Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. máj 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/15/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215202330
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7215202330.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátuJUDr.DianySolčányovejaJUDr.MariannyHraboveckejvovecistarostlivostisúduomaloletúI.Z.
nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach
dieťaťa rodičov E. Z. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Y. č. XX toho času v N. na G. ulici č. X zastúpenej JUDr.
Marianou Lechmanovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č.
20 a O. Z. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v N. - O. na W. ulici č. XX zastúpeného JUDr. Rastislavom
Lenártom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Pollovej ulici č. 2 v konaní o
zvýšenie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 27P 50/2015-93 z

20.11.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom č.k. 27P 50/2015-93 z 20.11.2015 zamietol návrh matky, ktorým žiadala
zvýšiť výživné na maloletú I. počnúc dňom 3.2.2015 do budúcna zo sumy 100 Eur mesačne na 250 Eur
mesačne. Dlžné výživné žiadala zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne žiadala
zaviazať otca zaplatiť matke trovy právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Vyslovila presvedčenie, že súd dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vo svojom rozsudku uviedol,
ž nedošlo k zmene pomerov odôvodňujúcich zmenu doterajšieho rozhodnutia. Vytkla konajúcemu súdu
nesprávne vyhodnotenie situácie, keď konštatoval, že matka prišla o príjem z dobrovoľníckej činnosti,
ktorú mala údajne ukončiť nedôvodne pre zmenu trvalého bydliska do Y., kde sa však nepresťahovala.
Zdôraznila, že dobrovoľnícka služba je forma aktivácie uchádzača o zamestnanie vykonávaním
dobrovoľníckej činnosti, ktorej cieľom je získanie praktických skúseností pre potreby na trhu práce. V
rámci tohto aktívneho opatrenia trhu práce sú poskytované príspevky na vykonávanie aktivačnej činnosti

formou dobrovoľníckej služby podľa § 52a zák. č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a
doplní niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dobrovoľnícku službu vykonáva uchádzač o
zamestnanie v rozsahu 20 hodín týždenne nepretržite najviac počas šiestich kalendárnych mesiacov u
právnickej osoby alebo fyzickej osoby. Opakovane môže dobrovoľnícku službu vykonávať len ak ide o
prírodné katastrofy, ekologické katastrofy, humanitárnu pomoc a v civilnej obrane. Z uvedeného je teda
zrejmé, že matka sa k dobrovoľníckej činnosti nevzdala bezdôvodne. Poukázala na to, že súd prvého
stupňa nezohľadnil ani skutočnosť, že otec dieťaťa žije v spoločnej domácnosti so svojou partnerkou,

ktorá má príjem zo zamestnania 500 Eur mesačne, pričom na nákladoch na bývanie je povinná sa
spolupodieľať. Zdôraznila, že nie je možné, aby bola zamestnaná v akejkoľvek práci, pretože maloletá
dcéra je jej zverená do osobnej starostlivosti a preto sú pre ňu práce vykonávané v noci nepohodlné. Je
naďalej evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a aktívnesi hľadá vhodné zamestnanie, v ktorom by mohla pracovať a súčasne v celom rozsahu zastávať aj rolu
matky. Do toho času však podľa jej názoru by dieťa nemalo trpieť žiadnou finančnou núdzou, a to hlavne
ak otec má dostatočný príjem na to, aby všetky potreby maloletej boli uspokojené, preto by výživné pre

maloleté dieťa malo byť zvýšené. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, zvýšil
výživné zo sumy 100 Eur na 250 Eur mesačne počnúc dňom 3.2.2015. Dlžné výživné za obdobie od
3.2.2015 do vyhlásenia rozsudku súd zaviazal otca zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku
a súčasne aby uložil otcovi povinnosť zaplatiť matke trovy advokátskeho zastúpenia, alternatívne aby
odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie.

Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadrili.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa

§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s §
156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho
podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko,
čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku

presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal
s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom
prvého stupňa a matka ani v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné
rozhodnutie o návrhu matky. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa posúdil pomery účastníkov v
čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel

k totožnému právnemu záveru, ako súd prvého stupňa, že nebola preukázaná kvalifikovaná zmena
pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného. Súd prvého stupňa vzhľadom na zákonné ustanovenia
citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady správne konštatoval, že od
poslednej úpravy výživného nedošlo k podstatnej zmene pomerov predovšetkým u maloletého dieťaťa,
ale ani u otca, keďže vyživovacia povinnosť bola upravená rozsudkom Okresného súdu Košice II z

2.4.2014 pod č.k. 17P 277/2013-59, kedy výživné bolo zvýšené z 80 Eur na 100 Eur počnúc dňom
5.11.2013 do budúcna. V čase rozhodnutia matka poberala nemocenské dávky a otec bol zamestnaný
vo firme K. s priemernou čistou mesačnou mzdou za rok 2013 784,34 Eur. Je nepochybné, že od
tejto poslednej úpravy nedošlo k tak výraznej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala
zvýšenie výživného. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 78 ods. 1, 3 zák. č. 36/2005

Z.z. o rodine, kedy dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožňuje aj s výsledkami hodnotenia dôkazov, ktoré sú
súčasťou odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, pretože vychádzajúc zo zisteného skutkového
stavu veci zodpovedajú zásadám logiky a nie sú v rozpore so zákonom, pretože vychádzajúc z ust.
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným

kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú limitujúcim kritériom
vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Doposiaľ určené výživné, od ktorého určenia
do rozhodnutia súdu uplynulo obdobie jeden a pol roka, je aj podľa odvolacieho súdu postačujúce na
uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktorého výchovu zabezpečuje matka osobnou

starostlivosťou. Súd prvého stupňa v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadňoval
obidve hľadiská pri určovaní, resp. zmene výživného, pretože spolu veľmi úzko súvisia, vzájomne sa
podmieňujú, preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií a správne vychádzajúc z citovaného zákonného
ustanovenia a z neho vyplývajúcich zásah dospel k presvedčeniu, že neboli splnené zákonné kritériá

pre zvýšenie výživného predovšetkým z dôvodov, že od poslednej úpravy nedošlo k tak zásadnej
zmenepomerovtrvaléhocharakteru,ktorábyzvýšenievýživnéhoodôvodňovala.Odvolacísúdopätovne
zdôrazňuje, že tak, ako pri poslednej úprave, aj v čase tohto rozhodnutia bola matka nezamestnaná,
maloleté dieťa navštevovalo predškolské zariadenie, otcov príjem sa zvýšil len veľmi nepatrne, máďalšiuvyživovaciupovinnosť,pretokonajúcisúdrozhodolsprávne,aknávrhmatkyzamietol.Preúplnosť
dodáva, že súdna prax ustálila, že k podstatným zmenám pomerov dieťaťa dochádza spravidla po
uplynutí doby približne troch rokov, a to v súvislosti s vekom a rastom dieťaťa, pokiaľ nenastanú iné

mimoriadne skutočnosti odôvodňujúce zvýšenie výživného. V danom prípade je nepochybné, že od
poslednej úpravy výživného nenastala taká zmena pomerov trvalého charakteru, ktorá by zvýšenie
výživného odôvodňovala. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v odôvodnení sa obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v zmysle ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.