Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4Cb/17/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614202433
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Bajlová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5614202433.7

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci navrhovateľa:
POTIFOB, s.r.o., so sídlom Adyho 43, Malinovo, IČO: 44 811 829, zastúpený V4 Legal, s.r.o., so
sídlom Tvrdého 4, Žilina, IČO: 36 858 820, proti odporcovi: GARANT PARTNER PLUS, s.r.o., so sídlom
Priemyselná 1, Liptovský Mikuláš, IČO: 43 809 731, v konaní o zaplatenie 504 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 252 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 252 eur od 15. 01. 2014 do zaplatenia.
Vo zvyšnej časti sú žalobu z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 17. 03. 2014 sa navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho

zástupcu domáhal, aby súd uložil odporcovi zaplatiť mu 504 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25
% ročne zo sumy 504 eur od 15. 01. 2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil
tým, že navrhovateľ a odporca boli obchodnými partnermi, pričom navrhovateľ zabezpečoval na základe
objednávok odporcu realizáciu odborných školení a seminárov. Dňa 28. 10. 2013 zaslal odporca
navrhovateľovi prostredníctvom emailu objednávku školenia PRINCE2 zameraného na oboznámenie
sa s metodikou projektového riadenia a plánovania, ktorú navrhovateľ potvrdil, čím došlo k uzavretiu

Zmluvy o poskytovaní služieb. Navrhovateľ v dňoch 25. 11. 2013, 28. 11. 2013 a 29. 11. 2013 realizoval
školenie, čím si splnil svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy riadne a včas. Navrhovateľ dňa 04. 12. 2013
vystavil faktúru č. GPP/11/2013 znejúcu na sumu 3.060 eur splatnú 18. 12. 2013, ktorú uhradil odporca
čiastočne vo výške 2.556 eur dňa 14. 01. 2014.

Okresný súd Liptovský Mikuláš vydal vo veci dňa 01. 04. 2014 pod č.k. 8Rob/31/2014-18 platobný

rozkaz, voči ktorému podal odporca včas odpor s odôvodnením, čím došlo k zrušeniu platobného
rozkazu a vo veci bolo nariadené pojednávanie. V podanom odpore odporca uviedol, že z hľadiska
časovej dotácie a dohodnutých termínov bolo školenie vykonané v dňoch 25. a 28. 11. 2013, dvakrát
jeden deň a 29. 11. 2013 1 deň. Dodanie služieb nebolo realizované riadne, pretože z hľadiska kvality
nebolododanévočakávanejkvalite.Odporcanazákladepožiadaviekklientapožadovalodnavrhovateľa
dodať praktické školenie podľa metodiky PRINCE2 v oblasti riadenia projektov pre svojich pracovníkov v

rozsahu dvojdňového školenia. Na základe komunikácie bol rozsah školenia zvýšený o 1 dňa z dôvodu,
aby bol dostatočný priestor na praktické cvičenia. Navrhovateľ sa nijako nepodieľal na odstránení
nekvalitných služieb a odporca musel v záujme požiadavky zákazníka na reklamáciu služieb, svojho
dobrého mena ako vzdelávacej spoločnosti, ktorá poskytuje kvalitné služby dodať zákazníkovi bezplatné
vzdelávacie služby v rozsahu 1 dňa, preto trvajú na neopodstatnenosti požiadavky navrhovateľa.
Navrhovateľ bol upovedomený, že rozsah 504 eur je suma rovnajúca sa ohodnoteniu nekvalitných

služieb, ktoré odporca reklamoval a pre zákazníka zabezpečoval ešte raz pre nekvalitu poskytovaných
služieb navrhovateľom. Poskytovanie vzdelávania je služba zákazníkovi, ktorá predstavuje proces,výsledkomktoréhobymalobyťdosiahnutieželanéhonadobudnutiavedomostiazručnostifrekventantav
rámci danej oblasti vzdelávania. Zákazník v svojich stanoviskách vyjadril, že v danom prípade nedošlo k
dosiahnutiuželanéhostavunapriektomu,želektorjeodborníkomvoblastisystémuPRINCE2atoztoho

dôvodu, že jeho spôsob výkladu nebol v súlade s požiadavkami zákazníka na necertifikované školenie
práve pre svoju zásadnú požiadavku na praktickú stránku školenia. Nie je spravodlivé akceptovať,
aby konečné stanovisko ostalo na jednostrannom posúdení veci iba navrhovateľom, ktorý z pohľadu
ostatných zainteresovaných strán zodpovedá za dodanie služieb v nedostatočnej kvalite a ktoré
zákazník žiadal vyriešiť opakovaným dodaním poldňového praktického nácviku.

Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu,
ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili, súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojich ústnych prednesoch na pojednávaniach ako aj písomných
vyjadreniach doručených súdu, trval na podanej žalobe. Uviedol, že medzi účastníkmi konania bola

uzavretá Zmluva o spolupráci, na základe ktorej si účastníci konania navzájom poskytovali školenia.
Navrhovateľ pre odporcu v oblasti metodiky PRINCE2 a odporca pre navrhovateľa v oblasti metodiky
IPMA. Pre klienta Octigon nebola uzavretá zmluva a tieto školenia metodike PRINCE2 navrhovateľ
dodal pre odporcu v subdodávke. Za školenia v rozsahu dva a pol dňa bola dojednaná odmena vo
výške 3.060 eur vrátane DPH, ktorá nebola uhradená v plnom rozsahu. Zamestnanci zákazníka v

dotazníkoch uvádzali, že niežeby neboli spokojný so školiteľom, ale v podstate nevedeli ani o aké
školenie ide, nakoľko sa domnievali, že ide o školenie certifikované. Ak by zo strany zákazníka bolo
riadne zadané čo chcú, tak navrhovateľ, prípadne jeho školiteľ by boli schopní mu vyhovieť. Zákazník
bol vyzvaný, aby zadal svoju konkrétnu prípadovú štúdiu, nakoniec to nechal na navrhovateľa, aby
použil svoj vzorový príklad. Odporca nebol schopný zadefinovať svoje požiadavky, čo v žiadnom prípade

nemôže byť na ujmu navrhovateľa, ktorý služby poskytol riadne. Navrhovateľ mal pri zadaní zákazky od
odporcu vágne informácie o obsahu a rozsahu školenia. Podmienkou zákazníka, ktorú mal navrhovateľ
od odporcu na začiatku prezentovanú bolo, že navrhovateľ má realizovať necertifikované školenie
PRINCE2-poznaťzákladymetodikyvrozsahudvochdní.Odporcavysloveneponechalnanavrhovateľa
ďalšiu komunikáciu so zákazníkom ohľadne obsahu a rozsahu školenia. Podľa vstupných informácii

bolo dodať školenie PRINCE2, poznať základy metodiky, pretože niektoré ich projekty majú byť podľa
P2 riadené pre 10 osôb, dva dni s tým, že nepotrebujú akreditované školenie, ani certifikáciu. Nebolo
tu požadované konkrétne špecifické školenie na ich prípadovú štúdiu tak ako to prezentuje odporca.
Možno informácia vyplynula v priebehu nejakej komunikácie s lektorom avšak vzhľadom na to, že
koncový zákazník poslal lektorovi tak rozsiahle informácie, tak nakoniec súhlasil, že sa bude realizovať

konečná prípadová štúdia. Odporca tvrdí, že od začiatku zadal navrhovateľovi, aby realizoval konkrétnu
prípadovú štúdiu na reálnom projekte zákazníka. To je však v priamom rozpore s objednávkou služieb
u navrhovateľa. Odporca neinformoval navrhovateľa akým spôsobom má zistiť a zaistiť očakávania
zákazníka bez toho, aby vedel, čo bude predmetom školenia, vopred stanovil cenu resp. požadoval,
aby tá cena bola stanovená na úrovni 800 eur, pretože s týmto zákazníkom mal dlhodobé obchodné

vzťahy a chcel ponúknuť zákazníkovi školenie vo svojich bežných cenách. To však nezodpovedalo
cenotvorbe školení navrhovateľa, ktorý sa snažil vyjsť odporcovi v ústrety a ponúknuť odporcovi a jeho
zákazníkovi školenie v stanovenej cenovej hladine a v kvalite, ktorú odporca u navrhovateľa poznal.
Navrhovateľ bol schopný dodržať cenu školenia preto, že súčasťou školenia nebola certifikovaná skúška
účastníkov školenia a použil svoju štandardnú prípadovú štúdiu. Z komunikácie so zákazníkom vyplýva,

že doručil školiteľovi podklady pre vypracovanie svojej prípadovej štúdie, avšak školiteľ ho neinformoval,
že v takom prípade nemôže byť dodržaná odsúhlasená cena školenia, pretože materiály sú rozsiahle
a spracovanie konkrétnej prípadovej štúdie by znamenalo rozšírenie zadania zákazky. V tomto prípade
odporca sám zaviedol „zvyk“, že navrhovateľ má otázky obsahu školenia komunikovať priamo so
zákazníkom, pokladá navrhovateľ za dostatočné, že podrobnosti obsahu školenia dohodne s konečným

zákazníkom. Nemôže byť teda na škodu navrhovateľa, že odporca si nevykonal spätnú kontrolu u
zákazníka, pretože svojím konaním umožnil, aby bol obsah školenia dohodnutý priamo so zákazníkom.
Nie je bežné, aby pred realizáciou školenia poznal zákazník všetky dokumenty a informácie, ktoré budú
na školení prezentované. Tým by sa v podstate stratila motivácia zákazníka zaplatiť za služby, pretože
školenie by síce mal „odprednášané“, ale všetky materiály by boli známe už pred školením. Základnou

otázkou, ktorú je potrebné vyriešiť je to, či má byť navrhovateľ sankcionovaný za to, že odporca ponechal
obsah školenia na svojvôli svojho zákazníka, ktorému bolo prezentované, že dosiahne viac, ako mohlo
byť za cenu školenia reálne vykonané. Navrhovateľ sám upozornil zákazníka, že školenie v PRINCE2
je natoľko komplexné, že pokiaľ majú byť na školení prezentované teoretické základy metodiky, akoaj príklad, musí byť školenie rozšírené z pôvodných dvoch dní na dva a pol dňa. Výsledky školenia
prezentované zamestnancami zákazníka dokazujú, že zákazník neinformoval svojich zamestnancov, čo
bude predmetom školenia. Ak má byť tento prípad posudzovaný z hľadiska porušenia štandardov kvality,

je potrebné uviesť, že navrhovateľ dodal školenie v rozsahu, ktorý nenarúša komplexnosť metodiky
PRINCE2 a teda účastníci mali možnosť získať kompletné informácie, čo znamená táto metodika a
podľa svojho najlepšieho uváženia doporučil zákazníkovi obsah a rozsahu školenia. Keďže navrhovateľ
je subjektom oprávneným vydávať certifikáty zo školení PRINCE2, je jasné, že štandardy kvality školení
sú dané akreditáciami jeho školiteľov, ktoré prezentoval aj počas súdneho sporu. V tomto prípade sa

vyslovene jedná o nezvládnutie procesu objednávky a zákazníka odporcu samotným odporcom, ktorý
sa teraz snaží o prenesenie zodpovednosti za neštandardne stanovené podmienky objednávky na
navrhovateľa. V prípade, ak by účastníci školenia priamo vyslovili záver, že školenie im neprinieslo
žiadne informácie, alebo školiteľ bol nekompetentný prednášať túto metodiku, v takom prípade by
navrhovateľ svoje pochybenie uznal. Nemožno od navrhovateľa žiadať, aby prevzal zodpovednosť za to,
že zákazník odporcu ani nevie prečo služby reklamoval a odvolával sa len na všeobecné konštatovanie,

že podľa neho nebola dodržaná kvalita resp. neboli splnené očakávania. Zákazník nevedel čo chcel,
aby sa jeho zamestnanci na školení naučili a čo očakáva, že si zo školenia odnesú. Odporca uznal
reklamáciu zákazníka bez toho, aby zistil reálne dôvody na reklamáciu služieb. Preto navrhovateľ nemá
dôvod uznávať akékoľvek reklamácie svojich služieb, pretože si nie je vedomý akýchkoľvek porušení
svojich povinností vykonať školenie v dohodnutom termíne, čase a rozsahu.

Štatutárni zástupcovia navrhovateľa uviedli, že ich spoločnosť vykonáva školenia v oblasti PRINCE
2. Majú certifikáty, akreditáciu Ministerstva školstva SR a Ministerstva vnútra ČR. Školenie malo byť
prispôsobené na špecifické požiadavky zákazníka. Odmena vo výške 3.060 eur bola dojednaná za
dva a pol dňa školenia. Školenia pre zákazníka Octigon uskutočnil p. Z., ktorý s nimi spolupracuje na

základe sprostredkovateľskej zmluvy. Boli si vedomí toho, že zákazník nechce mať školenie ohľadne
metodiky, ale aj ohľadne praktických cvičení. Snažili sa prispôsobiť ich požiadavkám. Preto ich p. Z.
kontaktoval emailom, aby uviedli projektovú štúdiu na ktorú chcú uskutočniť praktickú časť cvičení. Bolo
to zhruba dva týždne pred kurzom. Konateľ spoločnosti Octigon p. S. im oznámil, že môže vykonať
odbornú prax aj z ich prípadovej štúdie. Domnievajú sa, že tomu tak bolo z dôvodu ochrany obchodného

tajomstva. Oni tvrdia, že z ich strany bolo školenie urobené riadne. Zákazník nechcel certifikát, preto aj
tá cena vyšla lacnejšie. Školenia sa zúčastnilo 9 osôb. Predmetné školenie očistili od cvičných otázok,
od certifikačnej skúšky, stiahli to na dva a pol dňa a súčasťou metodiky boli praktické príklady. Vedeli,
že zákazník robí projekty EÚ, ale to je veľmi široký pojem. Vstúpili do rokovania s p. S.. Keďže ten
nesúhlasil s inou projektovou štúdiou ako so štandardnou, nebol dôvod o tejto skutočnosti informovať

odporcu. Školenie vykonali podľa ich najlepšieho vedomia a svedomia s lektorom v termíne, ktorý bol
dohodnutý. Štatutárneho zástupcu zákazníka bolo problematické zastihnúť, tento sľúbil, že sa školenia
zúčastní, hoci sa ho nezúčastnil. Pre zákazníka urobili prípadovú štúdiu „organizovanie medzinárodnej
konferencie o projektovom riadení“, ktorej úroveň považujú za primeranú znalostiam účastníkov o
veciach, ktoré sa mali na prípadovej štúdii demonštrovať. Prípadovú štúdiu vybrali v súvislosti so

zadaním, ktoré znelo „Základné vstupné školenie metodiky PRINCE2“.

Štatutárni zástupcovia odporcu žiadali žalobu zamietnuť. Uviedli, že medzi účastníkmi konania bola
uzavretá sprostredkovateľská rámcová zmluva s tým, že navrhovateľ pre nich uskutočňoval školenia
metodiky PRINCE2 a oni pre nich IPMA. Cieľom spolupráce bolo vzájomne sa dopĺňať. V konkrétnom

prípade nebola uzavretá zmluva, mali iba objednávku na školenie. Museli reagovať na špecifické
požiadavky klienta, upravili školenie z dvojdňového na dva a pol dňové. Zákazník chcel necertifikované
dvojdňové školenie, následným rokovaním sa dohodlo necertifikované dva a pol dňové školenie
čomu zodpovedala aj medzi nimi a zákazníkom dojednaná výška odmeny. Komunikácia bežala medzi
štatutárom navrhovateľa a zákazníkom, potom medzi ich lektorom a zákazníkom. Ako vyplýva z

dotazníkov spokojnosti, boli tu výhrady k pedagogickým zručnostiam školiteľa navrhovateľa. Následne
sa o tom rozprávali s predsedom predstavenstva spoločnosti Octigon p. S.. Spoločnosť Octigon je
ich dlhoročný zákazník a keďže sa jedná aj o ich dobré meno, dohodli sa, že zákazníkovi dodajú
poldňové školenie navyše. Je pravdou, že im navrhovateľ ponúkol poldňové školenie, ale za odplatu
845 eur bez DPH. Navrhovateľ mal vedomosť o tom, že v rámci subdodávky sa prípadová štúdia bude

týkať projektov EÚ. Nemohli tu dať konkrétny typ projektu EÚ, mohli si vybrať na internete rozličné
zadania, nie im dať prípadovú štúdiu maľovaním miestnosti. Nové školenie pre nich realizovala firma
INBOX SK, ktorú uvedenú sumu 600 eur tejto spoločnosti uhradili, nevedia sa vyjadriť aká bola ich
prípadová štúdia, ani či táto firma druhá firma uskutočnila prípadovú štúdiu na projekty EÚ. Tohtonového školenia sa zúčastnili tie isté pracovníčky zákazníka ako pôvodného školenia s výnimkou L..
A.. U.. Aj v tomto prípade konkrétne podrobnosti seminára dohadoval štatutár firmy Octigon p. S. s
predstaviteľom spoločnosti INBOX SK. Aj v prvom, aj v druhom prípade nešlo o konkrétny typ prípadovej

štúdie, ale o náročnosť použitej prípadovej štúdie. Navrhovateľ použil takú prípadovú štúdiu, že si ju
zamestnanci nevedeli pripodobniť k svojim problémom, k svojim projektom EÚ. Svedomie a vedomie
navrhovateľa sa ťažko vyčísluje, ale to, či je pre zákazníka školenie prínosné a užitočné to sa vyčísliť dá.
Zákazník očakával vyššiu náročnosť vzhľadom na problémy, ktoré v týchto projektoch riešia, pretože si
zadefinovali požiadavku na školenie na špecifické projekty. Prípadovú štúdiu, ktorú navrhovateľ použil,

oni neodsúhlasovali, podľa nich ju nevidel ani p. S.. Prípadová štúdia, ktorú použil navrhovateľ, je
pre ľudí, ktorí ešte projekty neriadili alebo riadia projekty malé, jedná sa o prípadovú štúdiu najnižšej
úrovne. Nie je pravda, že by komunikácia zo strany zákazníka viazla. Aj oni realizujú školenie, ale vždy
prípadovú štúdiu prispôsobia tomu kto je zákazník. Navrhovateľ mal vedomosť o tom, že spoločnosť
Octigon sa zameriava na projekty EÚ. Oni prípadové štúdie navrhovateľa nepoznajú. Odporca ponechal
ďalšiu komunikáciu na navrhovateľa a lektorovi za presne stanovených podmienok: navrhovateľ mal

komunikáciu so zákazníkom realizovať do týždňa, mal podľa nej bližšie konkretizovať svoje podmienky
spolupráce, na základe výsledku mal odoslať odporcovi svoj návrh, konečnú dohodu so zákazníkom
mohol robiť len odporca. Navrhovateľ ako subdodávateľ nemal oprávnenie odchýliť sa od zadania bez
toho, aby to komunikoval s odporcom ako dodávateľom a získal od neho súhlas na navrhovanú zmenu.
Všeobecným predpokladom odporcu bolo, že navrhovateľ bude dodržiavať štandardy kvality podľa

normy ISO 9001, pretože navrhovateľ, odporca, aj konečný zákazník sú certifikovaní podľa normy ISO
9001. Odporca ako dodávateľ zadal navrhovateľovi ako subdodávateľovi základné parametre týkajúce
sa produktu a jeho dodávania vo svojom zadaní. Cenovú ponuku predložil navrhovateľ odporcovi v rámci
výberového konania, v ktorom sa odporca ako zmluvný partner obrátil priamo na navrhovateľa, či prijme
možnosť dodať ako subdodávateľ školenie PRINCE2 pre potreby zákazníka odporcu. Cenovú ponuku

predložil navrhovateľ odporcovi ako prejav slobodnej vôle a neobmedzoval ju žiadnymi podmienkami. V
súlade s cenovou ponukou, ktorú navrhovateľ predložil odporcovi, urobil odporca ponuku pre zákazníka,
ktorý ju následne prijal. Tým boli pravidlá spolupráce a cena dohodnuté. Navrhovateľ porušil pravidlá i
zaužívaný zvyk tým, že odporcovi nekomunikoval svoje stanoviská, ktoré lektor prezentoval zákazníkovi
a ktoré boli v rozpore so zadaním a cenovou dohodou. Lektor komunikoval nové podmienky priamo

zákazníkovi. Odporca nemal možnosť urobiť kontrolu, čo konkrétne bude predmetom prípadovej štúdie
v zmysle všeobecne uplatňovanej zásady vo vzdelávaní. Štúdia nezodpovedala náročnosti projektov,
ktoré zákazník a jeho zamestnanci bežne v praxi realizujú a ktoré mal zmluvný lektor subdodávateľa k
dispozícii,abyznejmoholrozpoznaťpotrebyzákazníka.Navrhovateľnemalprávoinformovaťzákazníka
o potrebe navýšenia ceny po tom, čo cenu dohodol s odporcom a odporca zákazníkom bez toho, že

by o tomto zámere informoval odporcu, ktorý mal so zákazníkom dohodnuté podmienky. Zákazník sa
priamo nevyjadroval k navýšeniu ceny. Tvrdenie odporcu, že zákazník nevedel čo bude predmetom
štandardnej prípadovej štúdie, je pravdivé. Navrhovateľ po celý čas odporcovi komunikoval, že rozumie
tomu, že v tejto zákazke sa bude zameriavať na špecifické potreby zákazníka a neinformoval odporcu,
že použije štandardnú akreditovanú prípadovú štúdiu. Navrhovateľ nekomunikoval odporcovi svoj zámer

nedodržať štandardy zákazky. Neoprávneným získaním súhlasu zákazníka nebola zrušená požiadavka
a to naplniť špecifické potreby zákazníka, čo sa prejavilo v reklamácii zákazníka. Túto reklamáciu
odporcu nevybavoval navrhovateľ s ohľadom na štandardy riadenia kvality ISO 9001. P. S. neodsúhlasil
prípadovú štúdiu, pretože v súlade s odôvodnením navrhovateľa ju nemohol mať k dispozícii. Odporca
nikdy nepožadoval také konanie navrhovateľa, ktoré by viedlo k narušeniu komplexnosti metodiky

PRINCE2. Odporca si overil reálne dôvody na reklamáciu služieb. Predmetom reklamácie bolo pol
dňa praktických cvičení a suma, ktorú si vyfakturoval navrhovateľ napriek tomu, že školenie nebolo
odporcomprevzaté,pretožejehokvalitabolanamietanáanačas1deňpraktickýmcvičenímbolapodaná
reklamácia. Nárokovaná zľava predstavuje hodnotu, ktorú si navrhovateľ neoprávnene vyfakturoval pred
vyriešením reklamácie, bolo potrebné uvedenú časť školenia opakovať, čo navrhovateľ odmietol, preto

odporca realizoval opravu dodanej služby prostredníctvom inej firmy.

Svedok A.. O. Z. uviedol, že je s navrhovateľom v obchodnom vzťahu na základe Zmluvy o spolupráci.
Je certifikovaný manažér PRINCE2 od roku 2011 a akreditovaným trénerom od jesene roku 2013. Bol
požiadaný p. P., aby sa nakontaktoval na p. S., spočiatku sa mu s ním nepodarilo nadviazať kontakt.

Neskôr mu ponúkol nad rozsah dva a pol dňového školenia upraviť prípadovú štúdiu na podmienky
spoločnosti,aletotop.S.neakceptovalasúhlasilstým,žesaurobíštandardnéškoleniesichprípadovou
štúdiou. Preto použil štandardnú prípadovú štúdiu. On mu povedal, že sa jedná o nadprácu s tým, že
potom musí byť aj navyše zaplatená a s týmto p. S. nesúhlasil. On vedel, že sa špecifikuje na projektyEÚ. Podľa jeho názoru sa nedá urobiť prípadová štúdia na projekty EÚ vo všeobecnosti. Je pravdou, že
účastníci školenia mu naznačili, že by chceli prípadovú štúdiu ohľadne projektov EÚ. On im ale povedal,
že z ich strany bola takáto ponuka, ktorá nebola akceptovaná. Iné závažnejšie výhrady nezaregistroval.

Projektová štúdia, ktorú použil, sa týka organizovania konferencie o projektovom riadení. On mal od
navrhovateľa vedomosť o tom, že zákazník chce upraviť školenie na svoje podmienky. On nemá
praktické skúsenosti s projektmi EÚ podľa PRINCE2. Vedel o tom, že pre zákazníka sa bude robiť
špecifické školenie. Na to ich upozornil, že si to vyžaduje práca naviac a samozrejme aj nacenenie.
Informoval navrhovateľa, že potrebné pre naštudovanie si projektov EÚ pre účely projektovej štúdie

urobiť prácu naviac a urobiť to. S odporcom nekomunikoval.

Svedok F. S., predseda predstavenstva spoločnosti Octigon a.s., prostredníctvom dožiadaného súdu
uviedol, že u odporcu si objednali vzdelávacie služby, ktoré sa týkali projektového riadenia, konkrétne
program metodológie PRINCE 2. V prvom rade komunikoval s odporcom, vyjasnili si spôsob školenia.
P. S. posunul emailový a telefónny kontakt na svedka a on komunikoval s ich spoločnosťou s p. P. a s

p. Z.. Neboli spokojní s dodanými službami, nakoľko po skončení školenia si robia prieskum spokojnosti
u zamestnancov. Vyjadrili menšiu nespokojnosť s celým školením, že sa viedlo učebnicovo, že čakali
väčšiu integráciu do praxe a s jednou časťou školenia, čo malo byť praktický príklad využitia metodológie
v praxi. On ešte pred školením posielal materiál p. Z., ktorý viedol školenie, aby mal predstavu o
tom čomu sa ich firma venuje. Z toho príkladu bolo zrejmé, že ide o široké a náročné projekty. Po

školení oslovil odporcu, bolo im ponúknuté, že zdarma im bude možné poskytnúť náhradné školenie
s iným školiteľom. Následne ich zamestnanci s týmto školiteľom boli spokojný. Projektový dokument
posielal emailom p. Z., ktorý mu oznámil, že to nevie zahrnúť do školenia v takej miere, v akej si
to predstavovali. Príklad, ktorý bol predmetom praktickej výuky, bol príliš jednoduchý, nemal žiadne
praktické využitie, nejedná sa len o jeho pocit, ale ide o názory všetkých zamestnancov. Svoju predstavu

dali spoločnosti odporcu, ostatné už neovplyvňovali kto to bude vykonávať. Požiadavky boli také, aby
sa vyškolilo 10 zamestnancov, ktorí budú vykonávať tento projekt, aby boli oboznámení s problematikou
metodiky PRINCE2. Ďalšou požiadavkou bolo, že nepožadovali certifikované školenie. Požadovali,
aby sa zamestnanci oboznámili a dokázali pracovať s touto metodológiou v konkrétnych projektoch.
Zamestnanci poskytli také isté informácie ako zadávateľovi, vedeli, že idú na školenie, kde sa naučia

základy PRINCE2, boli informovaní, že tu nebude ich konkrétny projekt, ale bude to projekt, ktorý vybral
dodávateľ školenia. Projekt, ktorý vybral dodávateľ bol mimo ich problematiky a na základe toho došlo
k rozporu. On osobne sa školenia nezúčastnil, len odpísal, že sa zastaví pozrieť ako školenie prebieha.
On má vyšší certifikát od tohto školenia. Nemá informácie, že by zamestnanci odbiehali zo školenia,
školenie prebiehalo v ich priestoroch. P. Z. nedal spätnú väzbu, že by boli podobné problémy, ktoré sa

mali riešiť. Problém bol v tom, že bo bolo podávané strojovo. V ich záujme nebolo, aby ľudia len prešli
týmto školením, ale aby sa na tomto školení aj niečo naučili. Požiadavky zadali telefonicky emailom p.
S., následne s p. P. telefonicky a s p. Z. telefonicky a emailom. V poslednej fáze prípravy tohto školenia
komunikoval len s navrhovateľom. P. Z. poskytol ich projektový dokument, tento si p. Z. prezrel, našiel
v ňom rozpory, uviedol, že s takýmto nebude možné súhlasiť v tomto školení ako príklad, nakoľko na

to potreboval viac času. On s týmto súhlasil, ale boli očakávania, že príklad nebude až tak mimo ich
očakávania a niektoré aspekty tohto projektu preberie s ľuďmi v rámci školenia, avšak nestalo sa tak. P.
Z. reagoval tak, že nebolo možné zahrnúť danú prípadovú štúdiu do tohto školenia. Uviedol, že by to bolo
finančne a časovo náročné ak by použili ich príklad, ale to už s ním nijako nekomunikoval, nechal to na
jeho uvážení. Reklamáciu uskutočnili telefonickou aj emailovou formou u odporcu. Navrhovateľ sa voči

ich reklamácii vyjadril záporne. Dodávateľ reklamáciu uznal, bolo to realizované náhradným školením
v rozsahu pol dňa s iným školiteľom. On sa školenia nezúčastnil. On nevidel projektovú štúdiu, ktorá
mala byť prezentovaná na školení, odporca ho nesplnomocnil priamo aby rokoval s navrhovateľom o
cene. Tým, že zaslal ich príklad žiadal o prispôsobenie ich projektom, ale z hľadiska finančnej a časovej
náročnosti akceptoval štandardnú štúdiu. On nešpecifikoval nijakým spôsobom požiadavky na lektora.

S navrhovateľom rokoval za účelom dohodnutia si detailov daného školenia. On požiadavky dopredu
nedáva, ale očakáva, že to bude riešiť dodávateľ školník, ktorý posúdi, či to bude vyhovujúci príklad
alebonie.Prípadováštúdianemuselabyťcertifikovaná,pokiaľsatýkakomplexnostiočakávaliprimeranú
prípadovú štúdiu aspoň približne.
Okrem výsluchu svedkov a účastníkov konania súd v rámci vykonaného dokazovania oboznámil sa s

obsahomlistínzaloženýchvspiseatoemailovoukomunikácioumedziúčastníkmikonaniaazákazníkom
- spoločnosťou Octigon, a.s. (č.l. 149 a nasl. spisu), s prezenčnou listinou zo dňa 25. 11. 2013,
28. 11. 2013 a 29. 11. 2013 (č.l. 69 spisu), zhodnotiacimi dotazníkmi školenia Základy PRINCE2
(č.l. 70-85 spisu), dokladmi ohľadne vzdelania, certifikátov a akreditácii svedka A.. O. Z. (č.l. 86-94spisu), s certifikátmi navrhovateľa (č.l. 95-98 spisu), s potvrdením o akreditácii vzdelávacieho programu
Ministerstva školstva SR a rozhodnutím o akreditácii Ministerstva vnútra ČR na navrhovateľa (č.l. 99
-100 spisu), s faktúrou INBOX SK č. 2014012 (č.l. 162 spisu), s hodnotiacimi dotazníkmi INBOX SK (č.l.

163-179 spisu), s obsahom ostatných listín založených v spise.
Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd zistil tento skutkový stav:
Súd mal preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá Rámcová zmluva o spolupráci,
na základe ktorej navrhovateľ pre odporcu poskytoval školenia metodiky PRINCE2 a odporca pre
navrhovateľa v metodike IPMA. Na základe písomnej objednávky (formou emailu - č.l. 149 spisu)

si odporca u navrhovateľa objednal školenie PRINCE2 - „poznať základy metodiky pre zákazníka -
spoločnosť Octigon, a.s., pretože niektoré ich projekty majú byť podľa P2 riadené pre cca 10 osôb,
v rozsahu dvoch dní s tým, že zákazník nepotrebuje akreditované školenie, ani certifikáciu. Predseda
predstavenstva p. S. súhlasí s priamo komunikáciou s lektorom, aby navrhovateľ zistil ich očakávania
a reálne potreby“. Zároveň odporca navrhovateľa vyzval, aby budúci týždeň zákazníka kontaktoval a
podľa dohovoru mu zaslal doporučenú dĺžku, obsah a ich cenu školenia s tým, že výslednú ponuku zašle

GPP (odporca). Jedná sa o emailovú objednávku zo dňa 18. 10. 2013, ktorá zo strany navrhovateľa
bola akceptovaná s tým, že následnou emailovou a telefonickou komunikáciou bolo dojednané školenie
v rozsahu dva a pol dňa v termíne 25, 28 a 29. 11. 2013 tak, aby sa do školenia vmestil praktický
nácvik (č.l. 152 spisu). Uvedené školenie zo základov PRINCE 2 za navrhovateľa viedol lektor A.. O.
Z., MBA. Uvedenému školeniu predchádzala emailová komunikácia medzi predsedom predstavenstva

spoločnostiOctigon,a.s.p.S.alektoromA..Z.. Emailomzodňa08.11.2013lektorkontaktovalp.S.,aby
prebrali niektoré aspekty školenia, hlavne prípadovú štúdiu na ktorej budú účastníci školenia pracovať
(č.l. 154 rub spisu), na ktorý email reagoval p. S. dňa 11. 11. 2013 a zaslal lektorovi podklady emailom zo
dňa 18. 11. 2013. Lektor oznámil p. S., že si pozrel dokumentáciu, „je robená podľa metodiky PRINCE2,
aj keď je tam pár menších nejasností, ktoré by bolo možné doladiť“. Zároveň mu oznámil, že ak by chceli

školenie zamerať na ich projekt „znamenalo by to vzhľadom na jeho rozsiahlosť dosť práce naviac, aj
vyššiu časovú dotáciu, čím by zjavne stúpla cena“. Zároveň ho vyzval, „či súhlasí s tým, že prípadovú
štúdiu by urobili na projektoch firmy navrhovateľa s tým, že ak budú nejaké otázky k ich projektu, môžu sa
o tom porozprávať, ale špeciálnu prípadovú štúdiu k tomu robiť nebude“ (č.l. 155 spisu). Emailom zo dňa
18. 11. 2013 návrh lektora predseda predstavenstva spoločnosti Octigon, a.s. akceptoval v znení „OK

súhlasím...“.porealizáciiškolenianavrhovateľodporcovivystavilfaktúruč.GPP/11/2013nasumu3.060
eur, ktorá bola splatná 18. 12. 2013 a zo strany odporcu uhradená čiastočne vo výške 2.556 eur dňa 14.
01. 2014 a dňa 03. 02. 2014 odporca uhradil navrhovateľovi aj príslušné zákonné úroky z omeškania
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.060 eur od 19. 12. 2013 do 14. 01. 2014 vo výške 20,16 eur, ktoré
skutočnosti medzi účastníkmi neboli sporné (§ 120 ods. 3 O.s.p.). Zároveň medzi účastníkmi prebiehala

rozsiahla emailová komunikácia (č.l. 26 - 32 spisu), ktorým odporca u navrhovateľa reklamoval dodané
služby a zároveň tak urobil písomne listom zo dňa 23. 12. 2013 a 30. 01. 2014 (č.l. 33-37 spisu).
Vady služieb, ktoré odporca vytýkal, boli: absencia interaktívnej komunikácie, príklady ktoré školiteľ
uvádzal za objasnenie konkrétnej časti prednášky, boli pre nich príliš jednoduché, z čoho nevedeli úplne
presne prepojiť poznatky zo školenia s ich praxou, prípadová štúdia bola úplne od veci, podklady neboli

prispôsobené pracovnému zameraniu klienta, materiály boli neprehľadné a tie, ktoré školiteľ prednášal
neboli poskytnuté, málo praktických cvičení, priveľa teórie. Zároveň odporca vyzval navrhovateľa na
dodanie bezplatného jedného dňa školenia navyše, prípadne znížiť cenu školenia o jeden školiaci
deň (č.l. 129 spisu). Nakoľko dodávateľ t.j. navrhovateľ reklamáciu odporcu (objednávateľa) neuznal,
odporca dodal zákazníkovi náhradné školenie prostredníctvom spoločnosti INBOX SK, ktoré školenie sa

uskutočnilo dňa 12. 02. 2014 (č.l. 163 spisu) a ktorého sa zúčastnili zamestnanci zákazníka (s výnimkou
p. L.. U.). Spoločnosť INBOX SK odporcovi vystavila faktúru č 2014012 na sumu 600 eur, ktorá bola
splatná 23. 02. 2014. Podanou žalobou sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 504 eur t.j. je vo výške
odporcom vyčíslenej zľavy za vady dodaných služieb.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi

podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.
Podľa § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je
rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku

alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je
povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Obchodného zákonníka Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe I. Y. N. 1)
platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych
bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka
omeškania.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd žalobe navrhovateľa vyhovel čiastočne, nakoľko

v časti uvedenej vo výrokovej časti tohto rozsudku mal za preukázanú jej dôvodnosť. Súd mal za
preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o spolupráci, keď na základe písomnej
objednávky odporcu, ktorú navrhovateľ akceptoval, sa navrhovateľ zaviazal dodať pre zákazníka
odporcu školenie v oblasti Základy metodiky PRINCE2, t.j. formou subdodávky. Podanou žalobou sa
navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 504 eur t.j. vo výške odporcom uplatneného nároku na zľavu za
dodané služby.

Každá zmluvná strana má právo na dodanie služby, ktorá nemá vady (je bez vád). Vada znamená
porušeniepovinnostivyplývajúcejzozmluvyavprípadezodpovednostizavadyjetástrana,ktorádodala
vadnú službu, povinná strpieť následky porušenia svojich zmluvných povinností.
Z ustanovení Obchodného zákonníka, upravujúcich nároky z vád pri porušení zmluvy vyplýva, že
ak objednávateľ uplatní včas vady a nárok na odstránenie vád opravou v poskytnutej primeranej

dodatočnej lehote a zhotoviteľ tieto vady neodstráni, resp. oznámi objednávateľovi, že ich neodstráni
v tejto lehote, môže objednávateľ uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny. Podmienkou uplatnenia tohto
nároku je: 1./ existencia vád, 2./ ich včasné uplatnenie, 3./ zodpovednosť zhotoviteľa za vady, 4./
neodstránenievádzhotoviteľomvposkytnutejprimeranejdodatočnejlehote.Zastanovenýchpodmienok
môže objednávateľ uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny pri podstatnom i nepodstatnom porušení

zmluvy. Obchodný zákonník striktne neupravuje spôsob, akým tak má objednávateľ urobiť. Musí tak
však urobiť preukázateľným spôsobom. Môže tak urobiť aj spôsobom upraveným v § 439 ods. 2 ObZ.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. 9. 2010, sp. zn. 1 Co 3/2009)
Výsluchomúčastníkovkonania,svedkap.S.,pooboznámenísasemailovoukomunikáciouadotazníkmi
spokojnosti zamestnancov spoločnosti Octigon, a.s. súd dospel k záveru, že navrhovateľom dodané

služby vykazovali vady. Navrhovateľ mal vedomosť o tom, že zákazník odporcu mal špecifické
požiadavky na praktickú stránku školenia, nakoľko realizuje grantové projekty a niektoré ich projekty
majú byť podľa metodiky PRINCE2 riadené. Navrhovateľom použitá prípadová štúdia vzhľadom na
svoju náročnosť nezodpovedala potrebám zákazníka. Pretože cieľom školenia bolo získanie nových
vedomostí, prípadne aj praktických zručností, zákazník zaslal emailom lektorovi navrhovateľa podklady

k školeniu na potreby a podmienky ich spoločnosti a nimi riadených projektov. Lektor navrhovateľa
oznámil zákazníkovi, že nimi požadovaná prípadová štúdia na podmienky ich spoločnosti, bude nad
rozsah dojednaného dva a pol dňového školenia, bude si vyžadovať prácu naviac a tomu zodpovedá
aj nové nacenenie. Uvedená požiadavka je pritom v rozpore s predmetom Zmluvy o dodávke školenia,
na ktorú sa navrhovateľ zaviazal. Navrhovateľ si porušil svoj zmluvný záväzok, pretože sa akceptáciou

písomnej objednávky zaviazal oznámiť odporcovi obsah so zákazníkom dojednaného školenia, pretože
výslednú ponuku mal zákazníkovi oznámiť odporca ako dodávateľ, nie navrhovateľ ako subdodávateľ.
Navrhovateľ pritom nebol v zmluvnom vzťahu so zákazníkom, ale so spoločnosťou odporcu.
Odporca si u navrhovateľa včas uplatnil nárok na zľavu dodaných služieb, ako to vyplýva z emailovej
komunikácii - štyri dni po realizácii školenia, zároveň si nárok zo zodpovednosti za vady dodaných

služieb uplatnil riadne (výzva na dodanie náhradného školenia). Nakoľko navrhovateľ vady v dodatočne
poskytnutej primeranej lehote neodstránil, dodanie náhradného školenia zákazníkovi odporca realizoval
prostredníctvom tretej osoby. Odporcom uplatnenú zľavu súd akceptoval len v rozsahu 1-vica. Súd
dospel k záveru, že došlo aj k pochybeniu samotného odporcu, ktorý si následnú komunikáciu, ktorú
zveril na navrhovateľa a svojho zákazníka, následne neoveril, pritom potvrdil, že zákazník nevedel a

nemohol vedieť, čo bude obsahom školenia (nemohol mať vedomosť, že existujú prípadové štúdie
na rôzne stupne obtiažnosti). V zmluvnom vzťahu so zákazníkom bol odporca, teda zodpovedal za
včasnosťakvalitudodanéhoškolenia.Podľanázorusúdumoholodporcariadnezadefinovaťpožiadavku
na náročnosť prípadovej štúdie, hoci táto vyplynula už z potrieb zákazníka, o ktorých bol navrhovateľ
informovaný. Na záver možno skonštatovať, že došlo k zlyhaniu komunikácie medzi účastníkmi konania,

na ktorom sa účastníci konania podliehajú rovnakou mierou. Zároveň súd priznal navrhovateľovi
uplatnené úroky z omeškania zo súdom priznanej sumy vo výške 9,25 % ročne od 15. 01. 2014 do
zaplatenia, kedy bol odporca preukázateľne v omeškaní s plnením peňažnej pohľadávky, ktorej výška
zodpovedá vyššie citovaným zákonným ustanoveniam.O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov právo na
náhradu trov konania nepriznal, keďže účastníci konania mali vo veci úspech pomerný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.