Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38C/50/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111206496
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7111206496.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci navrhovateľa T.. A. B.,

nar. X.X.XXXX, bytom Š. Č.. X, XXX XX C. proti odporcovi Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice,
1. Psychiatrická klinika, pracovisko E.. A. Č.. X, C., právne zastúpeného JUDr. Alenou Zadákovou,
advokátkou so sídlom Kováčska 32, 040 01 Košice, za účasti vedľajšieho účastníka KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurnace Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava 1, IČO: 00 585 441 v konaní
o zaplatenie náhrady škody za nemajetkovú ujmu vo výške 35.000 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.3.2011 domáhal voči odporcovi zaplatenia
35.000 EUR s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania s odôvodnením, že keďže ho odporca v
dňoch od 17.9.2008 až 19.9.2008 hospitalizoval v zdravotníckom štátnom zariadení, poškodil ho na jeho
zdraví, na jeho slobode a na živote. Navrhovateľ uviedol, že na ňom boli spáchané ohavnosti, trestné
činy a prečiny proti osobe a to v čase práve hospitalizácie v štátnom zariadení u odporcu, nakoľko bol
na tomto v zdravotníckom zariadení hospitalizovaný bez súhlasu proti svojej vôli, zatvorený do klietky
uzamknutý na visiaci zámok bez toho, aby počas 15 hodín mu bolo umožnené vykonať biologickú

potrebu, napiť sa vody aspoň zo záchodovej misy. Pokiaľ sa sťažoval na toto neľudské zaobchádzanie,
bolo mu odpísané, že toto v chorobopise zapísané nie je. Ukázal na skutočnosť, že prijímací lekár
nevedel rozoznať jeho diagnózu - diabetus po príchode, kedy mal nameranú hladinu cukru 17,5 čo je
dôvod na hospitalizáciu na internom oddelení a nie na psychiatrickej klinike, kde lekár uviedol akútnu
psychotickú poruchu. Uviedol, že pokiaľ v prepúšťacej správe je uvedené, že volal na políciu a to,
že v budove nejakej školy sa nachádza bomba, je to nehorázna, ohavná a drzá nepravda, pretože
prevádzková budova na Štefánikovej ulici č.32 je v jeho vlastníctve a preto namietal o útok policajtov

proti jeho osobe v čase, keď ho brali zatýkaním, pri čom mu bola uštedrená pästná rana do ľavého oka
o čom svedčí vyšetrenie od očnej lekárky a chirurga MUDr. Š. T.I. zo dňa 19.9.2008, že na chvíľu stratil
vedomie, ďalší policajt ho podkopol, spadol tvárou na terazzovú plochu, čoho dôsledkom je porucha
krčnej chrbtici, ďalší policajt sa postavil na chrbát a ďalší mu nasadil putá, tak násilné, že mu poškodil
ramenné kĺby na celý život z čoho je aj jeho psychický stav veľmi zlý, stále sa zhoršuje, čo mu spôsobili
stopercentne policajti Slovenskej republiky. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že prepúšťaciu správu
podpísala ju MUDr. C., zástupkyňa prednostu a M.. L. pod gesciou prednostu kliniky MUDr. E. O., PhD.,

z ktorej je jasné, že bola napísaná o 14:00 hod, no prepustený bol až o 17:30 hod, pretože nechcel
podpísaťdokladoprehlásení,žehospitalizovanýbolsosúhlasom,čojeďalšianemorálnosťslovenského
zdravotníctva, pretože ide o vydieranie pacientov. Na svoje tvrdenia poukázal na skutočnosť, že toto
potvrdí aj jeho dcéra T.. K. O., ktorá ho čakala na chodbe a ktorá prepúšťaciu správu musela podpísaťtiež, preto sú jeho aj dcérin podpis neplatné. Jeho hospitalizácia bola nezákonná, ako ťažkého diabetika
ho nechali bez stravy a bez vody, priamo mu ohrozovali život 15 hodín v inštitúte, ktorý ho mal chrániť
a ktorý mal chrániť zdravie ako každého iného človeka, bola ohrozená jeho dôstojnosť jeho povesť v

Košiciach a okolí, kde bol učiteľom stredoškolským tridsaťšesť rokov a tiež vysokoškolským tri roky a
tiež riaditeľom školy deväť rokov. Uviedol, že 60 hodín užíval lieky, ktoré v tom čase potreboval, čím
sa lekári dopustili trestného činu prerušenia liečenia, ktoré mu predpísali jeho špecialisti. Poukázal ďalej
na skutočnosť, že nález očnej lekárky nie je úplný a teda ide o manipuláciu prepúšťacej správy ako aj
náleztraumatológiejeúmyselnezmanipulovaný,pretožeblokovépostavenieCchrbticeadegenerované

zmeny boli spôsobené policajtmi. Práve naopak bol mu predpísaný Schanzov golier pre ktorý užíval
pre bolesti chrbtice a takisto analgetika, ktoré mu psychiatrické klinike u odporcu ani raz nepodali. Ďalej
navrhovateľ navrhol, aby lekárov z Polikliniky Tr. SNP č.1, aby boli stíhaní za trestné činy, ktorých sa
dopustili počas jeho násilnej hospitalizácie a tiež neprávnu hospitalizáciu za manipuláciu prepúšťacej
správy, za prijatí právne konanie pri prepúšťaní z Polikliniky Tr. SNP č. 1 v Košiciach dňa 19.9.2008.

Navrhovateľ vo svojom návrhu súčasne podal aj návrh na trestné stíhanie ošetrujúcich lekárov, t.j. M.. O.,
M.. C., M.. L. a lekára, ktorý mal dať príkaz za protiprávnu hospitalizáciu navrhovateľa na Psychiatrickej
klinike na Tr. SNP č. 1 v Košiciach.

Tunajší súd uznesením č.k.38C/50/2011-19 dňa 8.6.2011 konanie v časti trestného stíhania za trestné

činy MUDr. O., MUDr. C., MUDr. L. a lekára, ktorý mal dať príkaz za protiprávnu hospitalizáciu
navrhovateľa na Psychiatrickej klinike na Tr. SNP č. 1 v Košiciach zastavil a v tejto časti vec postúpil
Okresnej prokuratúre v Košiciach II s odôvodnením, že v súlade s § 104 ods. 1 O.s.p. a § 196 ods. 1 prvá
veta zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku trestné stíhanie nespadá do právomoci všeobecného
súdu.

Žaloba bola odporcovi doručená dňa 25.7.2011, k návrhu navrhovateľa dňa 15.8.2011 uviedol, že nárok
navrhovateľa v celom rozsahu neuznáva, navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania s
odôvodnením, že zdravotný stav žalobcu bol riešený na zodpovedajúcom pracovisku žalovanej a to plne
kvalifikovanými pracovníkmi s dostatočnou praxou, skúsenosťami a špecializáciou a najmä v súlade s

dosiahnutými poznatkami medicínskych vied a teda lege artis, pričom navrhovateľ sa počas rozhovoru
sozástupcomprednostkyzaprítomnostikolektívulekárovnesťažovalnasprávaniepersonálu,nezmienil
sa o tom, že by boli voči nemu použité obmedzovacie prostriedky alebo by mu bolo bránené vo voľnom
pohybe na oddelení. Lekári aj ostatní personál sa správali voči nemu maximálne korektne, so snahou čo
najskôr vyriešiť jeho problém a po získaní potrebných vyšetrení a nutných informácií nijako nepredlžovať

jeho pobyt na klinike. Pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti platia špeciálne právne predpisy /
zákon o zdravotnej starostlivosti, liečený poriadok, o ochrane zdravia ľudí, o liekoch a zdravotníckych
pomôckach, o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti/ preto na strane odporcu nie sú predpoklady
zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka a teda, či konal protiprávne, najmä
v rozpore so zákonom č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a či medzi jej konaním a následkom,

ktorý uvádza žalobca v svojej žalobe jej príčinná súvislosť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise,
výpoveďami účastníkov konania, výpoveďami svedkov, vyjadreniami právneho zástupcu odporcu, ako
aj celým spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav :

Podľa Prepúšťacej správy l. Psychiatrickej kliniky, pracovisko Tr. SNP č. 1 Košice, Fakultnej nemocnici
L. Pasteura Košice zo dňa 19.9.2008 vypísanej o 14:00 hod podpísanej zástupkyňou prednosti kliniky
MUDr. C. a MUDr. L. vyplýva, že navrhovateľ bol v dňoch od 17.9.2008 do 19.9.2008 do 14:00
hod. hospitalizovaný na ich oddelení, pričom v dôvode hospitalizácie sa uvádza „suspenzívna akútna

psychotická porucha, privezený bol policajnou hliadkou, po internom vyšetrení z Art. hyper. naliehavá,
DM Ib na OAD komp., PBH, dľa údajov pacient obvinený zo šírenia poplašnej správy, údajne telefonoval
na políciu s tým, že v budove školy sa nachádza bomba, pričom sám tvrdí, že táto budova mu
patrí, kládol odpor pri zatýkaní“. Zo správy ďalej vyplýva, že pri prijatí pacient uviedol, „ Viete, čo
ja som trošku vyvedený zmiery, pretože o 14:00 mi vtrhli policajti do mojej budovy na Štefánikovej

22, kde je vysoká škola, ja vlastním tú budovu, nič mi nepovedali, dali mi putá, hodili ma do auta
jak jedno hovado, tak vám poviem, že gestapácke filmy sú oproti tomu nič, čo so mnou robili a ja
som diabetik, nechali mu bez obedu, vody mi nedali, bol som dehydrovaný, liečim sa na tlak, aj
na cukrovku. Odvliekli ma na policajnú stanicu, tam ma nechali, nesmel som ani telefonovať, potomsom začal mať taký tlak, tŕpol mi jazyk, mal som stavy napätosti. Mám čistý trestný register, nič som
neurobil. Nepovedali mi žiadny dôvod. Z objektívneho záveru pri prijatí vyplýva zistenie, „vedomie
lucídne, orientovaný všestranne správne, pacient uzavretý, mení výpovede, vyhýbavé odpovede s

latenciami, uhýba pohľadom, odpovede všeobecné, nepresné, nevyluč. bludné obsahy v myslení,
snaha o disimuláciu, poruchy vnímania nezisťujem, zvýš. intrapsychická tenzia, iritabilita v pozadí
somatická morbidita/ art.hypertenzia, DM II/, konfliktná situácia v pozadí, bez suicidálnych tendencií,
k stavu iba čiastočne kritický“. V rámci tejto hospitalizácie pacient bol odoslaný na iné špeciálne
vyšetrenia, dňa 17.9.2008 bola mu vyšetrená krv, ďalej bol na internom oddelení, dňa 18.9.2008 bol

vyšetrenýnakontrolnominternomvyšetreníanapsychologickomvyšetrení,dňa19.9.2008bolvyšetrený
na traumatologickej ambulancii, dňa 19.9.2008, ďalej na očnej ambulancii a bol na RTG vyšetrení
lebky. Ošetrujúci lekár nariadil liečbu liekmi (Oxazepam, Apaurin i.m., Ezetrol, Procoralan, Stadamet,
Simvacard, Cardiolipin, Glibezid, Yentreve). V Epikrize sa uvádza, „prvý pobyt 65 rokov dôchodca
na I.PK, privezený políciou po predchádzajúcom internom vyš. na CPO s vyššie uvedenými závermi.
Pacient ponechaný na odd. na dodiferencovanie stavu. Pri prijatí v klinickom obraze dominovala zvýš.

intrapsych.tenzia, vyhýbavé odpovede, nevylúč. poruchy myslenia, bez porúch vnímania, iritabilita, v
pozadí záťaž situácia- konflikt, somat. dg., v stavu iba čiastočne kritický správanie nevypočitateľné,
bez suicid. tendencií. S pacientom na klinike realizovaný pohovor, psychologické vyšetrenie s vyššie
uvedeným záverom, traumatologické, interné a očné vyš. s príslušnými závermi a doporučeniami.
Nastavený na anxiolytickú liečbu, po pohovore pokojný, podrobne popisuje udalosti týkajúce sa času

pred prijatím na I.PK bez florídnej psychotickej symptomatiky, bez suicid. tendencii usmerniteľný, bez
porúchsprávania,kstavukritický.Odmietaďalšiuústavnústarostlivos,podpísalnegatívnyreverz,taktiež
dcéra pacienta podpísala nesúhlas s hospitalizáciou, v jej sprievode pacient prepustený do ambulantnej
starostlivosti. CGO S3 SGI I2. Diagnostický záver: Akcentovaná osobnosť v reaktívnej dekompenzácií
v konfliktnej situácií F 60.8.“

Navrhovateľ súdu spolu s návrhom doručil Znalecký posudok č. 7/2009 zo dňa 16.1.2009 vyhotovený
znalcami MUDr. Š. A., CSc. a Doc. MUDr. T. V., PhD, ktorého zadávateľom bolo Okresného riaditeľstvo
Policajného zboru v Košiciach, Úrad justičnej a kriminálnej polície, Odbor justičnej polície Košice k veci
č.k. ČVS: ORP- 1933/1-OJP-KE-2008 za účelom vyšetrenia duševného stavu Ing. A. B.. V závere znalci

uviedli, že „súdnoznalecky, psychiatricky je posudzovaný obv. T.. A. B., nar. 2.7.1943, stíhaný za prečin
šírenie poplašnej správy podľa § 361 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Po psychiatrickom vyšetrení
obvineného, ako aj po štúdiu spisu a psychiatrickej dokumentácie na otázky vyšetrovateľa odpovedali:
1./ Obv. T.. A. B. v čase spáchania skutku netrpel, ani toho času netrpí na duševnú chorobu. U
obvineného zisťujeme emočne labilnú osobnosť v neurotickej dekompenzácii v konfliktovej situácií.

2./Obvinený v čase spáchania skutku bol schopný rozpoznať protiprávnosť svojho konania. Ovládacia
schopnosť obvineného v čase spáchania skutku bola zmenšená, nie však podstatne. Zmenšenie
ovládacej schopnosti obvineného súvisí s jeho celkovou emočne labilnou osobnosťou ako aj afektom v
čase činu. Išlo však o afekt normálny a nie afekt patologický.
3./ Obvinený je schopný správne chápať zmysel trestného konania.

4./Vzhľadom k tomu, že obvinený nie jej duševne chorý jeho pobyt na slobode z hľadiska psychiatrického
nie je pre spoločnosť nebezpečný. Ochranné psychiatrické liečenie nie je potrebné.
5./ Závislosť od alkoholu ani od iných návykových látok u obvineného sme nezistili.
6./Iné skutočnosti sme nezistili“.

Na pojednávaní dňa 2.12.2011 vypovedal navrhovateľ Ing. Stanislav Jurko, ktorý uviedol, že si uplatňuje
nárok na základe hospitalizácie, ktorá bola nezákonná podľa lekárskej správy z 19.9.2008, nakoľko keď
človeka hospitalizujú, keď je nemocný, keď sa o neho starajú tak, ako sa majú, on nikdy predtým na
psychiatrii hospitalizovaný nebol, nebol som ani psychiatricky ani psychologicky liečený. K tomuto došlo
potom, ako bol držaný na polícii dlhšiu dobu, kde skolaboval, pretože je diabetik, nepodali mu vodu

a automaticky ho posunuli na psychiatrickú kliniku. V tom vidí neoprávnenosť hospitalizácie, nakoľko
nevykazoval poruchy psychiatrické, ale diabetické a teda mal byť liečený na internom oddelení a nie na
psychiatrickom oddelení. Hospitalizácia bola vykonaná proti jeho vôli, pretože s ňou nesúhlasil, že mu
nepodali potrebné lieky. Za porušenie domovej slobody považuje skutočnosť, že v tom čase konajúci
psychiater sa zameral na zistenie vlastníctva budovy na Š. Č..XX, C., ale nie na jeho zdravotný stav,

preto ho následne zamkli do klietky pod visiacim zámkom, kde bol do 18.9. do 9.00 hod. ráno, kde
mu nepodali žiadne lieky, ani vodu. Žiadal preto vyhlásiť jeho a dcérin podpis na prepúšťacej správe
za neplatný, pretože z psychiatrie ho nechceli prepustiť kým nepodpíše správu, že bola ponížená
jeho ľudská dôstojnosť a povesť z dôvodu, že v prepúšťacej správe ho lekár vyhlásil za blázna,hospitalizovali ho bezdôvodne, v správe podvádzali, neposlali ho na odborné vyšetrenie k očnému
lekárovi a traumatológovi aj napriek tomu, že mal fyzické zranenia. Ďalej uviedol, že lekár, ktorý ho
prijímal, mu zhabal mobil aj všetky osobné veci a vydali mu ich až pri odchode, tak sa nemohol

skontaktovať s rodinou, aby im povedali, aké lieky berie, lebo si to v tom čase presne nepamätal.

Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní dňa 2.12.2011 potvrdila, že navrhovateľ bol hospitalizovaný
v dňoch 17. až 19.9.2008 u odporcu, kedy mu bola poskytnutá zákonná zdravotná starostlivosť
pretože bol dovezený políciou z interného oddelenia. Nemocnica vykonala všetky potrebné vyšetrenia

na zdravotný stav navrhovateľa, a to na fyzický aj psychický, pretože prišiel vo veľmi rozrušenom
stave, hovoril o zápase s policajtmi, preto mu bolo poskytnuté ošetrenie na internom oddelení,
traumatologickom oddelení, očnom oddelení a následne aj na psychiatrickom oddelení z dôvodu, že
bol veľmi rozrušený. Všetky vyšetrenia a to nielen prevenčné, nemocnica vykonala a nariadila v záujme
ochrany nielen navrhovateľa, ale aj v záujme jeho okolia. Bola poskytnutá zákonná hospitalizácia
predovšetkým prvý deň, kedy toto právo pre nemocnicu vyplýva z procesných predpisov, z Občianskeho

súdneho poriadku, v prípade ohrozenia zdravia a života u pacienta, ktorý je psychiatricky nespôsobilý,
resp. má psychiatrickú poruchu je hospitalizácia povolená zo zákona. Druhý deň hospitalizácie už
navrhovateľ s nemocničným personálom komunikoval, aj so zástupkyňou Dr. C., ktorá bola neskôr
veľmi prekvapená zo žaloby, pretože druhý deň už s nimi riadne s nimi komunikoval, prvý deň bol veľmi
rozrušený.Dňa18.9.2008bolpodanýnávrhnahospitalizáciunaOkresnomsúdeKošiceII,alevzhľadom

na ústretovosť navrhovateľ podpísal súhlas s hospitalizáciou, tento bol návrh bol zo súdu stiahnutý a
konanie bolo zastavené. Tretí deň, 19.9.2008 lekári riadne komunikovali nielen s navrhovateľom, ale aj
s jeho rodinou, predovšetkým s jeho dcérou, kde na základe výsledkov vyšetrení lekári dospeli k záveru
a overovala to aj zástupkyňa Dr. C., že nie je nevyhnutná ďalšia hospitalizácia, bola navrhovateľovi
odporúčaná ambulantná liečba a na vlastnú žiadosť bol následne prepustený z nemocnice.

Z Hlásenia o zadržaní pacienta Fakultnej nemocnice L.Pasteura Košice vyplýva, že navrhovateľ bol dňa
17.9.2008 o 21:00 hod. prijatý na 1. Psychiatrickú klinika FNLP a LF UPJŠ Košice, pracovisko Tr. SNP č.
1KošiceprijímajúcimlekáromMUDr.O.M.,ktorýbolpoukázanýnatotovyšetreniepointernomvyšetrení
MUDr. N. Z., s tým, že „pacient poukázaný po internom vyšetrení počas psychiatrického vyšetrenia

je uzavretý, mení výpovede, zahmlieva skutočnosti. Nemožno vylúčiť megalomanické, paranoidné a
kverulačné bludy. Prijaté na akútne oddelenie 1. Psychiatrickej kliniky ako akútny stav a ponechaný
na dodiferencovanie stavu. Svojím správaním ohrozuje seba i okolie. Vzhľadom k tomu, že nevyjadril
súhlas s hospitalizáciou, nahlasujeme zadržanie proti jeho vôli“.

Z Uznesenia Okresného súdu Košice II č.k.27Pu/13/2008 zo dňa 19.9.2008 súd zisťuje, že v právnej
veci T.. A. B. bolo podľa § 191a ods. 1 O.s.p. začaté konanie hospitalizovaného na 1. Psychiatrickej
klinike FN L.Pasteura Košice, Rastislavova č.43, pracovisko Trieda SNP č. 1 o vyslovenie prípustnosti
prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti .

Dňa 19.9.2008 Okresný súd Košice II v právnej veci T.. A. B. o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo
držania v ústave zdravotníckej starostlivosti pod č.k. 27Pu/13/2008-7 dňa ustanovil v súlade s§ 29 ods.
2 O.s.p. a § 191a O.s.p. C. A. pracovníčku FNsP - Psychiatrickej kliniky na Triede SNP č.1 Košice za
opatrovníčku T.. A. B..

Dňa 19.9.2008 navrhovateľ, ako pacient podpísal vyhlásenie o dobrovoľnom vstupe na psychiatrické
oddelenie nemocnice v Košiciach do Psychiatrickej liečebne Trieda PK FNLP Košice, Trieda SNP č. 1 ,
Košice a vo vyhlásení sa zaviazal podrobiť sa domácemu poriadku a všetkým liečebným zákrokom.

NalistineoznačenejakoPoučenieapísomnýinformovanýsúhlaspacientapodľa§6zákonač.576/2004

Z.z. navrhovateľ dňa 19.9.2008 o 14:00 hod. písomne uviedol, že odmieta ďalšiu hospitalizáciu. Listinu
podpísal navrhovateľ a jeho dcéra pani O.C..

Okresný súd Košice II Uznesením č.k. 27Pu/13/2008-8 dňa 22.9.2008, práv. 9.10.2008 konanie o
vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti zastavil a rozhodol

že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania s odôvodnením, že dňa 19.9.2008 bolo
súdu oznámené, že pacient T.. A. B. podpísal súhlas s hospitalizáciou následnou liečbou.Na pojednávaní dňa 18.5.2012 vypovedala svedkyňa T.. K. O., rod. B.Á., dcéra navrhovateľa, ktorá
uviedla, že nárok jej otca je oprávnený, pretože ho zobrali policajti zo Štefánikovej, v tom čase bola vo
svojom kabinete a až na druhý deň jej navrhovateľ zavolal z nejakého požičaného telefónu od lekára.

Nevedela uviesť dôvod hospitalizácie otca na psychiatrii, ale uviedla, že policajti jej povedali, že počas
výsluchu u policajtov mu na polícii prišlo zle, preto išli do nemocnice, nevedela ani uviesť, či ho odviezli
na nejaké iné vyšetrenie. V deň, keď jej navrhovateľ zavolal z požičaného telefónu od lekára, povedal,
abyprišlizaním,bratsarozprávalslekárkouojehostave,nechcelipustiťnavrhovateľadomov.Vtendeň
žiadali o jeho prepustenie, ale prepustili ho až 19.9.2008, pôvodne to malo byť ráno medzi 8-9 hodinou,

potom ešte ďalšie dva termíny, napokon ho prepustili až o 14.00 hod.. Lekárka, ktorá ho prepúšťala
povedala, že navrhovateľ má ešte podpísať nejakú listinu, ktorú nechcel podpísať. Podľa svedkyne,
navrhovateľ pred touto udalosťou ako ho zobrali policajti, nemal žiadne psychické problémy a ani žiadne
konflikty.
Uviedla, že pani primárka dňa 19.9.2008 opakovane, asi 3x odchádzala a prichádzala a žiadala ich aby
niečo podpísali. Svedkyňa uviedla, že navrhovateľ jej povedal, že keď ho zobrali, vyzliekli ho do naha,

zavreli ho do klietky a nedali mu ani lieky, nemohol ísť na záchod, až na druhý deň mu dala upratovačka
džbán, aby mohol ísť na toaletu.

Na tomto pojednávaní dňa 18.5.2012 vypovedal svedok A. B., syn navrhovateľa, ktorý uviedol, že
navrhovateľ bol odvedený policajtmi z jeho vlastného objektu na Štefánikovej, kde mal trvalý pobyt,

a hospitalizovaný na psychiatrii bol v dňoch 17. až 19.9.2008, hneď v prvý deň ako sa dozvedel o
hospitalizácii bol za ním so sestrou, bol v zúboženom stave, zoslabnutý v nemocničnej izbe, na oceľovej
posteli so sitkom po celom obvode. Rozprávalo sa mu ťažko, mal po tele, aj na tvári modriny, ktoré však
nevie kto mu spôsobil, bol oblečený iba v slipoch. Uviedol, že nárok navrhovateľa je oprávnený, pretože
nemali ho policajti z objektu, ktorý mu patril odviezť, v nemocnici však svedok nemal výhrady, nevidel

žiadne nedostatky v čase, kedy tam bol. O navrhovateľovi uviedol, že nikdy nebol alkoholik, nepríčetný,
hospitalizácia podľa neho nebola dôstojná, aj keď uznal, že posteľ so sieťkou po celom obvode patrí na
psychiatrickú kliniku, ale otca nepovažuje za nebezpečného pacienta.

Dňa 13.7.2012 poisťovňa KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Bratislava

na podnet odporcu oznámila vstup do tohto konania na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX
pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti zdravotníckeho zariadenia.
Poukazoval na skutočnosť, že vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa, že ohavnosti zo strany odporcu boli
na jeho osobe spáchané v období od 17.9.2008-19.9.2008, ktoré ohavnosti právne kvalifikujú ako zásah
do ochrany osobnosti bude úlohou súdu skúmať dva základne aspekty nároku z titulu ochrany osobnosti

a to či vôbec došlo zo strany odporcu k zásahu do osobnej integrity navrhovateľa a ak áno, či tento
zásah bol neoprávnený.

Navrhovateľ dňa 30.8.2012 súdu oznámil svoj nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do tohto
konania.

Na základe tejto námietky súd Uznesením č.k. 38C/50/2011-84 dňa 2.10.2012 rozhodol, že pripúšťa
vstup vedľajšieho účastníka do tohto konania na strane odporcu.

Na pojednávaní dňa 22.11.2012 súd vypočul svedkyňu MUDr. A. C., primárku na 1. O. C. s tým, ktorá

uviedla že počas príjmu nebola osobne s navrhovateľom v kontakte, bol prijatý ústavnou pohotovostnou
službou, kde mal službu MUDr. M. a bol hospitalizovaný v období od 17.9.2008 do 19.9.2008. K
nim bol odoslaný z internej ambulancie z centrálneho príjmu, kde ho vyšetroval MUDr. Z., ktorý v
sprievodnom liste okrem interných diagnóz uviedol aj to, že pacient bol dezorientovaný a odporučil ho
na psychiatrické vyšetrenie s podozrením na bližšie nešpecifikovanú psychickú poruchu. Následne bol

prijatý na psychiatrickú kliniku službukonajúcim lekárom MUDr. M., ktorý od polície, ktorí ho priviezli
obdržal závažné informácie ohľadne navrhovateľa a to, že kládol pri zatýkaní odpor, že sa vyhrážal
bombou v budove, ktorú vlastní, že mal neprimerane agresívne správanie, preto bolo podozrenie na
poruchu duševného správania, na základe čoho bol zadržaný na psychiatrickej klinike aj proti svojej vôli.
Skutočnosť, že bol navrhovateľ zadržaný na psychiatrickej klinike aj proti svojej vôli sa na druhý deň

oznámila súdu v zmysle zákona. Dňa 17.9.2008, od 21.30 hod bol prijatý navrhovateľ, následne dňa
18.9.2008 podstúpil laboratórne a interné vyšetrenia tak, že internista konziliárne prišiel na psychiatrickú
kliniku, kde vyšetril navrhovateľa skonštatoval, že jeho stav bol stabilizovaný, krvný tlak aj hladinu cukru
mal v norme. V ten deň bol kontaktovaný syn navrhovateľa, aby mu oznámili, že je hospitalizovaný, a zaúčelom, aby oznámil spôsob liečby a prípadne lieky, ktoré užíva jeho otec, a tiež aby si overili informácie
o tom, že je vlastníkom budovy, čo aj skutočne bolo potvrdené, pretože nevedeli, či ide o výmysly,
alebo o pravdu. Dňa 17.9.2008 navrhovateľ dostal injekčne neuroleptikum, je to liek, ktorý pomáha k

stabilizácii psychického stavu, napomáha k ukľudneniu, pretože navrhovateľ v čase príjmu sa správal
veľmi vzťahovačne, vyhrážal sa personálu, po podaní neuroleptika bol pacient kľudný, pokojnejší, tvrdil,
že nevie zaspať a že asi musí ostať, čo uvádzal pri nočnej vizite o 22.30 hod ošetrujúcemu lekárovi.
Personál si navrhovateľa, ako pacienta pamätá aj kvôli tomu, že v čase prijatia mal so sebou veľký
obnos peňazí, ktorý sa odovzdal do trezoru. Nasledujúci deň 18.9.2008 mu bola na oddelení riadne

bola poskytnutá strava, ktorá je pri diabetes veľmi nevyhnutná strava, lieky anxiolytikum na uvoľnenie
úzkosti, okrem toho navrhovateľ dostával len internú liečbu. Ráno 18.9.2008 sa pýtal domov, cítil sa
byť zdravý, ale poslali ho na všetky odborné vyšetrenia, ktoré prichádzali do úvahy, t.j. psychiatrické
vyšetrenie MUDr. L., psychologické vyšetrenie MUDr. K., interné vyšetrenie MUDr. Y., očné vyšetrenie
a traumatologické vyšetrenie. Dňa 18.9.2008 bol na vizite navrhovateľ osobne predstavený svedkyni,
rozprávala sa s ním vo vyšetrovni o skutočnostiach, ktoré tvrdil, ako sa všetko stalo, ale ani slovom sa

pred nikým nesťažoval na nič v súvislosti s výkonom zdravotníckej pomoci a ani pri žiadnej vizite, čo
nevyplýva ani zo zdravotnej dokumentácie. Na oddelení sú pacienti na zatvorenom oddelení, poskytujú
sa riadne postele, ale aj ochranné postele ako reštriktívne opatrenie, alebo obmedzovacie zariadenie,
ktoré sa výnimočne používajú na psychiatrickom oddelení v prípadoch, keď u pacienta je podozrenie na
psychiatrické ochorenie a ak sa pacient správa neprimerane agresívne, alebo veľmi nepokojne, t.j. za

účelom ochrany ostatných osôb ale aj personálu, sú to postele so sieťovou parapetou. Zo zdravotného
záznamu nevyplýva, že by bol navrhovateľ umiestnený na takejto posteli, ktorú nazval klietkou. Okrem
toho vzhľadom na skutočnosť, že stav postelí máme fixne daný a niekedy máme viac pacientov, táto
posteľ sa niekedy využíva aj ako obyčajná posteľ, vtedy bez sieťovej parapety. Svedkyňa ďalej uviedla,
že prijímajúci lekár na príjme na našom oddelení už má určitú klinickú skúsenosť, preto určite vie

predbežne dospieť k záveru o diagnóze, v prípade nejasností má právo konzultovať s ostatnými lekármi,
pritom však nie je povinný ihneď urobiť diagnostiku pacienta, v tomto prípade prijímajúci lekár na príjme
zistil u navrhovateľa podozrenie na akútnu psychotickú poruchu, čo sa šetrilo v rámci nasledujúcich
vyšetrení, na základe čoho sa nepotvrdilo psychotické ochorenie.

Svedkyňa Ildikó Lukácsová na pojednávaní dňa 22.11.2012 uviedla, že pracuje na pozícii lekára na
oddelení I. psychiatrickej kliniky, na oddelenie bol navrhovateľ privezený cez kliniku centrálneho príjmu
dňa 17.9.2008, svedkyňa po prvýkrát prišla do kontaktu s navrhovateľom až nasledujúci deň 18.9.2008,
kedy s ním ako lekár na oddelení rozprávala o jeho prijatí a o navrhovanom spôsobe liečby, navrhovateľ
naliehal, aby ho prepustili čím skôr, že sa necíti dobre, že chce ísť domov, o rozhovore urobila záznam,

z ktorého vyplýva, že išlo o prvý pobyt pacienta na klinike, preto sa riešila v celom kolektíve lekárov.
Potvrdila, že navrhovateľ nesúhlasil s hospitalizáciou, preto sa ihneď podala žiadosť na súd o čom bol
navrhovateľ oboznámený. Pri rozhovore s navrhovateľom svedkyňa mu vysvetlila aké sú voči nemu
podozrenia, na základe čoho jeho hospitalizácia bola nevyhnutná a dohodla s ním, že mu urobia určité
vyšetrenia na stanovenie diagnózy, načo on pristúpil a predo svedkyňou vo vyšetrovni podpísal doklad

o prijatí na oddelenie.

Podľa správy I. internej ambulancie CPO, FNLP, pracovisko Trieda SNP Košice zo dňa 17.9.2008 o
17:40 hod bol navrhovateľ vyšetrený na tomto oddelení MUDr. N. Z.G., PhD gastroenterológom, kde bol
privezený v sprievode polície po zadržaní políciou popoludní s diagnostickým záverom: Art.hypertenzia

naliehavá. DM Ilb na OAD komp., BPH, susp. depresívna resp. bližšie nešpecifikovaná psychická
porucha, na základe čoho ošetrujúci lekár odporučil psychiatrické vyšetrenie.

Ako vyplýva z lekárskej správy MUDr. Q. U., oftamológa Očnej kliniky Triedy SNP č.1 , Košice zo dňa
19.9.2008 o 11:55 hod bol navrhovateľ vyšetrený na očnom oddelení.

Z lekárskej správy MUDr. Š. T., chirurga Centrálneho prijímacieho oddelenia Fakultnej nemocnici
L.Pasteura Košice, Trieda SNP zo dňa 19.9.2008 bolo zistené, že po röntgenovom vyšetrení
navrhovateľa bolo u neho zistené : lebka bez traum zmien, PND bez patol. zmien C. chrbtica bez
traum zmien na skelete, blokové postavenie C chrbtice s degeneratívnymi zmenami. Dg: Haematoma
periculare 1.sin. VAS C chrbitce.

Na pojednávaní dňa 7.5.2013 vypovedal svedok MUDr. O. M., lekár, ktorý bol pri prijatí navrhovateľa dňa
17.9.2008 na psychiatrické oddelenie. Uviedol, že dňa 17.9.2008 bol som na príjme službukonajúcim
lekárom,navrhovateľboldovezenývečernaoddeleniepolíciou,užpointernomvyšetrení.Zobjektívnychinformácií od polície sa dozvedel, že navrhovateľ mal šíriť poplašnú správu, že sa zabarikádoval v
dome, že kládol odpor pri zatýkaní, že mal oznámiť informáciu, že v budove ktorej je vlastníkom je
bomba. Po týchto informáciách sa svedok, ako prijímajúci lekár rozhodol prijať navrhovateľa na kliniku aj

napriek jeho nesúhlasu, ktorý vyjadril tým, že v ten deň nepodpísal informovaný súhlas s hospitalizáciou
na oddelení. Následne bol navrhovateľ umiestnený na oddelenie, ráno prebehla bežná vizita na
oddelení, dňa 19.9. 2008 bol predstavený tento pacient primárke oddelenia, dňa 18.10.2008 navrhovateľ
podpísal súhlas s hospitalizáciou, preto sa ďalej nepokračovalo v právnych krokoch ohľadom nútenej
hospitalizácie. Navrhovateľ 19.9.2008 požiadal o prepustenie, na čo bol na negatívny reverz prepustený.

Pri prvotnom internom vyšetrení, ešte pred príchodom na oddelenie, boli navrhovateľovi poskytnuté lieky
na vysoký krvný tlak internistom a takisto na glykémiu, kedy u navrhovateľa vyšetrením bola zistená
hladina cukru 11,1, čo znamená vyššia hladina cukru a teda, v dôsledku toho nemohol byť ohrozený na
živote hyperglykémiou a ani nemohol byť jeho psychický stav ovplyvnený hyperglykémiou, ktorý prináša
so sebou stavy zmätenosti a zvýšenej agresivity.

Z vyšetrovacieho spisu pod ČVS: 1933/1-OJP-KE-2008 Okresného riaditeľstva policajného zboru v
Košiciach, odboru kriminálnej polície Rampová č.7 v Košiciach súd zistil, že dňa 17.9.2008 bolo
uznesením povereného príslušníka policajného zboru vznesené obvinenie voči Ing. A. B. za prečin
šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods. 1 Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností
je dostatočne odôvodnený záver, že menovaný dňa 17.9.2008 v čase okolo 13:00 hod v Košiciach na

Štefánikovej č.32 na sekretariáte v budove Vysokej školy bezpečnostného manažérstva v Košiciach
osobne oznámil zamestnancom a profesorom vysokej školy, že v budove školy je umiestnená bomba a
aby budovu školy opustili. V trestnej veci obvinený Ing. A. B. podal sťažnosť proti uzneseniu povereného
príslušníka Obvodného oddelenia policajného zboru Košice- Staré Mesto na základe čoho Okresná
prokuratúra Košice I dňa 14.11.2008 pod číslom 1Pv893/2008-5 podľa § 193 ods. 1 písm.c/ Trestného

poriadku sťažnosť obvineného Ing. A. B. zamietla.

Dňa 23.4.2009 Okresný súd Košice I vydal trestný rozkaz voči obvinenému A. B., čím ho uznal vinným,
že v Košiciach na ul. Štefánikovej č. 32 dňa 17.9.2008 asi o 13.00 hod. na sekretariáte Vysokej školy
bezpečnostného manažérstva v Košiciach jej vysokoškolským učiteľom a ostatným zamestnancom

oznámil, že sa v budove nachádza bomba a aby urýchlene opustili budovu, aj keď vedel, že táto správa
nebolapravdivá,nazákladečohotítobudovuopustili,tedaúmyselnésprávu,hocivedel,žejenepravdivá
a môže vyvolať opatrenie vedúce k nebezpečenstvu vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva
nejakého miesta, oznámil právnickej osobe, tým spáchal prečin šírenia poplašnej správy podľa § 361
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, na základe čoho bol odsúdený podľa § 361 ods. 1, ods. 2 Trestného

zákona s použitím § 36 písm. j/Trestného zákona § 38 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 12 mesiacov s tým, že v súlade s § 49 ods. 1 písm. a/ § 50 ods. 1 Trestného zákona
súd obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere 24
mesiacov.

Na pojednávaní dňa 17.3.2015 bol prítomný odporca, navrhovateľ bol neprítomný, doručenie
predvolania na pojednávanie mal riadne vykázané dňa 20.2.2015, z neúčasti sa ospravedlnil dňa
13.3.2015stým,abysapojednávaloajvjehoneprítomnosti,vedľajšíúčastníknebolprítomný,doručenie
predvolania na pojednávanie mal riadne vykázané dňa 23.2.2015, z neúčasti sa neospravedlnil ani
nepožiadal o jeho odročenie, preto súd pojednával v zmysle §101 ods.2 O.s.p. v ich neprítomnosti.

Svedok MUDr. M. bol prítomný.

Na pojednávaní dňa 17.3.2015 a v písomnej výzve zo dňa 3.3.2014 súd vyzval a poučil všetkých
účastníkov konania o tom, že v zmysle §120 ods.4 O.s.p. sú povinní dôkazy a skutočnosti predložiť
alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých

sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na
dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada.

Na pojednávaní dňa 17.3.2015 odporca nenavrhol žiadne doplnenie dokazovania, súd na podnet
navrhovateľa, ktorý sa napokon pojednávania ani nezúčastnil, predvolal svedka MUDr. M., nakoľko mu

navrhovateľ potreboval položiť ešte otázky. Súd nepristúpil k doplneniu svedeckej výpovede svedka,
nakoľko to nenavrhoval odporca a ani pre potrebu rozhodnutia súdu vo veci samej doplnenie svedeckej
výpovede tohto svedka nebolo potrebné.Podľa čl.16 Ústavy Slovenskej republiky nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená
môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl.3 Európskeho dohovoru o ľudských právach (Rím, 4.XI.1950) nikoho nemožno mučiť alebo
podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu.

Podľa Čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a
medicíny zásah v oblasti zdravia sa môže vykonať iba vtedy, ak osoba, ktorej sa týka, bola informovaná

a so zásahom vyjadrila súhlas.

Podľa §6 ods.1 písm.a) zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov ošetrujúci zdravotnícky
pracovník je povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej
starostlivosti,omožnostiachvoľbynavrhovanýchpostupovarizikáchodmietnutiaposkytnutiazdravotnej

starostlivosti ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a), osobu, ktorej sa má zdravotná starostlivosť
poskytnúť, alebo aj inú osobu, ktorú si táto osoba určila.

Podľa §6 ods.9 písm.d) zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov informovaný súhlas

sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v
dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo
ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.

Podľa §9 ods.4 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú
sa nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do
ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej
starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do
rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života

a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia.

Špecifikom poskytovania nútenej zdravotnej starostlivosti osobám s duševnou poruchou je zásah
primárne do dvoch ľudských práv a to do práva na slobodu (sloboda pohybu, osobná bezpečnosť)
a do práva na súkromie, ktorého jednou zložkou je aj právo rozhodovať o prijatí/neprijatí zdravotnej

starostlivosti. Ďalšími právami potenciálne zasiahnutými pri nútenej liečbe je právo na zaobchádzanie,
ktoré neporušuje zákaz ponižujúceho a neľudského zaobchádzania

Vyjadrením práva fyzickej osoby rozhodovať o svojom zdraví je zákaz zásahu do fyzickej a psychickej
integrity na inom základe ako na základe slobodného informovaného súhlasu dotknutej osoby.

V prejednávanom prípade ide o navrhovateľom tvrdené porušenie práva na nedotknuteľnosť osoby a
súkromia jeho nezákonným obmedzením odporcom a takisto tvrdené porušenie práva na zachovanie
ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti.

Z vykonaných dôkazov - zo záverov šetrenia udalosti ktorá sa stala dňa 17.9.2008 v budove školy
na ul. Štefánikova 32 v Košiciach orgánmi policajného zboru, ďalej z trestného rozkazu, ako aj z
ďalších okolností, za ktorých bol navrhovateľ príslušníkmi polície dovezený na oddelenie psychiatrie
vzal súd za preukázané, že navrhovateľ tým, že vo vzťahu k širšiemu okoliu, t.j. počnúc v budove na
ul. Štefánikova 32 v Košiciach, potom aj pri výsluchu na polícii a, pri vyšetrení v nemocnici na internom

oddelení a následne aj na oddelení psychiatrie vykazoval znaky, podľa ktorých v súlade s §6 ods.9
písm.d) zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti mohlo ísť o osobu, ktorá v dôsledku duševnej
choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, na základe čoho odporca
postupoval správne, keď podľa §9 ods.4 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti nevyžadoval
od navrhovateľa informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), ale dňa 18.9.2008 podal na Okresný súd

Košice II návrh o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti v
zmysle §191b ods.1,2.3.4 O.s.p. (sp.zn.č.37Pn/13/2008). Tento návrh odporca dňa 19.8.2008 vzal späť
potom, ako navrhovateľ podpísal súhlas s hospitalizáciou dňa 19.8.2008 (čl.56 spisu).Podľa §9 ods.1, písm.a) zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov ústavná starostlivosť
sa poskytuje na základe odporúčania ošetrujúceho lekára, ak zdravotný stav osoby vyžaduje nepretržité

poskytovanie zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín.

Podľa §9 ods.5 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak pominú dôvody na prevzatie osoby
do ústavnej starostlivosti, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas, poskytovateľ je povinný osobu

prepustiť z ústavnej starostlivosti alebo si vyžiadať informovaný súhlas (§ 6 ods. 4 až 6).

Súd preto dospel k záveru, že dňa 17.9.2008 pre odporcu boli splnené dve zákonné podmienky
na prevzatie navrhovateľa do ústavnej starostlivosti aj bez jeho súhlasu, a to že navrhovateľ (na
základe odporúčania od ošetrujúceho lekára MUDr. Z. z internej ambulancie z centrálneho príjmu,
ktorý v sprievodnom liste okrem interných diagnóz uviedol aj to, že u pacienta zistil „vedomie lucídne,

orientovaný všestranne správne, pacient uzavretý, mení výpovede, vyhýbavé odpovede s latenciami,
uhýba pohľadom, odpovede všeobecné, nepresné, nevyluč. bludné obsahy v myslení, snaha o
disimuláciu, poruchy vnímania nezisťujem, zvýš. intrapsychická tenzia, iritabilita v pozadí somatická
morbidita/ art.hypertenzia, DM II/, konfliktná situácia v pozadí, bez suicidálnych tendencií, k stavu
iba čiastočne kritický) v danom čase vykazoval symptómy duševnej poruchy a v tom čase bolo jeho

správanie vyhodnotené ako nebezpečné voči svojmu okoliu (zistené z tvrdenia príslušníkov policajného
zboru o okolnostiach prípadu). Na základe toho nešlo zo strany odporcu o nezákonnú hospitalizáciu a
v tejto súvislosti o porušenie čl.16 Ústavy Slovenskej republiky na nedotknuteľnosť osoby navrhovateľa
a jeho súkromia, keď plnil svoju zákonnú povinnosť a poskytol navrhovateľovi zdravotnícke ošetrenie
podľa odporúčania predchádzajúceho lekára a na základe zisteného aktuálneho psychického stavu

pacienta. Odporca následne ihneď po nevyhnutnom čase hospitalizácie navrhovateľa v súlade s §9
ods.5zákonač.576/2004Z.z.ozdravotnejstarostlivostidňa19.9.2008prepustilzústavnejstarostlivosti.

Podľa §34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa §37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa §38 ods.2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej

poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Právny úkon vznikne okamžikom kedy existujú všetky jeho pojmové znaky, t.j. prejavená vôľa. Tento
prejavsmerujekvzniku,zmenealebozánikuprávnehovzťahu,akbyprejavvôlevyvolalprávnenásledky
musí sa jednať o prejav vôle právom uznaný a s týmto prejavom musí právny poriadok spájať určité

právne následky. Právny úkon je platným ak sú splnené náležitosti právneho úkonu a) náležitosti
subjektu, spôsobilosť subjektu k právnym úkonom a povinnosť a spôsobilosť subjektom k právnym
úkonom, b) náležitosť vôle - vôľa musí byť skutočná, slobodná, vážna a prostá omylu, c) náležitosti
prejavu - prejav musí byť určitý, zrozumiteľný, v niektorých prípadoch sa vyžaduje aj určitá forma
napríklad písomná forma, d) náležitosti pomeru pre vôle a prejavu t.j. zhoda prejavu a vôle, e) náležitosti

predmetu - predmet musí byť možný a dovolený (právne možný).

Navrhovateľ v konaní tvrdil, že jeho podpis a podpis jeho dcéry na listine „Súhlas s hospitalizáciou zo
dňa 19.8.2008“ sú neplatné.

Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka je písomný právny úkon platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou.

Výklad slova „podpis“ vychádza z latinského slova „signum“, ktoré sa prekladá ako znamenie, znak,
doklad alebo i dôkaz. Ide vlastne o formálne označenie právneho úkonu konajúcou osobou, ktoré sa

má urobiť v materializovanej forme, písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch
náležitostí, ktoré musia byť splnené súčasne aby išlo o platný písomný právny úkon (§ 40 ods. 3 OZ),
a to :
a) písomnosti (obsah právneho úkonu musí byť zachytený v texte listiny) ab) podpisu konajúcej osoby.
Iné okolnosti, ktoré sa týkajú napr. dátumu a miesta podpisu, nemajú vplyv na platnosť právneho úkonu.

Ako vyplynulo z výpovede svedkyne MUDr. C. a MUDr. L., navrhovateľ s nimi bez problémov
komunikoval, v rozhovoroch uznal dôvodnosť hospitalizácie, iba sa dožadoval ísť čo najskôr domov.
Odporca po prvotnom vyšetrení dospel k záveru, že je potrebné vykonať hospitalizáciu postupom podľa
§9 ods.4 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, kedy sa nevyžaduje informovaný súhlas
podľa § 6 ods. 9 písm. d), preto dňa 18.9.2008 podal na Okresný súd Košice II návrh o vyslovenie

prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti v zmysle §191b ods.1,2.3.4
O.s.p. (sp.zn.č.37Pn/13/2008). Tento návrh odporca dňa 19.8.2008 vzal späť potom, ako navrhovateľ
podpísal súhlas s hospitalizáciou dňa 19.8.2008 (čl.56 spisu). V konaní je preukázané, že navrhovateľ v
ordinácii pred MUDr. L. dňa 19.8.2008 podpísal bez výhrad a námietok listinu „Súhlas s hospitalizáciou“.
Z toho dôvodu, ak navrhovateľ listinu dňa 19.9.2008 riadne a bez výhrad podpísal a v konaní sa ani
svedeckými výpoveďami jeho dcéry a syna (pričom pri výsluchu túto skutočnosť jeho dcéra vôbec

neuvádzala a ani sa neplatnosti svojho podpisu nedomáhala) nepreukázalo, že by niekto z personálu na
navrhovateľa vyvíjal vôbec nejaký nátlak a zo spisu, konkrétne zo znaleckého posudku, ktorý v konaní
sám do konania predložil sa neuvádza, že by bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, súd mal
za to, že vôľa navrhovateľa dňa 19.9.2008 na tejto listine bola vyjadrená určite a zrozumiteľne a pri
plnom vedomí (v čase, keď už odporca po vyšetreniach skonštatoval, že navrhovateľ netrpí psychickou

duševnou poruchou, ktorá by ho obmedzovala na spôsobilosti na právne úkony) preto súd konštatuje, že
listina súhlas s hospitalizáciou podpísaný navrhovateľom dňa 19.8.2008 je platným písomným právnym
úkonom.

Podľa čl.19 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,

osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa čl. 10 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza
Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky) má každý právo na zachovanie svojej ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej

povesti a na ochranu mena.

Podľa Prílohy č.4 (s názvom Etický kódex) zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov poslaním zdravotníckeho pracovníka je vykonávať zdravotnícke povolanie

svedomito, statočne, s hlbokým ľudským vzťahom k človeku, v súlade s právnymi predpismi, s
dostupnými poznatkami lekárskych vied a biomedicínskymi vedami a s prihliadnutím na technické a
vecné vybavenie zdravotníckeho zariadenia, v ktorom poskytuje zdravotnú starostlivosť.

V súlade s Prílohou č.4 (s názvom Etický kódex) ďalej vo vzťahu zdravotnícky pracovník a pacient,

zdravotnícky pracovník si vo vzťahu k pacientovi plní svoje profesionálne povinnosti, správa sa
korektne, s pochopením, s rešpektovaním intimity a trpezlivosťou a nezníži sa k hrubému alebo
nemravnému konaniu, rešpektuje pacienta ako rovnocenného partnera so všetkými občianskymi
právami i povinnosťami vrátane zodpovednosti za svoje zdravie.

Navrhovateľ v tomto konaní ďalej tvrdil, že v rámci hospitalizácie na psychiatrickom oddelení v dňoch
od 17.9.2008 do 19.9.2008 bola
- ponížená jeho ľudská dôstojnosť z dôvodu, že bol zatvorený do klietky a uzamknutý na visiaci zámok,
-ponížená jehoľudskádôstojnosťzdôvodu,žepočas15hodínmuneboloumožnenévykonaťbiologickú
potrebu,

- ohrozený na živote, nakoľko po príchode mal nameranú hladinu cukru 17,5 - diabetus, čo bol dôvod
na hospitalizáciu na internom oddelení a nie na psychiatrickej klinike,
- ohrozený na živote z dôvodu, že ho ako ťažkého diabetika nechali bez stravy a bez vody.

Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca poskytol

navrhovateľovi ústavnú starostlivosť vo svojom oddelení. Primárka oddelenia MUDr. vo svojej výpovedi
uviedla, že navrhovateľovi bola poskytnutá riadna zdravotná starostlivosť bez toho, aby bola ponižovaná
jeho ľudská dôstojnosť, nepotvrdila tvrdenie navrhovateľa o tom, že by mu nebola poskytnutá strava,
toaletaaleboinéodbornéošetrenie.Súdtvrdenienavrhovateľaasvedkov-MUDr.C.,MUDr.L.N.,MUDr.M. objektivizoval s Prepúšťacou správou l. Psychiatrickej kliniky zo dňa 19.9.2008, ako aj z ďalších
lekárskych správ z uvedeného obdobia, z ktorých mal súd za preukázané, že navrhovateľ v čase od
17.9.2008 do 19.9.2008 absolvoval okrem psychiatrického, aj nasledujúce odborné vyšetrenia :

- 17.9.2008 - ešte pred príchodom na l. Psychiatrickú kliniku absolvoval interné vyšetrenie MUDr.
Eduardom Veselínym, PhD gastroenterológom, kde mu bola nameraná hodnota glukózy 11,7mmol/l,
- dňa 18.9.2008 podstúpil laboratórne a kontrolné interné vyšetrenia s MUDr. Y. tak, že internista
konziliárne prišiel na psychiatrickú kliniku, kde vyšetril navrhovateľa a skonštatoval, že jeho stav bol
stabilizovaný, krvný tlak aj hladinu cukru mal v norme,

- dňa 18.9.2008 absolvoval psychiatrické vyšetrenie s MUDr. L.,
- dňa 18.9.2008 bol na psychologickom vyšetrení u MUDr. K.,
- dňa 19.9.2008 bol vyšetrený na traumatologickej ambulancii u MUDr. Š. T., chirurga Centrálneho
prijímacieho oddelenia,
- dňa 19.9.2008 bol na RTG vyšetrení lebky
- dňa 19.9.2008 absolvoval vyšetrenie na očnej ambulancii u oftamológa MUDr. Q. U..

Z prehľadu týchto navrhovateľom absolvovaných vyšetrení teda jednoznačne vyplýva,
že odporca nezanedbal svoje povinnosti voči navrhovateľovi tým, že by mu neposkytol zdravotnú
starostlivosť, nakoľko ho v priebehu 3 dní poslal na 5 rôznych odborných vyšetrení (interna, psychológ,
očné, traumatológ, psychiater), na niektoré aj opakovane, preto rozhodne nemožno súhlasiť s

navrhovateľom, že by ho týmto správaním ohrozoval na zdraví a živote.

Tvrdenia navrhovateľa o tom, že počas 15 hodín mu nebolo umožnené vykonať biologickú potrebu, že
ho ako ťažkého diabetika nechali bez stravy a bez vody, alebo tvrdenie, že by ho ošetrujúci personál
zamkol navrhovateľa do klietky na visiaci zámok sa v konaní nepreukázali, nakoľko navrhovateľ na

tieto tvrdenia neprodukoval žiadne relevantné dôkazy a dokonca ani svedecké výpovede jeho dcéry
a syna nepotvrdzujú priamo tieto tvrdené skutočnosti. Navrhovateľ nepredložil súdu listinné dôkazy o
tom, že by v čase vykonania hospitalizácie od 17.9.2008 do 19.9.2008, alebo aj v čase po jej ukončení
nejakým spôsobom namietal „nevhodné a nedôstojné“ správanie odporcu v čase jeho hospitalizácie či
už priamo u odporcu, alebo na Úrade pre dohľad nad lekárskou starostlivosťou. Primárka MUDr. C. vo

svojej výpovedi uviedla, že navrhovateľ sa síce počas hospitalizácie opakovane pýtal domov, čo bolo po
stabilizovaní jeho zdravotného stavu aj jedným z dôvodov jeho včasného ukončenia hospitalizácie na ich
oddelení, avšak ani náznakom nikomu z ich oddelenia na vizitách, alebo iných stretnutiach neuvádzal,
že by sa niekto z personálu k nemu správal nevhodne a neľudsky, že by neboli dodržané jeho základné
ľudské práva.

Dodržiavanie a ochrana základných ľudských práv a slobôd medzi inými aj práva na zachovanie ľudskej
dôstojnosti je v súčasnosti jedným z hlavných znakov moderného právneho štátu a miera ich ochrany
je jedným z indikátorov stupňa vyspelosti demokracie v jednotlivých štátoch. Slovenská republika je
viazaná viacerými európskymi a medzinárodnými dokumentmi o dodržiavaní základných ľudských práv

a slobôd.

Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva
alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody
(pozri k tomu bližšie napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 362/09, či

sp. zn. PL. ÚS 7/96).

Každý konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd je treba riešiť prostredníctvom zásady ich
spravodlivej rovnováhy.

V závere súd právne uzatvára, že v konaní sa nepreukázalo tvrdenie navrhovateľa o tom, že by
poskytnutím zdravotnej starostlivosti odporcom v dňoch od 17.9.2008 do 19.9.2008 bolo porušené právo
na zachovanie jeho ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, či dobrej povesti a mena a takisto sa nepreukázalo
ani tvrdenie navrhovateľa o tom, že by bolo porušené právo na nedotknuteľnosť jeho osoby, preto súd
návrh ako nedôvodný zamietol.

Podľa §151 ods.1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.Navrhovateľ si náhradu trov konania uplatnil, ale pre jeho procesný neúspech mu ich súd nepriznal a
procesne úspešnému odporcovi, rovnako ako vedľajšiemu účastníkovi ich nepriznal z dôvodu, že si ich

neuplatnili.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods.3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §205 ods.2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. §251 ods.1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie

o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.