Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/1288/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710213064
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6710213064.4

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa P. S., nar. X. X. XXXX, trvale bytom Z. C.
č. X, zastúpeného splnomocneným advokátom JUDr. Namirom Alyasrym PhD., Advokátska kancelária
Nitra, Štúrova 43, proti odporcovi A. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. C. č. XXX, zastúpeného
splnomocnenou advokátkou Mgr. Nikoletou Oktavcovou, Advokátska kancelária Zvolen, Nám. SNP
70/36, o zaplatenie 11.188 EUR s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného

súdu Zvolen, č. k. 6C/127/2010-320 zo dňa 31. 7. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením zaviazal navrhovateľa nahradiť štátu trovy konania v sume 487,20
EUR na príjmový účet Okresného súdu Zvolen do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi z titulu bolestného

a sťaženia spoločenského uplatnenia zaplatenia 11.188 EUR s príslušenstvom. Z dôvodu, že vo
veci bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie, okresný súd uložil navrhovateľovi uznesením č.
k. 6C/127/2010-137 zo dňa 21. 2. 2012 uhradiť preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 400
EUR. Po uskutočnených znaleckých úkonoch priznal okresný súd znalcovi 553,92 EUR z rozpočtových
prostriedkov štátu a následne 133,80 EUR, z ktorých bola časť vo výške 80 EUR vyplatená z preddavku
uhradeného navrhovateľom a zvyšok (v sume 53,8 EUR) z rozpočtových prostriedkov štátu. Celkovo

tak štát z rozpočtových prostriedkov uhradil na znalečné sumu 607,72 EUR (553,92 EUR + 53,8 EUR).
Odporca okrem preddavku na znalečné v sume 80 EUR, ktorá bola použitá čiastočne na úhradu sumy
133,80 EUR, uhradil ešte sumu 120 EUR. Po uzatvorení mimosúdnej dohody a späťvzatí návrhu na
začatiekonanianavrhovateľomokresnýsúduznesenímč.k.6C/127/2010-313zodňa6.2.2014konanie
zatavil. Vzhľadom na to, že k zastaveniu konania došlo po dohode strán o urovnaní sporu po začatí
konania, ako aj na skutočnosť že u navrhovateľa nie sú splnené podmienky pre oslobodenie od súdnych

poplatkov,vznikloštátuvočinavrhovateľoviprávonanáhradutrovkonaniavovýške487,72EUR(607,72
EUR - 120 EUR).
Uznesenie okresného súdu napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním navrhovateľ. Poukázal na
skutočnosť, že celkovo bolo znalcovi v priebehu konania vyplatené znalečné vo výške 687,72 EUR. V
priebehu konania bol navrhovateľ zaviazaný zaplatiť preddavok na znalečné v sume 400 EUR. Uvedené
rozhodnutie je právoplatné, rovnako vykonateľné a navrhovateľ uvedenú sumu po dohode s justičnou

pokladnicou spláca, keď doposiaľ už uhradil 200 EUR (nie 120 EUR ako uvádzal okresný súd vo
svojom rozhodnutí). Následkom citovaného rozhodnutia okresného súdu, ktorým okresný súd zaviazal
navrhovateľa uhradiť štátu trovy vo výške 487,72 EUR, je, že navrhovateľ bude musieť nahradiť trovy
konania nad rozsah priznaného znalečného, a to na základe tohto uznesenia vo výške 487,72 EUR a
na základe uznesenia č. k. 6C/127/2010-137 zo dňa 21. 2. 2012 sumu 400 EUR (z ktorej už uhradil 200
EUR). Celkovo tak bude musieť navrhovateľ uhradiť trovy konania štátu až v sume 887,72 EUR, čo je

viac, ako štát na trovy znaleckého dokazovania plnil. Pokiaľ okresný súd ďalej uviedol, že u navrhovateľa
neexistujú predpoklady oslobodenia od súdnych poplatkov, s týmto tvrdením sa navrhovateľ nestotožnil.V zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov totiž u
navrhovateľa existujú dokonca dva dôvody, pre ktoré je oslobodený od súdnych poplatkov (§ 4 ods.
2 písm. h/ a i/ citovaného zákona). Navyše oslobodenie od súdnych poplatkov odôvodňujú aj jeho

majetkové pomery, keď je invalidným dôchodcom s výškou invalidného dôchodku 190 EUR. V závere
svojho odvolania uviedol, že si uvedomuje, že bola žaloba späťvzatá, avšak dôvodom späťvzatia návrhu
bolo správanie odporcu. Navrhovateľ totiž zobral svoj návrh na začatie konania späť z dôvodu, že
sa s odporcom dohodli na mimosúdnom urovnaní sporu, na základe ktorej dohody uhradil odporca
navrhovateľovi 11.000 EUR. Mal preto za to, že k úhrade zostatku trov štátu by mal byť z hľadiska

spravodlivosti a nesenia následkov svojej trestnej činnosti zaviazaný práve odporca. Vzhľadom na
uvedené navrhol odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu zmeniť a na úhradu trov konania
štátu zaviazať odporcu.
Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a podľa § 214 ods. 1, 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie je potrebné s poukazom na § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušiť a vec vrátiť
okresnému súdu na ďalšie konanie.

Podľa § 148 ods. 1 O. s. p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov

konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Zo zásady stanovenej v § 140 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorej si počas konania každý účastník platí
všetky svoje trovy sám, pripúšťa zákon výnimku. Tá spočíva v tom, že v určitých prípadoch platí
namiesto účastníkov trovy konania štát. Je tomu tak napríklad pri vzniku trov dôkazu, ktoré nie sú kryté

preddavkom. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že v prejednávanom konaní bolo potrebné vykonať
znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, ktoré bolo spojené so vznikom
nákladov v celkovej výške 687,72 EUR. Z citovanej sumy bola v priebehu konania zo strany štátu
uhradená celkom suma 607,72 EUR a suma 80 EUR bola poukázaná zo zálohy zloženej navrhovateľom
na základe uznesenia Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/127/2010-137 zo dňa 21. 2. 2012, ktorým bola

navrhovateľovi uložená povinnosť uhradiť preddavok na znalecké dokazovanie v celkovej výške 400
EUR. Následne v období od vyplatenia znalečného súdnemu znalcovi po zastavenie konania bola zo
strany navrhovateľa poukázaná na úhradu preddavku znaleckého dokazovania ešte suma 120 EUR.
Na základe uvedeného okresný súd správne konštatoval, že štátu vzniklo voči účastníkom konania
právo na náhradu trov konania v celkovej výške 487,72 EUR (607,72 EUR - 120 EUR), keď napriek

skutočnosti, že trovy znaleckého dokazovania predstavovali sumu 687,72 EUR, štát z tejto sumy z
rozpočtových prostriedkov uhradil znalcovi len sumu 607,72 EUR (suma 80 EUR bola uhradená z
preddavku zloženého navrhovateľom), a do právoplatného ukončenia konania navrhovateľ na úhradu
preddavku znaleckého dokazovania uhradil ešte sumu 120 EUR, ktorá bola zúčtovaná na úhradu trov
konania štátu. Na základe uvedeného odvolateľ celkom neodôvodnene okresnému súdu vytýkal, že

tento vychádzal z mylného záveru o tom, že navrhovateľ na úhradu preddavku znaleckého dokazovania
uhradil len sumu 120 EUR, miesto sumy 200 EUR. Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu totiž
jednoznačne vyplýva, že znalečné uhradené znalcovi v celkovej sume 687,72 EUR bolo čiastočne
hradené z preddavkov zložených navrhovateľom vo výške 80 EUR a následne, že suma 120 EUR bola
navrhovateľompoukázanávobdobíodvyplateniaznalečnéhosúdnemuznalcovipozastaveniekonania,

t. j. záver, že navrhovateľ na úhradu preddavku znalečného celkovo uhradil sumu 200 EUR.
Vo všeobecnosti platí, že štát, ktorý v priebehu konania platil nejaké trovy, má právo na ich náhradu voči
účastníkom konania podľa výsledku takéhoto konania. Tento uvádzaný zákonný predpoklad „výsledku
konania“ však nie je totožný zo zákonným predpokladom „úspechu vo veci“, ako sa uvádza napríklad
v ustanovení § 142 ods. 1 alebo v ustanovení § 143 O. s. p. Ustanovenie § 148 O. s. p. preto platí

tak pre konania, v ktorých vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza do úvahy náhrada trov konania (napr.
ust. 142 O. s. p.) a v ktorom majú účastníci prevažne postavenie navrhovateľov a odporcov, ako aj
pre konania v ostatných občianskoprávnych veciach, v ktorých vzhľadom na povahu prejednávaných
vecí nemožno hodnotiť úspech, či neúspech účastníka vo veci. Pokiaľ sa jedná o konania, v ktorých
vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza do úvahy náhrada trov konania, má štát podľa ustanovenia §

148 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov konania len proti tomu účastníkovi konania, ktorého by podľa
výsledkov konania postihovala povinnosť nahradiť trovy konania druhému účastníkovi (k uvedenému
pozri R 34/1979 alebo tiež R 20/1980). Zároveň však platí, že povinnosti nahradiť trovy konania štátu
je úplne alebo čiastočne zbavený ten účastník, u ktorého sú predpoklady na oslobodenie od súdnychpoplatkov. Môže ísť pritom o účastníka, ktorý bol rozhodnutím súdu oslobodený od povinnosti platiť
súdny poplatok, alebo aj o účastníka, ktorý síce rozhodnutím súdu oslobodený od súdnych poplatkov
nebol (napr. preto, že o oslobodenie od súdnych poplatkov nepožiadal), ale súd dospeje k záveru, že

u účastníka sú inak splnené podmienky na takéto oslobodenie. Okolnosť, či konanie je od súdnych
poplatkov vecne oslobodené, prípadne, či je účastník od súdnych poplatkov oslobodený osobne, nie je
pre právo štátu na náhradu trov konania relevantná (k uvedenému pozri napr. Rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 27. mája 2004, sp. zn. 1 Cdo 24/2004 alebo aj Sborník směrnic, uznesení,
rozborů a zhodnocení soudní praxe NS 1965-67, sv. I, str. 129-130).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že pri rozhodovaní o trovách konania štátu si konajúci súd musí v prvom
rade ustáliť, aký bol výsledok konania a u účastníka, ktorému mieni povinnosť nahradiť trovy konania
štátu uložiť, i to, či sú alebo nie sú u neho splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov
podľa § 138 O. s. p.. S poukazom na znenie § 157 ods. 2 a 167 ods. 2 O. s. p., čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako
aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Garcia Ruiz v. Španielsko
z 21. januára 1999, ods. 26), okresný súd pochopiteľne musí závery svojho skúmania dostatočne

odôvodniť tak, aby bolo zrejmé, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Je teda potrebné, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným
spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie
podstatné a právne významné. Podľa názoru odvolacieho súdu však predmetné rozhodnutie okresného

súdu uvedené atribúty nespĺňa. Okresný súd síce v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že
štát má voči účastníkom právo na náhradu trov konania podľa výsledku konania, k tomuto výsledku
však uviedol len, že „k zastaveniu konania došlo po dohode strán a urovnaní sporu po začatí konania“.
Akým výsledkom konania však uvedené zastavenie konania z dôvodu uzatvorenie mimosúdnej dohody
je, však okresný súd neuvádza. Rovnako neuvádza, aký bol obsah tejto mimosúdnej dohody, t. j. či

na základe tejto dohody došlo alebo nedošlo k úhrade uplatňovanej pohľadávky navrhovateľa a ak
áno, tak v akom rozsahu a za akých podmienok. Nakoľko predmetné konanie je klasickým sporovým
konaním, v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza do úvahy náhrada trov konania, má štát podľa
ustanovenia § 148 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov konania len proti tomu účastníkovi konania,
ktorého by podľa výsledkov konania postihovala povinnosť nahradiť trovy konania druhému účastníkovi

(k uvedenému pozri R 34/1979 alebo tiež R 20/1980). V tejto súvislosti je potrebné tak isto okresnému
súdu vytknúť, že zatiaľ čo v uznesení č. k. 6C/127/2010-313 zo dňa 6. 2. 2014, ktorým konanie zastavil,
vyslovil, že nakoľko navrhovateľ vzal svoj návrh späť z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody, vznikol
mu v zmysle § 146 ods. 2 O. s. p. nárok na náhradu trov konania, ktoré konštatovanie by v zmysle
predchádzajúcej vety vylučovalo nárok štátu na náhradu trov konania voči navrhovateľovi, v odvolaním

napadnutom uznesení okresný súd dospel k úplne opačnému názoru a výsledok predmetného konania
vyhodnotil v neprospech navrhovateľa bez toho, aby túto zmenu svojho postoja akýmkoľvek spôsobom
vyhodnotil. Rovnako nedostatočne odôvodnený bol i záver okresného súdu o tom, že u navrhovateľa
neboli splnené predpoklady na oslobodenie do súdnych poplatkov, keď okresný súd uvedený záver
neodôvodnil žiadnym spôsobom. Konštatoval teda iba záver ku ktorému dospel, avšak odôvodnenie

jeho rozhodnutia neobsahuje žiadne vlastné myšlienkové postupy okresného súdu, žiadne hodnotenia,
úvahy, ktoré by účastníkovi konania dali jasnú, právnu korektnú odpoveď na otázku, z akého dôvodu je
súd názoru, že u navrhovateľa predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov splnené nie sú.
Nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je možné považovať za zásah súdu do práva
účastníkov na spravodlivé súdne konanie, preto neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, len odvolaním

napadnuté uznesenie okresného súdu s poukazom na § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie. Po vrátení veci okresný súd znovu preskúma výsledok predmetného konania a vo
vzťahu k účastníkovi (účastníkom), ktorému (ktorým) mieni povinnosť nahradiť trovy konania štátu uložiť,
i to, či sú alebo nie sú u neho (u nich) splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa
§ 138 O. s. p.. Následne vo veci rozhodne v súlade so zákonom a svoje rozhodnutie riadne odôvodní.

Nad rámec potrieb tohto rozhodnutia odvolací súd k odvolacej argumentácii navrhovateľa uvádza, že
uznesenie, ktorým sa podľa ust. § 141 ods. 1 O. s. p. ukladá účastníkovi povinnosť zložiť zálohu
na náklady dôkazu, je síce podkladom pre súdny výkon rozhodnutia, uvedenú zálohu je však možné
vymáhať len do vydania rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. V tomto okamihu musí súd uskutočniť
zúčtovanie záloh, či už dobrovoľne zložených alebo vymožených súdnym výkonom rozhodnutia, a

rozhodnúť tiež podľa ustanovenia § 148 O. s. p., pokiaľ štát sčasti alebo v plnom rozsahu platil náklady
dôkazu (Stanovisko NS SR Cpj 88/1982). Preto boli obavy navrhovateľa, že by musel znášať trovy
konania štátu na základe odvolaním napadnutého uznesenia a rovnako i doplatiť preddavok na znalecké
dokazovanie, od počiatku neopodstatnené.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.