Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/173/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5913205210
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5913205210.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: TJ Partizán Liptovská Lúžna
občianske združenie, so sídlom Liptovská Lúžna 580, 034 72 Liptovská Lúžna, IČO: 14 225 905, zast.
Mgr. Martinom Alušicom, advokátom, Advokátska kancelária Madačova 1/A, 034 01 Ružomberok, IČO:
37 573 390, proti odporkyni v rade 1/: Ing. C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Q. XXX, odporcovi v rade
2/: Ing. H. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Q. XXX a odporcovi v rade 3/: K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom

R. XXX/X, K., všetci zast. JUDr. Milanom Hodanom, advokátom, Advokátska kancelária A. D. XX, XXX
XX W., na odvolanie odporcov proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 3C/77/2013-120 zo
dňa 17.01.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol, ako
odvolaním účastníkov nenapadnutom p o n e c h á v a nedotknutý.

V ostatnej časti rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že nebohý Ing. N. Q., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý
XX.XX.XXXX, naposledy bytom Q. Q. XXX, mal v čase smrti dlh voči navrhovateľovi vo výške 7.873,99
eur. V ostatnej časti návrh zamietol. Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania titulom súdneho
poplatku vo výške 99,50 eur, titulom trov právneho zastúpenia vo výške 284,31eur, ktoré uložil odporcom

v rade 1/, 2/ a 3/ zaplatiť spoločne a nerozdielne k rukám jeho právneho zástupcu do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Naliehavý právny záujem navrhovateľa na podanej určovacej žalobe vyvodil
zo skutočnosti, že odporcovia, ako dedičia po poručiteľovi Ing. N. Q. v dedičskom konaní, popreli
pohľadávku navrhovateľa na náhradu škody vo výške 11.617,87 eur, ktorú uplatnil v žiadosti, doručenej
notárke 26.09.2011. Tým sa stala predmetná pohľadávka spornou. Pri výpočte čistého majetku v zmysle
osvedčenia o dedičstve na túto pohľadávku navrhovateľa prihliadané nebolo, teda nebola zahrnutá

do pasív dedičstva. K námietke odporcov o premlčaní nároku navrhovateľa uviedol, že bezpečne
preukázanú vedomosť o vzniku škody získal navrhovateľ v priebehu trestného konania, ktoré prebiehalo
na OR PZ v Ružomberku, odbor kriminálnej polície ČVS: ORP 443/JP-RK-209 a to z uznesenia,
ktorým bolo zastavené trestné stíhanie v predmetnej veci z dôvodu jeho neprípustnosti - proti tomu kto
zomrel, v zmysle § 9 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku § 215 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku.
Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že zo zhromaždených dôkazov vyplýva, že k naplneniu znakov

prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona došlo konaním Ing.
N. Q.. Predmetné uznesenie bolo vydané 19.09.2011, právoplatné dňom 29.09.2011, návrh na začatie
konania bol podaný v tejto právnej veci 24.06.2013, to znamená pred uplynutím dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby, a teda nemožno hovoriť o premlčaní nároku navrhovateľa uplatneného v tomto konaní.
Zároveň konštatoval, že pokiaľ by i premlčacia doba začala plynúť dňom výpovede A. V. v trestnom
konaní, v procesnom postavení svedka 29.06.2011, aj v tomto prípade, keďže návrh na začatie konania

bol podaný dňa 24.06.2013 premlčacia subjektívna dvojročná doba pred podaním návrhu na začatie
konania neuplynula. Po čiastočnom späťvzatí návrhu navrhovateľom predmetom konania zostal dlhodporcov voči navrhovateľovi vo výške 8.205,93 eur. Po vykonanom dokazovaní napokon okresný súd
za dôvodný považoval nárok navrhovateľa v rozsahu 7.873,99 eur a vo zvyšku jeho návrh zamietol. O
trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. s prihliadnutím na pomer úspechu a

neúspechu účastníkov v spore.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručili odvolanie tak navrhovateľ ako i odporcovia.
Navrhovateľ rozsah odvolania obmedzil čo do výroku, ktorým okresný súd vo zvyšku jeho návrh zamietol
a ktorým rozhodol o trovách prvostupňového konania. Uviedol, že pokiaľ sa týkalo určenia výšky dlhu

poručiteľa na základe vykonaných dôkazov, okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Žiadal zmeniť rozsudok okresného súdu tak, aby určil, že nebohý Ing. N. Q. mal v čase smrti dlh
voči navrhovateľovi vo výške 8.205,93 eur, nakoľko vyčíslenie dlhu poručiteľa voči navrhovateľovi zo
strany okresného súdu je nesprávne. Pokiaľ sa týkalo rozhodnutia o náhrade trov konania uviedol, že
podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky č. 555/2004 Z. z., základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej
hodnoty veci, alebo druhu veci, alebo práva, podľa § 10 ods. 2 citovanej vyhlášky, ak nie je ustanovené

inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia, alebo cena veci, alebo práva, ktorých
sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby. Za cenu práva sa považuje aj
hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor. Základná
sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, iba v prípade, ak
nie je možné vyjadriť hodnotu veci, alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými

ťažkosťami (§ 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.). Predmetom sporu v danej veci bolo
určenie existencie dlhu vo výške 11.285,93 eur vo vzťahu k poručiteľovi. Dlh vo vzťahu k poručiteľovi
bol oceniteľný a vyjadrený peniazmi. Okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval § 11
ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 655/2004, avšak predmetnú aplikáciu právneho predpisu nezdôvodnil, len
konštatoval, že nemožno vyjadriť hodnotu veci a práva v peniazoch, a možno ju zistiť len s nepomernými

ťažkosťami. Zastal názor, že okresný súd sa náležite nevysporiadal s otázkami posudzovania tarifnej
hodnoty práva v súvislosti so súdnym konaním o určenie existencie dlhu poručiteľa, čo v zmysle
konštantnej judikatúry ústavného súdu je popretím ústavného práva na spravodlivé konanie v zmysle čl.
46 ods. 1 Ústavy SR. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou občianskeho súdneho
konania v procese interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení všeobecne záväzného predpisu,

a preto vyjadril presvedčenie, že zo strany okresného súdu pri rozhodovaní o trovách konania došlo
k popretiu princípov spravodlivosti a nedostatku dostatočného odôvodnenia vydaného rozhodnutia.
Rozhodnutie súdu označil tiež za nelogické, pretože ak by právny predchodca žalovaných žil, prebehlo
by pojednávanie o zaplatenie pohľadávky, ktoré by bolo svojím obsahom identické a úkony, ktoré
navrhovateľ musel urobiť v tomto konaní, musel by urobiť aj v konaní o zaplatenie pohľadávky. Žiadal

preto zmeniť rozhodnutie okresného súdu o trovách prvostupňového konania a priznať navrhovateľovi
náhradu trov konania tak ako si ich vyčíslil.

Odporcovia v odvolaní proti rozsudku okresného súdu uviedli, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a

to najmä pri hodnotení nimi vznesenej námietky premlčania v zmysle ust. § 106 ods. 1, 2 OZ. Nesúhlasili
s názorom okresného súdu, že bezpečnú a preukázateľnú vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá,
získal navrhovateľ v priebehu trestného konania. Vyjadrili presvedčenie, že túto vedomosť navrhovateľ
mal už v čase, keď zaslal Ing. N. Q. list, ktorý síce datovaný nie je, avšak s určeným termínom plnenia
dňa 18.02.2007. Z toho možno vyvodiť, že premlčacia lehota začala plynúť prvým dňom, nasledujúcim

po stanovenom termíne plnenia, t. j. od 19.02.2007. Vzhľadom na vyššie uvedené zastal názor, že
premlčacia subjektívna dvojročná lehota uplynula pred podaním návrhu na začatie konania, a teda nimi
vznesená námietka premlčania je dôvodná. Návrh konečného vysporiadania, adresovaný zo strany TJ
lyžiarskeho oddielu Ing. N. Q., okresný súd vyhodnotil, že sa nejedná o platný prejav vôle navrhovateľa
voči Ing. N. Q., nakoľko neobsahoval podpis dvoch oprávnených osôb. S týmto sa nestotožnili, nakoľko

posúdenie oprávnenosti a podmienky podpisu jednou alebo dvoma osobami je podľa ich presvedčenia
vecou navrhovateľa. Žiadali preto rozsudok okresného súdu zmeniť a návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietnuť, zároveň mu uložiť nahradiť im vzniknuté trovy konania.

Krajskýsúd,akosúdodvolací,preskúmalvintenciáchust.§212ods.1O.s.p.apostupombeznariadenia

pojednávaniapodľa§214ods.2O.s.p.rozsudokokresnéhosúduzrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd nepostupoval správne, keď
navrhovateľompodanúžalobuourčenie,ženebohýIng.N.Q.,nar.XX.XX.XXXX,zomrelýXX.XX.XXXX,naposledy bytom Q. Q. XXX, mal v čase smrti dlh voči navrhovateľovi akceptoval a ustálil existenciu
naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení.

Povinnosť účastníka preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení,
vyplýva z ust. § 80 písm. c) O.s.p. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej
žaloby v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho
záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj
ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne

nevyvolávakonanie,poktorombudemusieťajtaknasledovaťiné(ďalšie)súdnekonanie,alebokonania.
Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu
ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno
považovať určovaciu žalobu pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale vedie len k zbytočnému
rozmnožovaniu sporov. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný základ pre právny vzťah účastníkov
sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) iná žaloba (viď. rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR, publikované v časopise zo súdne praxe pod č. 40/1996).

Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právneho vzťahu, alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce
žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové

okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny
vzťah, alebo právo, je alebo nie je. Na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne
vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania, alebo vytvára
pevný základ pre jeho usporiadanie).

V súdenom prípade nie sú pochybnosti o tom, že ide o určovaciu žalobu v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia procesného poriadku, pretože žalobcovia sa domáhajú určenia, že Ing. N. Q. mal v čase
smrti dlh voči navrhovateľovi. Ide teda o určenie či tu právny vzťah, právo je, alebo nie je, a teda na
takomto určení musí byť daný naliehavý právny záujem.

Abybolnaliehavýprávnyzáujemdaný,abyrozhodnutiesúdunebolovýsledkomhromadeniazbytočných
sporov, a aby slúžilo potrebám praktického života, musí vyriešiť predmet sporu medzi účastníkmi, dať
mu právny rámec a vyriešiť ich neistotu s konečnou platnosťou.

Podľa § 470 ods. 1 OZ dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady

spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli s poručiteľovou smrťou.

Podľa§470ods.2OZakjeviacdedičov,zodpovedajúzanákladyporučiteľovhopohrebuazadlhy,podľa
pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu (do dedičstva nepatria iba aktíva, existujúci
majetok a pohľadávky) poručiteľa, ale aj jeho dlhy. Dedič zodpovedá za poručiteľovi dlhy a náklady

jeho pohrebu do výšky ceny nadobudnutého dedičstva na základe zákona. Zodpovednosť dediča je
takto chápaná preto, aby sa dedením nedostal do nevýhodného postavenia, kedy by mal povinnosť
vysporiadať všetky dlhy poručiteľa zo svojho majetku a na druhej strane i preto, aby veritelia poručiteľa
mohli byť do hodnoty dedičstva na svojich pohľadávkach uspokojení. Preto dedič zodpovedá za dlhy
poručiteľa len do výšky majetku, ktorý mu v skutočnosti poručiteľ zanechá. Ak je viac dedičov, ktorí

dedičstvo neodmietli, rozsah zodpovednosti každého z nich sa spravuje výškou ceny majetku, ktorý
fakticky nadobudol, a nie podľa pomeru toho, čo predstavuje ich dedičský podiel.

Podľa názoru odvolacieho súdu preto nemusí byť rozhodnutím súdu stanovené, že poručiteľ mal v čase
smrti určitý dlh, nakoľko dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa priamo zo zákona, ktorého aplikácia

smeruje k tomu, aby bol dedič priamo k úhrade dlhu zaviazaný, a aby mu takáto povinnosť mohla byť
autoritatívnym výrokom súdu uložená. Práve v tomto konaní si prejudiciálne súd musí ustáliť i právny
základ uplatneného dlhu a teda jeho odôvodnenosť a výšku. Argumentácia, že dedič zodpovedá za dlh
poručiteľa iba v prípade ak je dlh zahrnutý do pasív dedičstva nemá oporu v zákone.

Určovacia žaloba pritom nie je opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplne
vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu, alebo práva, alebo ak požadované určenie má
povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či právny vzťah je, alebo nie je. I v prejednávanom
prípade určenie, že poručiteľ mal v čase smrti dlh voči navrhovateľovi, neodstraňuje právnu neistotumedzi účastníkmi sporu a prispieva len k hromadeniu žalôb. Totiž týmto výrokom žalobcovia nedosiahnu
odstránenie sporu medzi účastníkmi, nakoľko na odstránenie spornosti vzťahov medzi účastníkmi by
musel navrhovateľ uplatniť žalobu na plnenie. Práve v tomto konaní by súd musel opätovne posudzovať

nielen odôvodnenosť nároku navrhovateľa, ale i výšku ním požadovaného plnenia a vysporiadať sa i s
námietkou premlčania vznesenou zo strany odporcov.

V nadväznosti na uvedené odvolací súd zastal názor, že v danom prípade nie je daný naliehavý právny
záujem navrhovateľov na predmetnom určení a preto z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci

tejto otázky okresným súdom, jeho rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, aby o veci
opätovne rozhodol v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.