Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515210627
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7515210627.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletú
L. Y. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Košiciach dieťaťa rodičov M. J. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v Z. č. XXX zastúpenej JUDr. Jánom Cáfalom
advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Murgašovej ul. č. 3 a T. Y. nar. XX.X.XXXX
bývajúceho v V. na F. ul. č. X v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Košice - okolie č.k. 9P 187/2015-69 z 6.11.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca o zníženie výživného pre mal. L., ktorý

odôvodnil tým, že jeho mesačný príjem je 700 €, býva u priateľky v podnájme, na nájom prispieva 250
€, na stravu 150 €, exekúcie 150 €. Konajúci súd podľa ust. § 78 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1
Zákona o rodine a vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca o zníženie výživného nie je
dôvodný. Zdôraznil, že predpokladom zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov v tých
skutočnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom. Dokazovaním
zistil, že u otca došlo k skončeniu pracovného pomeru u posledného zamestnávateľa U.S.Steel Košice
s.r.o., kde zarábal pred ukončením pracovného pomeru 924 € mesačne ku dňu 16.8.2013 z dôvodu

hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Konštatoval preto, že k ukončeniu pracovného pomeru došlo
z dôvodov zapríčinených na strane otca jeho zavinením. Túto skutočnosť konajúci súd posúdil v
súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine tak, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, a preto pri rozhodovaní o jeho návrhu na zníženie
výživného vychádzal z jeho príjmu, ktorý dosahoval u tohto zamestnávateľa 924 € mesačne. Konajúci
súd k ďalšiemu z dôvodov, prečo žiadal otec zníženie výživného, a to očakávanie narodenia dieťaťa
uviedol, že v čase rozhodnutia súdu táto skutočnosť ešte nenastala, nebola preukázaná, preto na ňu

ani nemohol prihliadať. Napriek tomu však zdôraznil, že aj keby otec preukázal vznik ďalšej vyživovacej
povinnosti, resp. táto vyživovacia povinnosť by vznikla už v čase rozhodnutia súdu, pri porovnaní jeho
pomerov v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom rozsudkom sp.zn. 9P 209/2010 z 11.1.2011,
kedy bol jeho priemerný čistý mesačný príjem 631,50 €, pričom v čase ukončenia pracovného pomeru so
spoločnosťou U.S.Steel Košice bol jeho priemerný čistý mesačný príjem 924 €, čo je o 293 € mesačne
viac, vznik ďalšej vyživovacej povinnosti na strane otca by bol posudzovaný ako irelevantný. Konajúci
súd v odôvodnení ďalej konštatoval, že aj po skončení pracovného pomeru v spoločnosti U.S.Steel

Košice je otec ako živnostník schopný dosahovať príjem minimálne vo výške, ktorú dosahoval pri
poslednom určení výživného v sume 631,50 €, prípadne aj viac, čo je zrejmé z predložených faktúr.
Konajúci súd pri rozhodovaní o návrhu otca nebral do úvahy jeho výdavky na exekúcie, ktoré nemajú
prednosť pred vyživovacou povinnosťou k maloletému dieťaťu, keďže navyše otec mal exekúcie užv čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom. Jeho vyjadrenia ohľadom mesačných nákladov
týkajúcich sa nájomného vyhodnotil ako nevierohodné, keďže na začiatku konania uvádzal nájomné
250 € mesačne, pričom v písomnom podaní zo dňa 21.8.2015 už tvrdil, že platí nájom vo výške 390 €

mesačne a na pojednávaní 5.10.2015 uviedol, že platí 390 € ako nájomné od januára 2015.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, v ktorom navrhol, aby odvolací súd zrušil
rozsudoksúduprvéhostupňa,vrátilnaďalšiekonaniesodôvodnením,žesazmeniliokolnostinarodením
syna, čím mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Navyše súd prvého stupňa rozhodol v merite veci

bez jeho prítomnosti.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého dieťaťa. Uviedla, že rozsudok súdu
prvého stupňa považuje v celom rozsahu za správny. Konajúci súd dostatočne zistil skutkový
stav, ktorý považoval na základe vykonaných dôkazov za ustálený a správne vo veci rozhodol.
Odôvodnenie rozsudku je dostatočné, v dôsledku čoho je rozsudok prvostupňového súdu zrozumiteľný

a preskúmateľný, súčasne je rešpektovaný záujem maloletého dieťaťa. Odvolacie dôvody otca považuje
za irelevantné, keďže súd prvého stupňa dostatočne vyhodnotil aj skutočnosť, že otec očakáva
narodenie ďalšieho dieťaťa a takisto bol otec riadne vypočutý na pojednávaní 5.10.2015, kedy vo
veci podrobne vypovedal, preto jeho námietka ohľadom toho, že nebol prítomný na pojednávaní,
kedy súd rozhodol v merite veci, nie je dôvodná. Súčasne poukázala na skutočnosť, že vyživovacia

povinnosť otca k maloletej bola súdom naposledy upravená pred piatimi rokmi, medzičasom nastúpila
na základnú školu, preto zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa. Navrhla, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil.

Kolízny opatrovník sa písomne k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §
212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods.

3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych
zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, ak návrh otca na zníženie výživného
zamietol. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy relevantné pre rozhodnutie, v súlade s § 132
O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania,

v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd
v plnom rozsahu stotožnil. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní,
pretože tieto tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu
odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o
jeho návrhu. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 219 ods. 2

dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou, pri určení
ktorej súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má bez
ďalšieho prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku
alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na
seba berie. Ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 zaradil majetkové pomery
povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská

na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity
aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú takú činnosť,
ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania
výživného.Potencionálnypríjemotcaniejeten,ktorýskutočnezarobí,aleto,čojeobjektívnemožné,abyzarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné
skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Je potrebné zdôrazniť, že z ust. § 75 ods. 1 vety druhej
Zákona o rodine nevyplýva, že vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového

prospechu musí mať špekulatívny charakter za účelom pokusu uniknúť vyživovacej povinnosti. Toto
ustanovenie je potrebné aplikovať aj na prípady, ak sa povinný bez vážneho dôvodu vzdá výhodnejšieho
zamestnania poskytujúceho mu väčší príjem. Na zníženie príjmu povinného rodiča je možné prihliadnuť
iba v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného rodiča,
ktorý môže byť napríklad výrazné zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúceho doterajší výkon práce,

skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov a podobne, teda z dôvodu, ktorý povinný rodič
nemôže ovplyvniť. K odvolacej námietke otca, že od rozhodnutia súdu prvého stupňa mu pribudla ďalšia
vyživovacia povinnosť narodením maloletého syna odvolací súd dodáva, že aj s touto skutočnosťou
sa súd prvého stupňa vyporiadal, keď konštatoval, že ani pribudnutím ďalšej vyživovacej povinnosti by
nedošlo k zmene ohľadom platenia výživného voči maloletému dieťaťu z predchádzajúceho vzťahu.
Odvolací súd nemohol prihliadnuť ani k odvolacej námietke otca týkajúcej sa svojej neprítomnosti

na pojednávaní, kde bolo rozhodnuté vo veci samej, keďže na toto pojednávanie sa otec riadne
ospravedlnil, nežiadal odročenie pojednávania a navyše bol riadne vypočutý na pojednávaní 5.10.2015.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil a na zdôraznenie jeho správnosti ho doplnil o ďalšie dôvody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.