Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. jún 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/96/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514201508
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8514201508.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o., Bratislava, Šoltésovej 14,
IČO: 47 150 513 právne zast. Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK & ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom
Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanému U. E., bytom F. XX, XXX XX F., za
účasti vedľajších účastníkov na strane žalovaného: 1/Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, práv. zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Ul.

Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, 2/Všeobecnej ochrany práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, Bratislava,
IČO: 42 362 962, práv. zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom AK, Dobrovičova 13, Bratislava,
v konaní o zaplatenie 682,87 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Stará Ľubovňa č.k. 5C 120/2014-198 zo dňa 28.01.2016 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka v I. rade.

II. Nepriznáva sa účastníkom náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „prvostupňový súd“) uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet. č. XXXXXXXXXX/1110, VS: XXXXXXXXXX sumu vo výške 50,53
eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 16,01 eur za obdobie od 18.3.2011 do zaplatenia,
9,25 % ročne zo sumy 18,51 eur za obdobie od 18.4.2011 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 16,01

eur za obdobie od 18.5.2011 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol, žalovanému nepriznal náhradu trov konania, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov trovy konania vo
výške 118,87 eur, predstavujúce trovy právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu JUDr. Igora
Šafranka, advokáta AK, Svidník v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vedľajšiemu účastníkovi
Občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo námestie 7, Bratislava

nepriznal náhradu trov konania.

O trovách konania žalobcu a žalovaného rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Žalobca si na súde uplatnil
nárok na zaplatenie sumy 682,87 eur s príslušenstvom voči žalovanému. Žalobca bol v konaní úspešný
v časti o zaplatenie 50,53 Eur, teda časti, ktorá predstavuje vo vzťahu k žalovanej istine 7,4 %. Keďže
súd v prevyšujúcej časti, teda v časti istiny vo výške 632,34 eur s príslušenstvom, žalobu zamietol, mal

v tejto časti, ktorá predstavuje vo vzťahu k žalovanej istine 92,6 %, úspech žalovaný. Po odpočítaní
úspechu žalovaného od úspechu žalobcu, úspech žalovaného prevyšuje úspech žalobcu o 85,2 %,
preto žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 85,2 %, ale žiadne trovy konania
si neuplatňoval a zo spisu nevyplýva, aby mu nejaké trovy konania vznikli, preto mu prvostupňový súd
trovy konania nepriznal.

Vo vzťahu k trovám konania vedľajších účastníkov uviedol:Vedľajší účastník v 1. rade, ktorý vstúpil do konania na podporu žalovaného podal písomné podanie,
ktoré mohlo byť podkladom pre rozhodnutie vo veci, a preto má právo náhradu trov konania v zmysle
judikatúry KS Prešov. Vedľajší účastník vstúpil do konania v časti zaplatenia zmluvnej pokuty, pričom

ide o nárok, ktorý je možné uplatniť samostatne. Prvostupňový súd preto priznal náhradu trov konania
vedľajšiemu účastníkovi podľa § 142 ods. 1 O.s.p., t.j. podľa zásady úspechu, keďže v časti zaplatenia
zmluvnej pokuty bol úspešný a to vo výške 118,87 eur, predstavujúce trovy právneho zastúpenia a
zaviazal zaplatiť žalobcu tieto trovy konania na účet právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, v lehote
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vedľajšiemu účastníkovi v 2. rade nepriznal náhradu trov konania, keďže tento okrem podania o vstupe
do konania sa k návrhu nevyjadril, žiadne trovy si neuplatnil a zo spisu nevyplynulo, že by mu nejaké
vznikli.

Proti rozsudku, a to proti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka v 1. rade podal v zákonom

stanovenej lehote odvolanie žalobca. Poukázal na ustanovenie § 142 O.s.p. a zdôraznil, že nevyhnutné
sú iba tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony, ako napr. na zaplatenie súdnych poplatkov,
či hotových výdavkov. Trovy právneho zastúpenia, ktoré sú súčasťou trov konania a ktoré si uplatňuje
vedľajší účastník, neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva. V tejto súvislosti poukázal
aj na rozhodovaciu činnosť iných odvolacích súdov. Zdôraznil, že vedľajší účastník je v tomto prípade

združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov. Zámerom zákonodarcu pre zvýhodnenie takejto
skupiny občianskych združení pred ostatnými bolo umožnenie, aby mohli vzhľadom na ich odbornú
pripravenosť bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva a záujmy
v konaní. Žalobca nepopiera ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak
spochybňuje účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého,

znalého danej problematiky. Tým, že vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho zastúpenia,
priznáva, že žalovanému neposkytol pomoc pri ochrane jeho práv ako spotrebiteľa, čo je jeho základným
poslaním. Vedľajší účastník do konania nepriniesol žiaden prínos, vo svojom vyjadrení, ako aj v
mnohých iných konaniach žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok a
premlčania nároku bez vzťahu ku konkrétnemu prípadu. Taktiež žalobca poukazuje na to, že podstatnou

podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého
chce vystupovať. Domnienka podľa § 101 ods. 3 O.s.p. sa v danom prípade neuplatní. Ďalej poukázal na
to, že Ministerstvo hospodárstva SR poskytnutými dotáciami hradí výdavky spotrebiteľských združení a
zároveň podporuje odbornosť spotrebiteľských združení v oblasti ochrany práv spotrebiteľov. Vzhľadom
na uvedené dôvody navrhol, aby odvolací súd podľa § 220 O.s.p. rozsudok v tejto časti zmenil tak, aby

vedľajšiemu účastníkovi nebola priznaná náhrada vzniknutých trov. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho
konania.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.1 zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§

204 ods. 1 O. s. p.) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214
ods. 1, 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane

súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.Vo vzťahu k odvolacím námietkam o neúčelnosti úkonov právnej služby, odvolací súd poznamenáva, že
obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je aj

to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa mu
nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva.

Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému
účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo

vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich
nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov
konania uplatnených úspešným účastníkom v spore, ako i skutočnosť, či nie sú splnené podmienky pre
postup podľa § 150 O.s.p.; nie je rozhodujúce, či je tomu tak pri uplatnení práva alebo jeho bránení.

Je potrebné vziať na zreteľ, že účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania.
Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie, či bránenie práv účastníka konania. Súdu
prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť.

Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju
opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze.

Z obsahu spisu odvolací sud zistil, že vedľajší účastník na strane žalovaného v 1. rade vstúpil do konania
podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 16.04.2014 (čl.20). Z obsahu spisu naďalej nepochybne

vyplýva, že podaním doručeným dňa 15.08.2014 (čl. 37) považoval zmluvnú pokutu vo výške 632,34
Eur za neprijateľnú zmluvnú podmienku a ako takú za neplatnú. Uviedol, že otázka neprijateľnosti, a
teda neplatnosti zmluvnej pokuty spoločnosti Slovak Telecom už bola judikovaná rozsudkom Okresného
súdu Bardejov sp. zn. 4C/163/2011 zo dňa 7.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov
sp. zn. 16Co/31/2012 z 15.3.2012 a rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4C/161/2011 z

6.11.2011vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduPrešovsp.zn.16Co/32/2012z15.3.2012.Znajnovších
rozhodnutí týkajúcich sa neplatnosti zmluvnej pokuty poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov
sp. zn. 6Co/91/2011. Z uvedeného dôvodu navrhol žalobu v časti, ktorej žalobca uplatňuje zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 632,34 Eur zamietnuť.

Procesná aktivita vedľajšieho účastníka evidentne súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva
význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro
C-168/05, bod 37, cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa,
predstavuje podľa článku 3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného
Spoločenstvu a, najmä, na zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri

analogicky v súvislosti s článkom 81 ES rozsudok Eco Swiss, už citovaný, bod 36).

Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania a jeho sankčná funkcia (porov.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7MCdo 4/2010, cit. ,,Vo
všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená

zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by
prijehoriadnompriebehunevznikli,uloženározhodnutímsúdutomu,ktoichvznikzavinil“,tiežuznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011).

Dôležitá je pri trovách konania aj ich náhradová funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/04, cit. „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu
a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v
reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu“).

Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou

práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej
správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade
s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených
záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany právspotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005

Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj
výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“.

Ani judikatúra Súdneho dvora Európskej únie nevidí žiadny dôvod na poskytnutie právnej ochrany aj
právnickej osobe „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv

Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby,
a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania
alebo zastupovanie advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09).
Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho účastníka a jeho práve na náhradu trov konania.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní

zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo
svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý uplatňovať svoje záujmy v
konanípredsúdomsanemoholdaťzastúpiťzástupcomaabylenztohtodôvodumunemalabyťpriznaná
náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U právnických osôb zameraných na
kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie a dokonca špecializáciu (napr. bytové

spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech
v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj
schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné.
Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v
konaní advokátom.

Vprejednávanejvecivedľajšíúčastníknastranežalovanéhov1.radesakvecivyjadrilpotomčomubola
doručenážalobaaprílohy,aprvostupňovýsúd,rovnakoiodvolacísúdvintenciáchust.§93ods.4O.s.p.
posúdil a dospel po zvážení všetkých okolností prípadu k záveru, že úkony vedľajšieho účastníka sú v
záujme žalovaného. Odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia bola prvostupňovým súdom správne

priznaná vedľajšiemu účastníkovi v 1. rade ako za úkon právnej služby, ktorého vykonanie bolo procesne
nevyhnutné v záujme ďalšieho účelného bránenia práv žalovaného v občianskom súdnom konaní.
Námietkavedľajšiehoúčastníkav1.radevovzťahukuzmluvnejpokuteakoneprijateľnejpodmienkesav
konečnomdôsledkuukázalaakoopodstatnená,keďžeprvostupňovýsudzamietolžalobužalobcuvčasti
zaplatenia zmluvnej pokuty, teda išlo o úkon, ktorý nepochybne bol spôsobilý privodiť pre žalovaného

priaznivé rozhodnutie vo veci. Z uvedeného vyplýva, že vedľajší účastník v 1. rade poskytol kvalifikovanú
ochranu a realizované úkony za ktoré prvostupňový súd priznal odmenu, je treba považovať za úkony
účelne vynaložené. Odvolací súd dodáva, že pokiaľ činnosť vedľajšieho účastníka viedla k sledovanému
cieľu, nie je možné hodnotiť ju ako neúčelnú, a to aj za takého stavu, že súd je z úradnej moci povinný
prihliadať na premlčanie nároku dodávateľa, resp. na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok.

Odvolacísúd vtejtosúvislostipoukazujenarozhodnutieNSSRz29.09.2015,sp.zn.4MCdo/16/2014,v
ktorom NS SR uviedol: „Pojem „účelný“ je nevyhnuté chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov
nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie
náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.). Vzhľadom na

ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelne
vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia
mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z
hľadiskaostatnýchúčastníkovjudiskriminovať.Účastníkaniejemožnésankcionovaťtým,žemunebude
priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť

sám.“ Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery sa rovnako vzťahujú na vedľajšieho účastníka, teda
nie je možné súhlasiť s argumentom žalobcu, že trovy právneho zastúpenia vedľajších účastníkov sú
neúčelné z dôvodu, že vedľajší účastník - občianske združenie na ochranu spotrebiteľov má byť samé
zo svojej podstaty schopné poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľovi v súdnom konaní.

Vo svetle princípu vychádzajúceho z čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je plne opodstatnené
priznať združeniu náhradu nákladov za úspešné presadenie spotrebiteľského práva.Odvolací súd poukazuje na to, že vedľajšia intervencia vo svetle § 93 ods. 2 O.s.p. je ďalším z
nástrojom ochrany spotrebiteľa, ktorý síce explicitne odporúčaný v smernici Rady 93/13/EHS nie je, ale
nič nebránilo členským štátom nad rámec smernice upraviť mechanizmy, ktoré zvážia ako efektívne.

Takáto možnosť vyplýva z čl. 8 citovanej smernice.

Podľa čl. 8 smernice Rady 93/13/EHS „členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie
opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia
maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.“

Rovnako Európska komisia vo svojich pripomienkach v bode 21 v prejudiciálnom konaní vedenom pod
C-470/12, POHOTOVOSŤ/Vašuta uvádza cit. ,,Smernica 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že
nebráni tomu, aby vnútroštátny súd pripustil vstup združenia na ochranu spotrebiteľov ako vedľajšieho
účastníka v exekučnom súdnom konaní.“

Vedľajšiu intervenciu vníma Európska komisia ako jeden z prostriedkov na ochranu práv spotrebiteľov
a niet dôvodu ho vylučovať z prostriedkov ochrany zameraných na dosiahnutie cieľov podľa smernice
Rady 93/13 EHS vrátane čl. 7 ods. 1.

Podľa čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie 1. Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov

a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a
hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.

Niet dôvodu u právnických osôb zameraných na ochranu práv spotrebiteľov vylučovať ich z právnej

ochrany, ktorej súčasťou je aj náhrada ich nákladov v občianskom súdnom konaní. Súdna moc v
podstate ani nemá možnosť ako podporiť združenia na účely čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
ako tým, že sa združeniam prizná náhrada ich nákladov.

K ďalšej odvolacej námietke žalobcu odvolací súd uvádza, že súd nie je povinný zisťovať stanovisko

účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje a to už od okamihu vstupu vedľajšieho
účastníka do konania. Z ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. vyplýva, že vedľajší účastník (vrátane právnickej
osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu) môže do konania vstúpiť
z vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Vedľajší
účastník je v tomto kontexte procesne samostatný, čo vyplýva z § 93 ods. 4 O.s.p.. Podľa právnej úpravy

platnej a účinnej v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania sa subjekt stáva vedľajším účastníkom
momentom oznámenia svojho vstupu do konania na podporu niektorého z účastníkov, pričom výslovný
súhlas účastníka, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať sa nevyžaduje. Súhlas účastníka
sa predpokladá. Ak účastník, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, vyjadrí nesúhlas so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania alebo s ďalším trvaním pôsobenia vedľajšieho účastníka, ide o návrh

na vyriešenie prípustnosti vedľajšieho účastníctva, ktorým sa súd zaoberá po podaní takéhoto návrhu.
V predmetnej veci žalovaný nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania nevyjadril.

Majúc na zreteli uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho
účastníka v 1. rade ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní žalobca úspešný nebol a úspešný žalovaný a vedľajší
účastník si trovy odvolacieho konania neuplatnili, ani im žiadne trovy odvolacieho konania zo spisu
nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.