Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/40/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713212605
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8713212605.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Telefónica Slovakia, s.r.o., so sídlom Einsteinova 24,
Bratislava, IČO: 35 848 863, právne zastúpeného spoločnosťou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom
Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Z. G., s miestom podnikania I. XXX, E.,
IČO: 37 437 691, o zaplatenie 322,69 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Poprad č.k. 9Cb/319/2013-41 zo dňa 19.februára 2014 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti, ako aj vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vracia mu vec na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že :

„Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 0,05 % denne zo sumy 3,50 eur od 24.11.2009 do zaplatenia to všetko v lehote troch dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 322,69 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 3,50 eur za obdobie
odo dňa 24.11.2009 do zaplatenia, vo výške 0,05% denne zo sumy 319,19 eur za obdobie odo dňa
26.01.2010 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania. Návrh 1odôvodnil tým, že so žalovaným

uzatvorilZmluvuopripojeníspolusDodatkomkzmluveopripojení,predmetomktorej,boloposkytovanie
verejnej elektronickej komunikačnej služby žalobcom žalovanému a žalovaný sa zaviazal riadne
odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku podľa zvoleného
programu Služieb, a to minimálne počas doby viazanosti dohodnutej v Zmluve, t.j. 24 mesiacov a
dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou o pripojení, Všeobecnými podmienkami. Povinnosťou
žalovaného bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči žalobcovi uhradiť zmluvnú pokutu,

ktorej výška bola dohodnutá v Zmluve/Dodatku o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokute
bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane žalobcu, ktorá
mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti
v zmluvnom vzťahu so žalobcom. V uvedenom prípade je teda žalovaný sankcionovaný za to, že
nedodržal konkrétne určené povinnosti, ktoré mu vyplývali zo Zmluvy o pripojení, resp. Dodatku k
Zmluve o pripojení a Všeobecných podmienok. Žalobca vystavil žalovanému faktúry a to faktúru č.

1004420839 splatnú dňa 23.11.2009 znejúcu na sumu vo výške 3,50 eur, faktúru č. 5100702936 splatnú
dňa 26.01.2010 znejúcu na sumu vo výške 319,19 eur. Nezaplatením faktúr v lehote ich splatnostiriadne a včas sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi dostal v zmysle ust. § 517 ods. 2 a nasl. Občianskeho
zákonníka do omeškania a žabcovi teda vznikol nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 0,05
% podľa čl. 7.12 Všeobecných podmienok za každý deň omeškania až do jej zaplatenia.

Vovecinajskôr rozhodol vydanímplatobnéhorozkazuč.k.9Rob/303/2013-25zodňa06.09.2013,ktorý
sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho uznesením č. k. 9Rob/303/2013-30
zo dňa 13.11.2013 v zmysle ust. § 173 ods. 2 O.s.p. zrušil.

Súd vytýčil vo veci pojednávanie na deň 19.02.2014, ktorého sa žalobca a jeho právny zástupca
nezúčastnili, právny zástupca žalobcu ospravedlnil neúčasť na pojednávaní, súhlasil, aby sa
pojednávalo v jeho neprítomnosti. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že mu žalobca nedoručil žiadnu
faktúru vrátane tej na zaplatenie sumy 3,50 eur, preto počítal s tým, že došlo k ukončeniu Zmluvy o
pripojení.Uznalpohľadávkužalobcuvovýške3,50vrátaneúrokuzomeškaniavovýške0,05%dennezo
sumy 3,50 eur od 24.11.2009 do zaplatenia. Zostatok uplatneného nároku žalobcu žalovaný neuznával,

nakoľko tento mal predstavovať zmluvnú pokutu vo výške 319,19 eur, ktorá mala byť podľa vyjadrenia
žalovaného vyúčtovaná titulom neprijateľnej zmluvnej podmienky, keď predstavuje takmer stonásobok
neuhradeného hovorného. V ďalšom žalovaný poukázal na svoju nepriaznivú sociálnu situáciu, keď jeho
čistý mesačný príjem za december 2013 bol vo výške 242,60 eur, pričom je úplne nemajetný a býva u
svojejdružky,ktorájetohočasunamaterskejdovolenkesosynomžalovaného.Ďalejmalžalovanýzato,

žepríslušnéustanoveniaoochranespotrebiteľasamusiavzťahovaťajnanehoakonaživnostníka,ktorý
má prerušené živnostenské oprávnenie, nakoľko telefón nepoužíval v súvislosti so svojím podnikaním,
ktoré nikdy reálne nevykonával, ale len na svoje súkromné účely.

Z vykonaného dokazovania prvostupňový súd zistil, že žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluvu o pripojení,

predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby žalobcom žalovanému za
čo sa žalovaný zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté
v aktuálnom cenníku. Využívaním služieb telefónnej siete vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť
právnemu predchodcovi žalobcu cenu poskytnutých služieb v zmysle vystavenej faktúry č. 1004420839
v sume 3,50 eur, v celkovej výške 3,50 eur. Žalovaný služby žalobcu využíval, ale cenu za ktoré bola

fakturovanávyššieuvedenáfaktúraneuhradil.Žalovanýneuhradilžalobcovicelkovocenuzaslužby3,50
eur, na zaplatenie ktorej súd žalovaného zaviazal, keď žalovaný sám túto pohľadávku za neuhradené
hovorné vo výške 3,50 eur uznal čo do základu aj výšky. Po citácii ust. § 42 ods. 1 písm. a), § 42 ods. 4
písm. b), § 43 ods. 1, § 43 ods. 5 písm. b) zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov, § 488, § 489 Obč.zák. prvostupňový súd uzavrel, že žaloba ceny hovorného je

dôvodnou.Dôvodnoujeajvčastiuplatňovanýchúrokovzomeškaniaztejtocenyhovorného.Zodpovedá
to ust. § 365, § 369 ods.1,2 Obch. zák. a § 517 ods.2 Obč. zák. Podľa článku 7.12 Všeobecných
podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej
telefónnej siete žalobcu má nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 0,05% za každý deň
omeškania až do jej zaplatenia. Keďže žalovaný bol s plnením

peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči žalovanému nárok na úroky z omeškania z
dlžnej sumy v zmysle vystavenej faktúry a to dňom nasledujúcim po jej splatnosti. Žalovaný okrem istiny
vo výške 3,50 eur uznal nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne z tejto
sumy od 24.11.2009, preto má súd za to, že tento nárok žalobcu je nesporný.

Faktúrou č. 5100702936 splatnou dňa 25.01.2010 si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške 319,19 eur podľa článku II písm. c) Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 04.03.2008.
V zmysle článku II písm. c) Dodatku k zmluve o pripojení, v prípade porušenia zmluvných povinností
zo strany účastníka, je účastník povinný uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 319,19
eur (9.615,97 Sk). Pre právne posúdenie rozhodnutia o tejto časti žaloby prvostupňový súd uviedol,

že zmluvná (konvenčná) pokuta je zabezpečovací inštitút záväzkového práva. Osobitná úprava
zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku sa týka zodpovednostného princípu t.j. uprednostňuje princíp
zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, teda zodpovednosť objektívnu (§ 300). Zmluvná pokuta môže
vzniknúť len na základe konsenzuálneho právneho úkonu, t.j. strany sa musia na zmluvnej pokute
dohodnúť. Záväzok na zmluvnú pokutu má akcesorický (vedľajší) charakter. To znamená, že zmluvná

pokuta závisí od hlavného záväzku, ktorý zabezpečuje, a preto má akcesorický charakter, a záväzok,
resp. povinnosť, ktorú zabezpečuje, je záväzkom hlavným, bez existencie ktorého by dojednanie o
zmluvnej pokute stratilo akýkoľvek zmysel. Zmluvná pokuta má zabezpečovací význam, ktorý spočíva
v tom, že núti toho, kto sa zaviazal splniť zabezpečenú povinnosť, aby sa správal tak, aby sa na plnenietejto povinnosti nielen pripravil, ale aby ju aj v súlade s právom splnil. Sankčný charakter zmluvnej pokuty
vyplýva z § 544 ods. 1 OZ, ktorý na jednej strane viaže povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu na porušenie
zmluvnej povinnosti, a na druhej strane zmluvnú pokutu konštruuje bez závislosti od vzniku škody.

Dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu. Vyžaduje to § 544 ods. 2 OZ. Toto
ustanovenie platí aj pre obchodné vzťahy, a to na základe § 272 ods. 1, lebo ide o prípad, keď písomnú
formu vyžaduje zákon. V súvislosti s uplatnenou zmluvnou pokutou súd poznamenáva, že medzi
základné zásady súkromného práva možno nepochybne zaradiť zásadu zmluvnej slobody, zásadu
rovnosti strán, či zásadu ekvivalencie plnení. Oba slovenské súkromnoprávne kódexy (Obchodný

zákonník aj Občiansky zákonník) aj keď sú postavené na autonómnej vôli zmluvných strán a kladú dôraz
na inštitút zmluvy, obsahujú určité korekcie zásady zmluvnej slobody, prejavujúce sa napríklad v tom,
že ak sú zmluvné plnenia navzájom v hrubom nepomere, možno uvažovať o aplikácii § 49 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého strana, ktorá uzavrela zmluvu v tiesni a za nápadne nevýhodných
podmienok, môže od zmluvy odstúpiť. Tento inštitút však nemožno uplatniť v obchodno-právnych
vzťahoch, kde by pripustenie tejto aplikácie mohlo viesť k zneužívaniu a tým aj k nežiadajúcej právnej

neistote. Právny úkon alebo jeho časť je absolútne neplatný, pokiaľ sa dostane do rozporu s dobrými
mravmi. V obchodných vzťahoch treba mať na zreteli aj kritérium poctivého obchodného styku. Zásady
poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecných morálnych zásad, či noriem,
vyjadrených v pojme dobré mravy. Ide o konkretizáciu noriem morálky na oblasť aplikácie konkrétnych
spoločenských vzťahov, ktorými obchodné vzťahy sú. Tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých

dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. Zákon subjektívne práva nielen
priznáva, ale poskytuje aj ochranu ich výkonu. Nechráni však taký výkon práva, ktorý sa prieči zásadám
poctivého obchodného styku, teda taký výkon práva, kde sa prekračujú medze zmluvnej voľnosti, ktorú
zákon poskytuje v obchodných záväzkových vzťahoch. Pokiaľ je výkon práva v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku, aj keď neporušuje žiadne kogentné ustanovenie zákona, nepožíva právnu

ochranu (§ 265 Obchodného zákonníka). V porovnaní s Občianskym zákonníkom (§ 3 ods. 1), ktorý
zakazuje výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, ide o konkretizáciu a prispôsobenie tohto pojmu
na oblasť vzťahov obchodno-právnych. Aj keď mnohé konkrétne porušenia dobrých mravov sa budú
prekrývať s porušením zásad poctivého obchodného styku, pojem dobré mravy je obsahovo širší,
ako pojem zásady poctivého obchodného styku. V súvislosti s výškou zmluvných pokút, ktorá bola

dohodnutá, treba mať na zreteli, že dojednanie o výške zmluvnej pokuty, kedy výška bola v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku, nebude neplatné. Dotknutá strana ho môže dobrovoľne splniť,
avšak rozpor so zásadami poctivého obchodného styku zákon považuje za zneužitie práva a preto mu
neposkytuje právnu ochranu. Nemožno vo všeobecnosti vyvodiť žiadnu zásadu, ktorá by všeobecne
určovala koľkonásobne môže zmluvná pokuta presiahnuť napr. hodnotu zabezpečovanej povinnosti a

preto aj keď dôjde k mnohonásobnému prekročeniu nemusí ísť o rozpor s dobrými mravmi ani o rozpor
so zásadami poctivého obchodného styku. Predpokladom kvalifikácie nejakého konania ako rozporného
so zásadami poctivého obchodného styku je pristúpenie ešte ďalších skutočností, napríklad zneužitie
hospodárskej prevahy zmluvnou stranou a podobne. Súd má na pamäti, že rozhodujúcou zásadou
poctivého obchodného styku je včasné a riadne plnenie záväzkov, čo v danom prípade si žalovaný

nesplnil, a teda nesplnil riadne a včas svoj záväzok vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, napriek
tomu súd je toho názoru, že výška zmluvnej pokuty v rozsahu z dlžnej istiny neuhradených služieb
je neprimeraná sankcia pre žalovaného za porušenie svojej povinnosti, keďže je takmer 10 násobne
vyššia. Uplatnená zmluvná pokuta vo výške 319,19 eur je vo vzťahu k neuhradenej pohľadávke za
hovorné vo výške 3,50 eur neprimerane vysoká, keď predstavuje takmer stonásobok pohľadávky a je

jednoznačne v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku ako aj so zásadou dobrých mravov,
pretosúdnávrhžalobcuohľadomuplatnenejistinyzmluvnejpokutyaprislúchajúcehoúrokuzomeškania
k nej zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., keď žalobca bol úspešný

v spore iba v pomerne nepatrnej časti istiny vo výške 3,50 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto istiny
a neúspešný v zostatku uplatnenej istiny vo výške 319,19 eur vrátane príslušného úroku z omeškania,
preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému, ktorý bol neúspešný v pomerne nepatrnej
časti, a preto má nárok na náhradu trov konania, súd ich náhradu nepriznal, nakoľko žalovanému
žiadnemu trovy konania nevznikli.

2/Protitomutorozsudku,protivýroku,ktorýmbolažalobavprevyšujúcejčastizamietnutá,asúvisiacemu
výroku o náhrade trov konania podal včas odvolanie žalobca. Nesúhlasí so zamietnutím žaloby v
prevyšujúcej časti. Vytýka súdu prvého stupňa, že v dôvodoch rozhodnutia neuviedol žiadny konkrétnyargument, ani žiadne zákonné ustanovenie, na základe ktorého považuje výšku dojednanej zmluvnej
pokuty za neprimerane vysokú. Zmluvná pokuta v predmetnej veci zabezpečovala jednak zvýhodnenú
cenu poskytnutého mobilného zariadenia, a jednak benefit, ktorý žalovaný získa v prípade, ak sa

zaviaže na užívanie služieb žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu počas 24 mesiacov. Žalobca
objektívne nemal možnosť zabezpečiť plnenie záväzku zo strany žalovaného iným spôsobom ako
dojednaním zmluvnej pokuty. Funkcia zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho prostriedku spočíva
predovšetkým v tom, že hrozbou majetkovej ujmy núti dlžníka, aby sa včas a riadne pripravil na splnenie
zmluvnej povinnosti, a potom včas a riadne plnil. Zmluvná pokuta má navyše povahu paušalizovanej

náhrady škody. V predmetnej veci výšku zmluvnej pokuty je potrebné posudzovať vo vzťahu k rozdielu
štandardnej a akciovej ceny technického zariadenia, ako i hodnote benefitu, ktorý žalovaný na základe
dodatku k zmluve o pripojení od žalobcu, respektíve jeho predchodcu dostal. Rozhodnutie súdu prvého
stupňa sa týmito skutočnosťami v dôvodoch nezaoberá, a preto je aj rozhodnutie súdu prvého stupňa
nepreskúmateľné. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z práv zaručujúcich
základné zásady spravodlivého súdneho procesu tak, ako to vyplýva okrem iného aj z ustálenej

judikatúry ESĽP. Dojednanie zmluvnej pokuty v predmetnej veci ako dojednanie riadneho práva,
nemožno považovať za nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ako to uzavrel
prvostupňový súd. Zmluvná pokuta, hoci dojednaná formulárovo, bola dojednaná individuálne. Výška
zmluvnej pokuty bola závislá od plnenia poskytnutého žalovanému pri uzatvorení dodatku k zmluve o
pripojení, a od hodnoty zvýhodnenia mu poskytnutého. V rámci akciovej ceny technického zariadenia, i v

rámci akciovej zvýhodnenej tarify mesačných programov žalovanému bolo poskytnuté telekomunikačné
zariadenie NOKIA 2630 len za 1,- Sk, pričom štandardná cena mobilného telefónu bola 3.590,- Sk.
Rozdielštandardnejaodkupnejcenytelefónutvorilsumu3.589,-Sk.Okremtoho,podľačlánkuI.bod1.3
dodatku k zmluve, získal žalovaný možnosť telefonovania počas víkendov za 280 minút volaní za cenu
1,- Sk za minútu, namiesto štandardnej ceny 6,50 Sk za minútu, k tomu SMS za cenu 1,- Sk, namiesto

štandardnej ceny 3,- Sk, a MMS za cenu 1,- Sk, namiesto štandardnej ceny 9,- Sk na účastnícke
čísla do všetkých sietí v rámci SR, a to po dobu 12 mesiacov. Užívanie zvýhodnených cien v rámci
benefitu sa nezapočítavalo na volania v rámci mesačného programu Pre mňa 70. Súčet poskytnutých
benefitov ďaleko prevyšoval cenu dohodnutej zmluvnej pokuty. Navrhuje preto, aby odvolací súd zmenil
rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, a žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal

žalovaného aj nahradiť žalobcovi trovy konania.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

3/ Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) na prejednanie podaného odvolania

nariadil podľa § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p. pojednávanie. V súvislosti s nariadením pojednávania
dal účastníkom konania na vedomie potrebu realizácie dokazovania v zmysle § 213 ods. 5 O.s.p.,
zameraného i na posúdenie, či nároky uplatnené v tomto konaní (v nadväznosti na vyjadrenia
žalovaného pred prvostupňovým súdom, že telefón nevyužíval ako podnikateľ) sú nárokmi zo
spotrebiteľského vzťahu, teda či žalovaný pri uzatváraní zmluvy o pripojení vystupoval ako spotrebiteľ.

V nadväznosti na to, vyzval i účastníkov konania v zmysle ust. § 213 ods. 2 O.s.p. na vyjadrenie k
možnému použitiu ust. § 2 písm.a) zák. č. 250/2007 Z.z., ust. § 52 ods. 1, 2, 4, § 53 ods. 1,2 Obč. zák.,
a to i v súvislosti s obsahom čl. II. 2.2. písm.c) dodatku k zmluve o pripojení.

Natútovýzvuodvolaciehosúdupísomnereagovalžalobca,ktorývpodaníuviedol,žežalovanýuzatváral

zmluvu o pripojení a k nej prislúchajúce dodatky so žalobcom ako živnostník, samostatne zárobkovo
činná osoba, pričom v texte zmluvy sa uviedlo jeho obchodné meno i identifikačné číslo podnikateľa.
Z týchto dokladov, ktoré boli žalovaným podpísané vyplýva, že uzatváral zmluvy ako samostatne
zárobkovo činná osoba. Žalovaný podľa § 2 ods. 2 Obch. zák. je podnikateľom, pretože podniká
na základe živnostenského oprávnenia. Ak by bol mal záujem uzatvoriť zmluvu ako fyzická osoba

nepodnikateľ, nemal uvádzať tieto údaje súvisiace s jeho podnikaním do zmluvy. V predmetnej veci
predmetom zmluvy bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby, a na predmetný zmluvný vzťah
uzavretýsožalovanýmakopodnikateľomsanevzťahujezákonoochranespotrebiteľa.Akžalovanýtvrdí,
že vystupoval ako spotrebiteľ, žalobca navrhuje, aby žalovaný predložil súdu kompletné účtovníctvo
za roky 2008 a 2009, z ktorého bude zrejmé, či faktúry žalobcu uplatňoval ako náklady podnikateľskej

činnosti. Tvrdenia žalovaného, že nevystupoval v predmetnom vzťahu ako podnikateľ sú podľa žalobcu
len účelovými.Nariadeného pojednávania sa ani žalobca, ani žalovaný nezúčastnili, aj keď im predvolanie na
pojednávanie bolo doručené riadne a včas. Odvolací súd mal za to, že môže prejednať vec aj v
neprítomnosti účastníkov konania. Boli totiž splnené podmienky tak, ako vyplývajú z aplikácie ust. § 101

ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p.. Preto vec bola prejednaná aj v neprítomnosti účastníkov
konania. V zmysle ust. § 213 ods. 5 O.s.p. na nariadenom odvolacom pojednávaní bolo zopakované
dokazovanie oboznámením zmluvy o pripojení zo 4.3.2008, dodatku k tejto zmluve, i všeobecné
obchodné podmienky tvoriace súčasť zmluvy, a napokon aj faktúra č. 5100702936 z 11.1.2010 o
vyúčtovaní zmluvnej pokuty. Aj na základe takto zopakovaného dokazovania odvolací súd v zmysle ust.

§ 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Bol
teda viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania. V tejto súvislosti treba konštatovať, že výrok
rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené nebol napadnutý odvolaním.
V tejto časti preto rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť, a nebolo oprávnením ani
povinnosťou odvolacieho súdu v tomto výroku rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať (§ 159 ods.
1, 2, § 206 ods. 2 O.s.p.). Výsledky doplneného dokazovania viedli odvolací súd k záveru, že je potrebné

rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť. Pre jej zodpovedanie nie je určujúcim len to,
či žalovaný je v texte zmluvy označený identifikačným číslom podnikateľa.

Pre predmetnú vec je relevantným posúdenie, či v predmetnej veci išlo o spotrebiteľský vzťah, alebo
rýdzo obchodno-právny vzťah medzi účastníkmi konania, ktorí uzatvárali predmetnú zmluvu o pripojení

v spojení s dodatkom. Táto otázka nebola súdom prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia
vyriešená, a podľa názoru odvolacieho súdu je zásadnou pre rozhodnutie v predmetnej veci.

Podľa smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa za
spotrebiteľa podľa čl. 2 písm. b) považuje fyzická osoba, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici

koná s cieľom nevzťahujúcim sa k jej obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. Podobne aj smernica
Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podľa čl. 2 písm. a)
považuje za spotrebiteľa iba fyzickú osobu, ktorá v rámci obchodných praktík, na ktoré sa vzťahuje
táto smernica, koná na účely spadajúce mimo rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo
profesijnej činnosti. Aj v smernici 98/6/ES Európskeho parlamentu a Rady o ochrane spotrebiteľa

pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi v čl. 2 písm. e) sa stretávame s definíciou
spotrebiteľa iba ako s fyzickou osobou, kupujúcou výrobok, ktorý nesúvisí s jej obchodnou alebo
pracovnou činnosťou. I podľa nariadenia Rady (ES) 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len ako nariadenie Brusel I), kde podľa čl.
15 je spotrebiteľom osoba, ktorá uzatvára zmluvu na účel, ktorý sa netýka jej profesionálnej alebo

podnikateľskej činnosti.

Slovenská právna úprava definuje spotrebiteľa z pohľadu súkromného práva v Občianskom zákonníku
v § 52 ods. 4 ako fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetusvojejobchodnejčinnostialeboinejpodnikateľskejčinnosti.Podľa§3ods.3zákonaoochrane

spotrebiteľa každý spotrebiteľ (v zmysle § 2 písm. a) tohto zákona fyzická aj právnická osoba), pokiaľ
nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu svoju alebo príslušníkov svojej domácnosti,
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom odkazuje
na § 52 až 54 OZ.

Smernica Rady 93/13/EHS neobsahuje definíciu spotrebiteľskej zmluvy. Podľa § 52 OZ je
spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Teda nejde o nový druh typických zmlúv osobitne upravených v OZ alebo ObchZ, ktoré sa
od seba odlišujú primárnym predmetom plnenia (predaj, nájom, darovanie, požičanie a pod.), naopak,
spotrebiteľskou zmluvou môže byť ktorákoľvek typická zmluva (napr. kúpna, darovacia, nájomná,

úverová), ak sú splnené podmienky, že práve jedna zmluvná strana je považovaná za spotrebiteľa.
Spotrebiteľskázmluvasaod"klasickej"zmluvylíšitým,žepodmienky,ktorébyspôsobovalinerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, sú neplatné ( § 53 ods. 5 OZ), pričom musia byť
splnené nasledujúce kumulatívne predpoklady:

- uvedené podmienky neboli individuálne dojednané, t.j. spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy nemohol
ovplyvniť existenciu tejto podmienky v zmluve (najmä v prípade tzv. adhéznych zmlúv),- nejde o hlavný predmet plnenia a primeranosť ceny za predpokladu, že sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "«neprijateľná» «podmienka»"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli «neprijateľné» «podmienky» individuálne dojednané.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah

vzniknutej škody.
Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ
dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď porušením
povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi žiadna škoda nevznikla. Jej funkcia spočíva v hrozbe majetkovou
sankciou dlžníkovi v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas a tým má viesť dlžníka k včasnému a

riadnemu plneniu záväzku. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo
iba čiastočne alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť. Dohoda o zmluvnej
pokute musí mať vždy písomnú formu, musí v nej byť určená výška zmluvnej pokuty alebo spôsob, akým
sa určí, aby o tom v budúcnosti nevznikli pochybnosti.
Pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov je nutné uvážiť funkciu

zmluvnej pokuty (funkcia preventívna, uhradzovacia a sankčná). Primeranosť výšky zmluvnej pokuty je
treba posúdiť s prihliadnutím k celkovým okolnostiam úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval.
Do úvahy treba tiež vziať výšku zaistenej čiastky, z ktorej je možné usúdiť neprimeranosť zmluvnej
pokuty s ohľadom na vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti (rozsudok NS ČR sp. zn. 33 Odo
438/2005).

V predmetnej veci je (tak ako je už uvedené vyššie) zásadným vyriešenie otázky, či ide o vzťah
spotrebiteľský, a to v zmysle vyššie uvedených pred takúto právnu kvalifikáciu uvedených skutočností.
Obsah zmluvy v nadväznosti na vyjadrenie žalovaného treba analyzovať aj s tým, či využívanie služieb
poskytovaných žalovaným sa týkalo jeho podnikateľskej činnosti. Ak by išlo o vzťah spotrebiteľský, má
to vplyv aj na posudzovanie nároku označeného žalobcom ako zmluvná pokuta.

Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných
podmienkach (ďalej len „smernica 93/13") vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred
predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ zo dňa 27. 6. 2000,

Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98, až C-244/98, ako aj z 26. 10. 2006 Mostaza Claro,
C-168/05 Zb. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/
Korčovská).
So vstupom do Európskej únie prijala Slovenská republika záväzky náležite transponovať do
vnútroštátneho právneho poriadku úpravu zo smernice EÚ a v aplikačnej praxi aj napĺňať ciele týchto

smerníc. V oblasti ochrany spotrebiteľa, a teda aj finančného spotrebiteľa Európska únia prijala viaceré
smernice(napr.viďprílohasmerniceEPaRadyz23.4.2009č.2009/22osúdnychpríkazochnaochranu
spotrebiteľských záujmov o súdnych príkazoch).
Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica 93/13")
si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym

zásahom štátu. Súdny dvor v rozsudku Oceáno Grupo Editorial SAC 240/98 až C 344/98 konštatuje,
že je nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej
podmienky, a preto súdy v štátoch, v ktorých nie je povinné zastúpenie advokátom, majú aj bez návrhu
prihliadať na neprijateľnosť zmluvnej podmienky.
Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom

zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva
obsahujúca nekalé podmienky, obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných
ľudí (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro, bod 37, Asturcom bod 51).Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 smernice za tak významnú, že sa má
klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality
života (uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčovská, bod 50).

Odvolací súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a ani jej dojednania, ale treba dbať aj na
skutočný zmysel a cieľ inštitútu zmluvnej pokuty ako inštitútu súkromného práva zvlášť pri osobitne
chránených spotrebiteľských vzťahoch. Žalobca ponúka žalovanému svoje služby ako spotrebiteľovi
prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ nemôže
zmluvné podmienky ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada zaplatiť žalobca od

spotrebiteľov v paušálnej výške bez ohľadu na to, o aké zmluvné porušenie pôjde a hrozba pokuty
existuje pri akomkoľvek porušení, takže zmluvné pokuty neobchádza ani aspekt neurčitosti (...ak poruší
niektorú z povinností...).
Z obsahu listiny predloženej žalobcom vyplýva, že „Záujemca, resp. Účastník a Poskytovateľ sa dohodli,
že ak Záujemca, resp. Účastník poruší niektorú z povinností podľa tohto dodatku, záujemca, resp.
účastník sa zaväzuje uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 9615,97 Sk. Účastník je taktiež povinný nahradiť

škodu vzniknutú Poskytovateľovi v súvislosti s porušením povinností Záujemcu, resp. Účastníka podľa
tohto Dodatku v časti presahujúcej výšku zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta je splatná na základe výzvy
Poskytovateľa. " (čl. II bod 2.2 Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 4.3.2008).
Slovné spojenie uvádzané v dodatkoch k zmluvám o pripojení, teda pod citovaným bodom 2.2 „ak
účastník poruší niektorú z povinností podľa tohto dodatku", signalizuje neurčitý okruh rôznych porušení

alebo vzťahov a zmluvné pokuty za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí len indikatívne, sú
neakceptovateľné a predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Žalobca uplatňuje od žalovaného sankciu v podobe zmluvnej pokuty za porušenie akejkoľvek zmluvnej
povinnosti a vo výške, ktorá je nezmenená bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti.
Súd musí brať pri vyhodnocovaní neprijateľnej zmluvnej podmienky do úvahy aj ostatné zmluvné

podmienky a okolnosti, za ktorých je zmluva uzavretá (čl. 4 ods. 1 smernice, § 41 OZ).
Odvolacísúdpoznamenáva,ževzáujmenaplneniajednéhozozákladnýchprávvEurópskejúnii„politiky
štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (čl. 98 Charty základných práv Európskej únie),
je treba využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala prepotrebná dôvera
spotrebiteľov v trh a aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali.

V prípade záveru že nejde o spotrebiteľský vzťah, ale vzťah medzi podnikateľmi, treba tiež mať na zreteli
osobitosti, ktoré vyplývajú z ust. § 544 a § 545 Obč. zák..
Pre dojednanie zmluvnej pokuty ako právneho inštitútu na zabezpečenie záväzku vyplývajúceho z
obchodného záväzkového vzťahu platí všeobecná právna úprava obsiahnutá v ustanoveniach § 544 a
545 Občianskeho zákonníka, a to s odchýlkami upravenými v Obchodnom zákonníku v ustanoveniach

§ 300 až 302 (čo vyplýva z označenia tejto úpravy ako "niektoré ustanovenia o zmluvnej pokute").
Platnosť takejto dohody je podmienená písomnou formou a jednoznačným vymedzením jednak výšky
zmluvnej pokuty alebo spôsobu jej určenia a jednak zmluvnej povinnosti, ktorá je zmluvnou pokutou
zabezpečovaná.

Oprávnenie súdu znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu je zásahom do zmluvnej voľnosti
účastníkov obchodného záväzkového vzťahu, ktorá je jedným zo základných princípov obchodného
práva. Obchodný zákonník však možnosť takéhoto zásahu predpokladá a upravuje. Priznanie zmluvnej
pokuty mnohonásobne prevyšujúcej právo, ktoré zabezpečuje, by viedlo k celkom neodôvodnenému
majetkovému prospechu oprávneného a znamenalo by neúmerne prísnu a bezdôvodnú sankciu, ktorá

nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty.

V predmetnej veci pri alternatíve, že ide o vzťah „nespotrebiteľský“, je treba mať teda na zreteli aj tie
skutočnosti, ktoré sa týkajú vymedzenia výšky zmluvnej pokuty v nadväznosti na porušenie zmluvných
povinností.Pritakejtoalternatívepotomsúdôležitéajinterpretačnépravidláprevýkladobsahuprávneho

úkonu zaznamenaného do dodatku k zmluve tak, ako vyplývajú z aplikácie ust. § 266 ods. 1, 2, 3 Obch.
zák..Obsahtohtozmluvnéhodojednaniabudetrebapotomvykladaťtak,žesamáposúdiťajto,čisatáto
zmluvná pokuta konkretizovala dostatočne určitým spôsobom vo vzťahu k porušeniam tých povinností,
ktoré uvádza v podanom odvolaní samotný žalobca. Výška, teda primeranosť tejto zmluvnej pokuty sa
musí hodnotiť aj z pohľadu týchto skutkových okolností, ktoré majú vplyv na záver o primeranosti, či

neprimeranosti dohodnutej zmluvnej pokuty.V prípade platného dojednania zmluvnej pokuty môže prichádzať do úvahy alternatíva moderácie
zmluvnej pokuty v nadväznosti na tie skutočnosti, ktoré vyplývajú z aplikácie ust. § 301 Obch. zák..
Moderovať však možno len zmluvnú pokutu, ktorá bola dohodnutá platne.

Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí neriešil otázky prípadného spotrebiteľského vzťahu, ktoré sa
zdajú byť zásadnými pre rozhodnutie predmetnej veci. Nezaoberal sa ani tými skutočnosťami, ktoré z
hľadiska skutkového mali vplyv na posudzovanie primeranosti výšky zmluvnej pokuty v nadväznosti na
argumentáciu žalobcu o skutočnostiach, ktoré k dojednaniu zmluvnej pokuty v dodatku uvedenej výške

viedli.

Ideoskutkovéokolnosti,ktorésúpodľaodvolaciehosúduzásadnéhoprávnehovýznamu,ananenebolo
ani realizované dokazovanie. Z týchto dôvodov preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm.h), ods. 2
O.s.p. v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a v rozsahu zrušenia mu vrátil vec na
ďalšie konanie.

Podľa § 226 O.s.p. prvostupňový súd, ktorý bude vo veci v zrušenom rozsahu ďalej konať je viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu.

Súd prvého stupňa rozhodne v novom rozhodnutí aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods.

3 O.s.p.).

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 2:1 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.