Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. december 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 52C/269/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214216202
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1214216202.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou, v právnej

veci navrhovateľa: P.. Q. N., bytom M. L. XX, C., zast. Advokátska kancelária JUDr. Daniel Urban, s. r.
o. so sídlom Uhrova 18, Bratislava proti odporcom: 1. rade: S. Q., bytom Z. XX, C., 2. rade: B. Q., bytom
Z. XX, C., o zaplatenie 7 000,- Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je v 1. rade p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu 7 000,- Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,15 % ročne zo žalovanej sumy od 21. 05. 2014 až do zaplatenia, ako aj náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 1 768,84 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa a náhradu
iných trov konania vo výške 420,- Eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh navrhovateľa voči odporkyni v 2. rade z a m i e t a .

Odporkyni v 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 30. 06. 2014 domáhala voči odporcom v 1.
a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 7000,- Eur spolu s príslušenstvom titulom vrátenia
pôžičky.

Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ na základe ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke poskytol
odporcom pôžičku vo výške 7000,- Eur. Pôžička bola poskytnutá bankovými prevodmi. Navrhovateľ
previedol v zmysle pokynu odporcov na účet odporkyne v 2. rade dňa 03. 02. 2014 sumu vo
výške 5 000,- Eur dvomi bankovými prevodmi a dňa 04. 02. 2014 sumu 2 000,- Eur. Odporcovia sa
zaviazali, že poskytnutú pôžičku vrátia navrhovateľovi na základe ústnej alebo písomnej výzvy na jej
vrátenie. Vzhľadom na to, že odporcovia na telefonické výzvy zo strany navrhovateľa nereagovali, vyzval
navrhovateľ odporcu v 1. rade na vrátenie dlžnej sumy aj písomne a to listom zo dňa 20. 05. 2014.

Aj napriek tejto skutočnosti odporcovia navrhovateľovi pôžičku dodnes nevrátili. Preto žiada súd, aby
odporcov spoločne a nerozdielne zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 7 000,- Eur spolu s 5,15 %
úrokom z omeškania odo dňa 21. 05. 2014 až do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Súdvovecirozhodolplatobnýmrozkazomč.k.31Ro/1690/2014zodňa 08.09.2014.Vočiplatobnému
rozkazu podal včas odporca v 1. rade odpor, preto bol platobný rozkaz ex lege zrušený a súd vo veci
nariadil pojednávanie.

Odporca v 1. rade v odpore uviedol, že s navrhovateľom žiadna zmluva o pôžičke nikdy nebola
dohodnutá ani písomne, ani ústne. Nejedná sa o pôžičku, ale o vklad jedného účastníka obchodu na
režijné náklady, ktoré mu majú byť vrátené po úspechu celej akcie. Žalovaná suma bola poskytnutána dva ich spoločné obchody, pričom navrhovateľ poskytol peniaze s tým, že po úspešnom zavŕšení
obchodov si túto poskytnutú sumu odpočíta zo zisku. Jeho dcéra nemá žiadnu legitimáciu byť
účastníčkou sporu a o ničom nevie. Nakoľko je disponent účtu jeho dcéry (odporkyne v 2. rade), preto

uviedol navrhovateľovi tento účet.

Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, navrhovateľa, prednesom
odporcu v 1. rade, odporkyne v 2. rade, výzvou na vrátenie pôžičky, bankovými výpismi, potvrdeniami o
platbe, mailovou komunikáciou, ako aj oboznámením sa s obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový

stav:

Z potvrdenia banky zo dňa 29. 09. 2015 o platbe z účtu navrhovateľa vedeného v R. C., B.. K.. č. účtu
K. a z prehľadu platieb za obdobie od 03. 02. 2014 do 04. 02. 2014 z uvedeného účtu vyplýva, že z
neho boli poukázané na účet príjemcu B. Q. dňa 03. 02. 2014 sumy 3000,- Eur a 2 000,- Eur a dňa
04. 02. 2014 suma 2 000,- Eur. Ako detail platby bolo uvedené - pôžička N. pre Q. S..

Z výzvy na vrátenie pôžičky zo dňa 20. 05. 2014 vyplýva, že navrhovateľ písomne žiadal odporcu v
1. rade o vrátenie pôžičky vo výške 7 000,- Eur, ktorú sa zaviazal odporca v 1. rade vrátiť na základe
výzvy na vrátenie. Zároveň odporcu v 1. rade vyzval na vrátenie pôžičky v lehote 10 dní od doručenia
tejto výzvy na uvedený bankový účet. Uviedol, že v prípade, že odporca v 1. rade nezaplatí svoj dlh vo

vyššie uvedenej lehote, bude si veriteľ pohľadávku vymáhať spolu s úrokom z omeškania.

Právny zástupca navrhovateľa v priebehu konania zotrval na návrhu a uviedol že z korešpondencie
SMS správ medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade vyplýva skutočnosť, že navrhovateľ aj takýmto
spôsobom žiadal vrátenie pôžičky od odporcov. Pokiaľ ide o omeškanie, navrhovateľ vyzval písomne

odporcov na vrátenie pôžičky dňa 20. 05. 2014 s lehotou na zaplatenie 10 dní od doručenia tohto listu.
Poukázal však aj na to, že navrhovateľ už predtým vyzval odporcov na vrátenie pôžičky, čo vyplýva
aj z mailovej komunikácie, takže doba omeškania od 21. 05. 2014 je pre odporcov ešte
pozitívna. Odporkyňa v 2. rade má pasívnu vecnú legitimáciu, nebolo preukázané, že odporca v 1. rade
má dispozičné práva k jej účtu. Poukázal na to, že pri prevodoch na účet odporkyne v 2. rade bol v

poznámke uvedený názov pôžička.

Navrhovateľ v priebehu konania uviedol, že s odporcom v 1. rade spolupracovali v rámci obchodnej
činnosti právnickej osoby, ktorej je konateľom a spoločníkom, teda jeho s.r.o. a odporcom v 1.rade, ktorý
sa prezentoval, že je zástupcom nadácie Viesenthal na Slovensku. Mimo týchto obchodných aktivít mu

odporca v 1.rade povedal, že mu chýba asi 10 500,- Eur, aby mal čistý stôl v nadácií Viesethal a žiadal
ho , či by som mu nemohol túto sumu poskytnúť, teda požičať. On uviedol, že určite nie, nemá ani takúto
sumu, avšak naďalej ho presviedčal, aby mu požičal, že za pár dní to vráti. Tak mu nakoniec požičal
sumu 7 000,- Eur. Trvá na tom, že poskytol pôžičku ako fyzická osoba odporcovi v 1. rade ako fyzickej
osobe, nato aby si mohol vyriešil svoje záväzky v rámci nadácie Viesenthal. Bolo to na pár dní a mal

mu túto sumu za pár dní aj vrátiť. Nijako to nesúviselo s ich obchodnými aktivitami. Tak ako to uviedol
odporca v 1. rade v odpore, tieto záležitosti sú riešené zmluvami o úhrade nákladov, ktoré však s touto
pôžičkou nesúvisia. Spôsob odovzdanie peňazí navrhol odporca v 1. rade a to bankovým prevodom
na účet jeho dcéry, tj. odporkyne v 2. rade, čo aj zrealizoval, nakoľko tieto peniaze potreboval rýchlo.
Pri rozhovoroch medzi ním a odporcom v 1.rade o pôžičke bola jedenkrát prítomná jeho manželka.

Požadovanú sumu pôžičky poskytol s tým, že odporca v 1. rade to za pár dní vráti. Prebiehala tam
komunikácia. Nakoniec mu odporca v 1.rade povedal, že to vráti, odvtedy nekomunikuje. Uviedol, že vo
svojich podnikateľských aktivitách podniká vo veľmi veľkých projektoch a každá vec musí byť v poriadku,
tj. keby poskytol finančné prostriedky v rámci podnikateľskej a obchodnej činnosti vo svojej firme, musí
byť k tomu zmluva, objednávka a všetky náležitosti musia byť riadne zaznamenané. Táto pôžička nijako

nie je vedená v účtovníctve jeho firmy, nakoľko nijako nesúvisela s jeho podnikateľskou a obchodnou
činnosťou, ani vo vzťahu k odporcovi v 1.rade. Táto pôžička bola čisto súkromná, a poskytnutá ním
odporcovi v 1.rade. Vyzýval odporcu v 1.rade na vrátenie pôžičky či už ústne, SMS, mailom, telefonicky
a to v čase zhruba mesiac po poskytnutí pôžičky.

Odporca v 1. rade v priebehu konania uviedol, že nenamieta výšku poskytnutej pôžičky od navrhovateľa.
Avšak tieto sumy boli poskytnuté jemu, on ich vybral z účtu aj s nimi disponoval, nakoľko má dispozičné
oprávnenie k účtu v banke, ktorý je vedený na meno jeho dcéry, odporkyne v 2. rade. Namietal tvrdenie
navrhovateľa, že jeho dcéra mala s tým niečo spoločné, žeby sa prípadne zúčastnila nejakých jednanía podobne. Jeho dcéra nemá žiadny súvis s predmetnými finančných prostriedkami, čo mu poskytol
navrhovateľ. Odporkyňa v 2.rade nemá pasívnu legitimáciu, tj. nemá voči nej navrhovateľ žiadne
nároky. Uviedol, že súhlasí s tým, že prostriedky mu navrhovateľ poskytol, aj s tým súhlasí, že mu

ich vráti. Ale nesúhlasí s tým, že mu boli poskytnuté titulom pôžičky, je to zavádzanie, pretože tieto
finančné prostriedky mu poskytol navrhovateľ na úhradu režijných nákladov a sám mu povedal, že mu
budú vrátené tieto prostriedky zo zisku. Ďalej uviedol, že ochotný túto sumu navrhovateľovi vrátiť s
podmienkou, že to nebola pôžička, ale vklad navrhovateľa do obchodu na režijné náklady spojené s
vyriešením účtov. Finančné prostriedky je ochotný vrátiť do konca kalendárneho roku, avšak bez úrokov

a trov.

Odporkyňa v 2. rade v priebehu konania k veci uviedla, že je majiteľkou označeného účtu. Nevie
nič o peniazoch, ktoré tam mal poukázať navrhovateľ. Tento účet používa a vždy používal jej otec
(odporca v 1. rade), ktorý má k nemu dispozičné právo. Ona z neho nevyberá a ani naň nevkladá,
vôbec ho nepoužíva. Výpisy pokiaľ prišli, tak odovzdala otcovi. Vôbec o týchto peniazoch nevie, ani o

otcových obchodoch, nezaujíma ju to a až z tejto žaloby sa dozvedela o tejto sume. Uviedla, že ona
od navrhovateľa titulom pôžičky nikdy žiadnu sumu neobdŕžala. Dosť ju to prekvapilo a nahnevalo. O
otcových obchodoch nič nevie. Po podaní návrhu som sa s otcom o tom rozprávala, otec povedal, že
tam nemá čo figurovať, že to bude riešiť, to je všetko čo jej k tomu povedal. K účtu, ktorý je na jej meno
vedený v banke je banková karta a má ju jej otec, a je pre neho ako pre disponenta. Od založenia účtu

žiadnu kartu nemala. Uviedla, že nebola v žiadnom právnom vzťahu s navrhovateľom.

Podľa § 497 ods. 1 0bčianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv v tomto zákone
upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených( § 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka,
výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

S poukazom na vykonané dokazovanie i a citované ustanovenia zákona súd považuje návrh
navrhovateľa v časti zaplatenia istiny 7000,-.Eur v celom rozsahu voči odporcovi v 1 .rade v celom
rozsahu za dôvodný.

Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že navrhovateľ odporcovi v 1.rade požičal sumu
celkom 7000,- Eur a to prevedením finančných prostriedkov dňa 03. 02. 2015 v sume 3 000,- Eur a 2
000,- Eur a dňa 04. 02. 2015 v sume 2 000,- Eur na účet v banke uvedený odporcom v 1. rade. Tieto
skutočnosti vyplývajú z potvrdenia Tatra banky a.s. zo dňa 29.09.2015 a z výpisu z účtu navrhovateľa zo
dňa 03. 02. 2015 a 04. 02. 2015. Ako vyplýva uvedených listinných dôkazov a aj zo zhodného tvrdenia

navrhovateľa a odporcu v 1. rade tieto finančné prostriedky pre odporcu v 1. rade boli v uvedenej výške
i poskytnuté na účet odporkyne v 2. rade, ktorý navrhovateľovi uviedol odporca v 1. rade, pričom ako
detail platby bolo uvedené - pôžička N. pre S. Q..

Odporca v 1. rade nenamietal výšku navrhovateľom poskytnutej sumy, tvrdil však, že nejde o pôžičku,

ale o poskytnutie finančných prostriedkov na obchodnú činnosť navrhovateľa a odporcu v 1.rade. Túto
skutočnosť t.j. že sa nejedná o pôžičku odporca v 1.rade v konaní nijako nepreukázal, neprodukovalo
tom žiadny relevantný dôkaz. Naopak, aj z výpisu z účtu navrhovateľa už pri poskytnutí predmetných
súm odporcovi v 1.rade, ako aj z výzvy navrhovateľa adresovanej odporcovi v 1.rade, aj z predloženejvzájomnej komunikácie jednoznačne vyplýva skutočnosť, že išlo o pôžičku určenú odporcovi v 1.rade.
Preto súd obranu odporcu v 1.rade, že medzi ním a navrhovateľom nebola uzatvorená ústne zmluva o
pôžičke považuje za nepreukázanú a účelovú. Súd má poukazujúc na vyššie uvedené preukázané, že

medzi navrhovateľom a odporcom vznikol právny vzťah založený ústnou zmluvou o pôžičke, na základe
ktorej navrhovateľ odporcovi v 1. rade poskytol pôžičku vo výške 7000,- Eur na odporcom oznámené
platobné miesto - účet v banke, pričom čas vrátenia pôžičky nebol presne dohodnutý a odporca v 1. rade
mal povinnosť vrátiť pôžičku na základe výzvy navrhovateľa ,ktorý tak urobil výzvou prostredníctvom
vzájomnej sms komunikácie (čl.44) a aj písomnou výzvou zo dňa 20. 05. 2015, pričom uviedol aj lehotu

na plnenie a aj platobné miesto - bankový účet, kde je potrebné dlžnú sumu poukázať.

Súd má preukázané a medzi účastníkmi ani nebolo sporné, že odporca v 1.rade doposiaľ požičané
peniaze v sume 7 000,- Eur navrhovateľovi nevrátil. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku a zaviazal odporcu v 1. rade uhradiť navrhovateľovi sumu 7000,- Eur titulom pôžičky.

Keďže odporca v 1. rade sa so splnením peňažného záväzku dostal do omeškania, zaviazal ho súd
tiež na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Pokiaľ ide o začiatok omeškania odporcu v 1.rade s plnením peňažného dlhu, tak súd
konštatuje,ženavrhovateľpreukázaldoručenieúčinnejvýzvynavráteniepôžičkydlhuvovýške 7000,-
Eur už 11. 03. 2014. Táto skutočnosť vyplýva z predloženej SMS korešpondencie medzi navrhovateľom

a odporcom v1.rade, v ktorej odporca v 1. rade dňa 11. 03. 2014 uviedol navrhovateľovi na jeho výzvu
na vrátenie 7 000,- Eur dňa 11. 03. 2014, že „na budúci týždeň to máte späť“ a ktorú odporca v 1. rade
ničím nespochybnil. Keďže sa odporca v 1. rade dostal s plnením peňažného dlhu voči navrhovateľovi
do omeškania, súd ho zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 5,15 % od 21.
05. 2014 až do zaplatenia.

Súd nárok navrhovateľa voči odporkyni v 2. rade zamietol z nedostatku vecnej aktívnej legitimácie
navrhovateľa na podanie návrhu voči nej a nedostatku pasívnej legitimácie odporkyne v 2. rade v konaní.
Z vykonaného dokazovania je preukázané, že odporkyňa v 2. rade nebola v žiadnom právnom vzťahu
s navrhovateľom a ani s ním neuzatvorila či už ústnu alebo písomnú zmluvu o pôžičke. Navrhovateľ

ani netvrdil, žeby takúto zmluvu o pôžičke s odporkyňou v 2. rade uzatvoril, resp. s ňou vôbec
o požičaní žalovanej sumy hovoril. Tieto skutočnosti jednoznačne vyplývajú z tvrdení samotného
navrhovateľa, ktorý vo svojej výpovedi v konaní uviedol, že trvá na tom, že poskytol pôžičku ako fyzická
osoba odporcovi v 1. rade na pár dní a že spôsob odovzdania peňazí navrhol odporca v 1. rade a
to bankovým prevodom na účet jeho dcéry, čo aj navrhovateľ urobil. Účet odporkyne v 2. rade bol

teda iba medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade dohodnutým platobným miestom na základe
medzi nimi uzatvorenej ústnej zmluvy o pôžičke. Navyše súd poukazuje aj na skutočnosť, že aj z celej
navrhovateľom predloženej písomnej komunikácie vyplýva jednoznačne skutočnosť, že navrhovateľ
vyzýval na vrátenie pôžičky vo výške 7 000,- Eur výlučne odporcu v 1. rade a nikdy nie aj odporkyňu v 2.
rade. Odporca v 1.rade sám uviedol, že finančnými prostriedkami poskytnutými navrhovateľom vo výške

7 000,- Eur reálne disponoval a tieto peniaze výlučne použil iba on, čo navrhovateľ ničím relevantne
nespochybnil. Záverom súd uvádza ,že v konaní nebolo ničím preukázané a sám navrhovateľ to
ani netvrdil, že došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvu o pôžičke medzi navrhovateľom a odporkyňou v 2.
rade. Pôžička je reálny kontrakt a v konaní nebola ani preukázaná skutočnosť, že odporkyňa v 2.rade
aj reálne disponovala s finančnými prostriedkami prevedenými navrhovateľom na jej účet, ku ktorému

mal dispozičné oprávnenia odporca v 1.rade. Preto súd návrh navrhovateľa voči odporkyni v 2.rade v
celom rozsahu ako nepreukázaný zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1, a O.s.p. a v konaní
úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania voči odporcovi v 1.rade , ktoré pozostávajú

z:

a/ Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa, ktoré podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. účinnej ku
dňu vykonania úkonov právnej služby pozostávajú z:

1/ 6 úkonov právnej služby pri hodnote úkonu 237,34 Eur bez DPH, vychádzajúc z hodnoty veci 7000,-
Eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky):
- prevzatie a príprava zastúpenia 20. 06. 2015 (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky),
- písomné podanie na súd 25. 06. 2015- účasť na pojednávaní dňa 03. 06. 2015, 30. 09. 2015, 23. 10. 2015 a 25. 11. 2015 (§ 13a ods.
1 písm. c) vyhlášky),

2/ Režijný paušál - 2x 8,04 a 4 x 8,39 Eur, spolu 49,64 Eur bez DPH (§16 ods. 3 vyhlášky).

Trovy právneho zastúpenia 1 424,4 Eur + 49,64 Eur 1474,04 Eur + DPH 20% spolu 1768,84 Eur.

b/ Uhradený súdny poplatok - 420,- Eur.

Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia a iných trov konania voči odporcovi v 1.
rade podľa ich vyčíslenia zo dňa 03. 12. 2015. Súd náhradu trov právneho zastúpenia upravil tak, že
nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za n účasť na pojednávaní -vyhlásenie rozsudku dňa 16.
12. 2015, nakoľko nejde o úkon právnej služby v zmysle citovanej vyhlášky. Dňa 16. 12. 2015 súd len
verejne vyhlási rozsudok, súd nepojednáva a nevykonávajú sa žiadne úkony právnej pomoci.

O trovách konania odporkyne v 2.rade rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Vo veci úspešná
odporkyňa v 2.rade by mala právo n a náhradu trov konania voči navrhovateľovi, avšak kedže si náhrad
trov konania neuplatnila, súd jej ju nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).