Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. júl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/690/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108201747
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7108201747.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: T. V., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. O., O. XX, zastúpeného
JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach, Mlynská 26,
proti žalovanému: Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., so sídlom v Banskej Štiavnici, Radničné
námestie 8, Odštepný závod Košice, so sídlom v Košiciach, Ďumbierska 14, IČO: 36 022 047, v konaní
o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k.

36C/45/2008-266 z 01.04.2014 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a vo výroku o trovách štátu a v rozsahu zrušenia v
r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej iba „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 1.549,85 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 476,85 Eur od

7.1.2008 do zaplatenia, 6,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 235,62 Eur od 2.1.2009 do
zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 332,42 eur od 1.2.2011 do zaplatenia, s 9
% ročným úrokom z omeškania zo sumy 166,32 Eur od 3.1.2012 do zaplatenia a s 5,25 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 332,64 Eur od 17.1.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zaviazal žalobcu zaplatiť trovy štátu vo výške 387,06

eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I vo výške 205,61 eur, do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Vrátil žalobcovi preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške
300,- eur, ktorý je povinná vrátiť učtáreň Okresného súdu Košice I z položky D14-57/2013, do 15 dní
od doručenia právoplatného rozsudku.

Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu viackrát podal návrh na pripustenie zmeny návrhu
týkajúceho sa vydania bezdôvodného obohatenia, a to za obdobie rokov 2007, 2008, 2009, 2010, 2011
a od 16.1.2012 do 16.1.2014. Celkovo sa tak žalobca domáhal zaplatenia sumy 3.028,71 Eur s 8,5 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 908,19 Eur od 7.1.2008 do zaplatenia, s 6,5 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 454,09 Eur 2.1.2009 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
906,30 Eur od 1.2.2011 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 415,39 Eur od

3.1.2012 do zaplatenia a s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 344,74 Eur od 17.1.2014.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa § 451 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), § 454 OZ, § 456 veta prvá OZ, § 458 ods. 1, veta prvá OZ, § 517 ods. 1, 2 OZ
a dospel k záveru, že žalobca sa v tomto konaní domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom bezdôvodného

obohatenia.Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané a to najmä zo záverov, ktoré vyplynuli
zo znaleckého dokazovania, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely č. XXX U. Z. XXX M.X, V. O. U.
O.Ô. Z. O. X/X, E. Q. E. Z. J. L. Č.. XXX - Č., U. O., U. O., C. Ú. A., O. K. J., Ž. G. O. O. Č.. XXX V. Č.. XX

P. N., C. Ú. A., C. Z. B. Ž. A. G. F. Z. E. V., E. Q. Z. J. L. Č.. XXX a je potrebné vychádzať z výmery XXX
M.X. Na predmetnom pozemku je stavba - umelý vodný tok, ktorý pozostáva z upraveného dna a svahov
potoka s prístupom zo spevnenej komunikácie s možnosťou napojenia na plyn, kanalizáciu, elektrickú
energiu a vodovod, a ktorého správcom umelého vodného toku je žalovaný. Vzhľadom na to, že na
pozemku, ktorý vlastnícky patrí žalobcovi, tento ho nemôže užívať a to preto, že na tomto pozemku sa

nachádza stavba - umelý vodný tok v správe žalovaného, a ktorý so žalobcom nemá uzatvorenú žiadnu
nájomnú zmluvu, tento sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje a preto je povinný žalobcovi vydať
bezdôvodné obohatenie. Žalobca žiadal vydať bezdôvodné obohatenie od 1.1.2006 do 16.1.2014, a to
nasledovne:

Za rok 2006 sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v sume 454,09 Eur, za rok 2007

taktiež v sume 454,09 Eur, za rok 2008 taktiež v sume 454,09 Eur, za rok 2009 žiadal vydať bezdôvodné
obohatenie v sume 453,15 Eur, za rok 2010 taktiež v sume 453,15 Eur, za rok 2011 v sume 415,39 Eur, a
to od 2.2.2011 do 2.1.2012 a od 16.1.2012 do 16.1.2014 v sume spolu 344,74 Eur, poukazujúc na výšku
nájomné na m2 1,008 Eur (171 m2 x 1,008 Eur = 172,37 Eur na rok a krát 24 mesiacov). Zo znaleckého
dokazovania, a to z výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia súdom ustanoveným znalcom vyplynulo,

že výška bezdôvodného obohatenia, resp. nájmu za rok 2006 predstavovala sumu 234,30 Eur, za rok
2007 sumu 242,55 Eur, za rok 2008 sumu 235,62 Eur, za rok 2009 sumu 172,10 Eur, za rok 2010 sumu
166,32 Eur, za rok 2011 sumu 166,32 Eur. Za obdobie od 16.1.2012 do 16.1.2014 výška bezdôvodného
obohatenia predstavuje spolu sumu 332,64 Eur (166,32 x 2). Spolu výška bezdôvodného obohatenia
činí sumu 1.549,85 Eur. Žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v sume 3.028,- Eur

s príslušenstvom. Súd prvého stupňa vychádzajúc z jednotlivých znaleckých dokazovaní, poukazujúc
pritom na znalecké dokazovanie týkajúceho sa určenia výšky bezdôvodného obohatenia rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Súd prvého stupňa zároveň žalobcovi priznal aj príslušenstvo - úroky z omeškania tak ako je to

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom do omeškania s jednotlivými sumami určenými podľa
výsledkov znaleckého dokazovania, sa žalovaný dostal tak, ako to žiadal žalobca.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s odkazom na ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p. a
vyslovil, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, keďže úspech žalobcu

predstavuje 51,17 %, čo je neúspech žalovaného a neúspech žalobcu tak predstavuje 48,83 %.

O náhrade trov štátu rozhodol v zmysle § 148 ods. 1 veta prvá O.s.p. a vychádzajúc z pomeru úspechu
a neúspechu súd účastníkov konania zaviazal aj k povinnosti nahradiť trovy vzniknuté štátu v súvislosti
s platením výšky znalečného, a to tak, že žalobcu zaviazal zaplatiť trovy štátu vo výške 387,06 eur

a žalovaného sumu 205,61 eur. Uviedol, že štát platil trovy spolu vo výške 792,67 eur (1. znalecký
posudok - 389,25 eur, 2. znalecký posudok - 79,87 eur a 3. znalecký posudok - 310,27 eur + 13,28
eur, t.j. výpoveď znalca na pojednávaní). Žalobca je povinný zaplatiť trovy štátu vo výške 48,83 % a
žalovaný vo výške 51,17 %. Dodal, že 48,83 % zo sumy 792,67 eur je 387,06 eur a 51,17% je 405,61 eur
a po odpočítaní zloženého preddavku žalovaným v sume 200,- eur, trovy štátu, ktoré je povinný zaplatiť

žalovaný predstavujú čiastku 205,61 eur.

Na záver konštatoval, že žalobca zaplatil preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 300,-
eur a vzhľadom k tomu, že žalobca netrval na kontrolnom znaleckom dokazovaní, súd prvého stupňa
rozhodol o vrátení preddavku žalobcovi na trovy znaleckého dokazovania vo výške 300,- eur tak, ako

to uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.
t.j., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podané
odvolanie odôvodňoval nesprávnym právnym záverom súdu prvého stupňa, pokiaľ aplikoval v otázke

posúdenia trov konania v prejednávanej veci ust. § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko je namieste náležitá
aplikácia § 142 ods. 3 O.s.p., nakoľko v prejednávanej veci rozhodnutie o výške plnenia záviselo od
znaleckého posudku, s poukazom aj na citované rozhodnutia k otázke náhrady škody. K ust. § 148 ods.
1 O.s.p. uviedol, že k úhrade trov štátu by mal byť súdom v plnej výške zaviazaný žalovaný.Navrhoval, aby odvolací súd zmenil napadnutú časť uznesenia tak, že zaviaže žalovaného nahradiť
žalobcovi trovy konania (bez ich bližšej špecifikácie a vyčíslenia) a zároveň zaviaže žalovaného zaplatiť

trovy štátu vo výške 592,67 eur na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti uznesenia,
alebo uznesenie v napadnutej časti zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania § 214 ods. 2
O.s.p., podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, teda vo výroku o trovách
konania a trovách štátu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa o trovách konania
a trovách štátu rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a z dôvodu čiastočného úspechu účastníka

vo veci náhradu trov pomerne nerozdelil, ale vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania vychádzajúc z tej skutočnosti, že žalobcov úspech predstavuje vo veci 51,17 % a neúspech
žalovaného 48,83 % a v tomto pomere úspechu a neúspechu vychádzal aj pri rozhodnutí o trovách štátu
v súvislosti s platením výšky znalečného.

Odvolací súd uvádza, že predmetom konania bolo vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451
ods. 1, 2 a § 454 OZ. Žalobca je vlastníkom parcely, na ktorej sa nachádza F. Z. E. V., E. Q. E. Z. J.
L. Č.. XXX, na ktorom sa nachádza stavba - umelý vodný tok, ktorý pozostáva z upraveného dna a
svahov potoka s prístupom zo spevnenej komunikácii a s možnosťou napojenia na plyn, kanalizáciu,
elektrickú energiu a vodovod a ktorého správcom umelého vodného toku je žalovaný. Vzhľadom na to,

že na pozemku, ktorý vlastnícky patrí žalobcovi, ktorý ho nemôže užívať a to preto, že na tomto pozemku
sa nachádza stavba - umelý vodný tok v správe žalovaného, a ktorý so žalobcom nemá uzatvorenú
žiadnu nájomnú zmluvu, tento sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje a preto sa žalobca v tomto
konaní domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.01.2006 do 16.01.2014 v sumách,
ktorých výška bola vyčíslená ustanoveným znalcom v konaní, v rámci súdom nariadeného znaleckého

dokazovania.

Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 3.028,71 eur s prísl.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom vyhovel žalobcovi v časti zaplatenia sumy 1.549,85 eur s

príslušenstvom, pričom v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Žalovaný v dôvodoch odvolania napádal nesprávny právny záver, čo sa týka aplikácie v ust. § 142
ods. 2 O.s.p. a odkazoval na ust. § 142 ods. 3 O.s.p., keďže rozhodnutie o výške plnenia záviselo od
znaleckého posudku.

Odvolací súd sa s touto odvolacou námietkou žalobcu sa stotožňuje a táto odvolacia námietka je
uplatňovaná dôvodne.

Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný môže mu súd priznať

plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, v takomto prípade sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Toto ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania; súd

podľa neho prizná účastníkovi konania plnú náhradu trov konania, i keď mal vo veci len čiastočný úspech
v troch prípadoch: Ide o prípady - ak mal účastník neúspech v pomerne nepatrnej časti, - rozhodnutie o
výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, - rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu
(II. US 82/09- 27).

Ustanovenie § 142 ods. 3 O. s. p. treba v pomere k ustanoveniu § 142 ods. 2 O. s. p. považovať za lex
specialis, pričom vo vzájomnom vzťahu týchto dvoch ustanovení platí všeobecné pravidlo, podľa ktorého
špeciálna úprava má prednosť pred všeobecnou úpravou (lex specialis derogat legi generál) (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 8. decembra 2010, sp. zn. 2 Obdo 39/2010. Pre priznanie plnej náhrady trovkonania v tomto prípade nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu účastníka konania (v nepatrnej
časti alebo prevažnej časti). Úvaha súdu o výške plnenia sa musí opierať o hmotné právo, spravidla
o právne normy, v ktorých je rozsah nároku upravený vymedzením právne relevantných kritérií a jeho

samotné určenie (vyčíslenie) vyplýva z konkrétnych okolností danej veci. Ako príklad takéhoto určenia
výšky plnenia v závislosti od úvahy súdu sa aj v odbornej právnickej literatúre uvádza rozhodovanie súdu
o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého súd určí výšku náhrady nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (viď Občiansky súdny poriadok - Komentár, Eurounion,

s.r.o., Bratislava 2010, str. 555).

V prejednávanej veci súd prvého stupňa sčasti vyhovel návrhu žalobcu a priznal žalobcovi právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Z hľadiska rozhodovania o trovách konania sa však dôsledne
prvostupňový súd nevyrovnal, že v tomto prípade je určujúce, že výška vydania bezdôvodného
obohatenia závisela nie od toho akú výšku tejto náhrady žalobca požadoval a akú výšku súd priznal,

ale že rozhodujúce bolo, že výška náhrady závisela od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.
Prvostupňový súd preto mal aplikovať ust. § 142 ods. 3 O.s.p. v predmetnej veci, nakoľko ide teda o
typickú situácii, keď je len veľmi ťažko možné laikovi vopred poznať, akú mu sumu súd prizná. Na veci
ohľadne bezdôvodného obohatenia za užívanie cudzej veci bez právneho dôvodu neexistujú spravidla
žiadne tarify ani tabuľky. Možno s určitou dávkou pravdepodobnosti predpokladať približnú sumu. Výška

bezdôvodného obohatenia sa nestáva explicitnou ani po znaleckom dokazovaní, pretože konečnú sumu
určí súd so zreteľom na všetky okolnosti prípadu a spravidla prihliadne na trhové podmienky, za ktorých
sa obdobné veci stávajú predmetom odplatných právnych vzťahov. Na účely náhrady nákladov konania
je však dôležité to, že vo veci samej išlo o nároky z porušenia práva (konkrétne z bezdôvodného
obohatenia) a súd mal určiť primeranú náhradu po náležitej úvahe.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Vzmyslecitovanéhozákonnéhoustanoveniamáštátpodľavýsledkovkonaniaprotiúčastníkoviprávona
náhradu trov konania, ktoré platil. Z dôvodu nesprávnej právnej úvahy pri rozhodnutí o trovách konania
odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutých výrokoch o trovách konania a trovách štátu podľa § 221
ods. 1 písm. f), ods. 2 O.s.p. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Prvostupňový súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.