Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/65/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5913205210
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5913205210.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej,

členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľa TJ Partizán
Liptovská Lúžna občianske združenie, so sídlom Liptovská Lúžna 580, Liptovská Lúžna, IČO: 14 225
905, zastúpeného Mgr. Martinom Alušicom, advokátom so sídlom Madačova 1/A, Ružomberok, IČO: 37
573 390, proti odporom v rade 1/ Ing. C. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. Q. XXX, v rade 2/ Ing. H. Q.,
nar. XX. X. XXXX, bytom Q. Q. XXX, v rade 3/ K. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX/X, K., všetci
zastúpení JUDr. Milanom Hodanom, advokátom so sídlom A. D. XX, XXX XX W., v konaní o náhradu
škody, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č.k. 3C/77/2013-197

zo dňa 22. 9. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa voči odporkyni v rade 1/ o zaplatenie 7 281,35
eur s príslušným úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 1. 12. 2006 do zaplatenia zamietol. Návrh
navrhovateľa voči odporcovi v rade 2/ o zaplatenie sumy 462,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,5 % ročne od 1. 12. 2006 do zaplatenia zamietol a zamietol i návrh navrhovateľa voči odporcovi
v rade 3/ na zaplatenie sumy 462,29 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 1. 12. 2006 do
zaplatenia s tým, že rozhodnutie o trovách konania si vyhradil do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej.
V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa vo vzťahu k odporcom domáhal
svojich nárokov titulom náhrady škody, spôsobenej mu právnym predchodcom odporcov, neb. Ing.
N. Q. na tom základe, že Ing. N. Q. presne nezistený deň mesiaca november 2006 z uzatvoreného
a oploteného objektu bývalej školy v Liptovskej Lúžnej doposiaľ nezisteným spôsobom odcudzil a
následne odpredal dva lyžiarske vleky zn. Stemag typ VB 60/40 s príslušenstvom a 1 kus nefunkčného
ratraku nezistenej značky a typu bez predchádzajúceho súhlasu TJ, čím mu mala byť spôsobená škoda

vo výške 11 617,87 eur. S ohľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany odporcov okresný súd
uviedol, že predpokladom začatia plynutia premlčacej dvojročnej subjektívnej doby u práva na náhradu
škody, ktorého uplatnenie je aktuálne predmetom tohto konania, je skutočnosť, že poškodený sa dozvie
o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, pričom je nevyhnutná kumulatívna existencia týchto dvoch
skutočností. Ustálil, že bezpečnú a preukázanú vedomosť o otázke zodpovednosti za vznik škody alebo
osoby zodpovednej za vznik škody získal navrhovateľ v priebehu trestného konania, ktoré prebiehalo
na ORPZ v Ružomberku, odbor kriminálnej polície ČVS: ORP-443/JP-RK-2009, z uznesenia, ktorým

bolo zastavené trestné stíhanie v predmetnej veci z dôvodu jeho neprípustnosti proti tomu, kto zomrel
v zmysle § 9 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku, § 215 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku. Predmetné
uznesenie bolo vydané 19. 9. 2001 a právoplatné 29. 9. 2001. Navrhovateľ uplatnil svoj nárok na
náhradu škody voči odporcom v tomto konaní na základe zmeneného návrhu, doručeného tunajšiemusúdu na pojednávaní 2. 9. 2014, na základe čoho konštatoval, že k zmene návrhu došlo po uplynutí
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť dňom právoplatnosti uznesenia ORPZ v
Ružomberku 29. 9. 2011 a uplynula 29. 9. 2013. Zdôraznil, že za uplatnenie práva podľa § 112 OZ

sa považuje taký úkon oprávneného, ktorý smeruje k tomu, aby bolo rozhodnuté o jeho práve, a to
predovšetkým žalobou na plnenie v zmysle § 80 písm. b/ O.s.p. bez vplyvu na plynutie premlčacej doby
je oznámenie pohľadávky veriteľom v konaní o dedičstve, nakoľko v tomto prípade nejde o uplatnenie
práva podľa § 112 OZ a nakoľko o práve, ktorého sa premlčanie týka, sa autoritatívne nerozhoduje
(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 11. 2000 sp. zn. 2CDo 41/2000, R 103/2001). Ďalej poukazoval na

uznesenieNSČRzodňa6.2.2007sp.zn.30Cdo2534/2006,vzmyslektoréhopodaniežalobyourčenie
vlastníckeho práva nemá, ani objektívne nemôže mať vplyv na plynutie premlčacej doby u práva na
zaplatenie doplatku kúpnej ceny, pričom za relevantnú pre tento prípad považoval i judikatúru, týkajúcu
sa vplyvu smrti dlžníka na spočívanie premlčacej doby, a to rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 11.
2000 sp. zn. 2Cdo 41/2000, R 103/2001, v zmysle ktorého smrť poručiteľa nemá za následok spočívanie
premlčacej doby v zmysle § 112 OZ. Nestotožnil sa s argumentáciou navrhovateľa, ktorý tvrdil, že

už z textu pôvodnej žaloby vyplýval aj nárok na náhradu vzniknutej škody, nakoľko v zmysle žaloby,
doručenej okresnému súdu 24. 6. 2013 sa navrhovateľ domáha určovacieho výroku. Nepochybne išlo
o návrh v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., nie o návrh v zmysle § 80 písm. b/ O.s.p.. Tiež sa nestotožnil
s názorom navrhovateľa, že na daný nárok platí premlčacia doba všeobecná trojročná, ktorá plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz v zmysle § 101 OZ, nakoľko v konaní je uplatnený

nárok navrhovateľa voči odporcom ako dedičom po poručiteľovi Ing. N. Q. na náhradu škody, a teda je
nepochybné, že na dlžníka a plynutie premlčacej doby sa aplikuje ust. § 106 ods. 1, 2 OZ. Ďalej poukázal
na to, že v zmysle ust. § 470 ods. 1 OZ zodpovednosť dedičov za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli
poručiteľovou smrťou, výšky ceny nadobudnutého dedičstva nastáva smrťou poručiteľa, až momentom
smrti vstúpili do práv a povinností poručiteľa v zmysle § 460 OZ, preto nepovažoval za významný okamih

právoplatnosti rozhodnutia o dedičskom konaní a tvrdenie o uznaní dlhu zo strany odporcov vzhľadom
na čiastočnú úhradu dlhu po začatí konania. Vzhľadom na premlčanie nároku uplatňovaného v tomto
konaní neskúmal a otázkou opodstatnenosti nároku navrhovateľa voči odporcom sa už nezaoberal.
Pokiaľ namietal navrhovateľ začiatok plynutia premlčacej doby vzhľadom na nejasnú skutočnú výšku
škody, uviedol, že podľa ustálenej judikatúry v tejto oblasti poškodený sa v zmysle ust. § 106 ods.

1 OZ dozvie o škode vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu
škody na súde, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a
to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia. I s ohľadom na uvedené okresný
súd konštatoval, že navrhovateľ mal preukázanú vedomosť o vzniknutej škode v potrebnom rozsahu
pre podanie žaloby o náhradu škody najneskôr ku dňu právoplatnosti uznesenia o zastavení trestného

stíhania, t.j. ku dňu 29. 9. 2011, keď práve zo skutočností, dôkazov zistených v rámci trestného konania
vychádzal nepochybne i pri podaní svojej žaloby v civilnom konaní.

Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručil odvolanie navrhovateľ. Vytýkal okresnému
súdu nesprávne právne posúdenie veci s tým, že zotrval na námietke o tom, že právo veriteľa voči

poručiteľovi ako dlžníkovi sa v dedičskom konaní premlčuje podľa § 101 OZ s tým, že veriteľ musí
svoje právo uplatniť v dedičskom konaní alebo osobitnou žalobou, podanou mimo dedičského konania
najneskôr do 3 rokov od smrti poručiteľa. Ak však bolo právo veriteľa uplatnené v dedičskom konaní
a jeho pohľadávka nebola uznaná, resp. zostala sporná, a preto sa v rámci dedičského konania
nevyporiadala, premlčacia doba neplynie - § 112 OZ. Uviedol, že si uplatnil dva nároky, nárok na

nahradenie vzniknutej škody a nárok, aby súd určil, že uvedený dlh patrí do dedičstva. Zastal názor, že
nárok z titulu škody bol uplatnený podaním žaloby na súd 24. 6. 2012 a v rámci uplatnenia nároku z
náhradyškodydošlo24.6.2012kzastaveniuplynutiapremlčacejdoby.Uviedol,žeprávomoholvykonať
po prvý raz právoplatnosťou dedičského osvedčenia 4. 2. 2012, keď bol navrhovateľovi známy okruh
dedičov po poručiteľovi a až vtedy poznal okruh právoplatných dedičov a bolo mu známe, že dlh dedičia

neuznali a premlčanie tohto nároku uplynie až 4. 2. 2015. Uviedol, že dedičia podľa ust. § 477 ods. 2
OZ zodpovedajú za poručiteľovi dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu,
preto nárok na plnenie nebolo možné voči dedičom uplatniť pred právoplatnosťou dedičského konania
ako zrejme vyplýva z ust. § 477 ods. 2 OZ. Domáhať sa práva na plnenie z existujúceho dlhu nie je to
isté ako požadovať náhradu škody od poručiteľa. Subjektívna lehota dva roky sa vzťahuje len na právo

požadovať náhradu škody, nie na právo plniť z existujúceho dlhu. Premlčacia doba je trojročná, plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz v zmysle § 101 OZ. Domáhať sa nároku, aby dedičia plnili
po poručiteľovi skôr, ako navrhovateľ poznal okruh dedičov a pomer toho, čo zdedili, by bol nárokom
predčasným.Zauznaniedlhupovažoval,žepopodanínávrhunasúdbolačasťnárokuuhradená.Taktieždoposiaľ nie je známa výška skutočnej škody, pretože ani hodnota predaných vlekov nebola určená a
nie je možné ju stanoviť tzv. kúpnou cenou určenou po ukradnutí vlekov. Preto je otázne, či vôbec začala
plynúť subjektívna lehota. Žiadal preto rozsudok okresného súdu zmeniť, návrhu vyhovieť a zaviazať

odporcov na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako správny, podľa § 219
ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil
správny právny záver. Svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom postupom podľa § 157
ods. 2 O.s.p. odôvodnil.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je dostatočné, logické,
presvedčivé a právne správne, obsahuje odpoveď na všetky relevantné právne otázky vznesené v
konaní. Vo veci bolo vykonané dokazovanie v súlade s procesnými zásadami, formulovanými v O.s.p.,
čím súd prvého stupňa dospel k zisteniu skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania
a na tomto základe dospel k správnym právnym záverom. Ani v dôvodoch podaného odvolania

navrhovateľ neuviedol také skutočnosti, ktoré by neboli zohľadňované okresným súdom a na ktoré by
okresný súd nedal jednoznačnú odpoveď.

Smrťou poručiteľa odporcovia vstúpili do všetkých jeho práv a povinností, teda i do jeho povinnosti
uhradiť navrhovateľovi vzniknutú škodu, preto nemožno posudzovať nárok uplatnený v tomto konaní vo

vzťahu k dedičom inak, ako by si ho bol navrhovateľ uplatnil vo vzťahu k ich právnemu predchodcovi.
Pokiaľ navrhovateľ namietal, že až do rozhodnutia súdu o dedičstve nemohol si uplatniť nárok vo
vzťahu k dedičom ako odporcom uplatnený v predmetnom konaní je potrebné uviesť, že vyporiadanie
dedičstva má svoje účinky síce ku dňu smrti poručiteľa, avšak do vyporiadania právoplatným uznesením
súdu, pokiaľ nie je isté, ako budú ich práva a povinnosti v dedičstve upravené, sú dedičia považovaní

za vlastníkov celého majetku, patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov, týkajúcich sa veci alebo
majetkových práv, patriacich do dedičstva sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a
nerozdielne. V sporoch s inými osobami, týkajúcich sa veci alebo majetkových práv, patriacich
do dedičstva sa uvedený vzťah k poručiteľovmu majetku prejavuje tým, že majú postavenie tzv.
nerozlučných spoločníkov (§ 91 ods. 2 O.s.p.), nakoľko ide o také spoločné práva a povinnosti, ktoré sa

musia v spore vzťahovať na všetkých dedičov. Dedičský podiel vyjadruje iba mieru, akou sa navzájom
podieľajú na týchto právach a povinnostiach.

I z týchto dôvodov potom odvolací súd rozsudok okresného súdu ako správny, podľa ust. § 219 ods.
1, 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.