Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. september 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 52C/197/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213222345
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1213222345.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v právnej veci navrhovateľa: R. N., bytom

Z. XX, Z., zast. JUDr. Dušan Kolesár, advokát so sídlom Laurinská 12, Bratislava, proti odporkyni: F. H.,
bytom XXX I. M. M., B., H. XXXXX T., U., zast. JUDr. Ivana Zmeková, advokátka so sídlom Zámocká
30, Bratislava, o určenie, že navrhovateľ je dedičom takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že navrhovateľ R. N., narodený dňa XX. XX. XXXX je oprávneným dedičom zo zákona v
III. dedičskej skupine ako spolužijúca osoba po poručiteľke B. F. narodenej dňa XX. XX. XXXX, posledné
bydlisko U. X, Z., zomrelej dňa XX. XX. XXXX.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 822,76
Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa a náhradu iných trov konania vo výške 99,50 Eur, všetko
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

NavrhovateľsanávrhomdoručenýmOkresnémusúduBratislavaIIdňa 25.07.2013domáhalurčenia,
že je oprávneným dedičom zo zákona v III. dedičskej skupine ako spolužijúca osoba po poručiteľke B. F.
narodenej dňa XX. XX. XXXX, posledné bydlisko U. X, Z., zomrelej dňa XX. XX. XXXX. Navrhovateľ má
zato, že je oprávneným dedičom po poručiteľke v III. dedičskej skupine ako spolužíjúca osoba, nakoľko
s ňou žil bezprostedne pred jej smťou viac ako 1 rok v spoločnej domácnosti. Konkretne žili v byte č. XX

nachádzajúcom sa na R.. poschodí bytového domu na U. ulici č. X v Z.. Navrhovateľ a poručiteľka sa
zoznámili v roku 2006 a po krátkej známosti začali spolu bývať. V tomto období spolu hospodárili a starali
sa o spoločnú domácnosť viac ako 5 rokov. Navrhovateľov príjem v období pred smrťou poručiteľky
pokrýval všetky výdavky v spoločnej domácnosti. Jeho dedičské právo poprela odporkyňa v dedičskom
konaní vo veci dedičstva po poručiteľke B. F. sp. zn. 38D/789/2012. Preto podal návrh v lehote určenej
uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26. 06. 2013. Žiadal návrhu vyhovieť a priznať
náhradu trov konania.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že navrhovateľ nie je dedičom po
poručiteľke B. F., nakoľko ho nie je možné považovať za osobu, ktorá s ňou žila najmenej po dobu 1 roka
pred jej smrťou v spoločnej domácnosti a s ktorou sa z tohto dôvodu starali spoločne o domácnosť, tak
ako tvrdí navrhovateľ. Navrhovateľ sa s poručiteľkou minimálne rok pred jej smťou nepodielal na vedení
domácnosti a táto skutočnosť nevyplýva z predložených dôkazov. Uviedla, že navrhovateľ sa správal
k poručiteľke násilne, vulgárne sa vyjadroval o jej osobe a to tak pred jej najblížšimi príbuznými, ako

aj na verejnosti. Poručiteľke sa vyhrážal bitkou priamo pred odporkyňou. Poručiteľka ho niekoľkokrát
vyhodila z bytu, ktorý vlastnila spolu s odporkyňou po smrti otca. Napriek tomu sa navrhovateľ vrátil
a nerešpektoval jej rozhodnutie. Navrhovateľ poručiteľke finančne neprispieval na domácnosť, pričom
len profitoval z toho, že poručiteľka má finančné prostriedky od svojich príbuzných. Ďalej odporkyňapoukázalanasprávanienavrhovateľaposmrtiporučiteľky,ktorýnapriektomu,žezatiaľniejejednozačne
a nepochybne zahrnutý do okruhu dedičov po poručiteľke, považuje sa za vlastníka jej majetku a tento
neobmedzene užíva.

Súd vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov účastníkov, výsluchom navrhovateľa,
odporkyne, oboznámením sa s obsahom dedičského spisu tunajšieho súdu sp. zn. 38D/789/2012,
výsluchom svedkov, ako aj listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu.

Z dedičského spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 38D/789/2012 súd zistil, že B. F. zomrela dňa
XX. XX. XXXX. Okresný súd Bratislava II. uznesením zo dňa 26. 06. 2013 dedičské konanie prerušil
a uložil navrhovateľovi, aby v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal žalobu na
Okresný súd Bratislava II., že v zmysle § 474 Občianskeho zákonníka prichádzala do úvahy ako dedič,
nakoľko s poručiteľkou spoločne žili v jednej domácnosti, starali sa o spoločnú domácnosť a spoločne
s poručiteľkou hospodárili pod obu dlhšiu ako 1 rok pred smrťou poručiteľky. Uznesenie nadobudno

právoplatnosť dňa 06. 08. 2013.

Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 38D/666/2011 vyplýva, že V. F. zomrel dňa XX. XX. XXXX pričom
dedičmi po ňom boli odporkyňa a B. F..

Z čestného vyhlásenia (čl. 6) vyplýva, že V. Č. čestne vyhlásila, že navrhovateľ spoločne žil v jednej
domácnosti s B. F.Č., spoločne sa s ňou staral o domácnosť a spoločne s poručiteľkou hospodárili v
byte na U. č. X po dobu dlhšiu ako 1 rok pred smrťou poručiteľky.

Z čestného prehlásenia spoločnosti RETAX, s. r. o. (č. 7) vyplýva, že navrhovateľ pracoval a pracuje v

tejto spoločnosti v nasledovnom období: od 01. 03. 2009 - 31. 05. 2009, od 21. 04. 2012 - 31. 05.
2011, od 01. 01. 20013 - trvá pracovný pomer. Mzda bola do 31. 05. 2011 vyplácaná na účet v M. M.,
F.. M.., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX.

Z výpisu zo sporožirového účtu vedeného v M. M., F.. M.., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX vyplýva, že

tento patril poručiteľke.

Z potvrdenie ÚPSVR Bratislava vyplýva, že poručiteľka B. F. bola vedená v evidencií uchádzačov o
zamestnanie v obdobiach od 18. 02. 2012 do 04. 12. 2012, od 19. 05. 2008 do 19. 09. 2008, od 01. 08.
2007 do 18. 02. 2008, od 23. 05. 2000 do 30. 04. 2001.

Z potvrdenia Sociálnej poisťovne (čl. 46 - 48) vyplýva, že navrhovateľ poberal invalidný dôchodok v roku
2010 v sume 3 975,92 Eur, v roku 2011 v sume 4 045,01 Eur, a v roku 2012 v sume 4 183,39 Eur.

Z lekárskeho potvrdenia nemocnice Ružinov (čl. 66 - 67) vyplýva lekárske ošetrenie B. F. z dôvodu

nevoľnosti, zatočila sa jej hlava, skolabovala a pritom si udrela hlavu, v bezvedomí nebola, nič iné si
neporanila. Odmietla z osobných dôvodov ponúkanú hospitalizáciu. V závere lekárskeho vyšetrenia
sú uvedené nasledovné diagnózy: anémia ťažkého stupňa, stav po kolapse s traumou hlavy, tržnou
ranoubradyvľavo,suspektnéepileptickékŕče,hepatopatiaetyltoxickejgenézy,vštádiucirhózy,syndróm
závislosti od alkoholu, malnotricia, polip žlčníka dľa usg v minulosti, subklinická hypotyreóza bez

pozitívnych autolátok, drobná cysta v pravom laloku, dysmenorea v sledovaní gynekológom, hemantomi
v minulosti. Neurologický nález bol v toho času bez ložiskovej symptomatiky.

Právny zástupca navrhovateľa v priebehu konania uviedol, že sa plne pridŕža písomného návrhu.
Navrhovateľ žil s poručiteľkou po zoznámení v februári 2006 a po krátkej známosti v spoločnej

domácnosti, býval s ňou, spoločne hospodárili a starali sa o domácnosť viac ako 5 rokov. V
relevantnom období hradil navrhovateľ všetky výdavky. Pokiaľ ide o užívanie nehnuteľnosti po
poručiteľke, navrhovateľ nevyužíva v súčasnosti byt, využíva len auto a záhradu. Všetky tieto vzťahy sú
nevyporiadané až do ukončenia dedičského konania. Uviedol, že výpis z účtu preukazuje, že poručiteľka
nemala žiadny iný účet, aspoň navrhovateľovi nie je známy. Potvrdenie z úradu práce preukazuje, že

poručiteľka nebola v tom čase zamestnaná.

Navrhovateľ v priebehu konania uviedol, že sa zoznámil s poručiteľkou ( ďalej len „B.“) posledný
januárový a prvý februárový týždeň v roku 2006 na liečebnom pobyte v B. nemocnici v B., nakoľkobol závislý od alkoholu a abstinoval. Tento pobyt slúžil nato, aby neprerušil abstinenciu, volá sa to tzv.
„posilovačka“. Potom bol na rehabilitačnom pobyte v F., z ktorého sa v máji 2006 vrátil. Predtým býval
u mamy na Z. ulici. Potom 1 - 2 dni bol doma a hneď nato sa odsťahoval k B.. Je slobodný. S B. sa

zoznámil v B., aj ona bola závislá na alkohole, bola tam na liečení. Po tomto liečení asi 9 mesiacov
nepila, potom začala piť a bohužiaľ pila až do svojej smrti. Za toto obdobie pracovala až do roku 2008 v
METRE, potom sa striedala u viacerých zamestnávateľov, avšak vždy v skúšobnej dobe, kvôli alkoholu
s ňou pracovný pomer skončili. Posledný rok nepracovala, všetky výdavky na spoločnú domácnosť
hradil sám, predtým ich hradili spoločne s B.. Pomáhal im aj jej otec, ktorý býval spolu s nimi v byte.

Uviedol, že za celé obdobie, čo spolu žili, pracoval a staral sa o spoločnú domácnosť, ako aj o jej otca,
ktorého doopatroval. Taktiež pomáhal jej starej mame a to už či v prerábaní bytu alebo zabezpečovaní
lekárskej starostlivosti. V čase, keď žila B. pomáhali jej obaja. Z rodiny B. poznal najlepšie jej otca a
starú mamu. Pozná aj odporkyňu, ale nakoľko žijú s celou rodinou v F., stretli sa až na pohrebe jej otca.
Predtým boli spolu v kontakte telefonicky, alebo na Skype. Celá rodina žila v F.. Z nej pozná pána W. F.
a jeho synov B. a W.. Pánovi F. odovzdával aj byt. Uviedol, že všetci vedeli, že s B. spolu žijú a bývajú.

Nevie si vysvetliť, prečo popierajú tieto skutočnosti, nezazlieva im to. Pokiaľ ide o výdavky na záhradu,
byt a chatu, tieto hradili spoločne, a to aj z prenájmu chaty a záhrady, kde mali podnájomníkov. Po
odsťahovaní sa jedného z nich vznikol dlh cca. 900 Eur, ktoré uhradil s pomocou jeho starého otca,
ktorý poskytol finančné prostriedky. Počas života p. F., tento vyhodil B. z bytu, jeho nevyhodil, avšak
šiel s ňou. Išli bývať k jeho mame, avšak po 2 týždňoch mama B. vyhodila s tým, že je neporiadna. Išli

preto bývať k jej starej mame, tam bývali 2 - 3 týždne, potom sa vrátili späť k B. otcovi, aby nebol sám.
Nemal žiadny účet, B. však účet mala, nemal k nemu dispozičné právo. Po smrti jej otca, z jeho účtu ku
ktorému mala dispozičné právo a na ktorom bolo cca. 3000 Eur vybrala nejaké peniaze na pohreb p. F..
Čo sa stalo s ostatnými peniazmi nevie. Po B. smrti bol v ťažkej finančnej situácii. Posledný rok pred
poručiteľkinou smrťou mal príjem asi 8 000 Eur, nevie ho celý zdokladovať, len časť. Vedel ,aké finančné

prostriedky zdedila poručiteľka po smrti jej otca, ale nevie načo ich použila. B. mala účty vo O. a v M.
M.. Nemal k nim prístup. Ani k bankomatovej karte, nevybral finančné prostriedky z účtu po jej smrti.
Vzťah medzi ním a poručiteľkou bol vzťah ako muž a žena, druh a družka. Mal záujem sa s ňou oženiť.
Hneď na prvé Vianoce ju požiadal o ruku, dal jej zásnubný prsteň, s ním je aj pochovaná. Súhlasila, že
sa za neho vydá. Neprihlásil sa na trvalý pobyt na U. ulici, len tam býval. Nikdy nevyhodila z tohto bytu.

Nemal inú partnerku s ktorou by mal sexuálny pomer. Uviedol, že je pravdou, že sa hádali, pretože stále
pila, ale vulgárne jej nenadával. Raz od neho dostala facku, nepamätá si kedy. Bolo do kvôli alkoholu.
Uviedol, že pár dni pred jej smrťou dostala epileptický záchvat, padla na schodoch a mala rozbitú bradu.
Padla v chodbe, keď išla na WC a volal jej záchranku. O inom úraze nevie. Nikdy nepovedal odporkyni,
že poručiteľke alebo jej otcovi predával alkohol. Nepredával im alkohol.

Odporkyňa v priebehu konania uviedla, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný a že nežili s jej sestrou
v spoločnej domácnosti a preto má byť vylúčený z dedičského konania ako dedič. Uviedla, že žije v
zahraničí, avšak bola v kontakte so svojou sestrou cca. 2x týždenne a to telefonicky a na SKYPE.
Sestra sa jej zdôverila s tým, že s navrhovateľom nemali aspoň rok pred jej smrťou žiadny pohlavný styk.

Každý spával v inej izbe. Navrhovateľ chodil každý deň preč z bytu na 2 - 3 hodiny. Sestra sa starala o
domácnosť a platila všetky výdavky, nebol to navrhovateľ. Finančné prostriedky zdedila po otcovej smrti
a ona sa vzdala svojho dedičského podielu, aby mohla mať finančné prostriedky sestra. Navrhovateľ tam
býval, ale neviedli so sestrou spoločnú domácnosť. Sestra sa jej zdôverila, že jej navrhovateľ vulgárne
nadával a vyhrážal sa jej. Taktiež nie je pravda, žeby sa sestra chcela zaňho vydať. Keď sa zoznámili

na začiatku, tak o tom sestra rozmýšľala, ale po roku jej povedala, že sa za navrhovateľa určite vydať
nechce a nesúhlasil s tým ani ich otec, keď ešte žil. Uviedla, že navrhovateľa prvýkrát stretla na pohrebe
po smrti otca. Bývala v byte u sestry 10 dní a bol tam aj navrhovateľ. Vždy, keď volala so sestrou nebol v
byte, takže s ním nebola v nijakom kontakte. Druhýkrát ho stretla na pohrebe sestry. Nie sú v žiadnom
kontakte. V USA žije od roku 1997. Na Slovensku bola na pohrebe matky, na pohrebe otca, na pohrebe

sestry. Bolo to asi 5 krát. O jej otca sa starala sestra, kým vládala. Keď bol v takom štádiu, že to nevládala
sama, požiadala navrhovateľa, aby jej pomohol. Navrhovateľ sa nesprával k sestre dobre. Sama bola
svedkom po pohrebe otca, keď prišli späť do bytu, ako začal navrhovateľ nazývať sestru vulgárnymi
škaredými výrazmi „ Si taká istá pi.., ku... ako tvoja matka,“ pričom ich mamu nikdy nepoznal. Keď
telefonovala na SKYPE so sestrou, videl, ako sa navrhovateľ začal s otcom hádať, kričali po sebe a

pobili sa. Keď bola so sestrou na SKYPE hovorila jej, že ho vyhodila lebo chodil opitý a hádzal na zem
a na stenu jedlo, ktoré ona navarila. Sestra ho viackrát vyhodila z bytu, lebo to už nemohla vydržať.
Vie, že varila aj po smrti otca lebo jej to hovorila a aj to, že čistí to jedlo, ktoré navarila a ktoré pohádzal
navrhovateľ na stenu a o zem. Navrhovateľ jej, keď zomrela sestra volal ráno a hovoril, že jej kupovalalkohol. Vyčítala mu to, že áno sestra pila a on jej ten alkohol kupoval, načo on uviedol, že musel lebo
sa hnevala. Vie o tom, že mal prístup k platobnej karte k sestrinmu účtu. Keď po jej smrti priletela na
Slovensko, tak si si tú kartu od neho vypýtala. Keď jej ju dával povedal, že aj tak tam nič nie je, že

posledných 200 Eur vybral na benzín.

Z výpovede svedka Š. G. vyplýva, že pozná navrhovateľa, odporkyňu nepozná. Navrhovateľa pozná
ako jeho zamestnanca. Bol s ním v pracovnom pomere na dohodu. Viac poznal p. V. F., s ktorým sa
stretával a ktorý mu pomáhal so záležitosťami ohľadne firmy. Chodil k nemu do firmy. V B. Z. v byte na

U. ulici bol asi 3 - 4 krát pred smrťou p. V. F.. Bol tam za ním a vie len to, že p. N. býval v tom byte a
bola tam aj slečna B. F.. Vie, že žili spolu títo traja ľudia v tomto byte asi tak štyri roky. Nevie sa vyjadriť k
tomu, či spolu hospodárili, či viedli spoločnú domácnosť, ako, kde a načo využívali finančné prostriedky.
O to sa nezaujímal, riešil pracovné veci. Vie, že finančné prostriedky, ktoré u neho zarobil navrhovateľ
boli poukazované na číslo účtu, ktoré mu dal a ktorý patril slečne B. F.. Viac o ich osobných vzťahoch
nevie. Vie, že žili spolu a že sa spolu starali o V. F.. Niekoľkokrát tam bol, vie v akom stave bol V. F.,

nemohol chodiť, mal zabezpečenú stravu a bolo tam čisto.

Z výpovede svedkyne Ľ.U. Z. vyplýva, že navrhovateľa je jej kamarát. Pozná sa s ním cez p. F., osobne
sa s ním nestretáva, len ohľadne pracovných záležitostí. Bola priateľkou p. V. F. a bola s ním často
v pracovnom kontakte. Zmieňoval sa aj o osobných veciach, spolu o tom hovorili. Nikdy nenavštívila

p. F. na U. ulici, takže nikdy nevidela ako vyzerá ich reálne spolužitie. Len od neho vedela, že tam
navrhovateľ žije s B.. Ako spolu žili, ako hospodárili či dobre alebo zle, to nevie. Vie len to, že čo sa
týka finančných nákladov, ešte v čase keď V. F. žil, hradil ich on. Pán F. už tak rok pred jeho smrťou
nepracoval, bol neproduktívny. Uviedla, že si myslí, že sa oňho v tom čase starala B. F., lebo v tom
období nebola zamestnaná, bola doma.

Z výpovede svedka Z. W.I.K. vyplýva, že pozná navrhovateľa a poznal aj z videnia slečnu B. F.. Nakoľko
si cca. pred 4 rokmi zakúpil psa, poznali sa z prechádzok so psom. Je tiež susedom na záhrade. Iba
od navrhovateľa vie, on mu to hovoril, že platil výdavky na domácnosť. Nikdy mu to nehovorila slečna
F.. Má predajňu zdravotných potrieb a cca pred 3 rokmi vyberal navrhovateľ zdravotnícke pomôcky pre

rodinu F.. Z dopočutia od navrhovateľa vie, že to bolo pre starú mamu. Boli to výživové doplnky, podložky,
plienky. Začal sprostredkovávať vyšetrenie pre B. F., lebo ho o to požiadal navrhovateľ. K vyšetreniu
nedošlo, lebo zomrela.

Z výpovede svedkyne R.. X. V. vyplýva, že pozná navrhovateľa aj odporkyňu. Prichádzala do

pracovného styku s p. F., potom sa aj skamarátili, potykali si, robil stavebný dozor. Po smrti jeho
manželky sa zdravotne zosypal, potom aj B., jeho dcéra. Vtedy, keď ju hospitalizovali sa zoznámila s
p. N.Č., ktorý potom s nimi aj býval. Vie to, lebo ich aj navštevovala, bolo to cca. po roku 2006. Vie,
že spoločne nakupovali s B. aj varili. Z akých prostriedkov nakupovali a hradili náklady na domácnosť,
to nevie. Uviedla, že keď p. F. nebol zdravotne v poriadku posielal na úrad, aj súkromné veci cez p.

N., ktorý ich len priniesol. K ich spolužitiu sa bližšie vyjadriť nevie, vie, že žili spolu v byte. Podľa nej, v
domácnosti by to veľmi zle fungovalo bez p. N.. Pán F. bol vo veľmi zlom stave, niekto mu musel podať
vodu, alebo zabezpečiť domácnosť. Nikdy sa nerozprávala osobne ani s jedným z nich kto zabezpečuje
domácnosť, kto hradí náklady a ako to tam funguje. Uviedla, že keď p. F. mal problémy, keby tie veci
nezabezpečoval navrhovateľ, nebola by tá činnosť zabezpečená a nebol by z nej žiadny príjem. Bez

navrhovateľa neboli vôbec schopní ani p. V. ani B., lebo boli opití. Keď ju zavolal navrhovateľ, že má
niečo pomôcť, tak obidvaja ani p. V. ani B. neboli schopní komunikovať. Boli pod vplyvom alkoholu.

Z výpovede svedkyne F. O. vyplýva, že poznala B. F. a navrhovateľa, lebo boli susedia. Stretávali sa
náhodne keď boli von. Nikdy nebola na návšteve ich v byte. Nevie sa vyjadriť ako spolu žili, kto hradil

náklady na domácnosť a pod. Vie, že navrhovateľ býval asi 6 rokov v tom byte. Len predpokladá, keďže
vedela, že B. nepracovala, že veci kupoval navrhovateľ. Navrhovateľ chodil na brigády. Keď ho stretla
hovoril jej, že musí ísť na nákup alebo, že musí ísť na poštu zaplatiť nájomné, lebo mešká s jeho platbou.
Bolo to pred B. smrťou.

Z výpovede svedka V. Z. vyplýva, že navrhovateľa pozná, bol to jeho sused. Povedal mu, že je
vodár, pretože podniká v stavebníctve, sprostredkoval mu nejaké brigády. Uviedol, že všetci vedeli, že
navrhovateľ spolu s B. žijú, že tam býva. Poznal aj B. F. aj tá mu to povedala, že tam spolu žijú a spolu
bývajú. Poznal ich 5-6 rokov, už v čase, keď s nimi spoznal, spolu bývali.Z výpovede svedkyne V. Č.S. vyplýva, že pozná navrhovateľa, býval oproti v dome. Pozná aj odporkyňu,
nakoľko ich deti spolu vyrastali. Uviedla, že čestne prehlásila, že navrhovateľ žil s B. F. v spoločnej

domácnosti, spoločne sa starali o domácnosť a spoločne aj hospodárili. Tieto skutočnosti, ktoré uviedla
v čestnom vyhlásení sa domnieva preto, že navrhovateľ chodil na nákupy, niekedy chodila s ním, lebo
ju viezol. Videla, že ich platil v obchode a tieto nákupy niesol do bytu, kde bývali. Nikdy o tom s B. F.
ani s jej otcom, ani s navrhovateľom nehovorila. V byte bola preto, že niesli opitého otca B. do bytu.
Sprostredkovala minimálne tri razy B. F. aj prácu. Ona neprišla ani na pohovor, preto pracovný pomer ani

nezačal. Má vedomosť, že B. F. požívala nadmerne alkoholické nápoje, lebo B. chodievala pravidelne
do reštauráciu pod domom, kde je prevádzkárkou jej dcéra. Chodievala tam aj ona a videla, že je pod
nadmerným vplyvom alkoholu. Navrhovateľ tam občas prišiel, videla ako si dal pivo, iné ho nevidela
piť. Neraz videla, ako vezie navrhovateľ či už p. F. alebo B. autom na vyšetrenie. Neraz tam videla aj
sanitku. Tesne pred smrťou jedného aj druhého to bolo skoro každodenne. Navrhovateľa pozná odvtedy,
ako začal žiť s B.Ť., je to asi 7 rokov.

Z výpovede svedka W.L. F. vyplýva, že žije dlhodobo v U.. Za posledných 7 rokov bol na M. asi 4-
krát. Navrhovateľa pozná 5 rokov, býval u B.. Bol liečený na drogy a má vedomosť, že užíval alkoholické
nápoje. Pokiaľ ide o spolužitie navrhovateľa a B. vie, že nebolo pekné, o láske sa tam nedá hovoriť.
Niečo videl aj sám, niečo ma sprostredkovane. Je pravdou, že žili spolu v jednom byte, či ale viedli

aj spoločnú domácnosť a spoločne hospodárili to pochybuje. Keď sa brata pýtal na ich spolužitie, tak
bol väčšinou ticho. Myslí si, že to nefinancoval navrhovateľ, lebo nemal peniaze. Vždy, keď bol na M.,
nechal pre brata nejaké doláre v hotovosti či už jemu osobne alebo u mamy, pre jeho potreby. Myslí si, že
domácnosť financoval brat, lebo mal dôchodok aj robil, zarábal. Po jeho smrti zostali B. peniaze. Bola to
veľká suma a minula sa za krátky čas. Nikdy o tom, kto konkrétne zabezpečuje domácnosť a financuje

ju nehovoril. Vie od mami, že ju navrhovateľ zobral k lekárovi alebo jej bol niečo vyzdvihnúť, avšak
vždy mu to zaplatila, nikdy nič nebolo zadarmo. Mama nebola nadšená so spolužitím B. a navrhovateľa.
Navrhovateľ mu pomáhal prerábať kúpeľňu. Bol zato zaplatený, 5 000 Sk mu dala mama a 1 000 Sk
si zobral na benzín, avšak benzín hradil on. O úraze Petry uviedol, že to zranenie videl v truhle. Pýtal
sa navrhovateľa, prečo má Petra zašitú bradu. Uviedol, že B. spadla. Navrhovateľ mal v tom čase ruku

v sadre.

Z výpovede svedka R.. N. B. vyplýva, že bol známym p. N. a B.. Poznal sa s p. F. ešte v čase, keď
pracoval ako stavebný dozor. Navštívil p. F. na U. ulici v Z., vtedy sa tam vyskytoval p. F.Č., p. N. a
slečna B., preto si myslí, že spolu žili. Pokiaľ ide o vedenie spoločnej domácnosti, uhrádzanie nákladov

na domácnosť a pod. k tomuto sa nevie nijako vyjadriť, nakoľko o tom nič nevie. Po smrti p. F. tam nebol.
Uviedol, že navrhovateľ prebral všetky pracovné veci po p. F..

Z výpovede svedkyne T. F. vyplýva , že pozná navrhovateľa, nakoľko žil s jej nebohou vnučkou B., a
odporkyňa je jej vnučka. Pán N. žil s B. asi 5 - 6 rokov. Spoznala ho na návšteve na U. ulici. Vtedy tam

ešte nebýval, bol tam na návšteve, niekoľkokrát odišiel a prišiel. Potom zistila po niekoľkých mesiacoch,
že je tam nasťahovaný. Odvtedy tam býval. Keď ešte žil jej syn, tak to tam bolo ako tak, pretože mal
dôchodok a ešte pracoval ako stavebný dozor. Aj B. pracovala. Pracovala v METRE, potom ju však
prepustili lebo znižovali stavy a dostala aj odstupné. Nie je pravda, čo tvrdí p. N. a to, že ju všade
prepustili z dôvodu alkoholu. Vie, že si vypila, avšak nechodila opitá, nechodila do krčmy, bola iba doma.

Pán N. jej hovoril, že aká je škaredá, že sa za ňu hanbí. Tak nikde nechodila a bola z toho nešťastná.
Vie, že po cca. roku keď spolu žili, požiadal p. N. B. o ruku, bolo to u nej na Vianoce. Jej syn mu vtedy
povedal, že si musí vybaviť najprv doklady a robotu a tak bolo po zásnubách. Uviedla, že si myslí, že
p. N. musel prispievať niečo na domácnosť, veď tam býval. Avšak nemal veľa peňazí. Vie, že chodil
na brigádu do W., dostaval 100,- Sk na deň, z toho si musel platiť vlak a stravu. Potom mu syn vybavil

robotu u jedného podnikateľa. Nakoľko nemal občiansky preukaz, posielal mu peniaze za jeho prácu a
nevie presne, či na synov alebo na B. účet, lebo ho nemohol inak vyplácať. Uviedla, že sa nerozprávala
s vnučkou ani so synom, kto hradil výdavky na domácnosť a kto viedol spoločnú domácnosť. Celý ten
čas kým žila B., žili na U.M. ulici. Po smrti syna nebola B. zamestnaná, avšak zdedila po otcovi 8 000
Eur, za auto dostala 2 500 Eur, 811 Eur dostala ako preplatok z bytového podniku, 67 Eur poistku za

syna, ona jej dala 300 Eur, bratranec z F. poslal 350 Eur. Uviedla, že aj ona tam kupovala potraviny, v
sobotu a nedeľu doniesla do záhrady vždy navarené, nakoľko v záhrade sa stretávali. B. varila každý
deň, aj prala, 2 - 3 pračky mala. B. keď varila, tak sa mu to nepáčilo, hádzal to po zemi, čo musela ona
čistiť. B. jej to hovorila. Vie to aj od F., ktorá bola toho svedkom, keď bola na SKYPE. B. jej veľa vecínepovedala, lebo bola zmanipulovaná a bála sa p. N.. B. jej telefonovala aj 3 - 4 denne a to aj neskoro
v noci, lebo vedela že nespí. Vždy sa jej opýtala, či je R. doma. Nikdy nebol doma. Ona mala nato 4
verzie, ktoré jej povedala, ako napr. že R. už spí lebo ide s mamou k lekárovi, že išiel spať na záhradu

alebo že venčí psa a pod. Po smrti jej syna R. pracoval také 2 - 3 mesiace, potom nepracoval. Také 2 -
3 týždne pred smrťou B. sa dozvedela od susedov, že p. N. tam robil strašné cirkusy, chodil opitý a pod.
Majú jednu spoločnú známu p. X., ktorá s B. denno-denne telefonovala a ktorej všetko porozprávala, čo
jej p. N. robil a chcela, aby jej to nepovedala, lebo má choré srdce. Pani X. všetko dobre vie čo B. robil p
N., napr. jej sedel na hlave holým zadkom, strkal jej penis do ucha, prípadne pred ňou masturboval. Ona

tohto nikdy nebola svedkom. Pokiaľ sa stretávali na záhrade, videla, že B. bola dobitá, mala červené
oko a modriny. Jej však vždy povedala, že spadla na ňu garniža, praskla jej cievka a pod. Uviedla, že
nikdy nebola svedkom agresívneho alebo nenormálneho správania p. N. voči B. alebo vzájomne. Vadili
sa, ale to bolo bežné. Keď boli na záhrade, B. sa vždy utiahla, bola sama, málo rečí tam bolo. Tie veci
ohľadne správania p. N. vie len z počutia od p. X., ktorá bola tak zhrozená, že po poslednom incidente
volala jej synovi do F. a povedala, že mu hradí letenku, aby priletel a urobil poriadky. O tej letenke jej

povedala aj B., že teta V., hradí W. letenku, nepovedala jej však prečo. Uviedla, že navrhovateľ mal B.
platobnú kartu, vedel jej PIN kód, lebo nemal účty a platil s ňou v obchode, sám to povedal. Vie, že po jej
smrti, keď prišiel ku nej, tak sa ho pýtala, že B. mala peniaze a kde sú. Povedal, že tam bolo len 200 Eur,
ktoré vybral na pohonné hmoty. Potom tú kartu dal vnučke F.. Uviedla, že jej syn robil skoro do smrti. Až
posledného polroka nemohol, preto čo mal rozrobené veci posielal po p. N., aby to odniesol. O syna sa

starala B., lebo bola celé dni doma. Posledné dni jej pomáhal aj navrhovateľ. Navrhovateľovi jej syn a
aj B. nedovolili nahlásiť si trvalý pobyt v byte. B. jej povedala, že navrhovateľa vyhodil aj syn, dokonca
ho vyhodila ona aj s vecami, videli to aj susedia. Spal v aute. Pokiaľ ide o úraz B. pred smrťou, B. jej
telefonovala, že raz odpadla, keď išla na WC a druhýkrát tiež odpadla, keď mala rozbitú bradu, ktorú jej
museli zošívať. Navrhovateľ ju odviezol na pohotovosť, on mal zošívanú ruku aj v sadre.

Z výpovede svedkyne F. Z. vyplýva, že bola v priateľskom až dôvernom vzťahu s nebohým p. F. a jeho
dcérou B. aj spolu s manželom, ktorý ho bral ako brata. Boli často v osobnom alebo v telefonickom
styku. Od týchto osôb vie skutočnosti, ktoré sa týkali ich spolužitia s navrhovateľom. Naposledy dňa

06. 08. 2011 na rodinnom stretnutí, kde boli aj s manželom, V. F. ich zobral vedľa do izby a vyslovene
povedal: „Mladý (tak oslovoval navrhovateľa) nikde nepracuje, nič na domácnosť nedáva, všetko platím
ja zo svojho starobného dôchodku. Investoval som do bytu, okien a pod. Úspory sa mi míňajú, neviem
ako to bude.“ Pokiaľ vie, B. bola starostlivá dcéra, dobrá gazdinka, o všetko sa starala. Nemá žiadnu
vedomosť o tom, žeby sa navrhovateľ staral o p. F. pred jeho smrťou alebo o B.. Rodina im nepovedala

o navrhovateľovej minulosti. Chceli ho bližšie spoznať, nakoľko zistili, že B. je v zlom psychickom a
fyzickom stave: Doslova to bola zničená žena, preto chceli vedieť čo sa deje, aby navštívila lekára a
pod. Za tým účelom pozvali navrhovateľa dňa 01. 07. 2012 na pivo, kde sa ho pýtali, čo sa deje s
B. a že je potrebné navštíviť lekára. Tam sa im navrhovateľ zdôveril a vyslovene im povedal, že je
bývalý narkoman, ale dostal sa z toho, nakoľko mu hrozila smrteľná choroba. Rozprával im ako sa

liečil a pod. Keď sa ho pýtali čo robí, povedal, že nie je zamestnaný, ale chodí opatrovať svoju matku.
Spravil na nich zlý a nedôveryhodný dojem. Od B. vie, že tam iba prespával, že ani ona nevedela,
čo vlastne robí, vyslovene jej povedala, že to nevie a že sa ho nato nesmie spýtať. Uviedla, že nikdy
nebola svedkom akéhokoľvek fyzického násilia navrhovateľa voči B. alebo voči p. F.. B. sa jej však
zdôverila, že navrhovateľ vystrája, nadáva jej, kope a hádže veci. Žili spolu, ale navrhovateľ nijako

finančne neprispieval. B. sa jej zdôverila, že sú na dne a nemajú finančné prostriedky. Navrhovateľ robil
takého rodinného priateľa, čo ich vozil. Keď boli na tom pive, zistili, že navrhovateľ tam má dlžobu 20
Eur, ktorú uhradili. Na druhý deň si od nich pýtal 300 Eur na pokutu, nepožičali mu, tak si pýtal od B..
Navrhovateľ sľúbil, že vezme B. k lekárovi, čo neurobil. Uviedla, že náklady na domácnosť po smrti
p. F., boli hradené z B. účtu. Toto vie od B., osobne jej to povedala.

Z výpovede svedkyne Z. N. vyplýva, že bola dlhoročnou priateľkou rodiny F.. Navrhovateľa pozná
zbežné, nikdy sa s ním však nestretla. Mala vedomosť o tom, že tam navrhovateľ býva. Pán F. bol z tohto
partnerstva nešťastný. Boli však aj obdobia počas jeho života, keď B. navrhovateľa vyhnala z bytu. On sa
však vrátil, robil na ňu nátlak aby sa mohol vrátiť, tak ho zobrala nazad. Raz bola svedkom, keď ju bola

B. pozrieť v nemocnici ako ju pri aute držal za ruky a potom mala B. modriny. Keď sa jej pýtala prečo,
tak povedala, že jej navrhovateľ vyčítal, že sa u nej dlho zdržala. Videla to, keď bola na terase, aby
jej z tadiaľ kývala. B. jej vyslovene povedala, že má modriny z toho, že ju navrhovateľ fyzicky napadol.
Koľkokrát mala aj okuliare, lebo mala modriny. Môže potvrdiť, že jej B. vyslovene povedala, že tietomodriny jej spôsobil navrhovateľ. Pokiaľ ide o finančné hospodárenie myslí si, že spolu nehospodárili.
O všetko sa starala B., sama jej to povedala a predtým p. F.. Má vedomosť o tom, že po jeho smrti
tam dvakrát navrhovateľ nebýval, lebo ho B. poslala preč. Má vedomosť o tom, že za života p. F. tento

posielal navrhovateľa vybaviť niečo na úrad a dal mu nato aj peniaze. B. jej potom povedala, že sa
jej nepáči, že si z neho robí sluhu. Nikdy nebola na návšteve v byte v čase, keď tam žil navrhovateľ,
resp. nebol doma v čase, keď tam bola na návšteve u V.. Po jeho smrti tam nebola. S B. sa stýkala
telefonicky, alebo keď chodila za svojou babkou, tak prišla aj za ňou. Nemá žiadnu vedomosť o tom,
žeby sa navrhovateľ staral o p. F. alebo o B. pred ich smrťou. O pána F. sa starala B.. O B., keď bola

chorá sa asi staral navrhovateľ, keď s ňou žil. Uviedla, že navrhovateľ bol vždy ochotný odviesť starú
mamu B. k lekárovi, alebo kde potrebovala, ale za peniaze, ona mu to vždy zaplatila. Mala vedomosť
o zdravotnom stave B., mala rakovinu pankreasu.

Z výpovede svedkyne W. N.Č. vyplýva, že je matkou navrhovateľa. Odporkyňu pozná len z pohrebu,
bližšie ju nepozná. Často chodila navštevovať svojho syna a B. aj za života p. F., aj po jeho smrti. Bola

u nich aj na Vianoce. Raz na Vianoce boli u starej mamy B.. Odporkyňa jej po smrti p. F. povedala, že
je veľmi rada, že sa R. staral o jej otca. Jej syn sa s B. poznali v B.. On tam bol na tzv. posilovačke, lebo
predtým drogoval. B. tam bola na odvykacej kúre, lebo bola alkoholička. Odvtedy jej syn žil v byte spolu
s B. a jej otcom, a po jeho smrti spolu s B.. Nemá žiadnu vedomosť o tom, žeby bol syn stadiaľ odišiel,
lebo ho vyhodili. Spomína si, že syn s B. bývali u nej cca. 2 týždne, lebo mali problém s jej otcom, ktorý

ich vyhodil. Potom sa vrátili. Dôvod ich konfliktu nevie. Syn neberie drogy po liečbe, avšak B. podľa jej
názoru pila. Nikdy ju piť nevidela, ale cítila to, keď s ňou bola, aj z jej správania sa to dalo vyvodiť. Nemá
vedomosť o žiadnych konfliktoch medzi B. a synom. Vie iba, že boli vtedy, keď B. pila. Raz videla, že jej
synovi praskli nervy na záhrade a na B. kričal. Syn vždy pracoval aj pracuje. Mal príjem, predovšetkým
z dôchodku a potom pracoval príležitostne. Takisto pomáhal p. F. vybavovať veci na katastri, všelijaké

zameriavačky a pod. Vie, že prispieval zo svojho príjmu do domácnosti a to aj v čase života p. F., ktorý
hovoril, že musí prispievať, keď tam býva, čo považuje zo normálne. Má vedomosť aj o tom, že sa s B.
starali o otca a potom sa syn staral o B., nakoľko F. je v F.. Pána F. bolo treba ku koncu kŕmiť, prebaľovať
a pod. B. bola veľmi chudá, takže pomáhal aj R.. So synom chodila na nákupy potravín. Syn jej hovoril,
že kúpil chladničku a televízor, nejakú elektroniku. Keď mohla, tak ona tiež nejakou finančnou čiastkou

prispela. Dala im do záhrady sedačku, 2 kreslá, koberec, válendy, chladničku, mikrovlnou, hrnce, riad,
vysávač. Petra jej viackrát povedala, že bez syna by starostlivosť o jej otca nezvládla. Uviedla, že jej
syn si predtým alkohol sem-tam dal, aj teraz si dá, ale B. pila viacej.

Z výpovede svedka W. N. vyplýva, že je starý otec navrhovateľa. Poznal B. F., nakoľko ich s jeho vnukom

chodili navštevovať aj počas života jeho manželky aj potom, a to minimálne 2 - 3 krát do týždňa. Pána
V. F. nepoznal, ani ho nikdy nevidel. Nikdy nechodil k ním na návštevy. Vôbec nepoznal B. rodinu. Keď
B. chodila k nim, vyslovene mu hovorila „Vy ste moja rodina, inú rodinu nemám, hanbím sa za svoju
rodinu.“ Ešte keď žila jeho manželka, ktorá ležala, hneď ako prišla B. išla k nej, tam sa jej vyplakala,
vyponosovala, že sa jej rodina otočila chrbtom, keď jej bolo treba najviac pomôcť a hlavne sestra. Aj keď

jej otec ochorel vravela, že nikto z rodiny sa nestaral, nikto nepomohol. Staral sa jeho vnuk. Uviedol, že
čo on môže povedať je, že spolu dobre vychádzali vnuk a B., mali sa radi. B. naňho aj žiarlila. Nikdy
nevidel, žeby sa hádali alebo napádali. Nikdy si nevšimol, žeby mala B. nejaké modriny na tvári. Bola
oblečená, tak nevie. Vnuk pracoval aj pracuje. Býval s B. a s jej otcom a po jeho smrti s B.. B. sa mu
sťažovala, že jej otec si ľúbil vypiť, potom bol aj agresívny. Aj B. si ľúbila vypiť, aj vnuk. Uviedol, že sa

do nich starala B. babka. B. po smrti otca prestal baviť život, lebo sa jej otočila rodina chrbtom, keď jej
mala pomôcť. Keďže na tom byte mali veľké nedoplatky za plyn, B. vypísala šeky, doniesla mu ich a on
zaplatil 700 Eur za tento nedoplatok. O ich hospodárení nemá vedomosť, nechodil tam.

Podľa § 460 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto
dôvodov.

Podľa § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine

rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka
pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo
boli odkázaní výživou na poručiteľa.Podľa § 175 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia
sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého
dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby

určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.

Postupom podľa § 175k ods. 2 O.s.p. sa v občianskom súdnom konaní rieši predbežná otázka,
významná pre konanie o dedičstve, či už ide o spornú skutočnosť, od ktorej závisí zistenie okruhu
dedičov alebo zistenie poručiteľovho majetku a jeho dlhov.

Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že návrh
navrhovateľa je dôvodný.

Rozhodnutie v dedičskom konaní po poručiteľke B. F. vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod
sp. zn. 38D/789/2012 závisí od zistenia spornej skutočnosti, ktorou je zistenie okruhu dedičov.

Rozhodnutím súdu v dedičskom konaní po poručiteľke sp. zn. 38D/789/2012 zo dňa 26. 06. 2013 bol
navrhovateľ odkázaný na podanie návrhu na začatie konania o určenie, že prichádza do úvahy ako
dedič zo zákona ako spolužijúca osoba v III. dedičskej skupine.

Vykonaným rozsiahlym dokazovaním a to výpoveďami svedkov, bolo v konaní jednoznačne preukázané,

že navrhovateľ a poručiteľka B. F. bývali a žili v spoločnej domácnosti v byte na U. ulici č. X v Z.
a to v období cca. od februára 2006 až do jej smrti dňa 20. 11. 2012. Skutočnosť, že navrhovateľ
a poručiteľka spoločne žili a bývali v predmetnom byte potvrdili prakticky všetci vypočutí svedkovia.
Niektoré svedecké výpovede sa však rozchádzali v tom, či sa navrhovateľ s poručiteľkou aj spoločne
starali o spoločnú domácnosť, t.j. či spoločne hospodárili a uhrádzali náklady domácnosti. Žiadny zo

svedkov, ktorú túto skutočnosť spochybňovali však vo svojej výpovedi jednoznačne nevedel uviesť,
na základe akých skutočností sa domnieva, že navrhovateľ a poručiteľka spoločne nehospodárili
a nestarali sa spoločne o domácnosť. Väčšina svedkov uviedla, že o tom nemá žiadne konkrétne
vedomosti a nikdy o tom s navrhovateľom, poručiteľkou, ani s nebohým otcom poručiteľky nehovorili.
Pokiaľ svedkovia uvádzali, že navrhovateľ s poručiteľkou spoločne nehospodárili, boli to väčšinou

ich domnienky, resp. sprostredkované a z dopočutia získané informácie. Niektorí svedkovia uviedli,
že za života otca poručiteľky náklady na domácnosť financoval prevažne on. Naopak, svedkovia s
ktorými boli navrhovateľ a poručiteľka najviac v osobnom kontakte t.j. stará matka poručiteľky, matka
navrhovateľa a starý otec navrhovateľa uviedli, že každý z nich (navrhovateľ aj poručiteľka) prispieval
na domácnosť, ktorú spolu viedli, teda aj navrhovateľ, veď tam býval. Odporkyňa a svedkovia, ktorí

tvrdili, že navrhovateľ a poručiteľka spolu neviedli spoločnú domácnosť a spoločne nehospodárili t.j. že
navrhovateľ neuhrádzali náklady na spoločnú domácnosť poukazovali predovšetkým na skutočnosť, že
navrhovateľ nemal žiadny príjem a teda nemal z čoho prispievať a že pokiaľ žil otec poručiteľky, tak
domácnosť financoval práve on, ďalej že poručiteľka zdedila po otcovi finančné prostriedky a pomáhala
jej finančne aj jej rodina. Súd uvádza, že skutočnosť, či v období za života otca poručiteľky navrhovateľ

a poručiteľka viedli spoločnú domácnosť a kto hradil náklady na túto domácnosť, nie je vo vzťahu k
posúdeniu naplnenia zákonných podmienok dedičskej spôsobilosti navrhovateľa podľa ustanovenia §
475 OZ relevantná. Zákon vyžaduje, aby podmienka spolužitia a starania sa o spoločnú domácnosť bola
splnená za časové obdobie najmenej jedného roka pred smrťou poručiteľky. Otec poručiteľky zomrel
dňa 26. 10. 2011, poručiteľka dňa 26. 11. 2011, pričom je zrejmé, že po smrti nemohol otec poručiteľky

hradiť žiadne náklady na spoločnú domácnosť. Navyše z výpovede svedkov, ktorí uviedli, že si myslia
alebo majú od otca poručiteľky vedomosť o tom, že všetko platil on logicky vyplýva, že tieto náklady
potom nehradila za života otca ani poručiteľka. Nikto z vypočutých svedkov neuviedol žiadnu konkrétnu
vedomosť, ktorú by mal od poručiteľky o tom, že s navrhovateľom neviedli spoločnú domácnosť, že
navrhovateľ nehradil nikdy žiadne náklady na vedenie spoločnej domácnosti, alebo sa o spoločnú

domácnosť nestaral. Svedkovia uviedli, že si len myslia, že v čase, keď žil otec poručiteľky väčšinu
nákladov domácnosti financoval on. Žiadny zo svedkov však o tom, ako vedú spoločnú domácnosť
poručiteľka s navrhovateľom (predtým aj s otcom poručiteľky), kto sa o domácnosť stará a kto hradí
náklady, priamo s poručiteľkou nikdy nehovoril.

Neobstojí ani tvrdenie svedkov, že navrhovateľ nemal žiadny príjem, nepracoval a pod. Z potvrdenia
UPSVR má súd za preukázané, že navrhovateľ od roku 2010 poberá invalidný dôchodok, ktorý bol v
roku 2012 vo výške 317,-- Eur. To znamená, že navrhovateľ, pokiaľ by aj počas spolužitia s poručiteľkou
(a predtým aj s jej otcom) nepracoval, disponoval minimálne za obdobie tri roky pred smrťou poručiteľkypravidelným mesačným príjmom. Navyše svedok G. vo svojej výpovedi súdu potvrdil, že navrhovateľ
uňho pracoval a finančné prostriedky ktoré zarobil poukazoval na účet, ktorý podľa výpisu z účtu v banke
patril poručiteľke.

O pracovných aktivitách navrhovateľa svedčí aj potvrdenie spoločnosti Retax s. r. o. a potvrdenie
Miestneho úradu Bratislava - B. Z. z ktorých vyplýva, že odporca v období rokov 2010, 2011, 2012
priebežnepracovalalebozastupovalstavebníkovpripodanínávrhovvstavebnýchkonaniach.Svedkyňa
V. potvrdila, že otcovi poručiteľky za jeho života navrhovateľ pomáhal zabezpečovať aj jeho pracovné

záležitosti, z ktorých bol finančný príjem.

V konaní nebolo preukázané, žeby poručiteľka v období viac ako jedného roka pred smrťou niekde
pracovala. Túto skutočnosť netvrdila ani odporkyňa. Poukazovala však na to, že poručiteľka mala
finančné prostriedky z dedičstva po otcovi (cca 8000,-Eur) a že jej rodina vypomáhala (stará matka
varením na chalupu a strýko občasným finančným príspevkom ešte jej otcovi). Tieto skutočnosti však

sami o sebe nijako nepreukazujú, že navrhovateľ sa ničím nepodieľal na vedení a starostlivosti o
spoločnú domácnosti, na uhrádzaní jej nákladov a pod.

Pre úplnosť súd poukazuje na skutočnosť, že viacerí svedkovia potvrdili ,že otec poručiteľky bol
pred svojou smrťou vo veľmi zlom zdravotnom stave a bolo potrebné sa o neho starať a že na tejto

starostlivosti sa podieľal okrem poručiteľky aj navrhovateľ. Poručiteľka však bola taktiež vážne chorá
a po cca. roku od smrti otca zomrela. Z lekárskych správ predložených súdu vyplýva, že v čase
pred smrťou trpela množstvom závažných ochorení (jedným z nich bola aj alkoholizmus). Súd nemá
ničím preukázané, žeby sa odporkyňa alebo niekto z rodinných príslušníkov, prípadne ostatných
vypočutých svedkov boli osobne starali alebo aspoň čiastočne pravidelnejšie podieľali na starostlivosti

či už o poručiteľku alebo jej otca v čase, keď to najviac potrebovali t.j. pred ich smrťou. Za takúto
pomoc sa rozhodne nedá považovať telefonický kontakt, prípadne návšteva raz za niekoľko rokov zo
zahraničia alebo aj zaslanie nejakých dolárov. Taktiež pri týchto sporadických návštevách za dobu ich
spolužitia a len telefonický kontakt len s poručiteľkou (navrhovateľa odporkyňa ani strýko poručiteľky
osobne nepoznali , svedkyňa Z. ho videla raz osobne) nemohli reálne zistiť a zhodnotiť, aký bol skutočný

každodenný život v ich domácnosti, kto sa o ňu akou mierou staral, ani akou mierou sa na ich prípadných
konfliktoch pri spolužití, hodnotení situácie a jej prezentovaní iným osobám z okruhu rodiny a známych
podieľal alkoholizmus poručiteľky a choroba jej otca.

Z výpovedí svedkov však jednoznačne vyplýva, že tak otcovi poručiteľky aj poručiteľke pred ich smrťou

konkrétne pomáhal len navrhovateľ, ktorý s nimi žil v spoločnom byte a aj v spoločnej domácnosti
až do ich smrti. Súd uvádza, že je úplne irelevantné, či mali poručiteľka a navrhovateľ v spoločnej
domácnosti( predtým aj s otcom poručiteľky) aj nejaké nezhody, prípadné vzťahové konflikty (ktorých
navyše nikto zo svedkov osobne nevidel), alebo iné citové a vzťahové problémy. Prípadná existencia
vzťahových nezhôd spolužijúcich osôb nie je zákonným predpokladom oprávnenosti dedenia. Sú to len

skutočnosti, ktoré je možno riešiť v morálnej a osobnej sfére každého zo zúčastnených spolužijúcich
partnerov a osôb. Tieto skutočnosti (partnerské nezhody) pokiaľ by aj existovali vo väčšej miere, čo
však v konaní preukázané nebolo, však nič nemenia na tom, že navrhovateľ a poručiteľka spolu viac ako
rokpredsmrťouporučiteľkyžilia bývalivspoločnejdomácnosti.Navrhovateľje pretopodľanázorusúdu
oprávneným dedičom po poručiteľke v III. dedičskej skupine ako osoba, ktorá žila po dobu najmenej

jedného roka v spoločnej domácnosti s poručiteľkou a z dôvodu tohto spolužitia sa domácnosť starala.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku a úspešnému odporcovi priznal plnú náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy jeho
právneho zastúpenia, ktoré podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. pozostávajú z:

1/ Štyri úkony právnej služby pri hodnote úkonu 60,07 € (bez DPH) (§ 11 ods. 1 vyhlášky):
- prevzatie a príprava zastúpenia 22. 07. 2013 (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky),
- písomné podanie na súd vo veci samej 25. 07. 2013 (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- porada s klientom dňa 07. 11. 2013 (§ 13a ods. 1 písm. b) vyhlášky),

- účasť na pojednávaní dňa 08. 11. 2013 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky),

2/ Šesť úkonov právnej služby pri hodnote úkonu 61,87 € (bez DPH) (§ 11 ods. 1 vyhlášky):
- porada s klientom dňa 21. 01. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. b) vyhlášky),- porada s klientom dňa 18. 03. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. b) vyhlášky),
- porada s klientom dňa 15. 05. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. b) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní dňa 16. 05. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky),

- porada s klientom dňa 16. 09. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. b) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní dňa 17. 09. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky),

3/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 123,74 € (bez DPH) (§ 11 ods. 1 vyhlášky):
- účasť na pojednávaní trvajúcom viac ako dve hodiny dňa 22. 01. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky),

4/ Režijný paušál - 4 x 7,81 €, 7 x 8,04 €, t. j. 87,52 € (§16 ods. 3 vyhlášky).

Trovy právneho zastúpenia spolu, úkony právnej služby 735,24 € + režijné paušály 87,52 €, spolu 822,76
€.

Súd priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia tak ako boli vyčíslené jeho právnym zástupcom
podanímzodňa22.09.2014.Súdtrovyupraviltak,ženavrhovateľovinepriznalnáhraduzaúkonprávnej
služby - účasť na pojednávaní dňa 13. 03. 2014 a k nemu prislúchajúci režijný paušál, nakoľko v daný
deň sa pojednávanie vo veci nekonalo. Súd navrhovateľovi nepriznal dva, ale iba jeden režijný paušál,
za úkon - účasť na pojednávaní trvajúcom viac ako dve hodiny dňa 22. 01. 2014, nakoľko súd toto

pojednávanie považuje za jeden úkon právnej služby, za ktorý navrhovateľovi patrí náhrada za jeden
režijný paušál. Vo zvyšku súd viazaný vyúčtovaním trov právneho zastúpenia priznal navrhovateľovi
náhradu trov konania vo výške tak, ako boli vyčíslené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Bratislava II, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania
Ak navrhovatelia v stanovenej lehote dobrovoľne nesplnia, čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže

odporca podať návrh na exekúciu.