Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/696/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114201137
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114201137.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa Mesto Žilina, so
sídlom Žilina, Námestie obetí komunizmu 1, IČO: 00 321 796, proti odporcovi FUNERAL & spol. s r.o.,
so sídlom Žilina, Makovického 10, IČO: 36 394 777, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou
Hagara-Hagarová, s.r.o., so sídlom Žilina, D. Dlabača 35, o zriadenie vecného bremena, na základe
odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 6C/22/2014-64 z 9. júna 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol (v celom rozsahu) návrh navrhovateľa, keď
konštatoval, že na jeho strane nie je daná aktívna vecná legitimácia vo vzťahu k uplatňovanému nároku
podľa § 151o ods. 3 Obč. zák. Z dotknutého zákonného ustanovenia (prioritne) vyplýva, že subjekt
domáhajúci sa jeho aplikácie musí byť vlastníkom stavby. Okresný súd preto primárne riešil otázku, či
cintorín je stavbou v zmysle občianskeho práva. Vychádzal zo zákonnej definície pojmu cintorín (§ 2
písm. v/ zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve), z ktorej nie je možné vyvodiť záver o tom, že by
cintorín mal charakter stavby podľa § 119 ods. 2 Obč. zák. Zároveň poukázal na to, že ani Stavebný

zákon nepovažuje cintorín za stavbu. Dotknutému konštatovaniu nasvedčuje i zákon č. 66/2009 Z.z.
(na ktorý odkazoval navrhovateľ), lebo označený predpis rozlišuje medzi právnymi pojmami „stavba“ a
„cintorín“. Ak by sa akceptoval výklad prezentovaný navrhovateľom, potom by stavbou bola i verejná
zeleň, čo „je však nepochybne logickým a právnym nezmyslom“.
2. Okresný súd uviedol, že na dotknutom (zásadnom) závere nič nemení fakt, že v roku 1981 (1984) bolo
vydanéstavebné(kolaudačné)rozhodnutienastavbu„Pochovávacíblok-CintorínŽilina“.Zosúvisiacich
dokumentov vyplýva, že predmetom povoľovacieho konania podľa stavebno-technických predpisov boli

prístupové komunikácie, ich odvodnenie a kamenné schodište pre peší ťah. Tieto predstavujú „len“
určitú kvalitu pozemku, jeho stvárnenie, či spracovanie; nemôžu byť teda súčasne pozemkom i stavbou.
Okresný súd doplnil, že sa javí, že predávajúcim pozemku KN-C parc. č. 2110/19 kat. úz. E. (ďalej bez
uvádzania katastrálneho územia; všetky označenia nehnuteľností sa týkajú iba kat. úz. E.) bol zrejme
práve navrhovateľ, cez ktorý pozemok chce teraz zriadiť právo prístupovej cesty.
3. Nad bezprostredný rámec právneho posúdenia okresný súd konštatoval, že naplnený nie je ani ďalší
predpoklad pre rozhodnutie podľa § 151o ods. 3 Obč. zák., a to, že navrhovateľ nie je vlastníkom

priľahlého pozemku. Na samotnom pozemku KN-C parc. č. 2110/2, ktorého vlastníkom je navrhovateľ,
sa nachádza verejná komunikácia. To, že z tejto sa nedá všetkými spôsobmi (napr. motorovým vozidlom)
prejsť na tú časť KN-C parc. č. 2110/2, na ktorej je situovaný cintorín, nič nemení na konštatovaní
o nesplnení ani tejto ďalšej podmienky pre aplikáciu § 151o ods. 3 Obč. zák. Okresný súd doplnil,že existencia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi ohľadne správy a údržby pohrebísk (ani na ňu
nadväzujúce súvislosti) nemali k predmetu konania žiaden vzťah.
4. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v spore úspešnému odporcovi priznal

ich náhradu vo výške 332,68 eur, ktorú výšku konkrétne a podrobne odôvodnil.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal
jehozrušeniaavráteniavecinaďalšiekonanie.Poukazovalna§43cods.1písm.k/Stavebnéhozákona,
podľa ktorého medzi nebytové budovy (a teda stavby) patria aj cintoríny. Nadväzne neobstojí záver

okresného súdu o tom, že cintorín nie je stavbou podľa Stavebného zákona. Úvahu okresného súdu
o rozlišovaní pojmu „stavba“ a „cintorín“ v zákone č. 66/2009 Z.z. nepovažoval odvolateľ „za nijako
podstatnú“; naopak, aj podľa § 2 (správne § 1 ods. 2; pozn. odvolacieho súdu) tohto zákona mal za to,
že cintorín má svoj vlastný právny režim rozdielny od právneho režimu pozemku. Podľa navrhovateľa
cintorín nie je jeho súčasťou a ani úpravou. V danej spojitosti doplnil, že na základe definície v zákone
č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve by bolo možné cintorín považovať za hromadnú vec, ktorá navonok

vystupuje ako jedna vec, pričom vlastníkmi jednotlivých častí sú rôzne osoby.
6. Navrhovateľ nesúhlasil ani so záverom o jeho možnosti zabezpečiť si prístup inak, než cez pozemok
odporcu. V tomto smere namietal nevykonanie ohliadky a zdôrazňoval verejnoprospešný charakter
stavby (cintorína), z ktorého titulu (taktiež za účelom údržby) je nevyhnutné zabezpečiť prístup i
motorovými vozidlami. Dodal, že napriek jeho snahe nie je možné na prístup k cintorínu využiť inú

časť pozemku KN-C parc. č. 2110/2. Na záver uviedol, že prekážkou zriadenia vecného bremena v
zmysle „českej judikatúry“ a slovenskej právnej literatúry nie je to, že sám navrhovateľ v minulosti scudzil
pozemok, cez ktorý žiada zriadiť právo cesty, a teda si sám zabránil prístupu k cintorínu.

7. Odporca žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Mal za to, že okresný súd sa vecou veľmi podrobne

zaoberal a presvedčivým spôsobom odôvodnil svoj právny záver.
8. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1, 2
písm. b/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.)
napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

9. V prejednávanej veci je zásadným posúdenie otázky, či cintorín je stavbou v zmysle
občianskoprávnych predpisov. Len v prípade kladnej odpovede totiž prichádza do úvahy postup podľa
§ 151o Obč. zák. (vrátane skúmania splnenia i ďalších podmienok), t.j. zriadenie vecného práva k
priľahlému pozemku; v konkrétnostiach súdeného prípadu k pozemku vo vlastníctve odporcu KN-C parc.
č. 2110/19.

10. Odvolateľ pri svojej argumentácii v prospech záveru, že cintorín je stavbou v zmysle § 119 ods. 2
Obč. zák. poukazuje predovšetkým na Stavebný zákon. Zodpovedá pritom obsahu úpravy Stavebného
zákona, že prostredníctvom vymedzenia pojmu nebytové budovy je možné v zmysle jeho ustanovenia §
43c ods. 1 písm. k/ dospieť k stanovisku, že podľa Stavebného zákona je (aj) cintorín stavbou. Dotknutá

právna norma bola do Stavebného zákona začlenená novelizáciou vykonanou zákonom č. 237/2000
Z.z. Z dôvodovej správy k vládnemu návrhu tohto zákona (osobitná časť bod 37 týkajúci sa tiež § 43 až §
43c Stavebného zákona v aktuálnom znení) je nepochybné, že „nejde o vymedzenie pojmu stavba pre
občianskoprávne účely, ale výlučne o administratívnoprávne vymedzenie pre účely Stavebného zákona
a jeho vykonávacích predpisov“.

11. Zároveň dôvodová správa zdôrazňuje, že členenie stavieb na pozemné stavby (budovy) a inžinierske
stavby je prevzaté z medzinárodnej štatistickej klasifikácie stavieb UNESCO, ktoré rešpektuje aj právne
predpisy Európskej únie, na ktoré bolo nutné prihliadať v procese pristupovania Slovenskej republiky
k Európskej únii. Potreba harmonizácie, resp. priblíženia vnútroštátnej právnej úpravy právu Európskej
únie rezonuje tak vo všeobecnej časti dôvodovej správy, ako aj vo vyššie spomínanom bode jej osobitnej

časti. Nadväzne možno uzavrieť, že skutočnosť, že Stavebný zákon medzi stavby klasifikuje aj cintoríny,
nie je určujúcou pri zodpovedaní otázky, či má cintorín charakter stavby v občianskoprávnom zmysle.
Inými slovami, čiastočná nepresnosť v posúdení okresného súdu (že cintorín nie je stavbou podľa
Stavebného zákona) nie je spôsobilá podmieniť vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku.

12. Na rozdiel od dotknutej nepresnosti vo vzťahu k Stavebnému zákonu sa krajský súd stotožňuje so
záverom/so spôsobom výkladu § 1 ods. 1, 2 zák. č. 66/2009 Z.z. okresným súdom, t.j., že i z daného
predpisunepriamovyplýva,žecintorínniejestavbouzhľadiska§119ods.2Obč.zák.Predmetnýprávny
predpis reguluje majetkovoprávne usporiadanie pozemkov, to znamená nepochybne občianskoprávnevzťahy, v dôsledku čoho má jeho úprava relevantnejší vzťah k vymedzeniu obsahu pojmu stavba podľa
Občianskeho zákonníka než Stavebný zákon.
13. V prvom odseku danej právnej normy je výslovne a jednoznačne zadefinované, že zákon č. 66/2009

Z.z. upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami. Druhý odsek umožňuje
jeho primerané použitie aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov „k pozemkom, na ktorých je umiestnený
cintorín,...,športový areál alebo verejná zeleň“. Pokiaľ by zákonodarca považoval cintorín za stavbu
v zmysle občianskeho práva, nebolo by potrebné osobitne ho uvádzať v druhom odseku, keďže na
pozemok,naktoromjeumiestnenýcintorín,bysavzťahovalužprvýodsekakonapozemokpodstavbou.

14. Zvolenej legislatívnej konštrukcii zákonodarcu zodpovedá i (názorný) poukaz okresného súdu na
súvislosť s verejnou zeleňou. Pri výklade právnej normy je totiž potrebné postupovať tak, aby výklad
obstál vo vzťahu ku všetkým eventualitám z neho vyplývajúcim. Pri eventualite, že cintorín má byť
stavbou podľa výkladu § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. by (naozaj) verejná zeleň mala byť tiež
nehnuteľnosťou.

15.Napokonanizlegálnejdefinícievzmysle§2písm.v/zákonač.131/2010Z.z.(„cintorínjepohrebisko
určené na pochovanie“) nie je možné dospieť ku konštatovaniu, že by cintorín mal byť považovaný za
stavbu v zmysle občianskeho práva. Samotný odvolateľ na základe dotknutej právnej normy takýto záver
ani nevyslovuje, len uvádza, že cintorín by bolo možné považovať za hromadnú vec. Bez ohľadu na to,
že túto svoju úvahu bližšie nerozvádza, aj z konkrétností súdenej veci je zrejmé, že sám navrhovateľ

cintorín za takúto hromadnú vec (s rôznymi vlastníkmi jej jednotlivých častí) nepovažuje. Naopak, za
výlučného vlastníka označuje iba seba. Predmetná úvaha navrhovateľa nezodpovedá ani tomu, že v
zmysle zákona č. 131/2010 Z.z. nie je prepožičanie hrobového miesta predmetom vlastníctva toho, kto
ho môže užívať na základe nájomnej zmluvy (§ 21 ods. 1 označeného zákona).

16. Len pre úplnosť krajský súd dodáva, že taktiež v zmysle judikatúry (či už českej, ktorú akceptuje i
navrhovateľ, alebo slovenskej) nie je možné dospieť k záveru, že cintorín by mal mať povahu stavby -
nehnuteľnej veci v zmysle § 119 ods. 2 Obč. zák. Naopak, v analogických prípadoch (napr. parkovisko,
miestna a účelová komunikácia, tenisové dvorce, či rybník) je judikatúra jednotná v tom, že nejde o
samostatné veci - stavby v zmysle občianskeho práva hmotného. Takéto stanovisko platí i vo vzťahu k

cintorínu. Svojou povahou ide o spracovanie pozemku, resp. určitý (špecifický a štátom prostredníctvom
záväzných právnych noriem výrazne regulovaný) spôsob využitia pozemku.

17. Z doteraz konštatovaného vyplýva, že rozhodujúci záver okresného súdu o tom, že cintorín nie je
stavbou v zmysle § 119 ods. 2 Obč. zák. je vecne správny. Nadväzne neprichádza do úvahy aplikácia

§ 151o ods. 3 Obč. zák., ktorej prvotnou podmienkou je práve vlastníctvo stavby. Z daného titulu sa
odvolací súd bližšie nezaoberal argumentáciou navrhovateľa viažucou sa k ďalším podmienkam pre
zriadenie vecného bremena v zmysle § 151o ods. 3 Obč. zák., keďže táto (ani v prípade jej
opodstatnenosti) už nemohla zvrátiť výsledok sporu.

18. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo
veci samej závislý, výrok o trovách prvostupňového konania. Vo vzťahu k dotknutému výroku odvolateľ
neuviedol žiadne námietky, ktoré by čo i len hypoteticky spochybňovali jeho vecnú správnosť. Odvolací
súd je pritom aj v tejto časti rozhodovania v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. viazaný konkrétnymi dôvodmi
odvolania.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.
Odvolateľ - navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s §
224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu jeho trov. Odporca si náhradu trov odvolacieho konania síce
uplatnil, ale krajský súd nepovažoval dotknuté trovy za účelne vynaložené.

20. Tieto trovy mali spočívať v trovách právneho zastúpenia za vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa.
Predmetné vyjadrenie však neobsahuje žiadnu (proti)argumentáciu na tvrdenia navrhovateľa
vymedzené v rámci odvolania a v podstate len veľmi všeobecným (s minimálnou úpravou
použiteľnýmvakejkoľvekinejveci)spôsobompoukazujenasprávnosťzáverovokresnéhosúdu,vrátane
jeho odôvodnenia. Nadväzne takéto vyjadrenie nemožno z hľadiska náhrady trov konania hodnotiť ako

tak odborne náročné, aby si vyžadovalo kvalifikovanú právnu službu. Len na okraj krajský súd dodáva,
že odporca sa stotožňoval so všetkými čiastkovými závermi okresného súdu, t.j. i vecne nesprávnym
konštatovaním, že cintorín nie je stavbou podľa Stavebného zákona.21. Toto rozhodnutie bolo vyhlásené pred 1.7.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku,
čomu zodpovedá i procesný postup a rozhodovanie odvolacieho súdu. V zmysle § 156 ods. 4 v spojení s
§211ods.2O.s.p.jeodvolacísúdviazanývyhlásenýmrozsudkom.Predmetnáviazanosťsatýka(okrem

iného) aj poučenia o opravnom prostriedku, či označovania strán sporu. K písomnému vypracovaniu
rozsudku však dochádza za účinnosti „nového“ procesného predpisu - zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok. Vzhľadom k nie celkom jednoznačným prechodným ustanoveniam (osobitne § 470
ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP) odvolací súd v rámci písomného vyhotovenia rozhodnutia čiastočne
zohľadnil aj aktuálnu právnu úpravu; napr. číslovanie odsekov odôvodnenia, či podpísanie rozhodnutia

všetkými členmi senátu.

22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné