Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. marec 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/115/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213222345
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1213222345.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov

senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľa: R. N., bytom Z.
XX, Z., št. občan SR, zastúpeného JUDr. Dušanom Kolesárom, advokátom so sídlom Laurinská 12,
Bratislava, proti odporkyni: F. H., bytom XXX I. M. M., B., H. XXXXX T., U., zastúpenej JUDr. Ivanou
Zmekovou, advokátkou so sídlom Zámocká 30, Bratislava, o určenie že navrhovateľ je dedičom, na
odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17. septembra 2014, č. k.
52C/197/2013-94, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi s a náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd určil, že navrhovateľ, Igor Kováč, narodený dňa 13. 9. 1977
je oprávneným dedičom zo zákona v III. dedičskej skupine ako spolužijúca osoba po poručiteľke B. F.,
narodenej X. X. X. XXXX, posledné bydlisko U. X, Z., zomrelej dňa 20. 11. 2012. Odporkyňu zaviazal
na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 822,76 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa
a na náhradu iných trov konania vo výške 99,50 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 460 ods. 1, § 461 ods. 1, § 475 ods. 1 zák.č. 40/1964 Zb. v
platnom znení (ďalej len Obč. zákonníka), § 175 ods. 2 a § 175k ods. 2 zák.č. 99/1963 Zb. v platnom
znení (ďalej len O.s.p.) a vecne preukázaním spolužitia navrhovateľa a poručiteľky B. F. v spoločnej
domácnosti v byte na U.M. U. Č.. X v Z., a to v období cca od februára 2006 až do jej smrti,
t.j. do dňa 20. 11. 2012. Do pozornosti dal, že väčšina svedkov nemala žiadne konkrétne vedomosti
o ich spolužití, niektoré svedecké výpovede sa rozchádzali v tom, či spoločne hospodárili a uhrádzali
náklady domácnosti, niektorí svedkovia uviedli, že za života otca poručiteľky náklady na domácnosť

financoval prevažne on, naopak svedkovia s ktorými boli navrhovateľ a poručiteľka najviac
v osobnom kontakte t.j. stará matka poručiteľky, matka navrhovateľa a starý otec navrhovateľa uviedli,
že každý z nich prispieval na spoločnú domácnosť, teda aj navrhovateľ, keďže tam býval. Odporkyňa
a svedkovia ktorí tvrdili opak, poukazovali predovšetkým na to, že navrhovateľ nemal žiaden príjem
a teda nemal z čoho prispievať a že pokiaľ žil otec poručiteľky, tak domácnosť financoval práve on,
ďalej že poručiteľka zdedila po otcovi finančné prostriedky a finančne jej pomáhala aj rodina. Žiadny zo
svedkov však o tom ako vedú spoločnú domácnosť poručiteľka s navrhovateľom (predtým aj s

otcom poručiteľky), kto sa o domácnosť stará a kto hradí náklady, priamo s poručiteľkou nikdy nehovoril.
Súd prvého stupňa považoval aj tvrdenie svedkov, že navrhovateľ nemal žiaden príjem, nepracoval a
pod. za nevierohodné, nakoľko z potvrdenia ÚPSVR mal za preukázané, že navrhovateľ od roku 2010
poberá invalidný dôchodok, ktorý bol v roku 2012 vo výške 317 eur. To znamená, že ak by aj počasspolužitia s poručiteľkou (a predtým aj s jej otcom) nepracoval, disponoval minimálne za obdobie troch
rokov pred smrťou poručiteľky pravidelným mesačným príjmom. Navyše svedok G. vo svojej výpovedi
súdu potvrdil, že navrhovateľ uňho pracoval a finančné prostriedky ktoré zarobil, poukazoval na účet

patriaci poručiteľke.Opracovnýchaktivitáchnavrhovateľasvedčíaj potvrdeniespoločnostiRetaxs.r.o.
a potvrdenie Miestneho úradu Bratislava - Podunajské Biskupice, z ktorých vyplýva, že odporca
v období rokov 2010 - 2012 priebežne pracoval alebo zastupoval stavebníkov, pri podaní návrhov
v stavebných konaniach a svedkyňa V. potvrdila, že otcovi poručiteľky za jeho života navrhovateľ
pomáhal zabezpečovať aj jeho pracovné záležitosti, z ktorých bol finančný príjem.

V konaní nebolo preukázané a netvrdila to ani odporkyňa, že by poručiteľka v období viac ako jedného
roka pred smrťou niekde pracovala. Poukazovala však na to, že poručiteľka mala finančné prostriedky
z dedičstva po otcovi (cca 8000 eur) a že jej rodina vypomáhala (stará matka varením na chatu a strýko
občasným finančným príspevkom ešte jej otcovi), čo samo o sebe nepreukazuje, že navrhovateľ sa
ničím nepodieľal na vedení a starostlivosti o spoločnú domácnosť, na uhrádzaní jej nákladov

a pod..

Súd prvého stupňa poukázal aj na tvrdenia viacerých svedkov, že otec poručiteľky bol pred svojou
smrťou vo veľmi zlom zdravotnom stave a bolo potrebné sa o neho starať a že na tejto starostlivosti
sa podieľal aj navrhovateľ. Vážne chorá bola tiež poručiteľka a cca po roku od smrti otca zomrela.

Z lekárskych správ založených v spise vyplýva, že v čase pred smrťou trpela množstvom závažných
ochorení (jedným z nich bol aj alkoholizmus). Za preukázané nemal, že by sa odporkyňa alebo niekto
z rodinných príslušníkov, boli osobne alebo aspoň čiastočne pravidelnejšie podieľali na starostlivosti či
už o poručiteľku alebo jej otca v čase, keď to najviac potrebovali, t.j. pred ich smrťou. Konštatoval, že
za takúto pomoc sa rozhodne nedá považovať telefonický kontakt, prípadne návšteva raz za niekoľko

rokov zo zahraničia alebo zaslanie nejakých dolárov. Odporkyňa a ani strýko poručiteľky pri týchto
sporadických návštevách a len telefonickom kontakte s poručiteľkou, nemohli reálne zistiť a
zhodnotiť,akýbolskutočnýkaždodennýživotvichdomácnosti,ktosaoporučiteľkuaakoumieroustaral,
ani akou mierou sa na ich prípadných konfliktoch pri spolužití, hodnotení situácie a jej prezentovaní iným
osobám z okruhu rodiny a známych, podieľal alkoholizmus poručiteľky a choroba jej otca. Z výpovedí

svedkov mal za jednoznačne vyplývajúce, že ako otcovi poručiteľky tak aj poručiteľke pred ich smrťou
konkrétne pomáhal len navrhovateľ, ktorý s nimi žil v spoločnom byte a aj v spoločnej domácnosti až
do ich smrti. Za úplne irelevantné považoval súd prvého stupňa to, či mali poručiteľka a navrhovateľ v
spoločnej domácnosti (predtým aj s otcom poručiteľky) aj nejaké nezhody, prípadne iné citové alebo
vzťahové problémy. Na základe uvedeného dospel záveru, že navrhovateľ je oprávneným dedičom po

poručiteľke v III. dedičskej skupine ako osoba, ktorá žila po dobu najmenej jedného roka pred smrťou v
spoločnej domácnosti s poručiteľkou a z tohto dôvodu sa o domácnosť starala.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 149
ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania, predstavujúcich trovy jeho

právneho zastúpenia, ktoré podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. pozostávali zo štyroch úkonov
právnej služby pri hodnote úkonu 60,07 eur, šiestich úkonov právnej služby pri hodnote úkonu 61,87 eur,
jedného úkonu právnej služby pri hodnote úkonu 123,74 eur, režijného paušálu 87,52 eur (4 x 7,81
eur, 7 x 8,04 eur). Trovy právneho zastúpenia priznal podľa ust. § 11 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, b/,
c/, d/ vyhlášky, spolu vo výške 822,76 eur (735,24 eur + režijné paušály 87,52 eur).

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.
a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietne a
prizná jej trovy prvostupňového konania vo výške 579,94 eur a trovy odvolacieho konania vo
výške 183,39 eur (z toho 83,89 eur trovy právneho zastúpenia a 99,50 eur súdny poplatok za odvolanie).

Prvostupňovému súdu vytkla, že na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, dôkazy nesprávne vyhodnotil a interpretoval a vec
nesprávne právne posúdil a navyše jeho rozhodnutie je zmätočné a arbitrárne.
Skonštatovala, že dôkazné bremeno na preukázaní toho, že navrhovateľ je oprávneným dedičom po

poručiteľke B. F. bolo na navrhovateľovi, ktorý v konaní nepreukázal, že sa spolu s poručiteľkou podieľal
na starostlivosti o domácnosť, na úhrade nákladov spoločnej domácnosti a že spolu s ňou hospodáril
najmenej po dobu jedného roka pred jej smrťou a že sa spoločne s ňou staral o domácnosť. Uvedená
skutočnosť nevyplýva z predložených listinných dôkazov, ani zo svedeckých výpovedí a viacerétvrdenia navrhovateľa v priebehu konania sa ukázali ako nedôveryhodné, zavádzajúce a účelové.
Navrhovateľ v žalobe ako aj na pojednávaniach tvrdil, že hradil všetky náklady spoločnej domácnosti,
avšak pri svojej výpovedi na pojednávaní dňa 8.11. 2013 sa vyjadril, že po smrti poručiteľky bol v

nepriaznivej finančnej situácii, teda ak by počas života poručiteľky hradil všetky náklady na domácnosť,
jeho finančná situácia by sa po jej smrti nijako nezmenila. Podľa odporkyne tiež nie je zrejmé, ako
mohol navrhovateľ hradiť všetky náklady domácnosti výlučne sám, keď teraz nie je schopný platiť ani
náklady na bývanie na chate, ktorú protiprávne užíva. O účelovosti správania navrhovateľa svedčia jeho
tvrdenia, že ho poručiteľka nikdy nevyhodila z bytu, pričom z výpovede odporkyne ako aj vypočutých

svedkov (p. F., B.. N.), vyplynul opak. Rovnako, že nemal prístup ku kreditnej karte poručiteľky, avšak
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že po jej smrti vybral z karty poručiteľky finančnú hotovosť v
sume 200 eur. Odporkyňa ďalej poukázala na to, že navrhovateľ preukázal len príjem z invalidného
dôchodku v období roku 2011 v sume 336,70 eur mesačne a v roku 2012 v sume 347,92
eur mesačne, ale nie, že ním prispieval do domácnosti. Iný príjem za rozhodné obdobie nepreukázal.
Potvrdenie od jeho zamestnávateľa, spoločnosti RETAX s.r.o. sa týka obdobia do 31. 5. 2011 a následne

obdobia od 1. 1. 2013 (poručiteľka zomrela dňa 20. 11. 2012). Z potvrdenia Miestneho úradu Bratislava
- Podunajské Biskupice zo dňa 7. 11. 2013 vyplýva len to, že navrhovateľ zastupoval menované osoby
podľa stavebného zákona a okrem toho je všeobecné a vôbec z neho nie je zrejmé, čo konkrétne
mal v daných prípadoch robiť a či mal z tejto činnosti aj nejaký príjem. Na rozdiel od navrhovateľa,
poručiteľka aj napriek tomu že nepracovala, mala dostatok finančných prostriedkov na úhradu nákladov

domácnosti. Po smrti otca žila z jeho úspor, zdedila peňažnú hotovosť vo výške 8 418,57
eur, pričom odporkyňa sa vzdala svojho podielu na vkladnej knižke, flexi účte a preplatku z ročného
zúčtovaniadanízarok2010vprospechporučiteľky,akoaj svojhopodielunamotorovomvozidleapritom
aj v tomto čase poručiteľke po finančnej stránke pomáhala jej najbližšia rodina. Odporkyňa
dala do pozornosti aj výpovede svedkýň p. F. Z., p. Z. N. a p. T. F., z ktorých podľa jej názoru

vyplynul pravý opak tvrdení navrhovateľa a to, že poručiteľka netvorila a ani nechcela s navrhovateľom
tvoriť spoločnú domácnosť, nechcela sa za neho vydať, ani mu umožniť nahlásenie trvalého pobytu
v byte na Učiteľskej ulici č. 2, kde spolu bývali. Prvé dve svedkyne uviedli, že priamo poručiteľka sa
im zdôverila, že navrhovateľ sa v byte zdržiaval sporadicky a všetka starostlivosť o
domácnosť bola na poručiteľke, ktorá rovnako po smrti otca hradila aj všetky náklady domácnosti. Z

výpovede svedkýň p. N. a p. F. vyplynulo aj to, že poručiteľka sa aj napriek zdravotným problémom bola
schopná postarať o seba aj o domácnosť, keďže navrhovateľ bol často mimo bytu. Navyše o
týchto skutočnostiach sa poručiteľka viackrát zdôverila aj priamo odporkyni a argumentácia odporkyne
ohľadom násilného a vulgárneho správania navrhovateľa k poručiteľke a ich nie dobrého vzťahu bola len
na dokreslenie situácie. Navrhovateľ zneužil situáciu, že poručiteľka má najbližšiu rodinu v zahraničí a

že mala vážne zdravotné problémy, pričom z týchto dôvodov sa mu nedokázala vzoprieť. Z uvedeného
potom nie je zrejmé, z čoho súd vychádzal pri konštatovaní, že žiadny zo svedkov nevedel uviesť na
základe čoho sa domnieva, že navrhovateľ a poručiteľka spoločne nehospodárili
a nestarali sa o spoločnú domácnosť, ako aj pri konštatovaní, že žiadny zo svedkov o tom, ako vedú
spoločnú domácnosť poručiteľka s navrhovateľom (predtým aj s otcom poručiteľky), kto sa

o domácnosť stará a kto hradí náklady, priamo s poručiteľkou nikdy nehovoril. Vzhľadom k uvedenému,
odporkyňa zotrvala na svojom postoji, že navrhovateľ nie je dedičom po poručiteľke, nakoľko ho nie
je možné považovať za osobu, ktorá s ňou žila najmenej po dobu jedného roka pred jej smrťou v
spoločnej domácnosti a s ktorou sa z tohto dôvodu starali spoločne o domácnosť. Skutočnosti týkajúce
sa spoločnej domácnosti - úhrady nákladov a starostlivosti o domácnosť neboli v konaní preukázané,

svedecké výpovede sa v tomto smere rozchádzali a navrhovateľom predložené
listinnédôkazy,tvrdenia,činavrhnutísvedkovia nepreukázalinímuvádzané skutočnosti.Jedinýsvedok,
ktorý sa k tejto otázke vyjadril v prospech navrhovateľa, bola matka navrhovateľa p. W. N., ktorej
svedeckúvýpoveďvšakvzhľadomnablízkypríbuzenskývzťahknavrhovateľovi,nemožnopovažovaťza
nezaujatú, otoviac,žejevrozporesostatnýmivykonanýmidôkazmi.Vzhľadomnauvedenéskutočnosti

zdôraznila,ževykonanýmdokazovanímnebolopreukázané,ženavrhovateľ sporučiteľkoutvoril
spoločnú domácnosť, že navrhovateľ finančne prispieval na chod domácnosti a pomáhal v starostlivosti
o domácnosť.

Odporkyňa v odvolaní namietla aj výrok o náhrade trov konania a priznanie úkonov - porady s klientom

dňa 7. 11. 2013, 21. 1. 2014,18. 3. 2014, 15. 5. 2014 a 16. 9. 2014, ktoré považuje za účelové a
nedôvodné. Súčasne navrhla, aby jej súd priznal náhradu trov prvostupňového konania vo výške 579,94
eur a trovy odvolacieho konania vo výške 183,39 eur.
Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne nevyjadril.Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.)keďžesanejednalo oprípad,vktorom

by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach
porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý
verejný záujem, vo veci súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil
skutkovýstavveci,keďvykonaldokazovanievrozsahupotrebnomnazistenierozhodujúcichskutočností

(§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného
dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí dostatočne a presvedčivo odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

V súvislosti s podaným opravným prostriedkom odporkyne považuje odvolací súd za potrebné ako
prvoradé uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný
odvolaním (§ 212 ods. 1 O. s. p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý
zahrňujevsebejednakkvalitatívnuakoikvantitatívnustránkuasámodvolateľsispravidlaurčujerozsah,
v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť

preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd preskúmaval rozsudok súdu prvého stupňa len čo
do dôvodov odvolateľky obsiahnutých v podanom odvolaní.

K odporkyňou uplatnenému zásadnému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.
( t. j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam ) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej
praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec
posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132
O. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z

prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide
o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,

eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O. s. p.. Odvolací súd v prejednávanej veci
dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno
vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor,
prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O. s. p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval
nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

Podľa § 460 zák. č. 40/1964 Zb. Obč. zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa § 461 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Ak
nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne
zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.

Podľa § 473 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka v prvej skupine dedia po poručiteľovi deti a manžel,
každý z nich rovnakým dielom, ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým
dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z n ich, dedia rovnakým dielom ich potomci.

Podľa § 474 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine
manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí s poručiteľom žili po dobu jedného roka pred jeho smrťou v
spoločnejdomácnostiaktorísaztohtodôvodustaraliospoločnúdomácnosťaleboboliodkázanívýživouna poručiteľa. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu
dedičstva.

Podľa § 475 ods. 1 Obč. zákonníka ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej
skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného
roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť
alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

Podľa § 175b prvá veta O.s.p. účastníkmi konania sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že
sú poručiteľovými dedičmi, a ak takých osôb niet, štát.

Podľa § 175d ods. 1 O.s.p. v predbežnom vyšetrení si súd najmä obstará údaje potrebné na zistenie
dedičov a na zistenie poručiteľovho majetku a jeho dlhov a či dedičia, ktorým bol poručiteľ zákonným
zástupcom, potrebujú ustanoviť opatrovníka.

Podľa § 175k ods. 1,2 O.s.p. ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom,
a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského
práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom.

Ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením
po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné,
aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote,
pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.

Dôvodnosť toho, že určitá osoba je poručiteľovým dedičom, súd posudzuje na základe skutočností, ktoré
sú významné podľa hmotného práva. Začiatok účastníctva v dedičskom konaní závisí od toho, kedy sa
súd dozvie o skutočnostiach, z ktorých dedičské právo vyplýva, a trvá tak dlho, pokiaľ chovanie alebo
konanie osoby, ktorej svedčí niektorý z titulov dedenia, smeruje k tomu, aby sa skutočne stal dedičom,
alebo pokiaľ nebudú zistené ďalšie skutočnosti, ktoré ukazujú, že dedičom je niekto iný, prípadne, že

poručiteľ nemá žiadneho dediča. V prejednávanej veci súd prvého stupňa určil, že navrhovateľ R. N.,
narodený dňa 13. 9. 1977 je oprávneným dedičom zo zákona v III. dedičskej skupine ako spolužijúca
osoba po poručiteľke B. F., narodenej dňa 9. 5. 1982, posledné bydlisko U. X, Z., zomrelej dňa 20. 11.
2012, ktorého určenia sa navrhovateľ domáhal potom, ako mu Okresný súd Bratislava II uznesením zo
dňa 26. 3. 2013, č. k. 38D/789/2012-36 uložil, aby podal žalobu o určenie, že v zmysle ust. § 474 Obč.

zákonníka ( správne malo byť 475 Obč. zák. ) prichádza do úvahy ako dedič zo zákona v III. dedičskej
skupine ako spolužijúca osoba, nakoľko s poručiteľkou spoločne žili v jednej domácnosti, starali sa o
spoločnú domácnosť a spoločne hospodárili po dobu dlhšiu ako jeden rok pred smrťou poručiteľky.

Predpokladom dedenia dedičov v tretej skupine je, že nededí manžel poručiteľa a ani žiadny z rodičov

poručiteľa (uvedení v druhej skupine dedičov) ale dedia osoby tvoriace tretiu skupinu a sú nimi 1/
poručiteľovi súrodenci a 2/ tí ktorí po dobu jedného roka pred jeho smrťou a/ žili s poručiteľom v
spoločnej domácnosti a starali sa preto o spoločnú domácnosť, b/ osoby, ktoré boli odkázané výživou
na poručiteľa. Z dôvodu, že u navrhovateľa ide o prípad podľa bodu 2 písm. a/, bolo úlohou súdu prvého
stupňa vykonať dokazovanie o rozsahu intervalu spolužitia navrhovateľa a poručiteľky, ktorý napriek

jeho spochybňovaniu výpoveďami svedkýň p. F. Z., že navrhovateľ v byte poručiteľky len prespával, či
p. Z. N., že boli obdobia, keď ho poručiteľka vyhnala z bytu, a to aj v čase po smrti otca poručiteľky
( 26.10.2011 ), ale bez uvedenia bližšieho časového určenia, svedčil o rozsahu cca piatich rokov
vzájomného spolužitia, a teda pokrýval obdobie spolužitia jedného roka pred smrťou poručiteľky v
spoločnej domácnosti, čím spoľahlivo naplnil časovú podmienku hypotézy zakotvenej v ods. 1 ust. § 475

Obč. zákonníka. Ani výpovede svedkov či listinné dôkazy nepreukázali, že by obdobie ich spolužitia
bolo dlhodobejšie prerušené, resp. že by absentovalo v čase bezprostredne pred smrťou poručiteľky.

Z hľadiska spochybňovania vedenia spoločnej domácnosti navrhovateľom a poručiteľkou zo strany
odporkyne je potrebné uviesť, že ani svedeckými výpoveďami svedkýň p. F. Z. a p. Z. N., na ktoré

sa odporkyňa odvolávala, ani výpoveďami ostatných svedkov a dokonca ani výpoveďou svedkyne p.
T. F., z ktorej výpovede podľa názoru odporkyne vyplynul pravý opak tvrdení navrhovateľa, a síce
že poručiteľka netvorila a ani nechcela s navrhovateľom tvoriť spoločnú domácnosť, nechcela sa za
neho vydať, ani mu umožniť nahlásenie trvalého pobytu v byte na Učiteľskej ulici č. 2, kde spolu bývali,nedošlo k popretiu, ale naopak k potvrdeniu existencie ich spoločného bývania ako obligatórneho znaku
naplnenia podmienky spoločnej domácnosti kladenej ust. § 475 ods. 1 Obč. zákonníka. V priebehu
konania nedošlo žiadnym dôkazným prostriedkom k vyvráteniu ani elementárneho znaku spoločnej

domácnosti, ktorým je jej trvalosť a ani prispievania na úhradu spoločných potrieb, s ohľadom na
postrehnuteľnosť určitej reciprocity nevyhnutnej vo vzťahu k členom tejto domácnosti, tzn. aj keď si
navrhovateľ uspokojoval svoje vlastné potreby a záujmy, na druhej strane pomáhal uspokojovať potreby
poručiteľky a pred smrťou i jej otca. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, nemožno prehliadnuť a
ani poprieť skutočnosť, že poručiteľka aj navrhovateľ sa podľa svojich potrieb, možností a schopností

podieľali jednak na benefitoch, ktoré im z tohto vzťahu plynuli a ktorými nepochybne boli finančné
prostriedky zdedené poručiteľkou po smrti otca, vrátane tých, ktorých sa odporkyňa v jej prospech
vzdala ako i samotné bývanie v byte poručiteľky, či zabezpečovanie hygieny, poriadku, stravovania
poskytovaného zo strany poručiteľky. Na druhej strane nemožno neprihliadnuť na navrhovateľov
príjem z invalidného dôchodku v roku 2011 v sume 336,70 eur a v roku
2012 v sume 347,92 eur mesačne, či na príjmy z práce v spoločnosti Retax s.r.o. a zo zastupovania

stavebníkov pri podaní návrhov v stavebných konaniach na Miestnom úrade Bratislava - Podunajské
Biskupice. Uvedenému režimu nasvedčujú aj svedecké výpovede (F. O., T. F.) z ktorých vyplýva, že
navrhovateľ chodil na brigády, z výpovedí ostatných svedkov vyplýva, že navrhovateľ chodil na nákupy,
platil v obchode, šeky na pošte, či vozil poručiteľku, jej otca i starú matku na vyšetrenia. Z výpovedí
svedkov, čo napokon zdôraznil aj súd prvého stupňa vyplýva aj to, že otcovi poručiteľky ako i samotnej

poručiteľke pred smrťou pomáhal len navrhovateľ, čoho dôkazom je aj výpoveď Z. W.a, zo svedeckej
výpovede ktorého vyznelo, že navrhovateľ, ktorý bežne nakupoval zdravotnícke potreby v jeho predajni
pre rodinu F.Č., ho požiadal o sprostredkovanie vyšetrenia pre poručiteľku, k realizácii ktorého už ale
pre smrť poručiteľky nedošlo. Na uvedených, v prospech navrhovateľa svedčiacich skutočnostiach nič
nemení ani odvolacia argumentácia odporkyne o zlom správaní sa navrhovateľa k poručiteľke, nesúhlas

jej otca s ich vzťahom či sťažnosti na ich konfliktné spolužitie, ktoré mala poručiteľka odporkyni na
osobu navrhovateľa prezentovať pri ich telefonickej či skypovej komunikácii. Ako účelovú a nepodloženú
pre nepreukázanie tvrdení o takomto správaní navrhovateľa, či jeho nemajetnosti a nepodieľaní sa
na úhrade nákladov spoločnej domácnosti vyhodnotil odvolací súd obranu odporkyne, zohľadniac i jej
ľahostajný vzťah, založený na elektronickej komunikácii bez potreby osobného kontaktu s členmi svojej

rodiny, ktorých závislosť na alkohole privodila zdravotný stav závislý na pomoci ďalšej osoby, ktorou
navrhovateľ nepochybne bol.

Arbitrárnou sa odvolaciemu súdu javí aj argumentácia odporkyne prezentovaná v odvolaní o
nedôvodnosti a neúčelnosti trov konania priznaných súdom prvého stupňa za 5 úkonov právnej

služby, a to porady s klientom v dňoch 7. 11. 2013, 21. 1. 2014, 18. 3. 2014, 15. 5. 2014, 16. 9. 2014,
z ktorej nie je vôbec zrejmé, v čom konkrétne v tejto časti napadnuté rozhodnutie považuje vo väzbe
na odvolacie dôvody za nesprávne, a akou vadou je rozhodnutie v tejto časti vzhľadom na zachovanie
postupu súdu prvého stupňa v súlade s líniou ust. § 13a písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. postihnuté.
Bez odôvodnenia nesprávnosti postupu súdu prvého stupňa pri priznaní aj trov konania nemožno bez

ďalšieho na takúto výčitku ako na dôvodnú prihliadať a účelnosť priznaných trov konania za úkony
porady s klientom odsúhlasené navrhovateľom a spĺňajúce zákonné kritéria, spochybňovať.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods.
1 O.s.p. a v konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania pre jej neuplatnenie
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.