č.. C.-XXXX/X/XXXX, ktorým
uložila obchodníkovi s CP pokutu vo výške 16.596,96 eura, opätovne rozhodnutím zo dňa 20.8.2008,
č. OPK-9750-5/2007, ktorým uložila obchodníkovi s CP pokutu vo výške 9.958,18 eura a následne
rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX, Č.. C.-XXXX-X/XXXX, ktorým odobrala obchodníkovi s CP povolenie
na poskytovanie investičných služieb). V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že navrhovateľ sa

nemôževkonanídomáhaťnáhradyškodytitulomnesprávnehoúradnéhopostupuspočívajúcomvtakom
pochybení v postupe NBS, ktoré sa týka hmotnoprávneho posúdenia veci; hmotnoprávne pochybenia
sa môžu priamo odraziť len v obsahu rozhodnutí NBS, keďže za nesprávny úradný postup nie je možné
považovať to, keď výklad zákona, právne posúdenie veci, či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo
strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké očakáva ten účastník, koho práv či právom chránených

záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.

Z uvedeného je potom zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorým
je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného NBS.

Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/4968/2009, na ktorý v odvolaní poukazoval
navrhovateľ, jeho interpretácia je nesprávna a zavádzajúca. Predovšetkým tento rozsudok sa týka
náhrady škody, ktorú veriteľom spôsobili osoby povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu tým, že
so splnením tejto povinnosti boli v omeškaní. Okrem toho Najvyšší súd ČR v odôvodnení uvedeného

rozsudku poukázal na rozhodnutie R 48/2011 týkajúce sa náhrady škody spôsobenej výkonom
verejnej moci, podľa ktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie
nedobytnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku zodpovednosti štátu odvíja odo dňa,
keď poškodený obdržal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia. Uvedený rozsudok
sp. zn. 29Cdo/4968/2009 nepolemizuje so závermi rozhodnutia R 48/2011, ale súčasne berie do

úvahy rozhodnutie R 33/2008, podľa ktorého otázka nemožnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa môže
byť zodpovedaná aj skôr než pri rozvrhu (ku ktorému ani nemusí prísť). V tejto súvislosti Najvyšší
súd ČR uviedol, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní
čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že
dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť ani na plné uspokojenie pohľadávok

za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia pri rozvrhu nič.
Z označeného rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že žalobu o náhradu škody proti štátu
možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Z tohto rozsudku Najvyššieho súdu ČR
teda vyplýva, že 1/ predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky
poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu,

2/ to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu a to napr. pri
vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. V prejednávanej veci
v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok družstva nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty,
preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku z
podstaty a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti

pohľadávky navrhovateľa nie je vyriešená (nie je celkom zrejmé, že v rámci konkurzného konania
nedostane nič) a vzhľadom na to nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvého
stupňa i v tom, že návrh na začatie konania bol podaný predčasne.

K námietke navrhovateľa, že listinné dôkazy vyžiadané súdom prvého stupňa, resp. predložené

účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p. a preto nemôžu byť
právnym podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku odvolací súd uvádza,
že podľa § 129 ods. 1 O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca
na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah. Zo zápisnice z pojednávanianariadeného na deň 28.1.2014 jednoznačne vyplýva, že súd prvého stupňa obsah listinných dôkazov
doložených navrhovateľom a odporcom v priebehu konania, riadne oznámil. Uvedené znamená, že
navrhovateľom vytýkané procesné pochybenie súdu prvého stupňa o riadnom nevykonaní dokazovania

nevyhnutného k preukázaniu rozhodujúcich skutočností spôsobom uvedeným v § 129 ods.1 O.s.p.
nebolo odvolacím súdom zistené.

Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, o ktorých

súd prvého stupňa správne rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p..

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní úspešná odporkyňa by mala právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Nakoľko si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, odvolací súd jej ich náhradu
nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.