Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/601/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111213905
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111213905.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr.

Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: J. Č. U. - Y. J., Y. Y. U., T. Q.
X, zastúpený: LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Bratislava, Ľubinská 18, proti odporcovi: P. E. Y..N..K..,
Z.: XXXXXXXX, Y. Y. U., Q.. Y. X, o zaplatenie 93,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 9C/106/2011-53 zo dňa 14.5.2013, pomerom
hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 9C/106/2011-53 zo dňa
14.5.2013 p o t v r d z u j e .

Odporcovi trovy odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľa zamietol. Odporcovi náhradu trov
prvostupňového konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 2.5.2011 domáhal,
aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu 93,- Eur s príslušenstvom. Nárok odôvodnil tým, že dňa 3.08.2009
bolo z ulice E. T. U. odstránené osobné motorové vozidlo, EČV: U., ktorého prevádzkovateľom je

odporca. Vozidlo stálo na vyhradenom parkovisku, čím vznikol zákonný dôvod na odťah vymedzený
v § 43 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (ďalej len „ZoCP“) a navrhovateľovi vznikli náklady za
odstránenie motorového vozidla.

Odporca sa na nariadené pojednávanie neustanovil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie.
Súd preto v zmysle § 101 ods. 2) O. s. p. vec prejednal v jeho neprítomnosti.

Po vykonanom dokazovaní súd ustálil nasledovný skutkový stav:

Starosta Mestskej časti Bratislava- Staré Mesto dňa 3.11.2009 rozhodol o odstránení vozidla odporcu
zn. H. evidenčného čísla U.-XXXGT sivej farby podľa § 43 ods., 4 písm. b) ZoCP. Osobné motorové
vozidlo bolo odstránené dňa: 3.8.2009 v čase: 17:20 hod. na mieste: E. I., U., naložené na odťahovacie
vozidlo, odvezené a zaparkované v stráženom areáli v Bratislave, Č. S. X. Vozidlo bolo odstránené z
dôvodu státia na vyhradenom parkovisku. Dňa 3.8.2009 v čase 19:45 hod. prevzal od navrhovateľa

motorové vozidlo odporca. Odporca bol vyzvaný na úhradu nákladov núteného odťahu vo výške
93,- eur, túto úhradu nezaplatil. Technický odťah motorového vozidla na základe rozhodnutia správcu
komunikácie vykonala obchodná spoločnosť G. Y.. Y..N..K.. v zmysle zmluvy o výkone odťahovacejslužby č. XX/XXXX zo dňa 23.10.2006 uzatvorenej medzi organizáciou T. U. - Y. J. ako príkazcom a
obchodnou spoločnosťou G. Y.. Y. N..K.. ako príkazníkom.

Súd poukázal na ustanovenia § 43 ZoCP a konštatoval, že odstránenie vozidla bez súhlasu jeho
prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona.
Zákon č. 8/2009 o cestnej premávke spadá do oblasti verejného (správneho) práva, a v súvislosti
s jeho aplikáciou nevznikajú súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla nie je
súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom,

alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti
verejnoprávnych vzťahov, Správca miestnej komunikácie pri odstraňovaní vozidla z komunikácie
vystupujeakoorgánverejnejmoci(správy);anemôžeprávomocisprávcukomunikáciezmluvnepreviesť
na iný podnikateľský subjekt, a to ani po stránke technickej (čo sa týka zabezpečenia samého výkonu
odstránenia vozidla). Odstrániť vozidlo z miestnej komunikácie je oprávnená vykonať buď len obec sama
(správca komunikácie), alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená (rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 70/2003). Správca komunikácie preto nemohol
zmluvne previesť na spoločnosť G., Y.. Y. N..K.., svoju právomoc. a to ani po stránke technickej.
Spoločnosť G., Y.. Y. N..K.. tak nebola oprávnená vykonať ani odťah vozidla odporcu.

Navrhovateľ v konaní odôvodňoval aktívnu legitimáciu postúpením pohľadávky z organizácie T. na

spoločnosť G., Y.. Y. N..K.., a následne na navrhovateľa. V zmysle čl. 5 ods. 3 zmluvy o výkone
odťahovacej služby príkazca postúpil pohľadávky, ktoré vzniknú v súvislosti s výkonom činností podľa
zmluvy na príkazníka. Keďže spoločnosť G., Y.. Y. N..K.., nebola oprávnená vykonať odťah vozidla,
nemohlo dôjsť na tomto základe ani k platnému postúpeniu pohľadávky na úhradu nákladov spojených
s odťahom vozidla. Vozidlo odporcu nebolo odtiahnuté správcom komunikácie a ani subjektom, ktorý

bol výlučne na tento zásah do práv odporcu oprávnený v zmysle § 43 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o
cestnej premávke. Zmluvu "o výkone odťahovej služby" zo dňa 23.10.2006 je preto potrebné považovať
za právny úkon neplatný (§ 39 Obč. zák.). Správca komunikácie ňou v rozpore so zákonom previedol na
navrhovateľa ako podnikateľský subjekt časť právomoci verejnej správy. Plnenie z neplatného právneho
úkonu by znamenalo bezdôvodné obohatenie (§ 451 Obč. zák.), ktoré sa musí vydať Navrhovateľ na

základe neplatného právneho úkonu sa nemôže voči odporcovi úspešne domáhať náhrady nákladov
súvisiacich s odstránením jeho vozidla a jeho zabezpečením až po jeho výdaj prevádzkovateľovi. Súd
preto návrh zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku,. Odporcovi, ktorý mal vo veci úspech súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu trovy
nevznikli.

Rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu,
podaním zo dňa 25.6.2013. Podľa jeho názoru súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Namietol, že výklad ustanovení § 3d ods. 5 písm. d) zák. č. 135/1961 Z.z. a § 40 ods. 1 zák. č. 315/1996
Z.z. súdom prvého stupňa je prísne formalistický a gramatický. Úmyslom zákonodarcu v tejto právnej

úprave bolo riešiť situáciu, v ktorej vozidlo tvorí prekážku cestnej dopravy a zabezpečiť jej plynulosť
a bezpečnosť. Zabezpečenie tohto cieľa je možné aj iným spôsobom ako tým, že obec musí založiť
právnickú osobu na „odstránenie motorového vozidla“. Zákonný príkaz na odstránenie vozidla neprieči
tomu, aby vozidlo naložila, odviezla, uskladnila, a skontrolovala a vyzvala prevádzkovateľa vozidla na
zaplatenie nákladov za odťah aj právnická osoba nezaložená obcou. Obec je pritom tým subjektom,

ktorý identifikoval prekážku a rozhodol o odstránení vozidla. Súd ignoroval skutočnosť, že bol porušený
zákon a prísne formalistickým výkladom popiera, že „výkonom správy“ je zabezpečenie odstránenia
prekážky, ale nie je ním samotné naloženie, odvezenie, uskladnenie vozidla, skontrolovanie totožnosti
prevádzkovateľa a jeho vyzvanie na zaplatenie nákladov za odťah. Súkromnými právnickými osobami
je zabezpečované množstvo úloh orgánov verejnej správy, napr. zimná údržba a zjazdnosť ciest, údržba

dopravnej zelene, dopravné značenie a iné. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na rozhodnutie
NS ČR sp. zn. 25Cdo/4706/2009-15, podľa ktorého prevádzkovateľ motorového vozidla tvoriaceho
prekážku premávky na pozemnej komunikácii je povinný uhradiť náklady spojené s odstránením vozidla
vzniknuté vlastníkovi komunikácie, alebo osobe, ktorá je oprávnená na základe zmluvného vzťahu
vozidlo odstrániť. Podľa ďalšieho rozhodnutia NS ČR sp. zn. 25Cdo/813-2007 osobou oprávnenou na

odťah vozidla bola príspevková organizácia na základe zmluvy za účelom správy a údržby pozemných
komunikácii vo vlastníctve majiteľa komunikácie. Podľa názoru navrhovateľa preto v prejednávanej
veci výkon správy bol zabezpečený navrhovateľom ako správcom komunikácie, ktorým zasiahol do
práv a povinnosti odporcu v súlade so zákonom. Zmluva č. XX/XXXX o výkone odťahovej služby sospoločnosťou G., Y..N..K.., z 23.10.2006 neodporuje zákonu č. 8/2009 Z.z., a ani inému právnemu
predpisu. Nejde preto o neplatný úkon. Preto sa domáha, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok
tak, že návrhu vyhovie v celom rozsahu a zaviaže odporcu aj na náhradu trov konania.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal a prejednal odvolanie odporcu
v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2, postupom podľa §
156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že nie je dôvod na zmenu a ani zrušenie napadnutého rozhodnutia.

V zmysle platnej judikatúry (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 70/2003) odstrániť prekážku cestnej
premávky, ak ju neodstráni ten, kto ju spôsobil; ako aj odstrániť vozidlo ponechané na ceste vrátane
chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa z miestnej komunikácie, je oprávnená vykonať za podmienok
uvedenýchv§40ods.1,4zákonač.315/1996Z.z.vzneníneskoršíchpredpisovlenobecsama(správca
komunikácie), alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená. Z ust. § 3d zákona č.
135/1961 Zb. a z ust. § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. nepochybne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu

bolo taxatívnym výpočtom určiť, kto je oprávnený vykonávať správu komunikácií a kto je správcom cesty.
Výkladom týchto ustanovení možno dospieť k záveru, že jeho úmyslom bolo vylúčiť iné osoby, ktoré
by sa podieľali na správe komunikácie a ktoré by boli oprávnené odstrániť prekážku cestnej premávky,
okrem právnickej osoby správcom na tento účel založenej alebo zriadenej. Spoločnosť G., Y.. Y. N..K..,
ktorá v tomto prípade odťah vykonala, nie je obcou, a nie je ani právnickou osobou založenou alebo

zriadenou obcou za účelom správy pozemných komunikácií. Teda odťah vozidla touto spoločnosťou
nemožno považovať za odťah, ktorý vykonala obec ako správca komunikácie v zmysle § 43 zákona č.
8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na tom nič nemení skutočnosť, že v konaní vystupuje ako
navrhovateľ správca komunikácie, nakoľko tento odťah správca neuskutočnil, a nevznikli mu ani žiadne
náklady spojené s týmto odťahom (aspoň to navrhovateľ v konaní nijako nepreukázal).

Keďže správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu pozemných komunikácií je pri tomto výkone
orgánom verejnej správy, nevzťahuje sa na neho možnosť daná v čl. 2 ods. 3 Ústavy SR (každý môže
konať,čoniejezákonomzakázané),alevzťahujesananehočl.2ods.2ÚstavySR,podľaktoréhoštátne
orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Pri výkone preneseného výkonu štátnej správy nemôže postupovať nad rámec zákona, tzn. používať
analogický inštitút súkromného práva, napr. zmluvné zastúpenie, poverenie a splnomocnenie. Každý
orgán štátu má Ústavou SR a zákonom určený rozsah právomocí, ktorý nemôže prekročiť a môže konať
len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že tieto právne normy určujú aj spôsob, akým štátne
orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré môžu používať. Konanie

orgánu štátu v medziach a v rozsahu ustanovenom zákonom, bez akejkoľvek výnimky a zákonom
ustanoveným spôsobom, napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty a tento ústavný príkaz zároveň
vylučuje stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad
rámec zákona a tiež iným, ako zákonom predpísaným a ustanoveným spôsobom. Správca verejnej
komunikácie by z týchto dôvodov mohol zákonom zverený mu výkon verejnej moci a správy zmluvne

preniesť na podnikateľské alebo iné subjekty len vtedy, ak by mu to zákon výslovne dovolil alebo priamo
ukladal.

Spoločnosť G. nespĺňa zákonné podmienky pre výkon správy pozemných komunikácií, konkrétne pre
odstraňovanie vozidiel z pozemných komunikácií namiesto obce, resp. v mene obce, a preto ani nebola

oprávnená vykonať technický odťah motorového vozidla odporcu a následne za tento si vyúčtovať
paušálnu cenu 93,- Eur. Z tohto dôvodu sa ani navrhovateľ, hoci je správcom komunikácie, z ktorej bol
vykonaný odťah, nemôže domáhať zaplatenia nákladov tohto odťahu, nakoľko on tento odťah nevykonal
a nevynaložil naň žiadne náklady.

Navrhovateľ nemohol ani preniesť výkon verejnej správy, ktorý mu bol zverený ustanovením § 3d
ods. 5 písm. c) cestného zákona na spoločnosť G., na základe zmluvy o výkone odťahovacej služby
č. XX/XXXX (uzavretej medzi T. U.- Y. J. a spoločnosťou G.) tak, ako to tvrdí vo svojom návrhu.
Neumožňovalo mu to ustanovenie § 3d ods. 5 písm. c) Cestného zákona ani žiadne iné zákonné
ustanovenie. Prenesením výkonu verejnej správy pozemných komunikácií na súkromný podnikateľský

subjekt tak navrhovateľ konal v rozpore s ustanovením čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ktoré mu umožňuje konať
iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Protiústavnosť
konania navrhovateľa nemôže zhojiť ani tvrdenie, že v prípade odstránenia vozidla spoločnosťou G. ide
len o technické zabezpečenie výkonu správy pozemnej komunikácie. Správu pozemných komunikácií,a to všetky jej zložky, je oprávnený vykonávať navrhovateľ buď sám, alebo prostredníctvom právnických
osôb, ktoré na to založil, alebo zriadil a za jej výkon v plnom rozsahu aj sám zodpovedá. Je v rozpore
nielen so zákonom a ústavou, ale aj s ochranou práv a slobôd fyzických a právnických osôb, v prípade

nakladania s majetkom najmä s ochranou vlastníckeho práva týchto osôb, aby „technickú" stránku
výkonu verejnej správy vykonávala súkromná obchodná spoločnosť, ktorá svoju činnosť vykonáva na
vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku. Z protokolu o výdaji motorového vozidla odporcu
zo dňa 3.8.2009 navyše vyplýva, že spoločnosť G. sama vymáhala žalovanú pohľadávku na svoj
podnikateľský účet pod hrozbou uplatnenia úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty. Vyvracia to tvrdenie

navrhovateľa, že spoločnosť G. nezasahovala do práv jednotlivcov a zabezpečovala len technickú
stránku odťahu.

Navrhovateľom predložené poverenie udelené starostom mestskej časti Bratislava - Staré Mesto
Mestskej polícii hlavného mesta SR Bratislavy „zabezpečiť výkon rozhodovania o odstránení vozidiel" je
právne neúčinné pre rozpor so zákonom, ako aj pre zmätočnosť obsahu. Predovšetkým žiaden zákon

nedovoľuje správcovi komunikácie jeho právomoci preniesť na iný subjekt, a to ani na iný orgán verejnej
moci, teda ani na mestskú políciu. K preneseniu právomoci môže dôjsť výlučne zákonom, ako sa to stalo
aj v prípade správy miestnych komunikácií, keď výkon tejto správy bol ust. § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961
Z.z. prenesený na obce, ktoré teda vykonávajú „prenesený výkon štátnej správy“. Zákonné oprávnenie
správcu komunikácie preniesť svoju právomoc na mestskú políciu však absentuje. Takéto oprávnenie

nevyplýva príslušníkom mestskej polície ani zo zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii. Podľa ust.
§ 3 zák. č. 564/1991 Zb. mestská polícia nie je oprávnená pôsobiť na úseku správy komunikácií. S
absenciou pôsobnosti je v súlade aj absencia právomocí, keďže žiadne ustanovenie zák. č. 564/1991
Zb. neoprávňuje príslušníka mestskej polície rozhodovať o odstránení vozidla, či na takéto odstránenie
vydávať pokyn.

Poverenie je rozporné aj obsahovo, pretože v čl. I vymedzuje jeho rozsah ako poverenie „zabezpečiť
výkon rozhodovania o odstránení vozidiel", v čl. II ods. 1 však už uvádza, že mestská polícia bude
rozhodovaťoodstránenívozidiel.Vskutočnostipríslušníkmestskejpolíciežiadenvýkonnezabezpečuje,
ale odťah nariaďuje, čo odporuje zákonu, pretože podľa ust. § 40 ods. 5 zákona č. 315/1996 Z. z.

oprávnenie nariadiť odstránenie vozidla priznáva iba policajtovi, ktorým sa na účely zák. č. 315/1996
Z.z. v zmysle jeho ust. § 2 písm. o) rozumie výlučne príslušník Policajného zboru SR, nie príslušník
mestskej polície.

Odvolací súd má za to, že návrhom uplatnená pohľadávka navrhovateľovi nevznikla z dôvodu, že v

prípade zmluvy o výkone odťahovacej služby, ktorú navrhovateľ uzatvoril so spoločnosťou G., Y.. Y.
N..K.., ide z vyššie uvedených dôvodov o neplatný právny úkon. Pohľadávka by mohla navrhovateľovi
vzniknúť iba v prípade, ak by odstránenie vozidla odporcu vykonal sám, alebo prostredníctvom
právnickejosoby,ktorúnatozaložilalebozriadil.Pohľadávkanemohlavýkonomodťahuvozidlavzniknúť
ani spoločnosti G., keďže z jej strany išlo o protiprávny úkon.

Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil ako vecne správny.

O náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2

O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Náhradu trov v konaní úspešnému odporcovi nepriznal,
pretože si takýto nárok neuplatnil, resp. mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.