Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. apríl 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/62/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714210376
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714210376.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci exekúcie začatej na návrh oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou
kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO 36 865 141, proti povinnej: T. E.,
R. B. XXXX/XX, XXX XX J., RČ: XXXXXX/XXXX, vedenej pod spisovou značkou EX 23201/14 súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o vymoženie

pohľadávky oprávneného vo výške 365,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného zo dňa 03.
08. 2016 proti uzneseniu Okresného súdu vo Zvolene č.k. 19Er/133/2014 zo dňa 15. 07. 2015 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého PhD. o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 23201/14 zo dňa 20. 05. 2014 zamietol.

V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 18.07.2014 žiadosť
o udelenie poverenia zo dňa 20.05.2014 na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie proti
povinnému o vymoženie horeuvedenej sumy na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný
a vykonateľný rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO 359 227 61 č. k. SR 2404/07

zo dňa 13.04.2007.

V exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie istiny 11020 Sk (365,79 Eur) spolu
s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 10780 Sk (357,83 Eur) od 19.11.2006 do zaplatenia a
nahradiť trovy konania v sume 3994 Sk (132,57 Eur), to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tunajší súd ako súd exekučný skúmal zákonnosť
exekučného titulu rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 12348/14 zo dňa 11.11.2014 vydaného Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské

rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO 359 227 61 (ďalej len "rozhodcovský súd") a dospel k záveru, že
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia nemožno vyhovieť, a to s poukazom na nižšie uvedené
skutočnosti.

Z pripojených listinných dôkazov, najmä rozhodcovského rozsudku, Zmluvy o úvere, Všeobecných

podmienkach poskytnutia úveru súd zistil nasledovné:

Oprávnený a povinný uzatvorili dňa 10.08.2006 Zmluvu o úvere č. 6130867 uzatvorenú medzi
oprávneným a povinným (ďalej len "zmluva"), na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške
6000 Sk (199,16 Eur), ktorý mal byť splatený v 12 mesačných splátkach po 980 Sk (32,53 Eur) počnúc
dňom 14.09.2006. Celkovo mal zaplatiť sumu 11760 Sk (390,36 Eur).

V zmysle odôvodnenia exekučného titulu rozhodca založil svoju právomoc na dojednanej rozhodcovskej
dohode, ktorá je obsiahnutá v Rozhodcovskej zmluve uzatvorenej k uvedenej zmluve o úvere.

V exekučnom titule ohľadom založenia právomoci rozhodcovského súdu na konanie vo veci sa okrem

iného uvádza, že rozhodcovský súd skúmal právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Preskúmal pripojenú
rozhodcovskúzmluvuuzatvorenúmedzižalobcomažalovaným,obsahomktorejboladohoda,ževšetky
spory,ktorévzniknúzozmluvyoúvere,vrátanesporovojejplatnosť,výkladalebozrušenie,budúriešené
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s. V tomto
prípade má byť rozhodcovské konanie vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to

jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, pričom účastník
konania môže v lehote do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku požiadať
rozhodcovský súd o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, a to iným rozhodcom ustanoveným
podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu. Zmluvné strany si zároveň dohodli rozväzovaciu
podmienku vo vzťahu k tejto rozhodcovskej zmluve, a to pre prípad podania žaloby ktorejkoľvek zo

zmluvnýchstránorozhodnutieakéhokoľveksporuvzniknutéhozozmluvyoúvere(napr.žalobaourčenie
neplatnosti zmluvy o úvere podaná dlžníkom) na všeobecnom súde. Rozhodcovský súd mal za to, že
účastníci konania uzatvorili rozhodcovskú zmluvu jasným a určitým prejavom vôle vo forme samostatnej,
fyzicky od zmluvy o úvere oddelenej listiny týkajúcej sa výhradne prípadných sporov.

Rozhodcovská doložka bola súčasťou všeobecných podmienok ktoré sú uvedené na osobitnej od
zmluvyoúvereoddelenejlistine,čiženebolomožnéjejindividuálnedojednanie.V17bodeVšeobecných
podmienok na poskytnutie úveru sa uvádza, že všetky spory, ktoré vzniknú z uvedenej zmluvy o
úvere č. 6130867 uzatvorenej dňa 10.08.2006 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu

a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom, pričom účastník môže podať stálemu rozhodcovskému
súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku iným rozhodcom tohto súdu, b/ pred príslušným

súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného
právneho predpisu (Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo
zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy vrátane
sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije

v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského
súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len

"Občiansky zákonník") v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 O.z. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 O.z. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 O.z., ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) O.z. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 O.z. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Zmluvu a rozhodcovskú zmluvu, ktorú uzatvoril oprávnený s povinným súd posúdil ako zmluvy
spotrebiteľské v zmysle § 52 ods. 1 O.z., keď oprávnený pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ
v zmysle § 52 ods. 3 O.z., nakoľko podľa výpisu z obchodného registra predmetom jeho činnosti je okrem
iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, pričom povinný bol pri uzatváraní zmluvy v postavení

spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 O. z., keď súd nemal pochybnosti o tom, že by zmluvu uzatváral v inom
postavení ako fyzickej osoby - nepodnikateľa, čo vyplýva aj zo samotnej zmluvy. V dôsledku uvedeného
je preto nevyhnutné aplikovať na danú situáciu ustanovenia zaručujúce povinnému ako spotrebiteľovi
ochranu jeho práv pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku
pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné
právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a
naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.
Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch

a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého
vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Pri skúmaní obsahu rozhodcovskej zmluvy súd vychádzal z ustanovení § 53 ods. 1 až 5 Občianskeho
zákonníka.Základnouzásadouspotrebiteľskýchzmlúvje,ženesmúobsahovaťneprijateľnúpodmienku,
t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Výnimky
z uvedenej zásady ustanovujú nasledovné odseky uvedeného ustanovenia, podľa ktorých takéto

podmienky môžu byť akceptovaným obsahom spotrebiteľskej zmluvy len v prípade, ak sa tieto týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Pričom podľa §
53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané sa nepovažujú podmienky, s ktorými
síce spotrebiteľ mal možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť jej obsah,

pričom ust. odseku 3 stanovuje vyvrátiteľnú domnienku absencie individuálneho dojednania týchto
podmienok. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že
neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby
sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom,umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj
vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva,
alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Neplatnosť

takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od
ostatných náležitostí zmluvy. Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť, aby spotrebiteľov nekalé podmienky
v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje,

alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia
zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy.
V ustanovení § 53 ods. 4 Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet ustanovení v
spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky. Medzi absolútne
neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 písm. r)
aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s

dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Súd má za to, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy v citovanom znení je neprijateľnou podmienkou,
nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Súd
dáva do pozornosti, že požadovanú rovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov spotrebiteľskej

zmluvy alebo tiež nedostatok značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa nie je spôsobilé zaručiť
dojednanie obsiahnuté v rozhodcovskej doložke, ktoré právo výberu spôsobu riešenia sporu a aj
subjektu majúceho vyriešiť prípadný spor účastníkov hmotnoprávneho vzťahu zveruje žalobcovi
(iniciátorovi konania) a to tak, že tento si môže vybrať ako prejednanie a rozhodnutie sporu
rozhodcovským súdom, tak i všeobecným súdom. Túto nerovnováhu teda nie je spôsobilé eliminovať

ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad
záujmu jeho samotného viesť spor (teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať
žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať). Iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej
zmluvy aj spotrebiteľom podľa názoru súdu treba považovať za skôr teoretické až nepravdepodobné,
nakoľko okruh možných požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou stranou je na prvý

pohľad v značnej miere obmedzený s tým, že do tohto okruhu nemožno zaradiť žalobu o zrušenie
rozhodcovskéhorozsudku,keďžetopredpokladáprvotnéprejednanieatiežrozhodnutiesporuzvoleným
rozhodcovským súdom. Vo svetle neprijateľnej zmluvnej podmienky sa javí už riziko, že spotrebiteľovi
jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcovského súdu vykonaného
zmluvným partnerom spotrebiteľa a už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedené obmedzenie možnosti domáhať
sa ochrany na všeobecnom súde neeliminuje ani ustanovenie, ktoré dáva účastníkovi možnosť podať
stálemurozhodcovskémusúdužiadosťopreskúmanierozhodcovskéhorozsudkuinýmrozhodcomtohto
súdu, keďže rozhodovanie sa len presunie na iného rozhodcu toho istého súdu. Taktiež obmedzením
možnosti spotrebiteľa domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde je ustanovenie, ktoré vylučuje

možnosť žalovať spor zo zmluvy na všeobecnom súde, ak už bol na rozhodcovskom súde započatý
akýkoľvek spor z tejto zmluvy, na ktorý má rozhodcovský súd právomoc.

Nemožno tu uplatniť ani niektorú z výnimiek § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko táto
neprijateľná podmienka obsiahnutá v Rozhodcovskej zmluve sa nedotýka predmetu plnenia ani ceny

plnenia, ale právomoci orgánu, bola vyhotovená drobným písmom v troch bodoch obsahujúcich ešte
podbody, ktoré sa môžu spotrebiteľovi javiť ako nejasné, nezrozumiteľné a neurčité, a napokon
ustanovenia zmluvy sú vo forme formulárovej vyhotovenej na predtlači s okienkami pre dopísanie údajov
spotrebiteľa, t. j. zjavne neboli dohodnuté individuálne pre konkrétneho spotrebiteľa, ale hromadne
pre viacero spotrebiteľov naraz, pričom tomu svedčí aj zákonná domnienka § 53 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, a možnosť oboznámenia sa s uvedenou podmienkou bez možnosti ovplyvniť jej obsah
jej individuálne dojednanie nezakladá (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Nakoľko bol obsah
rozhodcovskej doložky dodávateľom vopred pripravený, len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ
bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Zároveň je
potrebné poukázať na skutočnosť, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po

vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, čo takisto oslabuje pozíciu spotrebiteľa. Preto sa aj
možnosť ktorejkoľvek zmluvnej strany odstúpiť od Rozhodcovskej zmluvy v lehote 10 dní od uzatvorenia
tejto zmluvy míňa účinkom ochrany zmluvných strán pred účinkami rozhodcovskej doložky a nastolenia
možnosti riešenia sporu na všeobecnom súde. Toto všetko je dôkazom koncipovania Rozhodcovskejzmluvy predovšetkým v záujme zmluvného partnera spotrebiteľa. Vychádzajúc z takto koncipovanej
rozhodcovskej doložky je zrejmé, že oprávnený od počiatku sleduje riešenie prípadných sporov cestou
rozhodcovského konania za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Účinkom uplatnenia

tejto rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu v podstate núti neodvolateľne
sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý proces pred
nezávislým súdom.

Na záver súd konštatuje, že formuláciu rozhodcovskej doložky uvedenú vyššie a teda rozhodcovskú

doložku poskytujúcu zmluvným stranám možnosť výberu orgánu majúceho vyriešiť spor vyplývajúci zo
zmluvyataktoispôsobuvyriešeniaprípadnéhosporu(spoukazomnamožnévystupovanievprípadnom
spore na strane žalobcu ako dnešného oprávneného tak i dnešného povinného) s uvedenými doplnkami
nemožno považovať za také zmluvné dojednanie, ktoré je z pohľadu rešpektovania európskych i
domácich štandardov ochrany spotrebiteľa k tomuto účastníkovi zmluvného vzťahu dostatočne šetrným
a nespĺňa predpoklady § 53 Občianskeho zákonníka na platné zmluvné spotrebiteľské ustanovenia.

Takéto zmluvné ustanovenie má podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za následok absolútnu
neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo).
Zuvedenéhomožnopotomvyvodiť,žetunebolaplatnezaloženáaniprávomocrozhodcunaprejednanie
veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať aj náležitú ochranu v procese
exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo

tiež exekučným titulom).

Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve
rozhodcovskouzmluvou(doložkou).Aksúdvexekučnomkonanískúmaplatnosťrozhodcovskejdoložky,
zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípade

iných exekučných titulov uvedených v § 41 exekučného poriadku. Predpokladom na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke.
K týmto predpokladom súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť
exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným.
Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné

vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí
sa na neho akoby neexistoval (3 MCdo 20/2008 z 22. 04. 2009)

Nakoľko súd dospel k záveru, že právomoc rozhodcu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na
neexistujúcom a absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu

konštatuje, že exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd
exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd rozhodne o zastavení a trovách exekučného konania.“

Proti uzneseniu odvolanie podal oprávnený. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(§205ods.2písm.f/OSP)azároveňrozhodnutiesúduvychádza

z neúplného zistenia skutkového stavu (§ 205 ods. 2 písm. c/ OSP).

V prípade, ak súd na zistený skutkový stav veci aplikoval ust. § 45 ods. 2 spôsobom právneho posúdenia
správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva
zákon o rozhodcovskom konaní, alebo občiansky súdny poriadok, a to hlavne právo ne prejednanie veci

pred príslušným súdom. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ust. § 45 o rozhodcovskom konaní
dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušení rozhodcovských rozsudkov, čo je v rozpore s
účelom Zákona o rozhodcovskom konaní.

Oprávnený zároveň argumentoval, že procesný súd neúplne zistil skutkový stav. Oprávnený s povinným

uzatvorilrozhodcovskúzmluvupodľaust.§3anasl.zák.č.244/202Z.z.formousamostatnéhoprávneho
úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci
všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvy záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti
dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu.Záverom odvolateľ uviedol, že súd konal vo veci aj nad rámec zákonných ustanovení.

Oprávnený preto žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vyjadrenie podané nebolo.

Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonný sudca odvolaniu nemienil

vyhovieť, preto vec podľa ust. § 374 ods. 4 OSP predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP
ako vo výroku vecne správne.

V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť uznesenia súdu
prvého stupňa. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď zamietol žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dôvody, pre ktoré tak urobil okresný súd správne a podrobne
rozobral v odôvodnení svojho rozhodnutia. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací
súd a v podrobnostiam na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 OSP).

K podanému odvolaniu najviac krajský súd uvádza. Oprávnený výslovne namieta, že súd neúplne zistil
skutkový stav tvrdiac, že súd dostatočne nezisťoval, ako bola uzavretá rozhodcovská doložka.

V tejto súvislosti postačí dodať, že pri podrobnom prečítaní uznesenia súdu prvého stupňa je táto

skutočnosť zrejmá.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.