Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Juraj Považan
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/226/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111215660
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111215660.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov
senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci navrhovateľky: G. F., Q..:
XX.X.XXXX, W. U.: Y. Č.. XX, J., zastúpenej advokátskou kanceláriou IGAZOVÁ & PARTNERS s.r.o.,
so sídlom: Koceľova č. 15, Bratislava proti odporkyni: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom
práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom: Špitálska č. 4, 6, 8, Bratislava, o
náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k.:
7C/76/2011-264 zo dňa 29.7.2013, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti konania o zaplatenie 9.000,- eur p o t
v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu
9.000,-eur, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Návrh navrhovateľky v časti týkajúcej sa
6.000,- eur zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konani si vyhradil po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.
Súdprvéhostupňanapadnutýrozsudokodôvodniltým,ženavrhovateľkasanávrhomnazačatiekonania
doručeným dňa 9.5.2011 v zmysle jeho neskorších doplnení voči odporkyni domáhala zaplatenia
náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. dôvodiac, že je matkou T. F.G., Q..: XX.X.XXXX
G. N. F., Q..: XX.XX.XXXX, je rozvedená, pričom bývalý manžel a otec sa zdržiava mimo územia
Slovenskej republiky, z ktorého dôvodu podala dňa 3.11.2005 žiadosť o náhradné výživné, ktoré jej
bolo priznané rozhodnutím zo dňa 25.1.2006 vo výške 500,-Sk a rozhodnutím zo dňa 7.5.2007 zvýšené
na sumu 2.000,-Sk na každé dieťa. Dňa navrhovateľka 15.12.2008 obdržala rozhodnutie o zániku
náhradného výživného, ktoré jej bolo doručené 3 mesiace po podaní sťažnosti na Ústredie práce,
sociálnychvecíarodiny,odborkontrolyvBratislave.Výsledkomkontrolybolokonštatovanie,žesťažnosť
je dôvodná. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove dožiadanie z CPMO realizoval dňa
15.1.2009 a odpoveď dňa 19.1.2009; v spisovom materiáli je odpoveď zo dňa 8.12.2008, vec však mala
byť vybavená podľa zákona 30.09.2008. Navrhovateľka sa obrátila na Generálnu prokuratúru SR a
dňa 9.11.2009 bol podaný protest prokurátora, č.k.: VI/2 Gd 117/09-11 a č.k. VI/3 Gd 195/09-1, proti
rozhodnutiu ÚPSVaR v Bardejove, odbor sociálnych vecí, oddelenie pomoci v hmotnej núdzi v konaní
o náhradnom životom z 28.1.2009 č. A/2009/00179-01 a č. A/2009/00179. Navrhovateľka podala na
Krajský súd v Prešove žalobu o preskúmanie rozhodnutí, pričom súd uznesením, č.k.: 2S/33/2009-62
vo veci rozhodol. Týmto mala preukázané, že ÚPSVaR Bardejov porušil zákon, a preto sa obrátila
so žiadosťou o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. na Ministerstvo práce sociálnych vecí
a rodiny v Bratislave, ktoré návrhu navrhovateľky nevyhovelo. Navrhovateľke bolo spätne vyplatené
náhradné výživné v mesiaci máj 2010 v sume 2.522,-eur. Poukázala na to, že žila s dvoma deťmi 18mesiacov bez náhradného výživného, čo jej a jej synom spôsobilo sťažené životné podmienky, s veľkým
psychickým dopadom na navrhovateľku ako prežiť každý deň. ÚPSVaR v Bradejove svojím postupom
navrhovateľke spôsobil aj výdavky za právnu pomoc v sume 60 eura a za žalobu na krajský súd tiež
60 eur. Podnety na Krajskú prokuratúru a Generálnu prokúratúru spísala navrhovateľka sama čo mala
za ujmu, nakoľko jej to zabralo veľa osobného voľna, ktoré mohla využiť pre svojich synov. ÚPSVaR
Bardejov svojím postupom porušil zákon a odobral výživu deťom, osočoval osobu navrhovateľky a
navrhovateľkudoviedoldoťažšíchživotnýchpodmienok,sociálnejnúdze.Navrhovateľkevznikoldlhvoči
gymnáziu, ktoré navštevoval starší syn. Počas dotknutých 18 mesiacov musela navrhovateľka zo svojho
ukráteného príjmu platiť povinné školské poplatky, poplatky za knihy, stužkovú slávnosť a oblečenie pre
syna a seba, poplatky za 3 prihlášky na vysoké školy, lekársku starostlivosť, lieky, náklady na bývanie,
Vianoce, na ktoré výdavky si musela požičiavať peniaze od svojej matky, dôchodkyne. Znášanie situácie
malo na navrhovateľku psychický dopad, ktorý pociťovali aj deti, tiež vplyv na výživu detí (nedostatok
ovocia, zeleniny, mliečnych výrobkov). Príjem navrhovateľky bez náhradného výživného bol 370,-eur
mzdy, 44,-eur rodinné prídavky, spolu 414,-eur. Pravidelné mesačné výdavky boli stravné na dve deti
51,20 eura, stravné lístky navrhovateľky 25,-eur, cestovné náklady na cestu do školy a zamestnania 90,-
eur, náklady na bývanie, voda, elektrina 30,-eur, spolu 196,-eur. Z príjmu tak pre 3 osoby zostalo 7,26
eura. Postup ÚPSVaR voči navrhovateľke tak mala za neľudský, nesociálny.
Odporkyňa vo vyjadrení k návrhu navrhovateľky zaujala názor, že navrhovateľka nepreukázala vznik
nemajetkovej ujmy a príčinnú súvislosť. Navrhovateľka bola povinná preukázať, že nemajetková ujma
jej vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia. Poukázala tiež
na to, že syn odporkyne navštevoval súkromné gymnázium, kde navrhovateľka platila školné 270,-
eur ročne. Jedná sa pritom o nadštandardné štúdium, ktoré možno nahradiť vzdelním v štátnej škole.
Vzniesla námietku premlčania, v súvislosti so zmenou petitu, ktorú súd pripustil uznesením zo dňa
13.9.2012. Žaloba bola rozšírená o náhradu nemajetkovej ujmy za nesprávny úradný postup v období
rokov 2005-2006 ako aj o náhradu nemajetkovej ujmy za údajné nezákonné rozhodnutia ÚPSVaR zo
dňa 1.12.2008 a ÚPSVAR zo dňa 28.1.2009.
Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku vychádzal zo skutkových zistení, podľa ktorých
navrhovateľka namietala nesprávny úradný postup Úradu a Ústredia za obdobie predchádzajúce
vydaniu zrušených rozhodnutí úradom v Bardejove a za obdobie nesprávneho úradného postupu, t.j.
čas kedy boli vydané zrušené rozhodnutia. Úrad v Bardejove mal nesprávne postupovať pre vydaním
rozhodnutí o zániku nároku na náhradné výživné zo dňa 1.12.2008, keď bez rozhodnutia zastavil
výplatu náhradného výživného. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 9.958 eur tak mal súd
prvého stupňa za podaný včas. Navrhovateľka sa čiastočne o nesprávnom úradnom postupe dozvedela
dozvedela z písomného podania Úradu v Bardejove zo dňa 29.12.2008, ktoré jej bolo doručené v
januári 2009, v ktorom úrad potvrdil nesprávny úradný postup a o nesprávnom úradnom postupe sa
mala dozvedieť aj z obsahu a znenia protestu prokurátora GP SR. Nesprávny úradný postup Úradu
v Bardejove a Ústredia mal spočívať v tom, že Úrad prestal navrhovateľke vyplácať výživné na deti
bez rozhodnutia o tejto skutočnosti a následne v konaniach, v ktorých rozhodoval o zániku náhradného
výživného porušil viaceré právne predpisy, ako to vyplýva zo zrušujúcich rozhodnutí. Navrhovateľke
vznikla ujma v dôsledku nesprávneho konania a nekonania orgánov štátnej správy, pričom nesprávnym
úradným postupom sa dostala do tiesnivej finančnej a psychickej situácie s dvoma deťmi. Úrad a
Ústredienazákladelistinnýchdôkazov,ktorémalivčasevydaniaprvostupňovýchrozhodnutíkdispozícii
mohli dospieť k správnemu právnemu záveru či vymáhanie výživného od otca detí navrhovateľky je aj po
1.7.2008 reálne možné, vzhľadom na nezistený pobyt otca detí v Českej republike a v Nemecku. Úrad
v Bardejove následne potvrdil, že ďalej trvá nárok na výživné na obe deti za obdobie od 1.10.2008 až
do 31.3.2010. Zo strany Úradu sa pritom jednalo o prehodnotenie výplaty a trvanie nároku na vyplatenie
nároku na náhradné výživné, z ktorého dôvodu bol povinný dôsledne a spoľahlivo zistiť skutočný stav
veci. Boli tak splnené podmienky na pokračovanie vo vyplatení náhradného výživného podľa § 2 ods. 4
písm.b/zákonač.201/2008Z.z.Navrhovateľkasatakdostaladostavuhraničiacehoshmotnounúdzou,
pričom následky sa prejavili nielen v živote navrhovateľky, ale aj výžive, výchove, kultúre či vzdelávaní
jej detí, ako aj na zdraví navrhovateľky a rodinných vzťahoch. Navrhovateľka platila poplatky za štúdium
syna a poplatky za prihlášky na vysokú školu. V čase prijatia syna do školy nemala dôvod pochybovať
o tom, že jej náhradné výživné nebude zo strany štátu riadne a včas vyplácané. Pri pravidelnom platní
výživného by navrhovateľke nevznikli problémy s platením poplatkov za súkromné gymnázium, lieky,
bývanie, výživu detí, ktoré problémy bola navrhovateľka nútená riešiť pomocou finančných prostriedkov
od matky (dôchodkyne) a pôžičiek od priateľov. Súd prvého stupňa neprihliadol tiež na námietku, ženavrhovateľka nespĺňala nárok na náhradné výživné, nakoľko predmetné rozhodnutia boli zrušené
MPSVaR na základe protestu prokurátora s tým, že Úrad a Ústredie mali porušiť zák. č. 201/2008
Z. z. Listom zo dňa 12.4.2010 ÚPSVaR v Bardejove, zn.: 6/2019/14674/033 svoje pochybenie uznal a
navrhovateľke oznámil, že nárok na náhradné výživné trvá a toto bude vyplatené v najbližšom možnom
termíne. Úrad v Bardejove nevykonal žiaden úkon k začatiu konania, navrhovateľke neumožnil podať
vyjadrenie či stanovisko, návrh na vykonanie dokazovania, navrhovateľka nemohla proti rozhodnutiu
podať opravný prostriedok. Úrad na základe vyjadrenia Centra nedostatočne zistil skutkový stav.
Navrhovateľka sa na postup Úradu sťažovala po zastavení výplaty, pričom sťažnosť navrhovateľky
bola opodstatnená. Úrad zastavil výplatu výživného v mesiaci september, pričom nevydal rozhodnutie o
zastavenívýplaty.Uvedenýpostupsúdprvéhostupňaposúdilakonesprávnyúradnýpostup.Súdprvého
stupňa ďalej poukázal na záver vyslovený v zrušujúcich rozhodnutiach a síce, že Úrad ako aj Ústredie
nesprávne právne postupovali a porušili zásadu materiálnej pravdy, požadujúcej, aby správny orgán
úplne a presne zistil skutkový stav veci a k tomu si zaobstaral potrebné doklady na rozhodnutie. Úrad
začal konanie o zániku výživného, navrhovateľke však nedoručil oznámenie o začatí konania, nepoučil
ju o zmenách právnej úpravy a neposkytol jej dostatočný časový priestor na odstránenie zistených
nedostatkov.SamotnékonanieÚradupovydanírozhodnutiasvedčíotom,žeskutkovýstavnepovažoval
za dostatočne preukázaný, keď naďalej zabezpečoval dôkazy. Pri ustálení výšky uplatnenej náhrady
súd prvého stupňa zohľadnil skutočnosť, že Úrad ako aj Ústredie poznali rodinnú situáciu navrhovateľky,
mali vedomosť o jej príjmoch z predložených listinných dôkazov, vedomosť o jej výdavkoch, najmä o tom,
že sú na ňu výživou odkázané dve deti, nekonali však v súlade s právnymi predpismi a matke odopreli
priznanie náhradného výživného. Len na základe sťažnosti navrhovateľky a jej podania na Generálnu
prokuratúru SR došlo k náprave zákonného stavu. Nemajetkovú ujmu vo výške 9.000,- eur tak mal
súd prvého stupňa za postačujúcu s poukazom na dobu trvania zásahu, 18 mesiacov. Vo zvyšku návrh
navrhovateľky zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 3 O. s. p. s tým, že o náhrade trov
konania rozhodne po právoplatnosti vo veci samej.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie odporkyňa, a to v časti, ktorou jej súd prvého
stupňa zaviazal odporkyni zaplatiť náhradu nemajektovej ujmy. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa alebo aby napadnutý rozsudok
zmenil a návrh navrhovateľky zamietol. Podané odvolanie odôvodnila tým, že konanie má podľa § 205
ods. 2 písm. b/ O. s. p. inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporkyňa mala za to, že súd prvého stupňa nesprávne
postupoval, keď navrhovateľku uznesením podľa § 43 ods. 1 O. s. p. vyzval, aby svoj návrh v časti
označenia odporcu opravila tak, aby ako odporcu podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.
označila štát, zastúpený príslušným orgánom, nakoľko mal postupovať podľa § 92 O. s. p. Zo strany
navrhovateľky sa malo jednať o pochybenie, ktoré malo za následok zmenu účastníka konania na
strane odporcu. Namietala tiež nesprávne posúdenie skutkového stavu súdom prvého stupňa, nakoľko
náhradné výživné bolo navrhovateľke odňaté v súlade so zákonom č. 201/2008 Z. z, pretože nespĺňala
podmienky pre výplatu náhradného výživného. Podľa § 16 ods. 2 cit. zákona bolo totiž potrebné
prehodnotiť trvanie nároku na náhradné výživné. Ďalej poukázala na § 12 ods. 2 písm. b/ a § 2 ods. 4
písm. b/ zákona č. 201/2008 Z. z., podľa ktorých bolo Centrum povinné predložiť správu o nemožnosti
vymáhania výživného. Nakoľko navrhovateľka odmietala podať trestné oznámenie na otca maloletých,
nemohlo dôjsť k vysloveniu záveru či vymáhanie výživného pre maloleté deti navrhovateľky z cudziny
je možné. Náhradné výživné tak bolo navrhovateľke odňaté v súlade s § 2 ods. 4 písm. b/ zákona č.
201/2008 Z. z. ÚPSVaR tak nekonal v rozpore so zákonom, keď si od Centra vyžiadal potvrdenie o
priebehu výkonu rozhodnutia bez súčinnosti s navrhovateľkou. Centrum následne vydalo potvrdenie
k poskytnutiu náhradného výživného dňa 29.01.2009. Keďže Centrum v potvrdení nepotvrdilo, že
vymáhanie výživného v cudzine nie je možné, ÚPSVaR v Bardejove s účinnosťou od 01.09.2008
zastavil vyplácanie náhradného výživného. Zmena skutočnosí rozhodujúcich pre výplatu náhradného
výžvivného nastala až na základe listu Centra zo dňa 17.02.2010. Následne ÚPSVaR trvanie nároku na
výživné prehodnotil a listom zo dňa 12.04.2010 navrhovateľke oznámil, že jej nárok na náhradné výživné
opätovne trvá, začal navrhovateľke vyplácať výživné a doplatil jej aj náhradné výživné za obdobie
október 2008 až apríl 2010. MPSVaR SR rozhodnutiami č. 29257/2009-I/24-1 zo dňa 30.12.2009 a
č. 29257/2009-I/24-2 zo dňa 30.12.2009 vyhovelo protestu prokurátora a zrušilo rozhodnutia Ústrediapráce sociálnych vecí a rodiny zo dňa 28.01.2009 a vrátilo mu vec na ďalšie konanie. Rozhodnutia
však boli zrušené len z dôvodu procesných vád. Ústredie následne rozhodnutím č.AA/2010/00390
zo dňa 14.01.2010 a č. AA/2010/00390-1 zo dňa 18.01.2010 zrušilo rozhodnutia ÚPSVaR zo dňa
01.12.2008. ÚPSVaR v Bardejove však nemohol navrhovateľke poskytovať náhradné výživné, nakoľko
nemal splnené zákonné podmienky. Odporkyňa ďalej namietala nepreukázania príčinnej súvislosti
medzi zrušenými rozhodnutiami a vzniknutou nemajetkovou ujmou navrhovateľky. Namietala tiež, že
sa navrhovateľka po zastavení výplaty náhradného výživného s príjmom 414,-eur nachádzala v stave
hmotnej núdze, nakoľko s uvedeným príjmom podľa zákona č. 601/2003 Z. z. presahovala sumu
životného minima. Syn navrhovateľky pritom navštevoval súkromné gymnázium v Bardejove, kde
navrhovateľka platila školné za školský rok vo výške 270,-eur. Namietala tiež priznanie neprimerane
vysokej ujmy, pričom rozhodnutie súdu prvého stupňa mala za nepreskúmateľné, keď súd prvého stupňa
nezdôvodnil, z akých právnych záverov vychádzal pri určení výšky nemajetkovej ujmy, pričom nemala
za preukázaný mimoriadny zásah do navrhovateľkiných osobnostných práv, následky na zdravotný stav,
spoločenské či pracovné postavenie.
Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti,
ktorou odporkyňu zaviazal na zaplatenie 9.000,- eur ako vecne správny potvrdil. V časti o zaplatenie
6.000,-eur vzala návrh podľa § 96 ods. 2 O. s. p. späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť. Podľa
navrhovateľky súd prvého stupňa správne postupoval, keď ju vyzval na odstránenie vád podania podľa
§ 43 ods. 1 O. s. p., nakoľko z obsahu návrhu bolo bez akýchkoľvek pochybností možné vyvodiť,
že sa jedná o návrh podaný voči štátu a domáha sa zodpovednosti voči štátu podľa § 3 ods. 1
písm. d/ a § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., pričom poukázala, že predmetnú vadu odstránila v súlade
s uznesením. Poukázala na rozhodnutie NS ČR, sp. zn.: 22Cdo 2051/1999 zo dňa 04.01.2001 podľa
ktorého v prípade, že z návrhu je ako žalobca alebo žalovaný uvedený štátny orgán, hoci to v žalobnom
návrhu nie je uvedené, že má ísť o štát v mene ktorého vystupuje, nie je zámenou účastníka, prípadne
návrhom na vykonanie takejto zmeny úprava, ktorá spresňuje, že štátny orgán koná v mene štátu.
Mala za to, že súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie za účelom úplného, presného
a spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci, pričom správne sa zaoberal nesprávnym úradným
postupom či nezákonnosťou rozhodnutí odporkyne. V konaní riadne a včas predložila všetky doklady
o tom, že otec maloletých sa zdržiava na neznámom mieste, a teda že nebol dôvod na zastavenie
výživného pred vydaním rozhodnutí o zániku nároku ako aj na vydanie rozhodnutí v decembri 2008.
Nemožno totiž viesť trestné stíhanie proti osobe, ktorá opustila územie republiky a vyhýba sa trestu.
Došlo k nesprávnemu postupu orgánov štátnej správy, nakoľko účastníkom bola odňatá možnosť konať,
vyjadrovať sa, uplatniť námietky, realizovať svoje práva na zabezpečenie práv a oprávnených záujmov,
pričomnesprávnerozhodovaljednakÚradvBardejove,akoajÚstredieprácespracoviskomvKošiciach.
Tiež mala za riadne odôvodnenú výšku škody, kedy súd prvého stupňa riadne zhodnotil životnú situáciu
navrhovateľky a rozhodujúce okolnosti na určenie výšky škody.
Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý
rozsudok, prejednal odvolanie odporkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2
O. s. p. a dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na správne a dostatočne zistenom
skutkovomstaveveci,ktorýpoprávnejstránkesprávneposúdilasvojeúvahy,ktorýmisaprirozhodovaní
riadil, aj náležite a presvedčivo odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd sa plne stotožňuje
so záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého navrhovateľka riadne a včas preukázala nárok na
poskytnutie náhrady nemajetkovej ujmy titulom škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a
nezákonnými rozhodnutiami ÚPSVaR v Bardejove a Ústredím práce sociálnych vecí a rodiny SR,
pracovisko Košice, podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla
škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebovydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má
ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na
a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Z obsahu spisu súdu prvého stupňa má odvolací súd za zrejmé, že navrhovateľka sa návrhom na začatie
konania voči odporkyni domáhala nároku na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. a to titulom nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej správy podľa § 9 ods. 1 a
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z.
Odvolací súd pritom totožne s názorom súdu prvého stupňa poukazuje na skutočnosť, že predpokladom
priznania nároku na náhradu škody či nemajetkovej ujmy titulom nezákonného rozhodnutia je
skutočnosť, že rozhodnutie orgánu štátu bolo zrušené pre nezákonnosť podľa § 6 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z. Z obsahu spisu má pritom za preukázané, že rozhodnutie ÚPSVaR v Bardejove z
1.12.2008 č. 6/2008/19581/010/Mar o zániku nároku navrhovateľky na náhradné výživné na maloletého
syna Václava Hlaváča, potvrdené rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, sp.
zn.: A/2009/00179 zo dňa 28.1.2009 a tiež rozhodnutie z totožného dátumu č.
6/2008/19581/011/Mar o nároku navrhovateľky na výživné na maloletého syna N. potvrdené
rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, sp. zn.: A/2009/00179-01 zo dňa
28.1.2009, boli zrušené rozhodnutiami Ministerstva práce, sociálynch vecí a rodiny zo dňa 30.12.2009,
č. 29257/2009-I/24 -2 a č. 29257/2009-I/24-I a vyššie uvedené rozhodnutia boli následné zrušené
rozhodnutím Ústredia. Neobstojí tak odvolacia námietka odporkyne, že predmetné rozhodnutia o
zániku nároku na náhradné výživné boli vydané na základe skutočnosti, že navrhovateľka nespĺňala
nárok na poskytovanie náhradného výživného podľa § 16 ods. 2 zákona č. 201/2008 Z. z., nakoľko
predmetné rozhodnutia boli v celom rozsahu zrušené ako nezákonné, z dôvodu porušenia viacerých
práv navrhovateľky, z ktorého dôvodu sa na tieto rozhodnutia ako aj na právne závery v nich vyslovené
nemožno odvolávať. Nezákonnosti predmetných rozhodnutí nasvedčuje tiež skutočnosť, že náhradné
výživné bolo navrhovateľke vyplatené spätne, a to k dátumu vydania rozhodnutí o zániku nároku na
náhradné výživné, čím má odvolací súd za preukázaný nárok navrhovateľky, ktorý jej bol nezákonne
odňatý zrušenými rozhodnutiami, i keď podľa odporkyne zmena skutočností odôvodňujúcich vyplácanie
výživného vznikla až na základe listu Centra zo dňa 17.02.2010.
V súvislosti s odvolacou námietkou odporkyne, podľa ktorej súd prvého stupňa nesprávne postupoval,
keď navrhovateľku uznesením podľa § 43 ods. 1 O. s. p. vyzval na odstránenie vady žalobného
návrhu spočívajúcej v označení odporcu, nakoľko vzhľadom na to, že ústredný orgán štátnej správy,
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré navrhovateľka pôvodne označila v žalobnom
návrhu a štát - Slovenská republika sú odlišné subjekty, ktorý uvedený nedostatok bolo možné odstrániť
len postupom podľa § 92 O. s. p. odvolací súd konštatuje, že má z obsahu žalobného návrhu za
nepochybné, že navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala náhrady nemajetkovej ujmy voči štátu -
Slovenskej republike podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Pokiaľ teda je z obsahu žalobného návrhu zrejmé,
žežalovanýmsubjetkomještát,pričomnavrhovateľakodominuslitisnesprávneoznačížalovanýsubjekt
a uvedie rozpočtovú či príspevkovú organizáciu štátu, jedná sa podľa názoru odvolacieho súdu o prípad,
kedy je podanie účastníka podľa jeho obsahu v zmysle § 41 ods. 2 O. s. p. potrebné posudzovať ako
nezrozumiteľné a je preto namieste odstraňovať jeho nezrozumiteľnosť výzvou podľa cit. ustanovenia,
ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade.Odvolací súd mal tiež za preukázanú príčinnú súvislosť medzi nezákonnými rozhodnutiami a
nesprávnym úradným postupom odporkyne (nevydaním rozhodnutia o zastavení výplaty náhradného
výživného) a vznikom nemajetkovej ujmy navrhovateľky, nakoľko práve v dôsledku nedostatku
finančných prostriedkov navrhovateľky, spôsobených neopráveným odňatím nároku na náhradné
výživné bola navrhovateľka nútená zabezpečovať svoju výživu ako aj výživu svojich dvoch synov z
príjmu 414,-eur, a teda vo veľmi ťažkej finančnej situácii. Odvolací súd má za to, že súd prvého
stupňa sa v napadnutom rozhodnutí vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so zdôvodnením ujmy,
ktorá vznikla navrhovateľka v súvislosti so zabezpečovaním výchovy, výživy z uvedeného príjmu,
kedy navrhovateľka bola nútená pracovať nadčas a počas víkendov, kedy sa nemohla venovať
svojím maloletým deťom, taktiež nemohla svojím deťom zabezpečiť dostatočnú a plnohodnotnú stravu,
vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov im nemohla zaplatiť rôzne voľnočasové kultúrne či
športové aktivity, na rozvíjanie ich schopností, obzvlášť v ich veku, taktiež navrhovateľka vynaložila
všetko úsilie na zabezpečenie stužkovej slávnosti či možnosti syna uchádzať sa o ďalšie štúdium na
vysokej škole.. Navrhovateľka bola v neustálej psychickej tiesni, týkajúcej sa zabezpečenia živobytia
svojhoajsvojichdetí,čosaodôvodneneodrazilotiežnapsychickomstavenavrhovateľky,navrhovateľka
bola nútená požičiavať si peniaze od rodiny, známych s čím taktiež narastal tlak či napätie v rodine.
Navrhovateľka tiež svoj osobný čas využívala na to, aby sa obracala so svojimi podaniami na príslušné
orgány so žiadosťou o zrušenie rozhodnutí a výplatu výživného, namiesto toho, aby sa mohla venovať
svojej rodine. Taktiež nemožno navrhovateľke vytknúť platenie školného na staršieho syna vo výške 27,-
eur mesačne, ktoré má odvolací súd za primerané, najmä pokiaľ sa jednalo o nadaného študenta. Podľa
názoruodvolaciehosúduťaživúfinančnúsituáciunemožnostriktnevykladaťlenakosituáciu,kedyosoby
dosahujú príjem zodpovedajúci životnému minimu. Nemožno účastníkom uprieť právo na dôstojnú
životnú úroveň a o nemajetkovej ujme hovoriť či túto ohraničiť len príjmom domácnosti dosahujúcim
životné minimum, a to najmä za predpokladu, že táto situácia a pokles životnej úrovne bol spôsobený
nezákonným rozhodnutím orgánu štátnej správy.
O návrhu navrhovateľky na späťvzatie návrhu v časti o zaplatenie 6.000 eur odvolací súd nerozhodoval,
nakoľko predmetný výrok rozsudku súdu prvého stupňa nebol napadnutý odvolaním, z ktorého dôvodu
už nadobudol právoplatnosť, pričom o pripustení späťvzatia návrhu odvolacím súdom je možné
rozhodnúť, pokiaľ rozhodnutie nadobudne právoplatnosť.
O náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa podľa ust. § 224 ods. 4 O.s.p.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.