Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8Er/584/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5608206823
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5608206823.2

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej W. R., T.. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX/XX, W. I., pre
vymoženie pohľadávky 219,08 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod spisovou značkou Ex 8265/08,

takto

r o z h o d o l :

Exekúcia sa z a s t a v u j e.

Súd n e p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Právny zástupca oprávneného spísal pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým do zápisnice

návrh na vykonanie exekúcie, čím sa dňa 10. 09. 2008 začalo exekučné konanie pod spisovou značkou
Ex 8265/08. Oprávnený svoj návrh podložil rozhodcovským rozsudkom zo dňa 03. 06. 2008, sp. zn.
SR 04866/08, ktorý vydal JUDr. Miroslav Rác, rozhodca Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
obchodnou spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava,
IČO: 35 922 761. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 015366* zo
dňa 05. 11. 2008.

Súd pri skúmaní podmienok konania zistil, že návrh na vykonanie exekúcie je nedôvodný v plnom
rozsahu, nakoľko nároky z neho plynúce vychádzajú z listiny, ktorá nie je spôsobilým exekučným titulom.
V prvom rade ju nevydal orgán s právomocou konať vo veci a aj pokiaľ by tomu tak bolo, rozhodcovský
rozsudok nebol riadne doručený všetkým účastníkom konania.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa
dosiaľ nestalo vykonateľným.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Rozhodovacia prax súdov je jednotná v názore, že v každom štádiu konania je exekučný súd povinný
zaoberať sa aj tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s
právomocou na jeho vydanie. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný

titul rozhodcovský rozsudok, je exekučný súd povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pritom nie je viazaný účinkami rozhodnutia v zmysle§ 35 zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko zo spomínaného ustanovenia je zrejmé, že účinky
rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov konania a teda štátne orgány nie sú viazané
účinkamirozhodnutia,nakoľkoakýkoľvekrozhodcovskýrozsudok,resp.uznesenie,nemožnopovažovať

za akt orgánov verejnej moci.

Exekúciu možno vykonať len na základe rozhodnutia, ktoré je vykonateľné po formálnej a materiálnej
stránke.Neodstrániteľnýmnedostatkomvykonateľnostirozhodnutiajeto,akbolovydanéorgánom,resp.
osobou bez právomoci konať a rozhodovať vo veci. V predmetnej veci nebola uzavretá rozhodcovská

zmluva v zákonom požadovanej písomnej forme.

Súd mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že účastníci konania uzatvorili Zmluvu o
úvere č. XXXXXXX zo dňa 23. 11. 2007 (ďalej len „zmluva o úvere“), predmetom ktorej je poskytnutie
úveru vo výške 4 000,- Sk a povinnosť povinnej vrátiť úver spolu s poplatkom za jeho poskytnutie vo
výške 2 360,- Sk v pravidelných šiestich mesačných splátkach po 1 060,- Sk.

Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodca pri posudzovaní podmienok konania
vychádzal z rozhodcovskej doložky, ktorá sa nachádza v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru.

Konanie pred rozhodcovským súdom možno začať iba v prípade, ak zmluvné strany platne uzavrú
rozhodcovskú zmluvu buď vo forme osobitnej zmluvy, alebo rozhodcovskej doložky k zmluve. Účelom
rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie sporu medzi zmluvnými stranami, ku ktorému môže
v budúcnosti dôjsť, rozhodcom. Rozhodca pritom vystupuje v konaní ako súkromná osoba, na ktorú
zmluvnéstranydelegovaliprávomocrozhodnúťichspor.Rozhodovaniemajetkovýchsporovvzniknutých

z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto
rozhodcovského konania v Slovenskej republike, upravuje zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý je pre
rozhodcu alebo rozhodcovský súd záväzný.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej

zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú
formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v
dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá

telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 6a zákona o rozhodcovskom konaní, kto prijme funkciu rozhodcu, zaväzuje sa, že ju bude
vykonávať nestranne a s odbornou starostlivosťou tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov a aby nedochádzalo k porušovaniu ich práv a právom chránených
záujmov a aby sa práva na ich úkor nezneužívali.

Podľa § 17 zákona o rozhodcovskom konaní, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom
konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká

možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Podľa § 21 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej
právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje
k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.

Základnou povinnosťou rozhodcovského súdu je už v štádiu začatia konania skúmať otázku svojej
právomoci. V prípade, ak rozhodca prehliadne túto svoju povinnosť, má nasledujúce konanie vadu, v
dôsledku ktorej nemôže z takéhoto rozhodcovského konania vzísť akýkoľvek spôsobilý vykonateľný
exekučný titul. Právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať vo veci je daná okrem negatívneho výpočtu

konaní (§ 1 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní) aj platnou rozhodcovskou zmluvou, ktorá má
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Zákonnou podmienkou platnosti
rozhodcovskej zmluvy je písomná forma a podpis zmluvných strán. Exekučnému súdu neprislúcharozhodovať o neplatnosti rozhodcovskej doložky, môže však posúdiť vykonateľnosť rozhodnutia, ktoré
vydal rozhodcovský súd bez právomoci konať vo veci samej.

Z citovaných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní je nepochybné, že na platnú existenciu
rozhodcovskej zmluvy je potrebné splniť okrem iných aj podmienku písomnej formy a to pod následkom
neplatnosti tejto zmluvy. Zákon zároveň bližšie konkretizuje, čo je potrebné považovať za zachovanie
písomnej formy. Platne možno rozhodcovskú zmluvu uzatvoriť tak, že zmluva je obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ktoré umožňujú zachytenie

obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v zákone o
rozhodcovskom konaní o forme rozhodcovskej zmluvy je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu
(taktiež v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 11. 2011, sp. zn. 2
Cdo/245/2010).

Podriadenie sa právomoci súkromnej osoby, naviac určenej druhou stranou, je takým zásadným

právnym úkonom, pri ktorom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že bol urobený slobodne,
vážne, určite a zrozumiteľne. Rozhodcovská doložka bola v danom prípade obsiahnutá takmer na
konci textu všeobecných obchodných podmienok. Je preto sporné, či mala povinná vôbec vedomosť o
tom, že zároveň uzatvára aj ďalšiu samostatnú zmluvu s oprávneným. Tento ako tvorca formulárovej
zmluvy a všeobecných obchodných podmienok mal v rámci odbornej starostlivosti dbať o to, aby neboli

žiadne pochybnosti o vôli druhej zmluvnej strany uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Tým, že rozhodcovskú
doložkuobsiaholdospletiinýchvšeobecnýchustanovení,vyvstávaotázka,čiajonurčitemieniluzatvoriť
dvojstranný právny úkon s povinnou a text doložky vo všeobecných obchodných podmienkach nie je
len návrhom na uzatvorenie zmluvy (§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nič na tom nemení ani
doložka v zmluve o úvere, podľa ktorej dlžník vyhlasuje, že súhlasí so všeobecnými podmienkami

poskytnutia úveru. Všeobecné obchodné podmienky nie sú podpísané ani jednou zo zmluvných strán,
preto z nich nemožno vyvodiť, že účastníci by v nich uzatvorili rozhodcovskú zmluvu. Oprávnenému nič
nebránilo, aby text návrhu na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, ktorá v sebe obsahuje tak zásadný
právny záväzok účastníkov, zahrnul do samotnej zmluvy o úvere a dal klientovi na výber, či súhlasí
s uzatvorením rozhodcovskej doložky, alebo nie. V konaní zároveň nebolo preukázané, že by bola

rozhodcovská doložka uzavretá vo vzájomne vymenených listoch. Táto písomná forma uzavretia
rozhodcovskej zmluvy je vzhľadom na charakter všeobecných obchodných podmienok vylúčená.

Rozhodcovská zmluva je samostatnou zmluvou a to aj vtedy, ak je uzatvorená vo forme doložky k
zmluve. Okrem legálnej definície rozhodcovskej zmluvy v § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní

to potvrdzuje aj právna úprava obsiahnutá v § 5 spomínaného zákona, podľa ktorej prípadná neplatnosť
zmluvy, súčasťou ktorej je rozhodcovská doložka, nemá vplyv na platnosť rozhodcovskej doložky, ak sa
naňunevzťahujedôvodneplatnostizmluvy.Zrovnakéhoprincípuvychádzaajprávnaúpravaodstúpenia
od zmluvy. Pri uzatváraní zmluvy možno časť jej obsahu určiť aj odkazom na všeobecné obchodné
podmienky. Súčasťou všeobecných obchodných podmienok tak môžu byť len ustanovenia o časti tej

ktorej zmluvy. Rozhodcovská doložka pritom nie je časťou zmluvy o úvere, ale ako samostatná zmluva
má vlastný právny osud. Preto nie je možné konštatovať, že bola platne uzatvorená len tým, že ju
oprávnený obsiahol do všeobecných obchodných podmienkach, ktoré neboli podpísané zmluvnými
stranami.

Rozhodcovská doložka je najčastejším spôsobom uzavierania rozhodcovskej zmluvy. Štandardne by sa
mala doložka použiť priamo v konkrétnej zmluve ako jej článok alebo ustanovenie. Iba takým spôsobom
sa totiž odstránia akékoľvek pochybnosti o slobodnom, vážnom, určitom a zrozumiteľnom právnom
úkone zmluvných strán. V prípade, ak sa rozhodcovská zmluva uzavrela osobitnou zmluvou, musí sa v
„základnej“ zmluve uviesť odkaz na túto konkrétnu zmluvu alebo iný právny vzťah. V danej veci nebola

dodržaná písomná forma rozhodcovskej zmluvy, preto súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného
poriadku exekúciu zastavil, nakoľko na výkon exekúcie chýba od začiatku spôsobilý exekučný titul.
Absencia písomnej formy rozhodcovskej zmluvy stanovenej zákonom má za následok jej absolútnu
neplatnosť, na ktorú je potrebné prihliadať ex offo.

Druhým z dôvodov, prečo nie je možné vykonať exekúciu na základe predloženého rozhodcovského
rozsudku je skutočnosť, že nebol riadne doručený povinnej do vlastných rúk.Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom do 30. 06. 2009
(ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní), ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak,
písomnostisapovažujúzadoručené,akbolidoručenéadresátoviosobnealebodosídla,alebonamiesto

podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi
na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti,
písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu
podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý
umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli
inak, písomnosti sa považujú za prijaté odo dňa ich doručenia.

Podľa § 25 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú na
doručovanie súdnych písomností.

Podľa § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské
konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi.

Podľa § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), ak nebol adresát písomnosti,

ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ
ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v
oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte
alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas
jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa

adresát o tom nedozvedel.

V každom štádiu konania súd na návrh, alebo aj bez návrhu skúma, či sú splnené podmienky formálnej
a materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Formálnou vykonateľnosťou sa rozumie splnenie zákonom
predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o podaní resp. nepodaní

riadneho opravného prostriedku. Nakoľko exekučný súd nie je viazaný potvrdením o vykonateľnosti
rozhodnutia, preskúmal správnosť vyznačenia doložky vykonateľnosti.

Rozhodcovský súd doručoval rozhodnutie povinnej na vyššie uvedenú adresu trvalého pobytu. Zásielka
však bola rozhodcovskému súdu vrátená s oznámením poštovného doručovateľa o neprevzatí zásielky

v odbernej lehote. Na základe tejto skutočnosti rozhodcovský súd vyznačil na rozsudku právoplatnosť
ku dňu 07. 07. 2008 a vykonateľnosť dňom 10. 07. 2008.

Súd preskúmaním listinných dôkazov dospel k záveru, že v rozhodcovskom konaní došlo k pochybeniu
pri doručovaní a vyznačení právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Na základe vyššie citovaných

ustanovení a oznámenia poštového doručiteľa o nezastihnuteľnom adresátovi nemohol rozhodcovský
súduplatniťtzv.„fikciudoručenia“apovažovaťzásielkuzadoručenúvdeň,keďbolavrátenásúdu,ajkeď
sa povinná o tom nedozvedela. Aj napriek tomu, že zákon o rozhodcovskom konaní v znení platnom do
30. 06. 2009 výslovne neustanovoval povinnosť doručiť žalobu a rozhodcovský rozsudok žalovanému
do vlastných rúk, s poukazom na znenie § 25 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní (ustanovenia

odsekov 1 a 2 sa nepoužijú na doručovanie súdnych písomností) v spojení s § 51 ods. 3 spomínaného
zákona(aktentozákonneustanovujeinak,narozhodcovskékonaniesaprimeranevzťahujúustanovenia
všeobecného predpisu o konaní pred súdmi) možno konštatovať, že rozhodcovský súd mal povinnosť
doručiť rozsudok povinnej do vlastných rúk. V rozhodcovskom konaní možno použiť fikciu, podľa ktorej
za splnenia určitých podmienok možno považovať písomnosť za doručenú, hoci sa adresát o zásielke

ani nemusel dozvedieť. Zákon o rozhodcovskom konaní bližšie neupravuje doručovanie do vlastných
rúk, ale odkazuje na ustanovenia O. s. p. Preto ak pri doručovaní zásielky do vlastných rúk nebol
dodržaný postup uvedený v ust. § 47 ods. 2 O. s. p., nemožno považovať rozhodcovský rozsudok
za účinne doručený a tým spôsobilý nadobudnúť právoplatnosť. V prípade, ak doručovateľ adresáta
zásielky určenej do vlastných rúk nezastihne, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho

vhodným spôsobom upozorní, že mu príde doručiť písomnosť znovu a v deň a hodinu uvedenú na tomto
upozornení. Ak nie je adresát zastihnutý ani pri opätovnom doručovaní zásielky, poštový doručovateľ
mu zanechá odkaz, že poštová zásielka je uložená na pošte do konca odbernej lehoty. V prípade, ak si
adresát nevyzdvihne zásielku ani v odbernej lehote, táto sa považuje za doručenú v deň, keď sa vrátisúdu, a to aj vtedy, ak sa o tom adresát nedozvie. Dodržanie uvedeného zákonného postupu musí byť
preukázané na doručenke. Z predloženej fotokópie zásielky však súd zistil, že na doručenke chýba údaj
o dni neúspešného pokusu o doručenie s výzvou o opakované doručenie, ako aj údaj o dni, kedy sa

vykonalo opakované doručenie.

Právna fikcia doručenia má byť svojou povahou výnimočným nástrojom doručovania. Aby mohla
splniť svoj účel, musia byť rešpektované všetky záležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie je
dodržaný zákonom vyžadovaný postup, súd ani rozhodca nie je oprávnený konštatovať naplnenie fikcie

vyznačením právoplatnosti.

Z vyššie uvedených dôvodov súd exekúciu, ktorá je nedôvodná od začiatku, zastavil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej

hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na

náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Písomnou výzvou zo dňa 05. 11. 2012 súd vyzval súdneho exekútora na oznámenie, či si uplatňuje trovy
exekúcie a v prípade ak áno, nech predloží ich špecifikáciu a kompletný exekútorský spis.

Podaním zo dňa 29. 11 2012 exekútor uviedol, že si trovy exekúcie uplatní v prípade zastavenia
exekúcie. Až do právoplatného rozhodnutia súdu je totiž poverený na vykonanie exekúcie. Vyčíslenie

trov exekúcie v tomto štádiu konania považuje exekútor za predčasné. Podľa právneho názoru
súdneho exekútora výzva súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, spôsobuje
neprehľadnosť konania a porušuje základné právo účastníkov na spravodlivý súdny proces. Postup
súdu je nepresvedčivý a ohrozuje spomínané právo na spravodlivý proces. Súdny exekútor zároveň
poukázal na čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 1 Protokolu č. 1. k Európskemu dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky
ohľadne princípu riadneho a spravodlivého procesu.

V predmetnej veci súd zistil, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie. V súlade s §
200 ods. 2 Exekučného poriadku preto najprv vyzval súdneho exekútora na oznámenie, či si uplatňuje

trovy exekúcie. Uvedený postup je plne súladný s právnymi predpismi a podľa názoru súdu žiadnym
spôsobom nemôže ukrátiť účastníkov konania o právo na spravodlivý proces a nemožno ho považovať
za svojvoľný. Súd nie je povinný oznamovať súdnemu exekútorovi dôvody, pre ktoré bude rozhodovať
o zastavení exekúcie. Exekútor s výnimkou rozhodovania o trovách exekúcie totiž nie je účastníkom
konania. Trovy exekúcie sú procesným nárokom, ktorý si musí súdny exekútor riadne uplatniť, spravidla

pri postúpení návrhu na zastavenie exekúcie, resp. pri podaní podnetu na zastavenie exekúcie alebo
na základe výzvy súdu. Zároveň je exekútor povinný súdu predložiť špecifikáciu trov a kompletný
exekútorský spis. Nakoľko si súdny exekútor aj napriek riadnej výzve súdu neuplatnil náhradu trov
exekúcie, tieto nevyčíslil, nepredložil ich špecifikáciu a kompletný exekútorský spis, súd mu náhradu
trov exekúcie nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súd, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy

prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.