Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Oľga Lichnerová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/247/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111229662
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3111229662.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa Y. Q. D., a.s., so sídlom G., P. XXXX/
XXX, IČO XX Z. 17X proti odporcovi C. L., bytom G. XXX, o zaplatenie 713,71 eur s príslušenstvom
a iné, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 12. novembra 2013, č.k.
15C/56/2013-57 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej výrokovej vyhovujúcej časti a vo výroku o
náhrade trov konania p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 527,86
eur spolu s 0,024 % denným úrokom z omeškania od 15.07.2009 do zaplatenia a náhradu trov
konania v sume 20,40 eur za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania, všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Vychádzal zo zistenia, že
navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník uzatvoril dňa 13.08.2007 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX,
podľa obsahu ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi úver vo výške 15.000,- Sk, ktorý
sa odporca zaviazal v 24 mesačných splátkach po 899,- Sk. Podľa ďalšieho textu úverovej zmluvy,
ktorý je písaný drobnejším písmom ako je týkajúci sa úveru 15.000,- Sk, navrhovateľ s odporcom
podpisom úverovej zmluvy zároveň uzatvárajú ďalšie dve zmluvy o revolvingovom úvere a to s
úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8 a 9 Úverových
podmienok navrhovateľa. Podľa splátkového kalendára predloženého navrhovateľom odporca vyčerpal
peňažné prostriedky revolvingového úveru v celkovej sume 660,64 eur, a to 11 výbermi z bankomatu
v G. /30.08.2008, 04.09.2008, 05.09.2008, 2 x 08.09.2008, 2 x 09.09.2008, 14.09.2008, 18.09.2008 a
2 x 13.12.2008/ a 2 platbami kartou v G. /2 x 20.01.2009/. Zo splátkového kalendára ďalej vyplýva,
že na čerpaný revolvingový úver odporca zaplatil navrhovateľovi spolu 132,78 eur. Listom zo dňa
29.06.2009 oznámil navrhovateľ odporcovi, že došlo zosplatneniu celého jeho dlhu z revolvingového
úveru a vyzval ho na zaplatenie 713,71 eur do 15 dní. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní
konštatoval, že zmluva o revolvingovom úvere je predformulovaná v zmluve, ktorá sa uzatvárala na
obstaranie iného produktu, poskytnutie úveru 15.000,- Sk. Odporcovi ako spotrebiteľovi, ktorý žiadal
o poskytnutie spotrebiteľského úveru 15.000,- Sk bolo takto vnútené aj poskytnutie revolvingového
úveru, o ktorý nežiadal a nemal možnosť vylúčiť ustanovenie o jeho poskytnutí. Toto je v rozpore s
ustanovením § 4 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku
dňu 13.8.2007 kedy účastníci uzatvorili zmluvu o úvere. V dôsledku takéhoto rozporu so zákonom
považoval súd zmluvu o revolvingovom úvere podľa § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Návrh
navrhovateľa je preto nedôvodný v častiach, v ktorých sa domáha nárokov vyplývajúcich z platnejzmluvy o revolvingovej zmluvy, teda pokiaľ ide o nároky na zaplatenie úrokov z revolvingového úveru,
zmluvných pokút, sankčného úroku a poplatkov za vedenie účtu, či výbery z bankomatu. Čo sa týka
istiny uvedeného „revolvingového úveru“ tu súd v rámci zásady iura novit curia musel dôvodnosť nároku
navrhovateľa posúdiť aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, keď
podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
V konaní bolo preukázané, že odporca pomocou úverovej karty navrhovateľa čerpal celkovo 660,64 eur.
Uvedené prostriedky predstavujú plnenie bez právneho dôvodu, bez platnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, a ako bezdôvodné obohatenie ich odporca musí navrhovateľovi vydať. Odporca preukázane z
týchto prostriedkov navrhovateľovi vrátil už 132,78 eur. Zostatok bezdôvodného obohatenia odporcu,
527,86 eur, doteraz nebol navrhovateľovi preukázane vrátený a preto súd odporcovi uložil povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi 527,86 eur. Okrem povinnosti na zaplatenie istiny bezdôvodného obohatenia
527,86 eur súd odporcovi ďalej uložil aj povinnosť zaplatiť navrhovateľovi aj 0,024 % denný úrok z
omeškania od 15.07.2009 do zaplatenia. Odporca sa nezaplatením istiny bezdôvodného obohatenia
po tom, čo ho navrhovateľ vyzval na jej zaplatenie listom zo dňa 29.06.2009 dostal podľa § 517
Občianskeho zákonníka do omeškania a navrhovateľ tak má právo požadovať od neho i úrok z
omeškania z dlžnej sumy bezdôvodného obohatenia. Prvým dňom omeškania odporcu je najneskôr
deň 15.07.2009 uvádzaný navrhovateľom, keď za výzvu na zaplatenie sumy bezdôvodného obohatenia
treba považovať uvedený list navrhovateľa doručený odporcovi niekedy po 07.07.2009. Výšku úroku
z omeškania určil súd podľa návrhu navrhovateľa, keď sadzba úroku z omeškania požadovaná
navrhovateľom nedosahuje výšku úroku z omeškania určenú v súlade s nariadením vlády č. 87/1995
Z.z., čo by bolo s ohľadom na prvý deň omeškania 9 % ročne /denný úrok z omeškania 0,024 %
predstavuje 8,76 % ročne/. Vo zvyšnej časti, o zaplatenie úrokov z revolvingového úveru, zmluvných
pokút, sankčného úroku a poplatkov za vedenie účtu, či výbery z bankomatu súd návrh navrhovateľa
ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na
pomerúspešnostiúčastníkovvoveci.Vdanejprávnejvecibolvkonanípomerneúspešnejšínavrhovateľ,
keď súd vyhovel jeho návrhu v časti o zaplatenie 527,86 eur s príslušenstvom a zamietol ho v časti
o zaplatenie 185,84 eur. Pomer úspechu navrhovateľa predstavuje 48 %. Súd preto v rozsudku uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 20,40 eur, čo predstavuje 48
% z celkových trov konania navrhovateľa 42,50 eur za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie
konania.
Protitomutorozsudku,atojehovyhovujúcejčasti,podalvzákonnejlehoteodvolanieodporca.Nesúhlasil
s tým, že má voči navrhovateľovi dlh vo výške 527,86 eur, keď preukázal šekovými poukážkami, že
navrhovateľovi riadne svoj dlh zaplatil. Uviedol, že od navrhovateľa mu bol poskytnutý len jeden úver,
ďalšie iné úvery od navrhovateľa nemal, keď žiadnu zmluvu nepodpisoval. Mal za to, že zmluva o úvere
je neplatná, nakoľko zo strany navrhovateľa sa jedná o podvodné konanie. Uviedol, že podľa zmluvy mu
mal navrhovateľ vyplatiť úver vo výške 15.000 Sk, avšak v skutočnosti mu poskytol úver len vo výške
10.000 Sk. Ďalej uviedol, že s podmienkami výberov s platobnou kartou, nebol riadne oboznámený,
nemal vedomosť o tom, že navrhovateľ od neho bude žiadať také vysoké poplatky, keby o tom
vedel, tak by žiadnu platobnú kartu nežiadal.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že odporca vyčerpal z poskytnutého
úverového rámca celkovo 660,64 eur a z tejto sumy vrátil len 132,80 eur.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej vyhovujúcej výrokovej časti podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156
ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na tom právnom názore, že zmluva o revolvingovom
úvere, uzavretá medzi účastníkmi konania, je neplatným právnym úkonom podľa § 39 Obč. zákonníka,
nakoľko je predformulovaná v zmluve, ktorá sa uzatvárala na obstaranie iného produktu, poskytnutie
úveru 15.000 Sk. Odporcovi ako spotrebiteľovi, ktorý žiadal o poskytnutie spotrebiteľského úveru
15.000 Sk bolo takto vnútené aj poskytnutie revolvingového úveru, o ktorý nežiadal a nemal možnosť
vylúčiť ustanovenie o jeho poskytnutí. Toto je v rozpore s ust. § 4 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu 13.08.2007. V konaní mal za preukázané, že
odporca prostredníčctvom úverovej karty vyčerpal celkovo z revolvingového úveru 660,64 eur. Uvedené
prostriedky podľa názoru súdu predstavujú plnenie bez právneho dôvodu, bez platnej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a ako bezdôvodné obohatenie ich odporca musí navrhovateľovi vydať. Odporca
preukázane z týchto prostriedkov navrhovateľovi vrátil 132,78 eur, preto zostatok bezdôvodnéhoobohatenia odporcu, ktorý doteraz nebol navrhovateľovi vrátený predstavuje 527,86 eur. Na základe
týchto skutočností odporcovi uložil povinnosť zaplatiť z titulu bezdôvodného obohatenia navrhovateľovi
527,86 eur s príslušenstvom, v časti nárokov o zaplatenie úrokov z revolvingového úveru, zmluvných
pokút, sankčného úroku a poplatkov za vedenie účtu, či výbery z bankomatu, návrh navrhovateľa
zamietol.
Odvolací súd tento právny názor považuje za správny. Po vyhodnotení odvolacích námietok vo vzťahu
k napadnutému rozsudku konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov
a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu
úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania a uvedených v odôvodnení rozsudku. Pokiaľ odporca v
odvolaní opätovne namietal, že navrhovateľovi revolvingový úver zaplatil, tieto svoje tvrdenia žiadnym
dôkazom nepreukázal. Z predloženého splátkového kalendára zo strany navrhovateľa jednoznačne
vyplýva, že odporca vyčerpal peňažné prostriedky revolvingového úveru v celkovej sume 660,64 eur
a navrhovateľovi zaplatil na čerpaný revolvingový úver spolu 132,78 eur. Pokiaľ odporca predkladal
v prvostupňovom konaní poštové poukážky, preukazujúce zaplatenie revolvingového úveru, k tomu je
potrebné uviesť, že predložené fotokópie poštových poukážok sú v prevažnej časti z roku 2007, kedy
odporca splácal splátky z poskytnutého spotrebiteľského úveru v sume 899 Sk. Odporca nepredložil
žiadne listinné dôkazy o splácaní revolvingového úveru, ktorý vyčerpal jedenástimi výbermi z bankomatu
v dňoch 30.08.2008, 04.09.2008, 05.09.2008, 2 x 08.09.2008, 2 x 09.09.2008, 14.09.2008, 18.09.2008
a 2 x 13.12.2008 a dvoma platbami kartou v Pruskom (2 x 20.01.2009). Z týchto dôvodov bolo odvolanie
odporcu nedôvodné. V ostatnom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého
rozsudku v zmysle §219 ods. 2 O.s.p.
Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej výrokovej vyhovujúcej časti
a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods.
1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov tohto konania, nakoľko
nepodal takýto návrh na ich priznanie.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.