Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/30/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112211137
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2112211137.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu

JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Pavla Lacza, v právnej veci žalobcu: SL INVEST Jsc, so sídlom ul.
Balkan 7, Sofia 1303, Bulharská republika, pôvodne (Arena servis, a.s., so sídlom Bakossova 3A/14464,
Banská Bystrica, IČO: 35 745 550), zastúpený: Ing. Z. A., bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., proti
žalovanému:Z.C.,nar.XX.X.XXXX,bytomD.XXXX,XXXXXD.,právnezastúpený:JUDr.Ing.Branislav
Pecho, PhD., advokát so sídlom Piaristická 2, 949 01 Nitra, o zaplatenie 200 000 Eur, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k.36Cb/51/2012-855 zo dňa 26.11.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na trovách odvolacieho konania sumu 999,98 Eur, a to na účet
zastupujúceho advokáta JUDr. Ing. Branislava Pecha do troch dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v konaní pred súdom prvého stupňa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
mu sumu 109 597,29 Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa
1.7.2007 uzavrel so spoločnosťou MAYNET, s.r.o., Zmluvu o spolupráci (zmluva 1), na základe ktorej
si objednal reklamné, poradenské a sprostredkovateľské služby súvisiace s projektom „Bytový dom
Bakossova ulica, Banská Bystrica“. Žalobca sa zaviazal k úhrade odmeny za riadne a včas vykonané

služby vo výške 580 893,58 Eur + DPH (17 500 000 Sk + DPH). Poukázal na faktúry, z ktorých vyplýva,
že spoločnosti MAYNET, s.r.o. bola celkovo zaplatená suma 20 635 829 Sk (684 984,03 Eur) z čoho je
zrejmé, že spoločnosť MAYNET, s.r.o. sa obohatila minimálne o sumu 104 090,45 Eur, ktorá predstavuje
rozdielmedzisumouskutočnezaplatenou(684984,03Eur)asumoudohodnutouvzmluve1(580893,58
Eur). Súčasťou tejto zmluvy bola aj dohoda, podľa ktorej faktúry za poskytnuté služby musia obsahovať
špecifikáciu dodanej služby a všetky náležitosti v zmysle platných právnych predpisov. V prípade, že by
faktúra neobsahovala tieto náležitosti, obsahovala chyby v písaní alebo počítaní, objednávateľ (žalobca)

bol oprávnený faktúru vrátiť bez zaplatenia. Keďže niektoré faktúry vystavené spoločnosťou MAYNET,
s.r.o. neobsahovali náležitosti v zmysle uvedenej dohody, žalobca mal možnosť takto vystavené faktúry
nezaplatiť a vrátiť spoločnosti MAYNET, s.r.o.. Nakoľko žalovaný z pozície predsedu predstavenstva v
spoločnosti žalobcu sám schvaľoval a dával na úhradu všetky faktúry doručené spoločnosťou MAYNET
s.r.o. a k časti faktúr nebola priložená podrobná špecifikácia vykonanej činnosti, má žalobca podozrenie,
že suma, ktorú získala spoločnosť MAYNET, s.r.o. na úkor žalobcu je podstatne vyššia.

Medzi žalobcom a spoločnosťou MAYNET, s.r.o. bola dňa 1.4.2010 uzavretá ďalšia Zmluva o spolupráci
(zmluva 2), na základe ktorej sa spoločnosť MAYNET, s.r.o. zaviazala pre žalobcu vykonávať činnosť
smerujúcu k uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníctva vo vzťahu k bytom pri realizácii projektu „Bytovýdom Bakossova ulica, Banská Bystrica“. V tejto zmluve sa žalobca zaviazal poskytnúť spoločnosti
MAYNET, s.r.o. províziu vo výške 2% z ceny nehnuteľnosti uvedenej v konkrétnej zmluve o prevode
vlastníckehopráva,pričomnároknaprovíziuvznikolkumulatívnymsplnenímdvochpodmienok-platným

uzavretím zmluvy a zaplatením celku kúpnej ceny. Aj v tomto prípade má žalobca podozrenie, že faktúry
vystavené spoločnosťou MAYNET, s.r.o. neobsahovali potrebné náležitosti, pričom výška fakturovaných
súm presahuje zmluvou dohodnutú výšku odplaty za poskytnuté služby. Žalobcovi tak vznikla porušením
zmluvných a zákonných povinností žalovaného v prospech spoločnosti MAYNET s.r.o. škoda vo výške 5
506,84Eur.Žalobcapoukázalajnato,žežalovanýbolvčasepodpisuobochzmlúvjedinýmspoločníkom

a zároveň konateľom obchodnej spoločnosti MAYNET, s.r.o. a zároveň predsedom predstavenstva
žalobcu s tým, že obe spoločnosti, majú zhodný predmet činnosti, zameraný na reklamnú činnosť a
realitnú činnosť. Žalovaný v rozpore so stanovami spoločnosti a § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka
nekonal s odbornou starostlivosťou, keď uprednostnil záujmy spoločnosti MAYNET, s.r.o. pred záujmami
žalobcu a jej akcionárov, keď žalobcovi sprostredkoval uzavretie oboch zmlúv o spolupráci. Žalovaný sa
svoje nekalé úmysly snažil zakryť tým, že v mene spoločnosti MAYNET, s.r.o. obe zmluvy o spolupráci

podpísala jeho manželka Ing. M. C., ktorá je tiež konateľkou spoločnosti MAYNET, s.r.o. Žalovaný bol
zároveň v rozpore s ustanovením § 196 ods. 1 písm. b) a d) Obchodného zákonníka činný ako štatutárny
orgán, resp. člen štatutárneho orgánu v dvoch odlišných spoločnostiach s rovnakým predmetom činnosti
aakočlenštatutárnehoorgánuspoločnostisprostredkovalobchodspoločnostiMAYNET,s.r.o..Žalovaný
ako bývalý predseda predstavenstva žalobcu tak porušením svojich zákonných a zmluvných povinností

spôsobil žalobcovi škodu vo výške minimálne 3 301 727,90 Sk (109 597,29 eur), ktorej zaplatenia sa
podľa § 65 Obchodného zákonníka domáha v tomto konaní.

Žalovaný k veci uviedol, že nároky uplatnené žalobcom sú nedôvodné, a návrh žiada zamietnuť v celom

rozsahu.Uviedol,žesúčetvšetkýchsúmfakturovanýchspoločnosťouMAYNET,s.r.o.nazákladezmluvy
1 sa rovná sume 17 325 845,95 Sk bez DPH (575 112,73 Eur bez DPH), t.j. sume, ktorá nielenže
nie je vyššia ako dohodnutá odmena, ale je dokonca o 174 154,05 Sk nižšia ako dohodnutá odmena.
Uvedené vyplýva z potvrdenia spoločnosti EDIAS, s.r.o., ktorá zabezpečovala žalobcovi účtovníctvo.
Žalovaný tak nemohol spôsobiť žalobcovi škodu, nakoľko spoločnosťou MAYNET, s.r.o. vyfakturovaná

a žalobcom uhradená odmena nedosahovala ani výšku dohodnutej odmeny. Vo vzťahu k ďalšej zmluve
uviedol, že práve žalobca nemá z tohto titulu uhradený záväzok voči spoločnosti MAYNET, s.r.o., a to
vo výške 24 008,91 Eur bez DPH. Z listov žalobcu podpísaných len podpredsedami predstavenstva zo
dňa 31.10.2011 a zo dňa 22.11.2011, vyplýva, že žalobca v zastúpení podpredsedami predstavenstva
uznáva ako oprávnený nárok spoločnosti MAYNET, s.r.o. z titulu tejto odmeny vo výške 31 279,25 Eur

bez DPH, pričom spoločnosti MAYNET, s.r.o. bola uhradená odmena len vo výške 21 186,67 Eur bez
DPH, t.j. v sume o 10 092,58 Eur bez DPH nižšej ako je podľa žalobcu oprávnený nárok spoločnosti
MAYNET, s.r.o. Žalovaný ako predseda predstavenstva žalobcu tak nemohol spôsobiť žalobcovi škodu
ani na základe zmluvy. Tvrdenie žalobcu o nedostatkoch faktúr vystavených spoločnosťou MAYNET,
s.r.o. žalovaný považuje za účelové. Žalovaný ako predseda predstavenstva nebol oprávnený konať

navonok bez súhlasu niektorého z podpredsedov predstavenstva, a teda sám v mene žalobcu nemohol
uzatvárať zmluvy alebo uhrádzať akékoľvek platby (disponovanie s účtom žalobcu si vyžadovalo
nielen súhlas žalovaného ako predsedu predstavenstva, ale súčasne súhlas i jedného z podpredsedov
predstavenstva alebo súhlas Ing. P. N. ako akcionára žalobcu). Žalovaný poukázal aj na to, že v
tomto konaní bol právny zástupca splnomocnený Ing. Z. N., údajne poverenou členkou dozornej rady

žalobcu, avšak v čase udelenia poverenia, t.j. dňa 28.5.2012 bola Ing. M. N. jedinou členkou dozornej
rady, nakoľko ostatným členom dozornej rady žalobcu: JUDr. S. S. a Ing. G. M. jednak dňa 19.1.2012
uplynulo 5 ročné funkčné obdobie a jednak títo dvaja členovia dozornej rady sa vzdali svojich funkcií
členov dozornej rady niekoľko mesiacov pred údajným udelením poverenia, preto je oprávnenie Ing.
M. N. zastupovať žalobcu v súdnom konaní v zmysle § 199 ods. 2 Obchodného zákonníka minimálne

pochybné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov,
žalovaného, výsluchom svedkov, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, a to predovšetkým

Zmluvou o spolupráci zo dňa 1.7.2007, Zmluvou o spolupráci zo dňa 1.4.2010, faktúrami, stanovami
žalobcu, potvrdením spoločnosti EDIAS s.r.o. zo dňa 25.5.2012, príkazmi na úhradu, správou EC
HARRIS, fotokópiami ústrižkov z novín, fotografiami trolejbusu, ako aj fotografiami billboardov a dospel
k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný.Na základe návrhu žalobcu doručeného súdu dňa 14.11.2013, súd pripustil zmenu žalobného návrhu

tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 200 000 Eur ako aj náhradu trov konania, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení rozsudku prednostne zaoberal námietkou žalovaného týkajúcou

sa oprávnenosti Ing. M. N. zastupovať žalobcu v súdnom konaní. Súd túto námietku nepovažoval za
dôvodnú, nakoľko Ing. Z. N. bola v súlade so zákonom zvolená za členku dozornej rady a súčasne
predsedníčku dozornej rady žalobcu, preto jej prináležia všetky práva a povinnosti vyplývajúce z
ustanovení Obchodného zákonníka, medzi ktoré patrí aj právo zastupovať žalobcu v konaní pred
súdom proti členovi predstavenstva v zmysle ustanovenia § 199 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Nedostatočný počet členov dozornej rady nemôže mať za následok paralyzovanie dozornej rady v tom

smere, že právoplatne zvolení členovia stratia svoje oprávnenia vyplývajúce zo zákona (dohľad nad
výkonom pôsobnosti valného zhromaždenia, kontrola vedenia účtovníctva, zastupovanie pred súdmi a
iné) a nebudú spôsobilí kontrolovať podnikateľskú činnosť spoločnosti. Spochybňovanie vierohodnosti
svedkov Q. N. a Ing. G. M. zo strany žalobcu z dôvodu ich blízkeho vzťahu so žalovaným súd vyhodnotil
ako účelové a neopodstatnené. Pokiaľ sa týka samotného nároku uplatneného žalobou, súd prvého

stupňa mal za preukázané, že spoločnosť MAYNET, s.r.o. poskytovala na základe zmluvy 1 žalobcovi
marketingové a reklamné služby, pričom zo strany žalobcu jej bola uhradená odmena za poskytnuté
služby vo výške 575 112,72 Eur bez DPH (17 325 845,95 Sk), teda nižšia ako bola zmluvne dohodnutá
výška plnenia (17 500 000 Sk). Spoločnosť MAYNET, s.r.o. poskytovala žalobcovi plnenia aj na základe
zmluvy 2 a za tieto plnenia jej bola žalobcom vyplatená celková suma 21 186,67 Eur bez DPH, ktorá

taktiež nepresiahla zmluvne dohodnutú výšku plnenia. Žalovaný ako predseda predstavenstva žalobcu
nemohol spôsobiť žalobcovi škodu, a teda spoločnosť MAYNET, s.r.o. sa nemohla bezdôvodne obohatiť
na úkor žalobcu na základe zmluvy 1, keďže spoločnosťou MAYNET, s.r.o. vyfakturovaná a žalobcom
uhradená odmena ani len nedosahovala výšku odmeny dohodnutej v zmluve 1. Spoločnosť MAYNET,
s.r.o. sa konaním žalovaného nemohla bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu ani na základe zmluvy 2,

keďže odmena vyfakturovaná spoločnosťou MAYNET, s.r.o. nielenže prevyšuje sumu odmeny, ktorá jej
bola žalobcom uhradená, ale dokonca samotný žalobca uznáva, že nárok spoločnosti MAYNET, s.r.o.
titulomzmluvy2nebolvplnejvýškeuhradený.Ďalejargumentovaltým,žeplatbypredmetnýchfaktúrboli
realizované formou prevodných príkazov, ktoré vždy podpisoval žalovaný ako predseda predstavenstva
a druhý člen predstavenstva. Žalovaný ako predseda predstavenstva nebol oprávnený konať navonok

bez súhlasu niektorého z podpredsedov predstavenstva, a teda sám v mene žalobcu nemohol uzatvárať
zmluvy alebo uhrádzať akékoľvek platby. Disponovanie s účtom žalobcu si taktiež vyžadovalo nielen
súhlas žalovaného ako predsedu predstavenstva, ale súčasne súhlas i jedného z podpredsedov
predstavenstva alebo súhlas akcionára P. N.. žalovaný, ako aj podpredsedovia predstavenstva žalobcu
i samotní akcionári žalobcu boli pravidelne informovaní o čerpaní jednotlivých položiek rozpočtu, a teda

o sumách, ktoré sa spoločnosti MAYNET, s.r.o. vyplácali. K porušeniu zákazu konkurencie súd uviedol,
že porušením zákazu konkurencie nie je, ak člen štatutárneho orgánu jednej právnickej osoby je členom
štatutárneho orgánu v druhej právnickej osobe s rovnakým alebo podobným predmetom podnikania,
pokiaľ tieto právnické osoby skutočne nevykonávajú rovnakú alebo obdobnú činnosť. Žalobca v konaní
nepreukázal, že by mu vznikla škoda a nepreukázal ani kauzálny nexus medzi porušením konkrétnej

právnej povinnosti žalovaným a vznikom škody. Práve naopak, v konaní sa preukázalo, že žalobca
neposkytol spoločnosti MAYNET, s.r.o., žiadne plnenie nad rámec dohodnutého plnenia alebo bez
protiplnenia, a nie je tak založený nárok žalobcu na náhradu škody žalovaným, nakoľko žiadna škoda
nevznikla. Vzhľadom na uvedené skutočností súd prvého stupňa žalobu zamietol. O náhrade trov
konania rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške

7002,32 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.Žalobca v odvolaní poukázal na porušenie zákazu konkurencie žalovaným, v dôsledku čoho mu bola
spôsobená škoda. Žalovaný pre spoločnosť, v ktorej bol štatutárnym orgánom preukázateľne dával
pokyn na úhradu faktúr za plnenia, ktorých odôvodnenosť a reálne poskytnutie v určitom objeme

žalobcovi ani v samotnom konaní pred súdom nikdy nezdokladoval, čím žalobcovi spôsobil škodu.
Odôvodnenie súdu prvého stupňa, že v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením
zákazu konkurencie žalovaným a vznikom škody nevychádza z reálne vykonaného dokazovania.
Rovnako záver súdu, že tvrdenie žalovaného o schvaľovaní faktúr bez kontroly ďalšími osobami sa
v konaní preukázalo ako nepravdivé a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom poukázal na

výpovedesvedkovskonaní.Podľanázoruodvolateľanapadnutýrozsudokjenedostatočneodôvodnený,
pričom jeho argumentácia je založená predovšetkým na tvrdeniach žalovaného. Žalobca namietal
aj nesprávnosť postupu súdu, keď bez dostatočného odôvodnenia odmietol vykonať ďalšie dôkazy
poukazujúc na neúčelnosť a nehospodárnosť ich vykonania. Uvedeným postupom súd nielenže odňal
účastníkovi možnosť konať pred súdom, ale neúplne zistil skutkový stav veci.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, pričom žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 999,98 Eur za úkon právnej pomoci

(vyjadrenie k odvolaniu žalobcu v sume 824,93 Eur + režijný paušál v sume 8,39 Eur + DPH) v zmysle
Vyhlášky č.655/2004 Z. z..

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania

viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania
rozsudkom podľa § 156 ods. 1,3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil, keď miesto a čas verejného vyhlásenia
oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa§65ods.2cit.zákona,spoločnosťjeoprávnenápožadovať,abyosoba,ktorátentozákazporušila,
vydala prospech z obchodu, pri ktorom porušila zákaz konkurencie alebo previedla tomu zodpovedajúce
práva na spoločnosť. Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody.

Podľa § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju
pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou
a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov. Najmä sú povinní zaobstarať si a
pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať

mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo
spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej akcionárov, a pri výkone svojej
pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých akcionárov alebo záujmy tretích
osôb pred záujmami spoločnosti.

Podľa § 196 ods. 1 písm. b) cit. zákona, člen predstavenstva nesmie sprostredkúvať pre iné osoby
obchody spoločnosti.

Podľa § 196 ods. 1 písm. d) cit. zákona, člen predstavenstva nesmie vykonávať činnosť ako štatutárny
orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom

podnikania, ibaže ide o spoločnosť, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, ktorej štatutárneho
orgánu je členom.V zmysle ustanovenia § 194 ods. 6 cit. zákona, členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti
pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti
spôsobili.

Podľa § 199 ods. 2 cit. zákona, dozorná rada určí svojho člena, ktorý zastupuje spoločnosť v konaní
pred súdmi a inými orgánmi proti členovi predstavenstva.

Podľa § 757 cit. zákona, pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených

týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl. .

Podľa § 373 cit. zákona, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Nakoľko v priebehu odvolacieho konania (dňa 1.3.2016) došlo k výmazu pôvodného žalobcu - Arena

servis, a.s. z obchodného registra, súd pokračoval v konaní so spoločnosťou SL INVEST Jsc ako
právnym nástupcom žalobcu.

K námietke odvolateľa týkajúcej sa porušenia zákazu konkurencie odvolací súd uvádza, že pri
posudzovaní porušenia zákazu konkurencie je potrebné prihliadať na to, či medzi dotknutými subjektmi

(v danom prípade medzi žalobcom a spoločnosťou MAYNET, s.r.o.) reálne existuje hospodárska súťaž
a súperenie na trhu. Z uvedeného vyplýva že nie je rozhodujúce, či majú spoločnosti zapísaný rovnaký
predmet podnikania ale podstatným je reálny výkon činnosti zhodný alebo obdobný s činnosťou
dotknutej spoločnosti. Sankciou porušenia tohto zákazu je vydanie prospechu z obchodu, pri ktorom
osoba porušila zákaz konkurencie alebo prevedenie tomu zodpovedajúcich práv na spoločnosť. Ďalším

dôsledkom porušenia zákazu konkurencie je právo spoločnosti uplatniť si nárok na náhradu škody
i náhrady ušlého zisku. Toto právo je založené na princípe objektívnej zodpovednosti, ktorá vzniká
ako dôsledok porušenia povinnosti zo záväzku alebo inej právnej povinnosti stanovenej zákonom
za predpokladu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a porušením povinnosti. V predmetnom
konaní však nebolo preukázané, že žalovaný ako predseda predstavenstva žalovaného porušil zákaz

konkurencie v zmysle § 196 ods. 1 Obchodného zákonníka. Odvolací súd mal zhodne so záverom
súdu prvého stupňa za preukázané, že spoločnosť MAYNET, s.r.o. poskytovala na základe zmluvy 1
žalobcovi marketingové a reklamné služby. Žalobca jej uhradil odmenu za poskytnuté služby vo výške
575 112,72 Eur bez DPH (17 325 845,95 Sk), teda nižšiu ako bola zmluvne dohodnutá výška plnenia 580
893,58 Eur (17.500.000 Sk). Už z tejto skutočnosti možno vyvodiť záver o tom, že žalobcovi konaním

žalovaného škoda nemohla vzniknúť. Uvedené sa týka aj zmluvy 2, keď vyplatená suma 21 186,67
Eur bez DPH, taktiež nepresiahla zmluvne dohodnutú výšku plnenia. V konaní tak nebolo preukázané
splnenie zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu, t.j. porušenie povinnosti
a vznik škody.

Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa odlišností vo výpovediach svedkov, v súvislosti so
schvaľovaním jednotlivých faktúr, odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade nie je nevyhnuté,
aby bol spôsob schvaľovania faktúr preukázaný zhodnými výpoveďami všetkých svedkov, nakoľko súd
prvého stupňa tento dôkaz posudzoval v kontexte ďalších vykonaných dôkazov. K otázke nevykonania
ďalších dôkazov odvolací súd uvádza, že k odňatiu možnosti konať pred súdom by došlo iba za situácie,

ak by nevykonanie žalobcom navrhnutých dôkazov malo za následok nesprávne resp. nedostatočné
zistenieskutkovéhostavuanáslednénesprávneprávneposúdenieveci.Žalobcasícenavrholvykonanie
ďalších dôkazov, avšak neuviedol aké skutočností by sa vykonaním týchto dôkazov mali preukázať a
aký by mali dopad na právne posúdenie veci. Odvolací súd sa tak nestotožnil s názorom odvolateľa
o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa v odôvodnení opísal všetky

podstatné skutočností, z ktorých pri posúdení návrhu vychádzal, uviedol, ktoré skutočností má za
preukázané, akými úvahami sa riadil a rozhodnutie náležite právne odôvodnil. Z vedeného vyplýva, že
odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa požiadavky uvedené v ust. § 157 ods. 2 O.s.p..Vzhľadom na vyššie uvedené skutočností odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa §
219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil, keď sa v celom rozsahu stotožnil
so skutkovými zisteniami a právnymi závermi prvostupňového súdu obsiahnutými v odôvodnení

napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach odvolací súd odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p., tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 999,98 Eur za úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu žalobcu zo dňa 9.2.2015)

v sume 824,93 Eur + režijný paušál v sume 8,39 Eur + DPH) v zmysle Vyhlášky č.655/2004 Z. z..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.