Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. jún 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/74/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115205704
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115205704.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

žalobkyne: O.. V. O. M., nar. XX.X.XXXX, bytom A. N. XXXX/XX, R., proti žalovanému: L.. N. O., nar.
XX.X.XXXX, bytom F. XXX, právne zastúpený: JUDr. Michaelou Macalákovou, advokátkou, so sídlom
J. Milca 11, Žilina, o určenie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý splniť si vyživovaciu povinnosť voči žalobkyni za obdobie od 27.2.2015 do
4.1.2016 vo výške 612 eur, ktorú mu súd povolil splniť v splátkach po 50 eur mesačne, splatných vždy
do 20-teho dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s úhradou čo i len
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 26.2.2015 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala určenia vyživovacej povinnosti
vo výške 300,- eur mesačne od podania žaloby ako manželke žalovaného.

2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným hospodária od 02.03.2014 samostatne. Príjem, ktorý je

schopný zabezpečiť rodinu, má v súčasnosti len žalovaný, pretože ona je na rodičovskej dovolenke
a osobne sa stará o mal. deti a jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 203,20 EUR
a poberá ešte rodinné prídavky na dve maloleté deti, spolu 47,04 EUR. Žalovaný je zamestnaný v
spoločnosti INA Kysuce, spol. s r.o., so sídlom Dr. G. Schaefflera 1, Kysucké Nové Mesto. Výška jeho
príjmu v roku 2013 bola cca 1.054 EUR mesačne. Odporca si uplatňuje daňový bonus na maloleté
deti a pričom si privyrába aj opravami elektroniky. V súčasnosti jej posiela na účet čiastku 200 EUR
ako výživné na dve maloleté deti, pričom nijak inak nezabezpečuje potreby maloletých detí, jej potreby

ako manželky a neplní si ani povinnosti, ktoré mu vyplývajú z mesačných úhrad za spoločný úver,
ktorý musí uhrádzať sama za pomoci rodičov a príbuzných. Výška mesačnej splátky úveru predstavuje
207 EUR. Suma rodičovského príspevku a čiastky 200 EUR, ktoré zasiela žalovaný ako výživné na
maloleté deti nedokáže pokryť splátky úveru, náklady na bývanie a potreby maloletých detí a jej potreby.
Z dôvodu nízkeho veku maloletého syna Dávida, ktorý ešte nemá ani rok, nie je schopná zabezpečovať
si prácou prostriedky na obživu. Žalovaného životný štandard je niekoľkonásobne vyšší. Jej mesačné
výdavkydefinovalaakonákladyspojenésbývaním202EUR,splátkaúveru207,23EUR,strava80EUR,

hygienické potreby 10 EUR, nevyhnutné potreby na zabezpečenie chodu domácnosti, napr. čistiace,
pracie, toaletné potreby 20 EUR, oblečenie cca 15 EUR, telefón cca 15 EUR a vitamíny, lieky cca 10
EUR, spolu 559 EUR, pričom výdavky na dve maloleté deti sú navyše vo výške cca 400 EUR.3. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že s určením vyživovacej povinnosti zásadne nesúhlasí. Zdôraznil,
že žalobkyňa sa do situácie v ktorej sa nachádza priviedla vlastným zavinením, keď počas manželstva
so žalovaným nadviazala a udržiavala mimomanželský pomer a napriek tomu, že to žalovaný zistil a

odpustil jej v tomto vzťahu ďalej pokračovala a spôsobila tak úplný rozvrat manželstva. Na výživu W.
prispieva vo výške 80 eur mesačne, voči mal. D. si plní výživné vo výške 120 eur mesačne. S D. má
pravidelný kontakt a má ju v starostlivosti každú stredu a nedeľu, kedy jej poskytuje vecné plnenia v
podobe bývania, jedenia, nákupu oblečenia, hygieny, obuvi, hračiek a kultúrneho vyžitia. V období od
03/2014 do 3/2015 žalobkyni prispel len na D. oblečením, obuvou, hračkami, kinom a inými vecnými

plneniami celkovou sumou vo výške 404, 80 eur, Vianoce na obe deti ho stáli cca ďalších 400-500 eur .
V januári bola D. u žalovaného po dobu 12 dní, kedy jej plne odporca poskytoval všetko čo potrebovala,
kupoval oblečenie, hračky, hygienické potreby, bral do kina, do ZOO, do detského kútika. Vylúčil, že
by si privyrábal opravami elektroniky, poukázal na to, že aj žalobkyňa si privyrábala asistenciami na
jednodňovej chirurgii. Rovnako zdôraznil, že prispieva na spoločný úver. Na margo niekoľko násobne
vyššieho štandardu žalovaného oproti žalobkyni poukázal na to, že tá je výlučnou vlastníčkou plne

zrekonštruovaného priestranného bytu v centre Žiliny, ktorý má hodnotu minimálne 80 tis Eur, pričom on
sa tiesni v jednej izbe v starom rodinnom dome u matky. Výdavky určil ako výdavky na bývanie 200 eur,
poistka na Ninu 56 eur, doprava: 100 eur na benzín do práce v KNM a Žiliny, strava 200 eur mesačne,
ošatenie: 50 eur mesačne, hygiena: 30 eur mesačne, internet: 13 eur mesačne, mobil 25 eur mesačne.
Motorové vozidlo ktoré vlastní je 15 ročná Škoda Octavia.

4. Vo veci súd nariadil pojednávanie.

5. Žalobkyňa počas celého konania zotrvala na podanom návrhu. Odmietla tvrdenia žalovaného o
jedinom zavinení rozpadu manželstva pre jej neveru. Uviedla, že jej príjmy sú len z rodičovského

príspevku a príspevkov na deti. Žije s deťmi v byte, iný majetok nemá. Počas obdobia v ktorom sa
domáha nároku, žalovaný s nimi v spoločnej domácnosti nežil. Poukazovala na to, že príjem žalovaného
prevyšuje jej príjem a bez pomoci rodičov by neuhradila nevyhnutné náklady a nemala prostriedky pre
živobytie. Svoje nároky preukazovala listinnými dôkazmi.

6. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že výživné nie je možné priznať, ak by bolo plnenie v
rozpore s dobrými mravmi s poukazom na ust. § 75 ods. 2 Zák. o rodine, pričom za hlavný dôvod
rozvratu manželstva a odkázanosť žalobkyne na vyživovaciu povinnosť uviedol manželskú neveru zo
strany žalobkyne. Uviedol, že žalobkyňa počas manželstva nadviazala mimomanželskú známosť a
túto udržiavala napriek tomu, že žalovaný s tým nesúhlasil, spočiatku jej vzťah odpustil, takéto konanie

jej vyčítal a prosil ju, aby mimomanželský pomer ukončila. Napriek tomu naschvál napriek žiadosti
žalovaného, že si neželá SMS-kovanie a facebookovanie večer do spoločnej spálne, v tejto činnosti
pokračovala. Náprava nenastala ani pri pokuse o obnovenie manželského spolužitia, z ktorého vzišiel
syn W.. Spoločnú domácnosť opustil, keď žalobkyňu pristihol v deň pred S. v roku 2014 s jej priateľov
v ich vlastnom byte. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie ÚS SR nálezom č.k. II.ÚS 570/2011.

Tvrdenie žalobkyne že jej nevera bola len reakciou na neveru jej manžela označil za účelové tvrdenie,
ktoré uviedla až po 1,5 roku od opustenia spoločnej domácnosti.
7. Poukázal na SMS zo dňa 8.1.2015 s obsahom: „prepáč, že ťa s týmto otravujem, ale po včerajšom
rozhovore som sa po veľmi dlhej dobe prebrala do reality a uvedomila som si, že ako strašne som sa
správala, pre tvoje chvíľkové šťastie som svoje deti pripravila o kompletnú rodinu a teba tiež. Nevážila

som si, čo som mala a pre nejakého kokota, čo ti nesiahal ani po členky som všetko dojebala, viem
že je neskoro, ale dúfam, že mi to raz prepáčiš a deti tiež“, ďalej SMS s textom po opustení spoločnej
domácnosti „si úplná nula, si mi úplne zbytočný ako otec si kedykoľvek nahraditeľný, malú budeš mať
kedy to mne bude vyhovovať a na malého zabudni“, SMS z 15.6.2015, ktorou žalovaný navrhol žalobkyni
riešenie nákladov s bytom tak, že prevezme úver na seba, pričom však požaduje vrátenie 8.500 eur ako

polovicu úveru. Svoje tvrdenia preukazoval listinnými dôkazmi.

8. Žalobkyňa v reakcii na tvrdenia žalovaného uviedla, že manželovi nikdy nebola neverná. Boli len
SMS a facebook, čo však bolo reakciou na konanie žalovaného a jeho komunikáciu, pričom žalovaný
jej kontroloval činnosť správy a sociálne siete.

9. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveňoboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

10. Podľa § 71 ods. 2 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu
povinnosť detí voči rodičom.

11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

13. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán ako aj oboznámením listinných dôkazov.

14. Súd mal preukázané, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX v R.. A. rodných
listov sa stranám sporu narodila dňa XX.X.XXXX dcéra D. O. a dňa XX.X.XXXX syn W. O..

15. Podľa rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 9P/195/2014-120 zo dňa 14.12.2015, ktorým bolo
manželstvo účastníkov rozvedené, mal. deti D. a W. boli zverené do osobnej starostlivosti matky s
oprávnením obidvoch rodičov zastupovať a spravovať ich majetok pričom otec sa zaviazal v rámci
schválenej rodičovskej dohody prispievať na výživu mal. D. mesačne sumou 150 eur a na mal. W.

mesačnesumou120eurazároveňbolupravenýstykotcasdeťmi.Súčasťoudohodyneboloprehlásenie
o príčinách rozvratu manželstva, súd neuviedol zistené príčiny rozvratu manželstva a len stručne
v odôvodnení poukázal na to, že žalovaný na pojednávaní poukázal najmä na neveru manželky,
čo preukázal listinnými dôkazmi a to bol podľa neho hlavný dôvod rozvratu manželstva s tým, že
žalovaná neveru poprela a uviedla, že žalovaný mal mimomanželský vzťah, čo však na pojednávaní

nepreukázala.

16. Napriek preukázaným zisteniam, že žalobkyňa komunikovala s osobou označenou ako W., jednalo
sa o správy pomerne súkromného či intímneho charakteru ktoré možno označiť ako koketovanie,
čo nepochybne prispelo k rozpadu manželstva s strate vzájomnej dôvery, súd nezistil, že by takéto

správaniebolojedinoupríčinourozvratumanželstva,abeztakéhotokonaniabyvzájomnývzťahneutrpel
a k rozvratu by nedošlo. Rovnako z vykonaného dokazovania súd nezistil, že by skutočne došlo aj k
celkovému extramatrimoniálnemu vzťahu či dokonca aj intímnemu a fyzickému vzťahu žalobkyne s iným
mužom. Nepochybne vo vzťahu k nedôvere žalovaného, skúmaniu otcovstva žalovaného k mal. synovi
na jeho žiadosť, nemožno vylúčiť ani čiastočne prehnanú a neadekvátnu reakciu žalobkyne ako určitý

druh pomsty.

17. Súd prejudiciálne rozhodol, že v konaní nebolo preukázané také správanie sa žalobkyne voči
žalovanému a taký podiel na rozpade manželstva, aby bolo možné konštatovať, že priznanie nároku na
výživné žalobkyni ako manželke žalovaného by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

18. Súd preto v konaní sa zaoberal dôvodmi či je daný alebo nie je daný nárok žalobkyne voči
žalovanému na plnenie vyživovacej povinnosti.

19. Nakoľko návrh bol podaný na súd dňa 27.2.2015 a manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa

4.1.2016, súd rozhodoval o vyživovacej povinnosti žalovaného voči žalobkyni len za dané obdobie.

20. V uvedenom období bola žalobkyňa na rodičovskej dovolenke a jej príjem pozostával len z
rodičovského príspevku, ktorý bol stanovený vo výške 203,20 eur pre rok 2015 a 2016 a prídavku na
dieťa vo výške 23,52 eur.

21. Počas rozhodného obdobia podľa výpisu z účtu žalobkyne v Unicreditbank č.ú. 6655322008
prispieval žalovaný žalobkyni nepravidelne aj platbou vo výške 250 eur až 100 eur, ktorá však bola podľa
vyjadrení účastníkov hradená na účel splátok úveru a rovnako hradil aj výživné na mal. deti vo výške
120 eur a 80 eur.22. Strany uviedli, že úver vo výške 17.000 eur bol poskytnutý na byt. Z prostriedkov vyplatili úver
v Prvej stavebnej sporiteľni vo výške 8.500 eur, sumu 4.000 investovali v rámci domácnosti a bytu a

sumu 4.000 eur si žalovaný previedol na vlastný účet. Súd však pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti
na výšku úveru neprihliadal, nakoľko nároky z úveru sa vyporiadajú pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a úhrady úveru nemajú prednosť pred plnením vyživovacej povinnosti.

23. Súd sa nestotožnil s vyjadrením žalovaného, že nakoľko je žalobkyňa na rodičovskej dovolenke a

starásaomaloletédeti,jejodôvodnenénákladymusiabyťnižšie.Podľanázorusúduvrámcizachovania
práva na rovnakú životnú úroveň má každý z manželov bez ohľadu na to či je zamestnaný, stará sa o
deti či domácnosť právo, aby zdieľal životnú úroveň druhého z nich.

24. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že nevyhnutné výdavky žalobkyne ako aj žalovaného sú
zhruba na obdobnej úrovni. Ani u jednej zo strán súd nezistil rozdiely, ktoré by si vyžadoval napr.

zhoršený zdravotný stav, výkon povolania. Súd preto stanovil, že s ohľadom na určitú fyziologickú
odlišnosť pri výdavkoch na stravu, sú v podstate výdavky na stravu či osobnú hygienu rovnaké. Zásadne
do príjmov žalobkyne nemožno zahŕňať výživné pre maloleté deti, pretože sa jedná o plnenia pre deti
a nie manželku žalovaného. V určitom rozsahu vyživovacia povinnosť otca k deťom znižuje len rozsah
nevyhnutnýchnákladovžalobkynenadomácnosť,nakoľkovýživnépredetijeurčenéajnazabezpečenie

stravy a bývania pričom rovnako je povinná na týchto nákladoch sa podieľať aj matka.

25. Odporca definoval výdavky okrem úhrad za bývanie a plnení na poistku pre mal. D. vo výške 56 eur,
ako náklady na dopravu do práce, za deťmi a po okolí 100 eur mesačne, stravu mesačne okolo 200
eur, ošatenie do 50 eur, hygiena okolo 30 eur, internet a mobil sú vo výške 30 eur. Mimo nákladov na

dopravu však súd zistil, že rovnako sú dôvodné aj výdavky žalobkyne v obdobnom rozsahu, kde nižšie
výdavky na stravu pre jej osobu sú dané len spoločným zabezpečením stravovania pre celú domácnosť.
Náklady na bývanie u žalovaného pri matke však súd zohľadnil z dôvodu ich nepreukázania a riadnej
neodôvodnenosti do výšky nákladov u žalobkyne.

26. Podľa evidenčného listu pre výpočet úhrady za užívanie bytu mal súd preukázané, že mesačná
záloha za užívanie bytu č. X na prvom poschodí na adrese A. N. XX žalobkyňou bola stanovená vo
výške 167 eur, pri podlahovej ploche bytu 60,51 eur a počte osôb 3 a to sčítaním jednotlivých položiek
odvodu do fondu opráv správnych poplatkov vykurovania, tepla, vody, osvetlenia, zrážkovej vody, ciacho
meračov a platby za odmenu zástupcu.

27. Obdobne za byt platí žalovaný, ktorý nadobudol byt na základe poskytnutého hypotekárneho úveru,
spolu za byt uhrádzal 280 eur mesačne.

28. Súd celkové mesačné výdavky žalobkyne mal preukázané aj z predložených zjednodušených

daňových dokladov o úhrade jedla, liekov a kultúrnych využití obstaraných pre mal. deti, o úhrade
oblečenia. Nakoľko sa však o vyživovacej povinnosti žalovaného ako otca voči maloletým deťom
bola uzavretá rodičovská dohoda, súd na uvedené skutočnosti prihliadal len na podiel nákladov na
domácnosť, kde pri deťoch bola povinnosť otca plnená práve vyživovacou povinnosťou voči maloletým
deťom.

29. Obaja účastníci si hradia výdavky za telefón a spojené verejné služby.

30. Súd zistil, že žalovaný je vlastníkom mot. vozidla KM XXXAG vo vlastníctve N. O. s dátumom
prvej evidencie 2.6.1999, škoda octavia. Príjem žalovaného v spoločnosti Ina Kysuce za obdobie od

1/2014-12/14bolsúhrnne14.180,62eur,čopredstavujemesačnýpríjem 1.181eur.Akovýdavkyuviedol
spočiatku úhradu 200 eur jeho matke za bývanie a neskôr 280,- eur ako úhradu platieb spojených s
užívaním bytu a splátkou hypotéky, úhrady za byt približne 100,- eur mesačne.
31. Odporca má vyživovaciu povinnosť voči obom maloletým deťom, počas rozhodného obdobia to bolo
spolu vo výške 250,- eur mesačne.

32. Súd má s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti za to, že je daný nárok žalobkyne voči
žalovanému na plnenie si vyživovacej povinnosti za obdobie od podania návrhu 27.2.2015 do rozvodu
manželstva 4.1.2016 v mesačnej výške 60,- eur čo predstavuje za celé obdobie sumu 612 eur. Súdmá za to, že aj s pripočítaním určeného výživného pre maloleté deti bol príjem domácnosti žalobkyne v
rozsahucca500,-eurvýraznerozdielnyoprotipríjmuotcaponíženéhoovyživovaciupovinnosťcca900,-
eur. Hoci podľa oboch strán bol príjem u každého spotrebovaný, vzhľadom na plnenie si vyživovacej

povinnosti matkou voči deťom bol jej disponibilný osobný príjem výrazne nižší ako u žalovaného a preto
súd pre vyrovnanie životnej úrovne určil povinnosť odporcu prispievať na výživu žalobkyne.

33. Súd vzhľadom na disponibilitu žalovaného, príspevok na spoločný úver, starostlivosť o deti, ale aj
plnenia zo záväzkov mu povolil plniť v splátkach po 50 eur mesačne, splatných vždy do 20-teho dňa v

mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s úhradou čo i len jednej splátky má za
následok zročnosť celého plnenia.

34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že vzhľadom na obdobný
úspech účastníkov za situácie, kde výška plnenia vyživovacej povinnosti záležala z veľkej časti na úvahe
súdu rozhodol tak, že náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z nich.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).