Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. február 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/27/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114212753
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114212753.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho
16, Bratislava, proti žalovanému: F. P., nar. XX.X.XXXX, bytom X. X, F., za účasti vedľajšieho
účastníka: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, Skalica, IČO: 42264154,
zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Kempom, Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, o

zaplatenie 154,62 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
17C/194/2014-36 zo dňa 8.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i avec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Žalobcu zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na trovách konania 49,28 EUR ako trovy

právneho zastúpenia a tieto uhradiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Jozefovi
Kempovi, č. ú. X., X.: X., Q. XXXXXXX do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 15.8.2008 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu poskytol úver 331,94 Eur, ktorý sa
zaviazal žalovaný uhrádzať v 18 mesačných splátkach po 29,28 Eur, so zmluvnou odmenou 195,04

Eur, ročným úrokom 87,84 %, priemernou RPMN 87,84 %, RPMN 70,61 %, zmluvnou odmenou 154,58
Eur. Podľa údajov MF SR priemerný ročný úrok v auguste 2008 pri úveroch poskytovaných bankami s
dobou splácania od 1-5 rokov je 13,69 %. V úverovej zmluve je dohodnutý ročný úrok 87,84 %. Žalobca
listom z 04.03.2012 vyhlásil zosplatnenie úveru po uplynutí 15 dní od doručenia tohto oznámenia.
Vzhľadom na to, že zo strany žalovaného i vedľajšieho účastníka na strane žalovaného bola vznesená
námietka premlčania uplatneného nároku, súd sa v prvom rade musel vysporiadať s touto námietkou.

Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca ku dňu 04.03.2012 vyhlásil zosplatnenie
poskytnutéhoúveru,atolistomsdátumom04.03.2012,ktorýmvyzvalnazaplatenieomeškanýchsplátok
žalovaného vo výške 87,84 Eur do 15 dní od prevzatia tejto zásielky, ktorú žalovaný prevzal 08.03.2012.
Predmetná žaloba bola doručená 05.05.2014, teda po uplynutí 2 ročnej premlčacej lehoty, lebo sa
aplikuje premlčacia lehota podľa § 107 ods.1 OZ, platná pri vydaní bezdôvodného obohatenia. Súd sa
stotožnil s tvrdením vedľajšieho účastníka, že v danom prípade ide o absolútne neplatný právny úkon

v rozpore s
dobrými mravmi z dôvodu, že v dojednaní zmluvných podmienok úverovej zmluvy je uvedený ročný úrok
87,84 %, ktorý je neprimerane vysoký oproti priemernému úroku bankových úverov v uvedenom období,
ktorý bol v čase uzavretia úverovej zmluvy 13,69 % ročne, teda prevyšuje 6-násobok. Toto dojednanie
je v rozpore s dobrými mravmi, ide o tzv. civilnoprávnu úžeru, keď úver bol poskytnutý pri zneužití tiesne
alebo ľahkovážnosti za neprimerané protiplnenie (úroky a poplatky). S poukazom na ust. § 39 OZ je táto

zmluva absolútne neplatným právnym úkonom, z ktorého nevzniklo žalobcovi právo na plnenie. Podľa
rozsudku Najvyššieho súdu SR z 26.4.2012 sp. zn. 5Cdo 26/2011 je neprimeranou výškou úrokovásadzba dojednaná podľa § 658 OZ, ak podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú, určenú najmä s
prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úrokov a pôžičiek.
Podľa § 457 OZ si účastníci z neplatnej alebo zrušenej zmluvy majú vrátiť každý všetko, čo podľa nej

dostali. Žalobca poskytol žalovanému 1034,66 Eur (331,94 €, 351,36 €, 351,36 €), žalovaný mu uhradil
1075,14 Eur, teda viac ako mu žalobca poskytol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods.
1 O.s.p.. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu súd nepriznal uplatnené trovy konania. Žalovaný si
trovy neuplatnil. Trovy konania žiadal vedľajší účastník na strane žalovaného vo výške 49,28 Eur za 2
úkony podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. 655/2004 Z. z., a to prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie

vo veci po 16,60 Eur, plus režijný paušál 2x8,04 Eur, spolu 16,08 Eur, celkom trovy 49,28 Eur. Tieto
trovy uhradí žalobca priamo na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, JUDr. Jozefovi Kempovi,
advokátovi v Chorvátskom Grobe, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Protirozsudkuokresnéhosúdudalodvolaniežalobca.Uviedol,žeotázkaodplatyzaspotrebiteľskéúvery
a jej obmedzenie bolo z hľadiska vývoja právnej úpravy predmetom výslovnej regulácie od 1.7.2008,

kedy nadobudlo účinnosť nariadenie vlády č. 238/2008 Z. z., ktorým sa vykonávali ustanovenia § 3 ods.
10 a § 11 zákona č. 258/2001 Z. z.. Až následne po zrušení zákona č. 258/2001 Z.z. zákonodarca určil,
že maximálna odplata bude stále regulovaná explicitne a nie všeobecne na základe pravidla o dobrých
mravoch a danú úpravu zaviedol do zákona č. 40/1964 Zb.. V tejto súvislosti žalobca konštatoval,
že otázka odplaty nemá byť posudzovaná podľa odplát bánk, ale podľa osobitnej a výslovnej právnej

úpravy. Pre posúdenie výšky odplaty súd nepoužil príslušnú právnu normu. Z rozsudku ani nie je zrejmé,
na základe akého postupu súd zvolil postup, kedy ust. § 53 ods. 6 OZ vôbec nepoužil. Podľa § 53
ods. 6 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy platilo, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy
je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa Zákona o spotrebiteľských
úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné

úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy. Na základe zmluvy o revolvingovom
úvere bol poskytnutý úver, ktorý má charakter spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 258/2001 Z. z.. Na
základe toho, sa potom v zmysle ustanovenia § 53 ods. 6 OZ malo aplikovať vo veci posúdenia odplaty
za požičanie peňažných prostriedkov ustanovenie § 3 ods. 10 a 11 uvedeného zákona č. 258/2001 Z.z..
Podľa ustanovenia § 3 ods. 10 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku

dňu uzavretia zmluvy, odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú
nariadením vlády. Podľa § 3 ods. 11 uvedeného zákona, ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere v
rozpore s ustanovením ods. 10 v tom, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevyšuje výšku
ustanovenú nariadením vlády, vydaným
podľa ods. 10, je neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto ustanoveniu, ak sa ten, kto je takouto

zmluvou dotknutý neplatnosti dovolá. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z.,
ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru, výška
odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru s výnimkou podľa ods. 2 nesmie prevýšiť sumu, ktorá
zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ
spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa §

7a ods. 2 zákona a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého
priemerupriemernýchhodnôtročnejpercentuálnejmierynákladovapriemernejúrokovejmieryzavšetky
typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej
podľa § 7a ods. 2 zákona. Maximálna výška odplaty za rovnaký spotrebiteľský úver, ak bol poskytnutý
na základe zmluvy o revolvingovom úvere, bola 98,44 %. Je nesporné, že výška odplaty dohodnutá

v zmluve o revolvingovom úvere neprevyšuje tú maximálnu odplatu, akú právna úprava relevantná v
čase uzavretia zmluvy pripúšťala. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom
úvere je v súlade s platnou právnou úpravou. Ak zákon v otázke odplaty výslovne vymedzil určitú
prípustnú hranicu odplaty, potom takto vymedzená hranica nemôže byť negovaná cez právne neurčitý
pojem dobrých mravov. V tejto prejednávanej veci prípad rozporu výšky odplaty za úver podľa zmluvy

o revolvingovom úvere so žiadnym zákonom nenastal a zároveň, vo veci nikto netvrdil a neuplatňoval
námietku neplatnosti dojednania o výške odplaty, hoci podľa § 3 ods. 11 zákona č. 258/2001 Z. z. by sa
vyžadovala. Ďalej v odvolaní žalobca namietal aj priznanie trov vedľajšiemu účastníkovi, ktoré považoval
za neúčelne vynaložené. Navrhuje zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a žalobe vyhovieť. Uplatňuje
si aj náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaný ani vedľajší účastník na jeho strane sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrili.Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa bez zopakovania či doplnenia dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa. Pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia bol odvolací
súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať rozsudok

z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len
vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po
takomto preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací
súd k záveru, že aj keď nie všetky uplatnené odvolacie dôvody sú opodstatnené, je potrebné rozhodnutie
súdu prvého stupňa zrušiť.

Okresný súd správne posúdil zmluvný vzťah účastníkov ako úverovú zmluvu spotrebiteľského
charakteru, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov - 10.000,- Sk. Z hľadiska doby
uzavretia zmluvného vzťahu 15.8.2008, právny vzťah sa riadi zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch.

Podľa § 3 ods. 10, 11 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (účinných v čase uzavretia
zmluvy) odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť
výšku ustanovenú nariadením vlády. Ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ustanovením
odseku 10 v tom, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevyšuje výšku ustanovenú
nariadením vlády vydaným podľa odseku 10, je neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto

ustanoveniu, ak sa ten, kto je takouto zmluvou dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa§1ods.1nar.vl.č.238/2008Z.z.výškaodplatyzaposkytnutiespotrebiteľskéhoúveru,svýnimkou
podľa odseku 2, nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej
percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona, a súčasne nesmie prevýšiť sumu,
ktorá zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej
miery nákladov a priemernej úrokov miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona.

Z citovaných ustanovení zákona i nariadenia vlády vyplýva akou výškou je limitovaná výška úrokov ako
odplaty za poskytnutie úveru ale i to, že ak dohodnutá výška odplaty prevyšuje určený výšku je neplatná
len v rozsahu odporujúcom uvedenej úprave. Zákon nespája prípadné prekročenie výšky právnou
normou limitovanej odplaty s tým, že zmluva o úvere je neplatná, že by veriteľovi nemala byť na úrokoch
(ako odplate za poskytnutie úveru) priznaná žiadna pohľadávka. Tak ako je opakovane zdôrazňované v

právnej praxi relevantným je mať na zreteli to, že úroky a úroky z omeškania sú samostatnými, svojou
podstatou odlišnými nárokmi. Ak súd prvého stupňa privodil záver o neplatnosti celej zmluvy o úvere,
jeho právne posúdenie nezodpovedá uvedeným ustanoveniam zák. č. 258/2001 Z. z..

Ak prvostupňový súd sa pri svojom rozhodovaní vôbec nezaoberal aplikáciou uvedených ustanovení

(§ 3 ods. 10, 11 zák. č. 258/2001 Z.z. a Nariadením vlády SR č. 238/2008 Z.z.) a ani pre potreby ich
realizácie nevykonal dokazovanie, dospel odvolací súd k záveru, že sú splnené podmienky pre zrušenie
rozhodnutia súdu prvého stupňa a vrátenie veci na ďalšie konanie zodpovedajúco ustanoveniu § 221
ods. 1 písm. f), h), ods. 2 O.s.p.. Z hľadiska skutkového záveru i vyvodeného právneho posúdenia
veci je odvolací súd toho názoru, že v súlade so zásadou dvojinštančnosti občianskeho súdneho

konania odvolací súd preskúmava správnosť zistení súdu prvého stupňa a z nich vyvodeného právneho
posúdenia veci, ak pritom dospeje k záveru, že pre správne rozhodnutie sú potrebné také podstatné
skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa neobstaral, prípadne, ktoré obstaral, avšak vzhľadom na
pochybenievprocesnompostupemajúcomzanásledokodňatiemožnostiúčastníkovikonaťpredsúdom
na ne pri rozhodovaní neprihliadal, musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Ak by odvolací súd odoprel účastníkom možnosť prieskumu
správnosti tých skutkových zistení, ktoré neboli v konaní na súde prvého stupňa považované za právne
významné, avšak zo strany odvolacieho súdu by boli posúdené ako rozhodujúce, porušil by uvedenú
zásadu občianskeho súdneho konania (viď aj rozsudok NS SR 3Cdo 26/2008 z 21.1.2009).

Úlohou prvostupňového súdu bude v ďalšom konaní vec opätovne prejednať a aj zmysle vyššie
uvedených názorov odvolacieho súdu po náležitom zistení rozhodujúcich
skutočnosti vo veci opätovne rozhodnúť.Ak pritom dospeje k záveru o prípadnej neprijateľnosti zmluvných podmienok vedúcich k zamietnutiu čo
i len časti žaloby, musí postupovať aj podľa § 153 ods. 4 O.s.p..

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.