Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. jún 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/219/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413224328
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:1413224328.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdDunajskáStredavkonanípredsudkyňouJUDr.MonikouJakubovouvprávnejvecižalobcu:

Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadzičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne
zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti
žalovanej: V. U., D.. X.M. XXXX, N. Š. X, XXX XX Š., o zaplatenie 2.077,10 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 26.novembra 2013 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by
bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy vo výške 2077,10 eur s príslušenstvom z titulu nesplatenej

pôžičky; zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a trov právneho
zastúpenia. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu -Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla
žalovanej na základe úverovej zmluvy zo dňa 28.februára 2007 č. XXXXXXXXXX spotrebný úver
s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 19,4% p.a. Žalovaná sa zaviazala uhradiť predmetný
úver formou pravidelných mesačných splátok s dátumom splatnosti poslednej mesačnej splátky úveru
dňa 20.februára 2012, kedy nastala konečná splatnosť úveru. V rozpore so zmluvnými dojednaniami
žalovaná svoj záväzok voči žalobcovi nesplnila, čím sa dostala do omeškania s vrátením nesplatenej

časti istiny poskytnutého úveru v sume 1884,48 eur, nesplatených zmluvných úrokov z úveru v sume
174,68 eur a nesplatených poplatkov za správu úveru v sume 7,94 eur.

Pre nedostatok odôvodnenia žaloby súd vyzval žalobcu na jej doplnenie (č.l. 44 a 58), o oznámenie
koľko splátok, kedy a v akých výškach uhradila žalovaná splátky z poskytnutého úveru a súčasne aby
predložil platobnú históriu, resp. prehľad splátok a úhrad vykonaných žalovanou, tiež aby špecifikoval
uplatnenú sumu, aby bolo možné prepočítať jej správnosť, aby špecifikoval, akým spôsobom boli úhrady

žalovanej započítané na jednotlivé čiastkové nároky a v akej sume. Žalobca na to reagoval predložením
výpisu obratov na úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX s popisom všetkých transakcií na úverovom účte.
Žalovaná sa zaviazala úver, ktorý jej bol poskytnutý dňa 28.februára 2007 vo výške 1.659,70 eur
(50.000 Sk) splatiť formou 61 pravidelných mesačných splátok so stanovenou výškou splátky 45,44 eur
s dátumom splatnosti jednotlivých splátok k l0.dňu príslušného kalendárneho mesiaca, dátum splatnosti
prvej mesačnej splátky úveru bol k 20.februáru 2007, dátum splatnosti poslednej mesačnej splátky úveru
k 20.februáru 2012. Na úver počas trvania úverového vzťahu žalovaná zaplatila sumu vo výške 1.253,94

eur. V dôsledku omeškania žalovanej s riadnym a včasným plnením platobných povinností právny
predchodca žalobcu zúčtoval konečný stav zostatku úveru k 31.augustu 2011. Konečný stav zostatku
úveru k danému dňu, predstavoval neuhradenú sumu 1.884,48 eur Predmetná suma tak zodpovedá
neuhradenej časti úveru.Súd žalobu aj s prílohami podľa § 79 ods. 4 a 114 ods. 3 O. s. p. spolu s procesnými poučeniami vrátane
ustanovenia § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku doručil žalovanej do vlastných rúk 2.februára

2015 (čl. 46), ktorá sa k veci nevyjadrila, uviedla len že dlžnú sumu splácala v riadnom termíne. Zároveň
pripojila výpis z účtu.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec

prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Z riadne a včas predvolaných účastníkov (č.l. 54) sa ani jeden z nich nezúčastnil pojednávania dňa
3.júna 2016. Svoju neúčasť ospravedlnil žalobca, trvajúc na žalobe v plnom rozsahu, ktorý súhlasil s
rozhodnutím súdu bez jeho účasti. Žalovaná opätovne svoju neprítomnosť neospravedlnila z dôležitého
dôvodu. Súd vec preto prejednal v ich neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a doteraz vykonané

dôkazy.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi, najmä
Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 28.februára 2007 (č.l. 4 - 5), oznámením o postúpení
pohľadávky z 5.apríla 2013, výpisom z účtu žalovanej (č.l. 50 - 51), výpisom obratov na úverovej zmluve
(č.l. 61 - 65), všeobecnými obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov.

Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci konania. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.
Právnypredchodcažalobcuakododávateľslužieb-veriteľažalovanáakofyzickáosoba-občanuzavreli
zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 28.februára 2007. Predmetom bolo poskytnutie úveru

50.000 Sk, s 19,4% úrokom ročne, s poplatkom za správu úveru 60 Sk mesačne, s výškou splátky
1.369 Sk mesačne so splatnosťou prvej splátky 20.marca 2007, s počtom splátok 60, s periodicitou a
splatnosťou splátok mesačne k 20.dňu v kalendárnom mesiaci, s konečnou splatnosťou 20.februára
2012, RPMN 24,12%. Podľa čl.II bodu 3. všetky právne vzťahy neupravené v úverovej zmluve sa
budú riadiť príslušnými ustanoveniami úverových podmienok, VOP, obchodným zákonníka a ostatnými

právnymi predpismi, a to v tomto poradí. V bode 4.tohto článku zmluvné strany sa dohodli, že ich
vzájomné právne vzťahu sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných
ustanovení obchodného zákonníka.
Pokiaľ sa týka obchodných podmienok, doručených na dôkaz žalobcom súd z nich zistil, že sú vydané
Slovenskousporiteľnoua.s.Bratislava.Podľabodu19.18.nadobúdajúúčinnosť1.augusta2002avšetky

zmluvné vzťahy uzatvorené medzi klientom a bankou odo dňa účinnosti VOP sa riadia VOP, pokiaľ v nich
niejeuvedenéinak.Zmluvnévzťahy,ktorésariadiliktorýmikoľvekpôvodnýmiobchodnýmipodmienkami
sa odo dňa účinnosti VOP riadia výlučne VOP. Klient súhlasí s tým, aby VOP nahradili v plnom rozsahu
pôvodné obchodné podmienky a obdobné dokumenty banky a že takéto zmluvné vzťahy sa budú riadiť
výlučne VOP, pokiaľ vo VOP nie je určené inak. Predložené obchodné podmienky nie sú žalovanou

podpísané.
Z predloženého sadzobníka poplatkov je zrejmé že platia od 1.októbra 2010 a obdobne nie sú žalovanou
podpísané.
Z oznámenia o postúpení pohľadávky z 5.apríla 2013 je zrejmé, že právny predchodca žalobcu postúpila
zmluvou z 28.marca 2013 pohľadávku vo výške 2.797,46 eur.

Z výpisu z účtu žalovanej (č.l. 50 - 51) je zrejmé, že za obdobie od 28.februára 2007 do 18.februára
2010 žalovaná zaplatila zo svojho účtu na úverový účet splátky v celkovej sume 1.308,71 eur.
Z výpisu obratov na úverovej zmluve je zrejmé, že 28.februára 2007 došlo k poskytnutiu úveru vo
výške 50.000 Sk (1.659,70 eur). Žalovaná začala predmetný úver splácať, pričom posledná úhrada
bola vykonaná 18.februára 2010 sumou 47,12 eur. Je zrejmé, že splátky neboli vždy v plnej výške a

včas, právny predchodca žalobu aj účtoval úroky z omeškaných splátok a to počnúc od 30.apríla 2007
každý jeden mesiac až do zosplatnenia úveru 20.februára 2012. Tiež je zrejmé, že od poslednej splátky
18.februára 2010 sa zostatok na istine v sume 1.342,88 eur už len zvyšuje až na sumu 1884,48 počnúc
už od dátumu 31.augusta 2011 a tento zostatok istiny je nezmenený k dátumu zosplatnenia 20.februára
2012.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( §
476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601),
zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy ootvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy
o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

Podľa § 273 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené, ods. 2 odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok
uvedených v odseku 1, ods. 3 na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v

obchodnom styku.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

Podľa § 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného
ku dňu podpisu zmluvy (od 01.07.2006 do 31.12.2007; ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“), Tento zákon
upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského
úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z., Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z., Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o

spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.Podľa§4ods.5zákonač.258/2001Z.z.,Odspotrebiteľanemôževeriteľpožadovaťúrokalebopoplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný
predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 52 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase podpísania

zmluvy (13.04.2006 do 28.02.2007; ďalej len „zákona č. 40/1964 Zb.“), Spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55 ,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. (2)
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§53ods.1a4zákonač.40/1964Zb.,Spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len „neprijateľná podmienka"). (4) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb., Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb., Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2)
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 559 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb., splnením dlh zanikne. (2) Dlh musí byť splnený riadne

a včas.

Podľa § 566 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje
dohode alebo povahe pohľadávky.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žalobcovi nepatrí
právo na zaplatenie žalovanej pohľadávky a žalobe nemožno vyhovieť.
Žalobca odvodzoval svoje právo na peňažné plnenie od žalovanej z postúpenej pohľadávky zo zmluvy
o úvere. V zmysle § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv,ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone
avzmysle§479Obchodnéhozákonníkaaustanovenia§488Občianskehozákonníkajezmluvaoúvere
záväzkovým právnym vzťahom, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a

dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok, za podmienky, že vznikol záväzok platný a z takého je povinný
dlžník niečo dať a veriteľ požadovať (§ 494 OZ).
Súd preskúmal zmluvu úvere z 28.februára 2007 a vyvodil, že v nej vystupovala na strane veriteľa banka,
na strane dlžníka žalovaná ako spotrebiteľ. Súd spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere vyvodzuje z
ustanovení § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zo žiadneho z dôkazov nevyplýva, žeby žalovaná

požadovala poskytnúť spotrebiteľský úver, sporné tvrdenia o charaktere spotrebiteľského úveru medzi
účastníkmi nebol. Ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú podľa § 2 písm. a) a b) zákona č.
258/2001 Z.z., platného a účinného v čase jej uzavretia.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému a s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky

práva s ňou spojené.

V súvislosti so zistenou skutočnosťou, že postupcom v zmluve o postúpení pohľadávok na žalobcu
bola banka, súd sa zaoberal skutočnosťou, či je alebo nie je žalobca vo veci aktívne legitimovaným
účastníkom. Podľa zmluvy o úvere, zmluva sa uzatvorila na dobu neurčitú, pokiaľ nie je dohodnuté

inak. Zmluva o postúpení pohľadávok žalobca súdu nepredložil. Právny predchodca žalobcu oznámil
žalovanej listom z 5.apríla 2013 (č.l. 6), že došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu ku dňu 28.marca
2013. Potvrdenie o doručení žalobca nepredložil.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle

smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom,
ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom
spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie
špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne

ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým
spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na
jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k
podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje

ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pri závere o tom, že
spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína
plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo
splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej

splátky.

Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnémuobohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

V dôsledku zmeny právnej úpravy (novelizácie zákona č. 250/2007 Z. z.) účinnej od 1.mája 2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane súdu) je povinný prihliadnuť na premlčanie
aj vtedy, ak sa spotrebiteľ, t. j. v prejednávanej veci žalovaná, premlčania nedovolá.
Nebolo sporné medzi účastníkmi konania, že si právny predchodca žalobcu a žalovaná dohodli plnenie

v splátkach. V zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka pre každú zo splátok plynie samostatne
premlčacia doba a v prípade, ak sa pre nesplnenie niektorej splátky stane zročným celý dlh, plynie
premlčacia doba (ohľadom zvyšku dlhu) odo dňa splatnosti nesplnenej splátky. V prípade, že dlžník
pri takto dohodnutých splátkach nesplní niektorú z nich, takže sa stane splatným celý zostávajúci dlh,
premlčacia 3-ročná doba pre právo na zaplatenie celého zostávajúceho dlhu začína plynúť odo dňa, keď
sa stala splatnou celá nesplnená splátka. Veriteľ môže svoje právo na zaplatenie zostávajúceho dlhu

ako celku uplatniť iba do splatnosti najbližšej splátky. Ak toto právo veriteľ nevyužije, prestane dňom
splatnostinajbližšejnasledujúcejsplátkyplynúťvšeobecná3-ročnápremlčaciadobaprecelýzostávajúci
dlh. Z toho dôvodu sa jednotlivé splátky budú nabudúce opäť premlčiavať samostatne od ich zročnosti
v 3-ročnej premlčacej dobe. Dňom nesplnenia tejto splátky by nanovo začala plynúť premlčacia doba
pre celý zvyšok dlhu.

Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy (konkrétne zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, v ktorej jedným zo zmluvných strán je spotrebiteľ), premlčuje sa nárok na
peňažné plnenie (z uvedeného zmluvného vzťahu) v trojročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 101
Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd
dáva do pozornosti ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je preto potrebné považovať za „všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ“. Citované ustanovenie preto ukladá
orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa

ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Preto súd pri skúmaní otázky premlčania aplikoval
občianskoprávnu úpravu ohľadom dĺžky premlčacej doby, ktorá je priaznivejšia pre žalovaného ako
spotrebiteľa. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní
použitia pre neho priaznivejšej právnej úpravy.
Aplikáciu občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania v spotrebiteľských zmluvách potvrdila

rozhodovacia prax súdov (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 01. 2011, sp.
zn. 5 MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23. 11. 2011, sp. zn. 17 Co/167/2011,
rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11. 06. 2013, sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 19. 06. 2013, sp. zn. I ÚS 402/2013).

Pre posúdenie, či ust. § 5b zákona č. 250/2007 z. z., účinné od 1. mája 2014, je možné aplikovať
aj na konania začaté na súde pred jeho účinnosťou, je rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie má
(aj) procesný charakter. Hoci samotné premlčanie má nepochybne hmotnoprávny charakter, procesná
povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho základe sa súdu (ktorý
je možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv) ukladá povinnosť

v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď
sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje
procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie
prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu, účinného v čase rozhodovania
súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je

povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona.
Súd má za to, že od okamihu omeškania žalovanej s platením riadnej a včasnej mesačnej splátky si
právny predchodca žalobcu mohol a mal uplatniť právo na zaplatenie dlžnej pohľadávky a najneskôr od
tohto dátumu začala plynúť lehota na premlčanie. Súd zistil, že k omeškaniu žalovanej došlo už počnúc
druhou splátkou splatnou 20.apríla 2007, kedy žalovaná nezaplatila celú splátku. Následne každým

mesiacom právny predchodca žalobcu účtoval voči žalovanej úroky z omeškania, nakoľko táto buď
riadne - v celosti alebo včas neuhrádzala splátky. Poslednú splátku však vykonala 18.februára 2010,
od tohto dátumu nedošlo už k žiadnej inej splátke. Vychádzajúc z vyššie uvedeného premlčacia doba
začala plynúť najneskôr počnúc nesplnenou splátkou, teda dňom 20.marca 2010 a uplynula 20.marca2013(poslednýdeňpremlčacejlehoty)..Dňom21.marca2013jeuplatňovanápohľadávkaužpremlčaná.
Žaloba bola podaná až dňa 26.novembra 2013.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd má za to, že 3-ročná premlčacia doba, na ktorú je súd

povinný prihliadnuť ex offo, uplynula ešte pred podaním žaloby, preto súd rozhodol tak, že žalobu
zamietol v celom rozsahu.
Ďalej súd pripomína, že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie
požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku
a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle

cenyobetovanejpríležitostiveriteľa,ktorýtým,ženemáistinuúverukdispozícii,nemôžestoutonakladať
a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v
režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti potvrdzuje nárok
dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v
záujmezískaniabudúcichúžitkovvpodobekapitalizovanejodplatyzískanejzaceléobdobiepostupného
splácania úveru, a teda výhody splátok.

Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok
na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia
úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať
okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá
obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré

už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozhodujúcom rozdiele spočíva
ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa.
Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému
vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje
viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru).

Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto
užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, prípadne aj poplatky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený
krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy,

ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli
účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene
záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo
zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku.
Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády

dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa
domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké
obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše
súd takúto zmenu pripustil, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav
v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho

potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto
konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet
titulu na inkasovanie odplatných úrokov.
Uvedenou úvahou sa súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu
v skutočnosti, že jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť

sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým
dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným
zosplatnením úveru.
S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s
vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia,

ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov
podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym
stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava
na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou.

Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným
určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak
by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával ajv čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky v zmysle citovaných
ustanovení Občianskeho zákonníka.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Na základe citovaného ustanovenia vzniklo v konaní úspešnej žalovanej právo na náhradu trov konania
proti neúspešnému žalobcovi, avšak súd jej právo na ich náhradu nepriznal, pretože jednak si ich
náhradu v konaní neuplatnila (t.j. chýbal návrh na priznanie náhrady trov konania v zmysle § 151 ods.
1 OSP), a tiež z dôvodu, že v konaní jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v
Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).