Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. apríl 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/243/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114202630
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114202630.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia Debt Finance
AG, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarska konfederácia, IČO: CHE-100.023.266,
v konaní zastúpenom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, P.O. BOX 205
Bratislava, IČO: 37927795, proti odporcovi X. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, Z. Z.,
za účasti vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so

sídlom Šafárikovo nám. č. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, zastúpenom JUDr. Bohdanom Jakubisom,
advokátom so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava a JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom
Zámocká 36, Bratislava, v konaní o zaplatenie 3 572,59 € s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/54/2014-82 zo dňa 13. 11. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
náhradu trov konania nepriznal, potvrdzuje.

Vedľajší účastník na strane odporcu je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v
odvolacom konaní vo výške 20,02 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Jána Šoltésa,
advokáta so sídlom v Bratislave č. M XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, M. M., VS: XXXXXXX, do troch
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd konanie podľa ust. § 96 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.,
Občiansky súdny poriadok, (ďalej v texte len OSP) zastavil. O trovách konania rozhodol okresný
súd podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá OSP tak, že odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu náhradu trov konania nepriznáva. V odôvodnení predmetného uznesenia vo vzťahu k trovám
konania okresný súd uviedol, že keďže navrhovateľ zobral návrh späť z toho dôvodu, že nedokáže
zabezpečiť listinné dôkazy na preukázanie uplatňovaného nároku, zavinil zastavenie konania, pretože

podal bezdôvodný návrh. Úspešným v konaní bol potom odporca. Procesný úspech odporcu, je zároveň
aj procesným úspechom vedľajšieho účastníka na strane odporcu, teda ak vzniklo právo na náhradu
trov konania odporcovi vzniklo aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu. Odporca si ako úspešný
účastník konania trovy konania neuplatnil a nevyčíslil a ani mu žiadne trovy konania nevznikli, preto mu
súd náhradu trov konania nepriznal. Keďže súd žiadnemu z účastníkov konania, t. j. navrhovateľovi ani
odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, nepriznal ju ani vedľajšiemu účastníkovi na strane

odporcu. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol,
že procesný úspech odporcu nezávisel v danom prípade od vstupu vedľajšieho účastníka do konania.
Konštatoval, že z rozhodovacej praxe okresného súdu vyplýva, že súd skúma zmluvy o spotrebiteľských
úveroch z hľadiska neprijateľnosti zmluvných podmienok podľa Občianskeho zákonníka, ako aj z
hľadiska obligatórnych náležitostí podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ex offo.
Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia zdôraznil aj to, že trovy právneho

zastúpenia vedľajšieho účastníka, ktoré boli vyčíslené v podaní doručenom okresnému súdu dňa 04.
11. 2014 nepovažoval za účelne vynaložené. Ďalej zdôraznil, že má vážne pochybnosti o dobromúmysle vedľajšieho účastníka podporovať a chrániť práva odporcu - spotrebiteľa v konaní. Podľa názoru
okresného súdu ide o účelový vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania, ktorý si
už v oznámení o vstupe do konania zo dňa 24. 10. 2014 uplatnil nárok na náhradu trov konania

bez vecnej a právnej súvislosti s prejednávanou vecou. Zároveň vyjadril súhlas, aby súd konal aj v
jeho neprítomnosti. Z takéhoto podania vyplýva podľa okresného súdu zámer vedľajšieho účastníka
zabezpečiť pre právneho zástupcu ľahký zárobok v podobe trov konania. V súvislosti s požiadavkou
účelnosti vynaložených trov konania okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia
uviedol, že za účelne vynaložené náklady podľa ust. § 142 ods. 1 OSP možno považovať len také

náklady, ktoré musel účastník nevyhnutne vynaložiť, aby mohol riadne hájiť svoje porušené alebo
ohrozené subjektívne právo na súde. V uvedenej súvislosti okresný súd ďalej uviedol, že nepopiera
právo účastníka konania nechať sa zastúpiť advokátom, avšak toto právo nie je absolútne a nemôže byť
zneužívané v neprospech iného účastníka konania. V tomto konaní neboli trovy právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka vynaložené nevyhnutne na porušené alebo ohrozené právo. Skutočnosť, že
vedľajší účastník, ktorým je občianske združenie založené na podporu a obranu práv spotrebiteľov

vstupuje do súdnych konaní, v ktorých namieta skutkové a právne tvrdenia navrhovateľa a navrhuje, aby
súd skúmal neprijateľnosť zmluvných podmienok alebo obsahové náležitosti zmluvy automaticky podľa
okresného súdu nezakladá nárok na náhradu trov konania, preto vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu náhradu trov konania nepriznal.

Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu sa vedľajší účastník do výroku o trovách vedľajšieho
účastníka odvolal a v odvolaní uviedol, že uznesenie okresného súdu v časti, v ktorej okresný súd
nepriznal vedľajšiemu účastníkovi - občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov
náhradu trov konania nepovažuje za správne. Ďalej zdôraznil, že vedľajší účastník na strane odporcu
vzniesol námietku premlčania, keďže uplatnený nárok navrhovateľa bol premlčaný. Zdôraznil, že je

potrebné odmietnuť úvahy súdu, resp. dojem, že má vážne pochybnosti o dobrom úmysle vedľajšieho
účastníka, ďalej že cieľom vedľajšieho účastníka bolo získanie finančných prostriedkov a že trovy
neboli účelne vynaložené. V uvedenej súvislosti poukázal vedľajší účastník na ust. § 93 ods. 4 OSP,
ktoré ustanovuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania.
Podľa vedľajšieho účastníka z obsahu uvedeného ustanovenia je jasné, že vedľajšiemu účastníkovi

môže byť priznaná náhrada trov konania resp. trov právneho zastúpenia. Ústava SR v čl. 47 ods. 2
zaručuje každému právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom.
V spojení s ustanoveniami § 24 a 25 OSP má vedľajší účastník právo dať sa zastúpiť advokátom,
pričom právo na ich náhradu dosiahne len v tom prípade, keď je navrhovateľ v konaní neúspešný.
Toto je podľa vedľajšieho účastníka potrebné považovať za súčasť rizika, s ktorým navrhovateľ pri

súdnom uplatnení napr. premlčanej pohľadávky alebo plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky v
spotrebiteľskej zmluve musí kalkulovať, a od ktorého ho má odrádzať práve hrozba náhrady trov
konania protistrane. Podľa vedľajšieho účastníka je zrejmé, že pokiaľ navrhovateľ bude uplatňovať
pohľadávky, na ktoré má nárok, nedôjde k obohacovaniu vedľajšieho účastníka na trovách právneho
zastúpenia. V súvislosti s účelnosťou trov právneho zastúpenia vedľajší účastník v odvolaní ďalej

uviedol, že nemožno súhlasiť s názorom okresného súdu, že úkon vedľajšieho účastníka adekvátnym
spôsobom nechráni práva žalovaného spotrebiteľa, pretože už len tvrdenie o neprijateľných zmluvných
podmienkach v spotrebiteľskej zmluve vedľajším účastníkom za súčasnej povinnosti súdu ex offo ich
skúmať, je účelným úkonom, ktorý účelným spôsobom bráni práva účastníka rovnako ako aj vznesenie
námietky premlčania. Podľa názoru vedľajšieho účastníka je potrebné poukázať aj na to, že navrhovateľ

si dlhodobo uplatňuje nároky z neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách,
rovnako ako premlčané pohľadávky. Súd síce prihliada na neprijateľné zmluvné podmienky ex offo,
avšak posúdenie niektorých zmluvných podmienok ako neprijateľných, hlavne posúdenie, kedy sa v
prípade nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán jedná o nerovnováhu značnú podľa
§ 53 Občianskeho zákonníka je vecou úvahy a právneho názoru vedľajšieho účastníka, ale aj súdu,

preto aj upozornenie na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo vznesenie
námietky premlčania vedľajším účastníkom treba považovať za účelný úkon. Opodstatnenosť trov
právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka potvrdzuje aj judikatúra, podľa ktorej vedľajší účastník, ktorý
je právnickou osobou založenou na ochranu práv spotrebiteľov má právo nechať sa v konaní zastupovať
advokátom.

Vedľajší účastník v odvolaní poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/34/2012
zo dňa 28. 03. 2012, podľa ktorého Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje,
aby účastník odborne spôsobilých hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiťzástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti
s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej
miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. V

závere odvolania vedľajší účastník navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v treťom
výroku ohľadom trov vedľajšieho účastníka zmenil tak, že zaviaže navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške 278,34 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka, do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia alebo aby uznesenie okresného súdu v treťom
výroku zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

K obsahu odvolania vedľajšieho účastníka sa v podaní zo dňa 03. 02. 2015 vyjadril navrhovateľ a
vo vyjadrení uviedol, že ak Okresný súd Banská Bystrica rozhodol tak, že vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal, rozhodol správne, pretože právne zastúpenie vedľajšieho
účastníka, ktorým je občianske združenie založené za účelom ochrany práv spotrebiteľov odporuje
samotnému zmyslu tohto inštitútu. Navrhovateľ uviedol, že v čase, kedy právny predchodca

navrhovateľa podal na súde návrh na začatie konania nebolo ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa platné a účinné. Navrhovateľ preto v snahe napraviť vzniknutý stav vzal žalobný
návrh späť. Zdôraznil, že premlčanie práva predstavuje kvalifikované uplynutie času stanoveného
zákonom na uplatnenie práva. To znamená, že ak oprávnená osoba, v tomto prípade navrhovateľ,
neuplatní svoje právo v zákonom stanovenej dobe, jej nárok, teda možnosť súdnej vymáhateľnosti práva

zaniká, avšak právo nezaniká. Navrhovateľ teda nekoná v rozpore s právom, ak si svoju premlčanú
pohľadávku uplatnil v súdnom konaní. Na premlčanie súd prihliada v zmysle príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka, len na kvalifikovanú námietku. V prípade spotrebiteľských zmlúv však s
účinnosťou od 01. 05. 2014 právny poriadok určuje orgánu rozhodujúcemu o nároku vyplývajúceho
zo spotrebiteľskej zmluvy povinnosť, prihliadať na premlčanie i bez návrhu. Navrhovateľ vo vyjadrení

k odvolaniu vedľajšieho účastníka ďalej uviedol, že predpokladom priznania náhrady trov konania
v konaní úspešnému účastníkovi je účelnosť trov vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie
práva. Posúdenie otázky účelnosti vynaložených trov, právna úprava ponecháva na zváženie súdu,
ktorému nemožno toto oprávnenie uprieť. Je ale povinnosťou súdu prihliadnuť na osobitosti každého
jedného prípadu a svoje úvahy a závery dostatočne odôvodniť. Podľa navrhovateľa totiž neplatí, že

trovy právneho zastúpenia advokátom, sú vždy trovami potrebnými na účelné uplatňovanie a bránenie
práva. Takýto záver nemá oporu nielen v jazykovom výklade ust. § 142 ods. 1 OSP, ale ani pomocou
interpretačnýchmetódniejemožnékorektneuviesťpresvedčivéargumentypreprávnynázorvynímajúci
trovy spojené so zastúpením advokátom z posúdenia toho, či boli potrebné k účelnému uplatňovaniu
alebo bráneniu práva, alebo neboli. Základnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov

civilného súdneho konania je zásada úspechu vo veci uvedená v § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorej
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Právo úspešnej procesnej strany
voči neúspešnej strane vychádza zo základného princípu dvoch strán v kontradiktórnom postavení.
V prípade, ak účastník, ktorý mal vo veci úspech, náklady potrebné k účelnému uplatňovaniu, alebo

bráneniu práva skutočne vynaložil, tak je priznanie náhrady účelne vynaložených trov konania v
sporovom konaní pravidlo, z ktorého však existujú výnimky ako napr. ust. § 143, § 147 ods. 1 a § 150
OSP. Úlohou súdu preto nie je mechanicky rozhodnúť o náhrade trov konania podľa jeho výsledku, ale
zvážiť, či neexistujú ďalšie rozhodujúce okolnosti majúce podstatný vplyv na priznanie alebo nepriznanie
náhrady účelne vynaložených trov. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka poukázal

ďalej na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 M Cdo 1/2014, podľa ktorého je súd rozhodujúci o
priznaní náhrady trov konania povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených
úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť pravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak
vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom
naprávnupomocanárokomnanáhradutrovkonaniazaposkytnutúprávnupomoc.Súd,ktorýrozhoduje

o priznaní a nepriznaní náhrady trov konania musí prihliadať nielen na procesnú úspešnosť v spore, ale
aj na účelnosť vynaložených trov. Podľa navrhovateľa je v súvislosti s náhradou trov konania na mieste
poukázať aj na spôsob vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ktorý je neadresný, uskutočnený na
základe oznámenia o vstupe do konania so žiadosťou o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami
a to všetko bez akejkoľvek znalosti predmetu konania len predpokladajúc, že sa jedná o spotrebiteľský

spor.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka poukázal tiež na viaceré rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu ČR, ktorými chcel podporiť svoj názor na neúčelnosťvynaložených trov vedľajšieho účastníka a v závere vyjadrenia k odvolaniu vedľajšieho účastníka
uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o
trovách vedľajšieho účastníka ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním vedľajšieho účastníka podľa
ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného
súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách vedľajšieho účastníka ako vo výroku vecne správne
podľa ust. § 219 ods. 2 OSP potvrdil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrhom na vydanie platobného rozkazu sa navrhovateľ voči
odporcovi domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi do 15 dní od doručenia platobného
rozkazu sumu 3 572,59 €, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 613,48 € od 05. 10. 2012
až do zaplatenia a v tej istej lehote nahradiť navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

Uznesením č. k. 7C 54/2014-41 zo dňa 25. 06. 2014 okresný súd na základe návrhu na zmenu
účastníkov konania pripustil, aby z konania vystúpil pôvodne v návrhu označený navrhovateľ Profidebt
Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, a aby na jeho miesto do konania vstúpila spoločnosť Intrum
Justitia Debt FInance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarska konfederácia, IČO:
CHE - 100.023.266.

V podaní zo dňa 22. 10. 2014 občianske zrušenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov konajúcemu
súdu oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného spotrebiteľa.

V podaní zo dňa 03. 11. 2014 sa vedľajší účastník na strane odporcu vyjadril k obsahu žalobného návrhu

a vo vyjadrení uviedol, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah podľa ust. § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka a vzniesol podľa ust. § 101 O0bčianskeho zákonníka námietku premlčania
celého uplatneného nároku. Zároveň poukázal na to, že zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v § 4
ods. 2 písm. d/ a g/ zák. č. 258/2001 Z. z. a preto je potrebné úver na jej základe poskytnutý v zmysle
ust. § 4 ods. 3 citovaného zákona považovať za bezúročný a bez poplatkov. Navrhol, aby okresný súd

návrh v celom rozsahu zamietol.

V podaní zo dňa 04. 11. 2014 zobral navrhovateľ návrh na začatie konania v celom rozsahu späť.
Uznesením č. k. 7C/54/2014-82 zo dňa 13. 11. 2014 okresný súd konanie tak, ako bolo vyššie
konštatované zastavil a odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania

nepriznal. Vedľajší účastník na strane odporcu s rozhodnutím okresného súdu v časti trov vedľajšieho
účastníka nesúhlasil, podal proti nemu v uvedenom rozsahu odvolanie, kde namietal záver okresného
súdu o tom, že sa v danom prípade jedná o neúčelne vynaložené trovy právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka.

Po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok vedľajšieho účastníka odvolací súd uvádza, že aj
keď je nepochybné, že vedľajší účastník konania má rovnako ako hlavný účastník v zmysle ust. § 93 ods.
4 OSP právo dať sa zastúpiť právnym zástupcom, okresný súd trovy právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka správne vyhodnotil ako neúčelne vynaložené trovy konania, pretože a) vyjadrenie vedľajšieho
účastníka je obsahovo nenáročné pravidelne sa opakujúce podanie, kde vedľajší účastník doplnil len

dva dátumy a písmená ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., bez vyvodenia relevantných záverov
vo vzťahu ku konštatovaniu absencie niektorých obsahových náležitostí zmluvy, keďže navrhovateľ si v
žalovanej sume neuplatnil len poplatky a úroky spojené s poskytnutím úveru ale aj istinu úveru a b) k
späťvzatiu návrhu na začatie konania nedošlo v príčinnej súvislosti s vyjadrením vedľajšieho účastníka,
keďže navrhovateľ sa s odstupom jedného dňa po podaní vyjadrenia vedľajšieho účastníka reálne

nemohol oboznámiť s jeho obsahom (vedľajší účastník sa vo veci vyjadril v podaní zo dňa 03. 11. 2014
a hneď nasledujúci deň t. j. dňa 04. 11. 2014, bez toho, aby navrhovateľ mohol poznať obsah vyjadrenia
vedľajšieho účastníka, zobral navrhovateľ návrh na začatie konania späť) a navyše, podľa obsahu
späťvzatia návrhu, navrhovateľ zobral návrh na začatie konania späť z toho dôvodu, že sa mu nepodarilo
zabezpečiť súdom požadované listinné dôkazy na preukázanie jeho nároku a nie z dôvodu vznesenej

námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka, tak ako to tvrdí v odvolaní vedľajší účastník.
Obidva dôvody neúčelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka podmieňujú vo svojej
vzájomnej spojitosti správnosť záverov okresného súdu o neúčelnosti vynaložených trov vedľajšieho
účastníka.Po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok vedľajšieho účastníka, odvolací súd uvádza,
že v danom prípade je možné stotožniť sa s posúdením trov vedľajšieho účastníka, ako neúčelne

vynaložených trov právneho zastúpenia a to z toho dôvodu, že neexistuje príčinná súvislosť
medzi späťvzatím návrhu na začatie konania a vyjadrením vedľajšieho účastníka, to znamená, že
argumentácia okresného súdu o tom, že aj bez podpory vedľajšieho účastníka by bol výsledok sporu
pre žalovaného spotrebiteľa rovnaký, má v danom prípade svoje opodstatnenie.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom
výroku o trovách vedľajšieho účastníka ako vo výroku vecne správne podľa ust. § 219 ods. 2 OSP
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na
ust. § 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Trovy právneho zastúpenia

navrhovateľa v odvolacom konaní prestavuje odmena za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k
odvolaniu vedľajšieho účastníka) vo výške 8,30 €, priznaná v rozsahu 1/2 tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby (za základ pre výpočet tarifnej odmeny považoval odvolací súd predmet odvolania) plus
režijný paušál k uvedenému úkonu právnej služby vo výške 8,39 € plus 20 % DPH z odmeny a režijného
paušálu vo výške 3,33 €; trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v odvolacom konaní predstavujú

celkom sumu 20,02 €.

O spôsobe náhrady trov právneho zastúpenia navrhovateľa v odvolacom konaní rozhodol odvolací súd
podľa ust. § 149 ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.