Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. august 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/341/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244743
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1111244743.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu

JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobkyne: S.. K. J., bytom N. ul. č.
XX, D., zast. advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners s.r.o., Radlinského ul. č. 2, Bratislava, proti
žalovanej: Slovenská republika, zast. Národnou bankou Slovenska, ul. Imricha Karvaša č. 1, Bratislava,
o zaplatenie 19. 942,47 eur s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
I, zo dňa 24. 02.2014 č. k. 4C 202/2011- 94, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa proti žalovanej

domáhala zaplatenia sumy 19. 942,47 eur z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom žalovanej pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou PODIELOVÉHO DRUŽSTVA
SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „PDSI“) a obchodníka s cennými papiermi (ďalej len „obchodník
s CP“). Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol aj návrh žalobkyne na začatie
prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie. Žalovanej súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že Úrad pre finančný trh (ďalej len "úrad")

rozhodnutím zo dňa 21. 3. 2002 schválil Družstvu Prospekt investície, pri ktorom Družstvo požiadalo
návrhom na začatie konania doručeným úradu dňa 16. 4. 2003 o schválenie jeho dodatku. Úrad
Družstvo v upozornení z 13. 5. 2003 oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku
podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 122 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. Prílohou žiadosti Družstva bola
aj zápisnica z riadnej členskej schôdze Družstva zo dňa 9. 1. 2003, podľa ktorej mal úrad schválením
Prospektu investície odobriť projekt družstiev, pretože hodnotil každé z družstiev od jeho vzniku za dva
roky činnosti, a teda od februára 2002 sú družstvá pod dozorom úradu, ktorý ich sleduje, posudzuje

a nemá k činnosti výhrady. Vzhľadom na predmetnú prílohu žiadosti úrad Družstvo upozornil na to,
že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte investície
s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti
osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou
činnosťou Družstva. Dňa 02.06.2008 uzavrelo Družstvo s obchodníkom s cennými papiermi Zmluvu o
riadení portfólia, podľa ktorej sa obchodník s cennými papiermi ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť

portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v
sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie
a vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta,
uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančnýchanalýz. Obchodník s cennými papiermi sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo
výške 8% ročne. Rozhodnutím z 8. 1. 2008, č. OPK - 9750/3/2007 NBS na základe kontroly vykonanej
v roku 2007 uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 500.000,- Sk za porušenie

v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. Banková rada Národnej banky
Slovenska v konaní o rozklade predmetné prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo 7. 5. 2008, č.
GUV-841/2008, zrušila a vrátila vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Následne NBS rozhodnutím
zo dňa 20. 8. 2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila obchodníkovi s cennými papiermi opätovne pokutu, a
to vo výške 300.000,- Sk za porušenie ustanovení § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a), § 74 ods. 1, ods.

7 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. Medzičasom Národná banka Slovenska rozhodnutím z 22. 4. 2008,
č. OPK-2744-5/2007-PLP zmenila podľa § 59 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. obchodníkovi s cennými
papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb udelené rozhodnutím zo dňa 22.04.2003 a
povolila, okrem iného, poskytovanie investičnej služby podľa § 6 ods. 1 písm. d) v spojení s § 5
ods. 1 písm. a), b), a c) zákona č. 566/2001 Z.z. s obmedzením podľa § 59 ods. 3 tohto zákona
a poskytovanie investičných služieb, investičných činností a vedľajších služieb podľa § 6 ods. 1 a 2

v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. v špecifikovanom rozsahu. Po obdržaní výpovede
obchodníka s cennými papiermi zo zmluvy o riadení portfólia z 30.03.2010 Družstvo požiadalo listom
z 15. 4. 2010 Národnú banku Slovenska o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi a
o výkon dohľadu na mieste dôvodiac, že výpoveďou zmluvy sa Družstvo dostalo do zložitej situácie,
pretože obchodník s cennými papiermi zabezpečoval pre Družstvo odbyt výrobkov, Družstvo muselo

pozastaviť prijímanie nových členských vkladov od existujúcich alebo nových členov, ako aj pozastaviť
vyplácanievyrovnacíchpodielovprevystupujúcichčlenov,vyplácaniedeklarovanýchvýnosovzprijatých
členských vkladov a ostatných peňažných súm prijatých od svojich členov. Družstvo poukázalo na
rozsiahlu majetkovú škodu, ktorú mu mal obchodník s cennými papiermi spôsobiť pri plnení zmluvy a
ktorá podľa predbežnej kalkulácie dosahovala sumu viac než 20 miliónov eur. Ďalším listom z 23. 4.

2010 žiadalo Družstvo Národnú banku Slovenska o zjednanie nápravy v činnosti obchodníka s cennými
papiermi, pretože tento si neplnil svoje základné povinnosti voči Družstvu ako subjektu dohliadanému zo
strany NBS spočívajúce v zabezpečení zhodnotenia finančných prostriedkov jemu zverených do správy.
Národná banka Slovenska listom z 30. 4. 2010 a následne urgenciou z 30. 6. 2010 požiadala predsedu
predstavenstva Družstva a aj Družstvo samotné o predloženie špecifikovanej písomnej informácie a

dokumentácie k zmluve za účelom dohľadu na mieste. V súvislosti s oznámením Družstva z 10.05.2010
o tom, že ročná finančná správa Družstva za rok 2009 bola uverejnená na internetovej stránke,
Národná banka Slovenska upozornila Družstvo listom zo dňa 14. 5. 2010, že ročná finančná správa
za rok 2009 neobsahuje náležitosti podľa zák. č. 566/2001 Z.z., žiadala o jej doplnenie a súčasné
upozornenie používateľov internetu, že účtovná závierka za rok 2009 nebola overená audítorom a bude

vzmyslerozhodnutiapredstavenstvaDružstvaprepracovaná.Podľasprávyaudítoraprepredstavenstvo
Družstva z 30.07.2010 pre nedostatok informácií a pre nemožnosť otvoriť účtovníctvo Družstva za
rok 2009 nemohol overiť, či hodnota finančných investícií uvedených v účtovnej závierke Družstva
ku dňu 31. 12. 2009 bola vykázaná v reálnej hodnote. Na základe predbežne získaných informácií
by mala byť reálna hodnota finančných investícií nižšia ako bola vykázaná v účtovnej závierke, preto

audítor modifikoval výrok o tom, že finančné investície nie sú vykázané v účtovnej závierke v reálnej
hodnote. Národná banka Slovenska si listom z 01.06.2010 vyžiadala od Družstva bližšie špecifikované
doklady, najmä uzavreté kúpne zmluvy, generálne splnomocnenia pre Ing. Libora Červenku, Ing. Zdenka
Juricu, CSc. na zastupovanie Družstva, ako aj doklady o finančnom vysporiadaní podľa Zmluvy o kúpe
cenných papierov z 5. 10. 2009. NBS vydala dňa 12. 7. 2010 rozhodnutie o predbežnom opatrení, č.

ODT-8305/2010, ktorým podľa § 25 ods. 1 písm. a) zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom
uložila obchodníkovi s cennými papiermi povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom klientov, ktorý mu
bolzverenýbezpísomnéhosúhlasuNBS,keďženazákladeoznámeniaklientov,najmäDružstva,vzniklo
dôvodné podozrenie z možného poškodenia klientov obchodníka s cennými papiermi. Rozhodnutím
z 21.12.2010 č. ODT-8305-5/2010 NBS podľa § 144 ods. 1 písm. l) zák. č. 566/2001 Z.z. odobrala

obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov podľa § 156
ods. 2 písm. a), § 55 ods. 7,9, § 85 ods. 2 v spojení s § 84 ods. 1 písm. b), § 76 ods. 2 a § 77 ods. 7 zák. č.
566/2001Z.z.SprávnosťpredmetnéhorozhodnutiapotvrdilavkonaníorozkladeBankováradaNárodnej
banky Slovenska rozhodnutím z 1. 3. 2011 č. GUV-274/2011. Národná banka Slovenska rozhodnutím z
26.08.2010 č. OPK-5664/1-5/2010 zastavila konanie začaté na žiadosť Družstva o schválenie dodatku

k Prospektu investície z dôvodu, že i napriek poskytnutiu dodatočnej lehoty na odstránenie nedostatkov
žiadosť neobsahovala náležitosti stanovené zákonom. Správnosť rozhodnutia potvrdila Banková rada
Národnej banky Slovenska rozhodnutím zo 07.12.2010 č. GUV-1744/2010. Uvedeným rozhodnutiam
predchádzalavýzvaNBSzodňa10.5.2010naodstránenienedostatkovžiadostioschválenieProspektuinvestície z 28. 4. 2010, ako aj doplnenia dodatku k Prospektu investície, pričom rozhodnutím z 10. 5.
2010 č. OPK-5664/1-2/2010 NBS prerušila konanie podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z.
o dohľade. V poradí ďalším rozhodnutím z 30. 5. 2011 č. ODT-10890-4/2010 NBS zakázala Družstvu

ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt predaj majetkových hodnôt podľa § 144 ods. 4
písm.c)zák.č.566/2001Z.z.zdôvoduporušeniaustanovenia§129ods.3vspojenís§128ods.1písm.
b/, c/, h/ zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. tým,
že zmenou skutočností uvedených v Prospekte investície Družstvo tento prospekt nedodržiavalo. NBS
sa pritom dozvedela, že u Družstva nastali také zmeny, pre ktoré sa Prospekt investície stal neaktuálny

a Družstvo neurobilo žiadne kroky k náprave a k tomu, aby stav Družstva uviedlo do súladu s údajmi v
Prospekte investície. NBS oznámila na svojej webovej stránke obsah predmetného rozhodnutia, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2011. Národná banka Slovenska zistiac pri výkone dohľadu na
diaľku niektoré skutočnosti nasvedčujúce tomu, že neznámym páchateľom bol spáchaný skutok, ktorý
by mohol naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu, podala dňa 27.07.2010 trestné oznámenie.
Listom z 26. 4. 2007 požiadala Národná banka Slovenska v zmysle § 35 ods. 1 zák. č. 747/2004 Z.z.

v spojení s § 126 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z.z. Družstvo o predloženie a/ všeobecnej informácie o
investičnej stratégii a štruktúre aktív Družstva a kto aktíva spravuje, b/ štruktúry majetku Družstva k 31.
12. 2005 a 31. 12. 2006 s rozčlenením na investičné nástroje, peňažné prostriedky na bankových účtoch,
ostatné aktíva a štruktúry záväzkov Družstva, c/ zoznamu všetkých obchodov, ktorými boli do majetku
družstva nakúpené a z majetku predané investičné nástroje a iné cenné papiere za rok 2005 a 2006 s

informáciou, akým spôsobom boli obchody vykonávané. Na túto žiadosť reagovalo Družstvo listom z 9.
5. 2007, pričom spolu s listom zo dňa 20.08.2007 predložilo audítorskú správu a konsolidovanú účtovanú
závierku za rok 2006. Družstvo reagovalo dňa 02.06.2008 i na žiadosť o odstránenie nedostatkov
náležitostí polročnej správy za I. polrok 2007 a dňa 08.09.2008 vo vzťahu k polročnej finančnej správe za
polrok 2008. Podľa zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí z 24.08.2007 NBS z predložených

údajov o majetkovej štruktúre Družstva zistila, že majetok vložený do investičných nástrojov Družstva
je tvorený podielmi v družstvách EDSI, KPDSI a DDSI a na 98,85% podielom zmenkami emitenta CI
HOLDING, a. s.. Keďže v zmysle prijatej investičnej stratégie v Prospekte investície by angažovanosť
voči jednému emitentovi nemala prekročiť 30% podielu na celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej
ponuky, a podiel emitenta CI HOLDING, a. s. na celkových aktívach predstavovala 91,45%, Družstvo

v tomto smere nedodržuje Prospekt investície. NBS preto považovala za vhodné, aby sa v aktívach
Družstva nachádzali finančné nástroje aj iných subjektov, ako subjektov nachádzajúcich sa v skupine
CI HOLDING, a.s. z dôvodu rozloženia investičného rizika. Za týmto účelom odporučila NBS zosúladiť
štruktúruaktívDružstvapodľaschválenéhoProspektuinvestícienajneskôrdo31.12.2007aDružstvosa
zaviazalo zaslať písomné stanovisko o spôsobe riešenia daného stavu do 15. 10. 2007. V rámci reakcie

splnomocnený zástupca Družstva Mgr. Leonard Holbling v liste z 10. 10. 2007 uviedol, že zo strany
Družstva nedošlo k porušeniu zákona, ani Prospektu investície, pretože znenie Prospektu investície
umožňovalo rozloženie finančných nástrojov v portfóliu aj tak, že sa v ňom budú nachádzať iba finančné
nástroje jedného emitenta. V rámci systému fungovania Družstva zodpovedal daný stav dlhoročnej
finančnej spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDING, a. s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami

a jeho narušenie by mohlo spôsobiť značné škody. Následne Družstvo listom z 29. 1. 2008 informovalo
NBS, že od 1. 1. 2008 nakupuje do portfólia vždy tri zmenky od troch samostatných právnych subjektov
namiesto doterajšej jednej zmenky jedného emitenta, ktoré opatrenie zabezpečí súlad v rozložení
investičného rizika so schváleným znením Prospektu investície. Z listinných dokladov predložených
žalobkyňou na CD nosiči súd prvého stupňa zistil, že sa v nich nachádza 1/ výzva NBS na predloženie

dokladov, a to kópií všetkých zápisníc z rokovania členských schôdzí Družstva za rok 2007, 2008 a 2009
spolu s vydaniami časopisu Podielnik za rovnaké obdobie, 2/ zápisnica z rokovania náhradnej členskej
schôdze Družstva z 3. 3. 2009, ktorej predmetom bolo okrem iného i schválenie správy predstavenstva,
ročnej účtovnej závierky za rok 2008, návrhu na rozdelenie zisku a výplaty podielov na zisku za rok
2008, 3/ zápisnica z rokovania náhradnej mimoriadnej členskej schôdze Družstva zo dňa 23.10.2009,

na ktorej táto schválila návrh na úpravu investičnej stratégie a plán zhodnotenia a činnosti na rok 2010,
4/ správa o finančnej situácii Družstva ku dňu 31.12.2009, 5/ oznámenia o aktuálnej hodnote základných
členských vkladov v príslušnom období, pričom v súvislosti s oznámením zo dňa 21.10.2009 Národná
banka Slovenska listom zo dňa 27.10.2009 informovala Družstvo, že oznámenie spĺňa požiadavky
podľa § 129 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., a keďže neobsahuje údaje uvedené v § 129 ods. 2

tohto zákona, nemá dôvod zakázať jeho zverejnenie, 6/ vyrozumenie KR PZ v Bratislave o odstúpení
oznámenia na členov štatutárneho orgánu Družstva ohľadne podozrenia z naplnenia znakov skutkovej
podstaty trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1,4 písm. a) Tr. zák. a trestného činu porušovania
povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1,3, písm. b) Tr. zák. na Úrad boja proti korupciiPrezídia Policajného zboru, 7/ list z 27.07.2010, ktorým Družstvo reagovalo na vyjadrenia obchodníka
s cennými papiermi ohľadne okolností výpovede zmluvy o riadení portfólia. Vo vzťahu k obchodníkovi
s cennými papiermi súd prvého stupňa z listinných dokladov predložených na CD nosiči zistil, že po

obdržaní vyúčtovaní k zmluve o riadení portfólia z 8. 1. 2010 Družstvo vo vyjadrení z 19.03.2010
upozorňovaloobchodníkascennýmipapierminazávažnýnesúladskutočnejfinančnejkondícieportfólia,
ktoré na základe zmluvy obchodník riadil a obhospodaroval, oproti prezentovaným výsledkom podľa
vyúčtovania zo dňa 8. 1.2010. Listom z 12. 4. 2010 Družstvo vyzvalo obchodníka s cennými papiermi
na predloženie správy o zhodnotení finančných prostriedkov za 4. štvrťrok 2009 a za 1. štvrťrok 2010

v súlade so zmluvou najneskôr do 16.04.2010. Listom zo 16.04.2010 Družstvo oznámilo obchodníkovi
s cennými papiermi predbežnú stratu v sume 24 764 991 eur spôsobenú jeho konaním, ktoré zároveň
považovalo za závažné porušenie zmluvných povinností, ako aj povinností stanovených právnymi
predpismi a súčasne obchodníka s cennými papiermi vyzvalo, aby v lehote do 15 dní od doručenia
listu vzniknutú stratu aj nahradil. Listom z 03.05.2010 a opätovne zo 17.05.2010 Družstvo vyzvalo
obchodníka s cennými papiermi na odovzdanie dokumentácie súvisiacej s činnosťou podľa zmluvy o

riadení portfólia a v rámci toho i všetkých listinných cenných papierov, vrátane nevyplnených zmeniek
a zmeniek, ktoré sú súčasťou portfólia družstva. Listom z 18.05.2010 Družstvo vyzvalo obchodníka s
cennými papiermi na vrátenie neoprávnene vyplatenej odmeny vo výške 228 954 eur a na doplatenie
rozdielu zhodnotenia portfólia za IV. kvartál 2009 a I. kvartál 2010, pretože portfólio Družstva nebolo
zhodnotené na zmluvne stanovenú 8%- nú úroveň a bolo vo výraznej strate. Ďalej súd prvého stupňa

v rámci zisťovania skutkového stavu zistil, že Okresný súd Bratislava I uznesením z 11.04.2011 č. k.
3K 95/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.05.2011, vyhlásil konkurz na majetok Družstva ako
úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený Mgr. Marek Letkovský. Ten podal dňa 24.08.2011 správu
o priebehu konkurzu pre účely prvej schôdze veriteľov, v ktorej okrem iného k podnikateľskej činnosti
Družstva v súvislosti so zmluvou o riadení portfólia uviedol, že nič nenasvedčuje tomu, že by sa obchody

uskutočnili v súlade s touto zmluvou. Dôkazy potvrdzovali, že Družstvo samo nakupovalo cenné papiere
a investovalo do viacerých projektov, čím obchádzalo svojho obchodníka s cennými papiermi, ktorý
potom nemôže niesť zodpovednosť, keďže on sám žiadne prostriedky neprijal a ani neuskutočňoval
obchody na účet Družstva. Družstvo počas celého svojho fungovania pritom poukazovalo na to, že
jeho činnosť je pod dohľadom NBS. Pokiaľ išlo o pohľadávky prihlásené do konkurzu, ich masa bola

vyššia ako stanovený odhad skutočných vkladov a nachádzali sa medzi nimi aj fiktívne pohľadávky, ktoré
však správca konkurznej podstaty nevedel určiť. Správca konkurznej podstaty vyjadril i pochybnosti vo
vzťahu k nárokom na výplatu vyrovnacích podielov, ktoré predstavenstvo Družstva vystavovalo tesne
pred konkurzom. Vyjadril sa, že uplatnené nároky bude možné porovnať s evidenciou úpadcu až po
podrobnom audite účtovníctva. Prípadné popretie pohľadávky neznamená automatické vyradenie z jej

uspokojenia, pretože v takom prípade sú veritelia povinní preukázať, že peniaze do Družstva naozaj
vložili, resp. že ich nárok vznikol iným nepochybným spôsobom. Vo vyjadrení k výzve Okresného súdu
Bratislava I na predloženie správy o stave konkurzu správca konkurznej podstaty uviedol, že v záujme
úpadcu je vedených približne 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z
odporovateľných právnych úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia

úpadcu uspokojení na úkor ostatných veriteľov. Tieto úkony zahŕňajú aj prevody finančných prostriedkov
z úpadcu na niektoré spriaznené spoločnosti patriace do finančnej skupiny okolo spoločnosti CI Holding,
a.s. (do, ktorej patril aj úpadca ), okrem iného je uplatnený aj nárok voči advokátskej kancelárii Futej
& Partners s.r.o., ktorá vykonávala pre úpadcu pred vyhlásením konkurzu právne zastúpenie a ktorej
bolo vyplatených cca 210.000 eur v čase, kedy už úpadcovi bezprostredne hrozil úpadok. Taktiež sú

vedené súdne konania, ktorých cieľom je prinavrátenie majetku, ktorý bol odstránený zo spriaznených
spoločnosti úpadcu, je uplatnený nárok úpadcu proti SR zastúpenej NBS, kde je vedené súdne konanie
19 C 56/2011, ďalej nárok voči poisťovni, ktorá poistila manažment úpadcu a ďalších spoločností pre
prípad spôsobenia škody, taktiež je uplatnený nárok voči garančnému fondu investícií. V neposlednom
rade je uplatnený nárok voči predstavenstvu úpadcu na náhradu škody. Tieto súdne konania zatiaľ

nie sú právoplatné skončené. Žalobkyňa uviedla, že sa stala majiteľkou členského podielu v sume
14.013,19 eur. Žalobkyňa požiadala o zrušenie členského podielu žiadosťou z 10. 01. 2011. Na základe
uvedeného jej členstvo v družstve zaniklo v zmysle príslušných ustanovení Stanov družstva a vznikol jej
nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 14.013,19 eur. Družstvo žalobkyni vystavilo vlastnú
zmenku č. 3766 znejúcu na sumu 14.013,19 eur a vlastnú zmenku č. 2560 znejúcu na sumu 3.340

eur. Tieto hodnoty predstavujú zároveň i výšku škody uplatňovanú v konaní. Žalobkyňa požiadala NBS
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, jej nárok však nebol ani čiastočne uspokojený.
Žalobkyňa ako veriteľ neprihlásila svoju pohľadávku voči Družstvu do konkurzu prebiehajúceho naOkresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K 95/2010. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil
záver, že žaloba nie je dôvodná.
Podľa súdu prvého stupňa žalobkyňa v konaní nepreukázala vznik škody ani nesprávny úradný postup

NBS vo vzťahu k Družstvu. S poukazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR a ČR (rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cz 110/84, sp. zn. 4Cdo 199/2005, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 25 Cdo 1404/2004) mal za to, že nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako
aj zákona č. 514/2003 Z.z., môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až
vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom

vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto ak
má žalobkyňa pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech
vydať, resp. kým nepreukázala bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný
základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003
Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody.
Vzhľadom na to súd prvého stupňa uzavrel, že žalobkyňa sa ako bývalá členka Družstva, s ktorým

bola v právnom vzťahu a z ktorého jej v prípade vystúpenia vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho
podielu, musí domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči Družstvu, keďže Družstvo je vo vzťahu k nej
v pozícii dlžníka/povinného, resp. osoby, ktorá je povinná žalobkyni vydať získaný prospech v podobe
vyrovnacieho podielu. Žalobkyňa predmetnú pohľadávku voči družstvu uplatnila v konkurze vyhlásenom
na majetok družstva, ale v čase vyhlásenia rozsudku nepreukázala bezúspešnosť uplatňovania svojich

práv voči Družstvu, a to jednak z dôvodu, že oprávnenosť jej nároku uplatneného v konkurznom konaní
voči Družstvu je predmetom tzv. incidenčného konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn.
7Cbi 122/2011 a tiež z dôvodu obsahu vyjadrenia správcu konkurznej podstaty úpadcu - Družstva z 24.
8. 2011 a z 20. 9. 2013. V súčasnosti teda nie je možné ustáliť majetok úpadcu - Družstva, s ktorým
bola žalobkyňa v záväzkovom vzťahu a z ktorého majetku by mohla byť uspokojená jej pohľadávka

prípadne i po skončení konkurzného konania uplatňovaná i v prebiehajúcom konaní titulom náhrady
škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Žalobkyňa zároveň nepodala žalobu proti členom
predstavenstva družstva alebo kontrolnej komisie družstva v zmysle § 251 ods. 2, § 243 a ods. 4 a §
244 ods. 8 Obch. zákonníka. Žalobkyňa teda primárne mala uplatňovať svoj nárok voči Družstvu, resp.
voči členom predstavenstva a kontrolnej komisie Družstva, a až v prípade bezúspešnosti vymoženia

predmetnej pohľadávky by do úvahy prichádzalo uplatňovania náhrady škody voči štátu (v prípade
preukázaniazodpovednostižalovanejzaškodu).Ztohtodôvodunemoholsúdvrozhodnomčaseustáliť,
či a najmä v akej výške vznikla žalobkyni škoda, ktoré okolnosti sú rozhodné aj pre plynutie premlčacej
doby na uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu. Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo
4968/2009 nemožno podľa súdu prvého stupňa v prejednávanej veci použiť.

Žalobkyňa podľa súdu prvého stupňa nepreukázala ani nesprávny úradný postup žalovanej. Tento mal
podľa nej spočívať v 1/ oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície,
a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení zakázania činnosti Družstva, 2/ prijatí
nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov
podľa zápisu z 24. 8. 2007 a v 3/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu

po zistení závažných pochybení obchodníka pri činnosti voči Družstvu. V tomto smere súd prvého
stupňa poukázal na to, že dohľad NBS nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z.z. v obmedzenom, resp. vymedzenom
rozsahu spočívajúcom v kontrole povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových
hodnôt zákonom (zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky, plnenie

informačných povinností, predloženie na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt,
dodržiavanie ust. § 126 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z.z.). K takým povinnostiam patrila od 01.01.2009 i
povinnosť aktualizácie Prospektu investície podľa § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001
Z.z. a od 01. 6. 2010 povinnosť dodržiavania Prospektu investície podľa § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001
Z.z.Vprípadenastanianovejvýznamnejskutočnosti,vecnejchybyalebonepresnostitýkajúcejsaúdajov

zahrnutých do Prospektu investície, ktorá by mohla ovplyvniť správne hodnotenie majetkových hodnôt,
malo Družstvo tieto uviesť v dodatku Prospektu investície. Povinnosť aktualizácie Prospektu investície
sa vzťahovala primárne na Družstvo, ktoré malo v takom prípade vypracovať dodatok Prospektu
investície a predložiť ho na schválenie NBS. Ak štatutárny orgán Družstva nesplnil povinnosť a o nových
významných skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu investície, NBS mohla tieto skutočnosti

zistiť až s určitým časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej periodickej informačnej
povinnosti Družstva. Nemožno opomenúť, že štatutárny orgán Družstva počas celej doby verejnej
ponuky zodpovedal za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona
č. 566/2001 Z.z.), pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy oriadení portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb, ktoré poskytuje (§ 128
ods. 1 písm. a/ bod 10 zákona č. 566/2001 Z.z.); NBS totiž nemala právomoc vykonávať dohľad nad

celkovou činnosťou Družstva. Družstvo až do 15.04.2010, kedy požiadalo o preskúmanie postupu
obchodníka s cennými papiermi, nesignalizovalo Národnej banke Slovenska zhoršenie jeho finančnej
situácie, príp. nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi. Pri výkone dohľadu na mieste
samom v dňoch 20. 4. do 6. 5. 2010 NBS zistila zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré by
mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom neaktuálnosti Prospektu investície, nie

však jeho neplatnosti, pretože zo žiadnych ustanovení zák. č. 566/2001 Z.z. nevyplýva neplatnosť
Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov (tá sa vzťahuje len na Prospekt cenných papierov
podľa § 123 zákona č. 566/2001 Z.z). Národná banka Slovenska vyzvala Družstvo na predloženie
žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície. Ako vyplýva z rozhodnutia NBS 26. 8. 2010 č.
OPK-5664/1-5/2010, Družstvo predmetnú žiadosť Národnej banke Slovenska síce predložilo, táto však
neobsahovala všetky náležitosti podľa zák. č. 747/2004 Z.z., pričom rovnaké nedostatky mal aj dodatok

Prospektu investície v zmysle zák. č. 566/2001 Z.z., a tieto neboli i napriek viacnásobnému predĺženiu
lehoty na doplnenie žiadosti a dodatku odstránené a konanie bolo zastavené. Medzičasom NBS
iniciovala konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. za porušenie ustanovení
§129ods.3citovanéhozákona,ktoréukončilavydanímrozhodnutiaz30.5.2011č.ODT-10890-4/2010,
ktorým zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Je teda zrejmé, že NBS konala v rámci svojich

oprávnení stanovených zákonom, preto v tomto smere nedošlo z jej strany k nesprávnemu úradnému
postupu. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu
protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu z 24. 8. 2007, súd prvého
stupňa poukázal na to, že predmetom konania je nesprávny úradný postup žalovanej, a nie obchodníka
s cennými papiermi; preto v priamej príčinnej súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda len Družstvu a

nie žalobkyni. Žalobkyňa nebola v žiadnom záväzkovom ani inom vzťahu s obchodníkom s cennými
papiermi.ÚčastníkomtakéhovzťahuvzniknutéhonazákladezmluvyoriadeníportfóliabololenDružstvo
a z tohto právneho vzťahu vyplývali práva a povinnosti len jeho účastníkom. Dohľad Národnej banky
Slovenska bol limitovaný zákonom č. 566/2001 Z.z. a vzhľadom na to sa informácie a podklady, ktoré
mala NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zák. č. 747/2004

Z.z. vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu, v danom prípade Družstvu ako
vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt so zohľadnením jemu zákonom vymedzených
povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne
krytia rizika. Národná banka Slovenska na základe údajov o štruktúre majetku Družstva k 31. 12.
2005 a k 31. 12. 2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu investície, avšak podľa

právnej úpravy platnej v danom období roka 2007 nemohla uložiť Družstvu sankciu, pretože povinnosť
dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase na vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt
nevzťahovala. Národná banka Slovenska ako štátny orgán, ktorého činnosť je všeobecne regulovaná
článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a spôsob stanovený zákonom a preto
zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti Družstva prerokovala na stretnutí s členmi štatutárneho

orgánu Družstva dňa 24. 8. 2007 a súčasne dala odporúčania na nápravu tohto stavu. Národná banka
Slovenska v danom období (po 24. 8. 2007) nemohla pristúpiť k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť
alebo zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie Prospektu investície podľa § 144 ods. 4
zákona č. 566/2001 Z.z., ktoré oprávnenia použila pri zistení neaktuálnosti Prospektu investície po 1.
6. 2010. Z listinných dôkazov, najmä jednotlivých rozhodnutí NBS o uložení pokút vo výške 500.000,-

Sk, resp. vo výške 300.000,-Sk (rozhodnutie z 8. 1. 2008 č. OPK 9750/3/2007, resp. rozhodnutie z 20.
8. 2008 č. OPK-9750-5/2007) je zrejmé, že Národná banka Slovenska sledovala aj činnosť obchodníka
s cennými papiermi, pričom nebolo jej povinnosťou informovať Družstvo o výsledných zisteniach. Zák.
č. 747/2004 Z.z. o dohľade totiž v § 2 ods. 2 ustanovuje, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je
neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu rovnako neverejné. Preto je účastníkom konania v

konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie alebo opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt alebo
iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia uložiť. Naviac, vzhľadom na záväzkový vzťah medzi
obchodníkom s cennými papiermi a Družstvom založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo primárne
povinnosťou Družstva, ktoré malo všetky dostupné informácie o činnosti obchodníka, aby zabezpečilo
priamu kontrolu plnenia jeho povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči Družstvu. V tomto smere

potom nemožno zanedbať ani povinnosti samotnej žalobkyne, ktorá sa ako člen Družstva mala aktívne
a včas zaujímať o svoje práva a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom v zmysle zásady "práva
patria bdelým" a zamedziť tak znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv
súvisiacich s Družstvom.Návrh na začatie prejudiciálneho konania pred súdnym dvorom Európskej únie súd prvého stupňa
zamietol s odôvodnením, že nie je povinný predložiť prejudiciálnu otázku formulovanú žalobkyňou
súdnemu dvoru, pretože sa nejedná o súd rozhodujúci v poslednom stupni, proti rozhodnutiu ktorého

nie je prípustný opravný prostriedok a nejde tu ani o posúdenie platnosti ustanovenia práva únie, ale
výlučne o otázku výkladu práva Európskej únie, respektíve jeho porušenia. V danom prípade tak nebolo
potrebnéskúmaťnaplnenieniektorejzvýnimiekzbavujúcichsúdnyorgánpovinnostipoložiťprejudiciálnu
otázku. Súdny dvor nerozhoduje o sporných skutkových otázkach konania pred národným súdom, ani
o výklade alebo aplikácii vnútroštátneho práva. Súd prvého stupňa po posúdení návrhu žalobkyne na

predloženie ňou navrhovaných prejudiciálnych otázok dospel k záveru, že tento nie je dôvodný, pretože
odpoveď na uvedené otázky nemá bezprostredný súvis s prebiehajúcim konaním v tom zmysle, že
by ho determinovala po právnej stránke. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že
inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt je zjavne totožný s inštitútom verejnej ponuky cenných
papierov vzhľadom na to, že tieto inštitúty sú upravené rôznymi predpismi Európskej únie a sú upravené
a zadefinované v rôznych zákonných ustanoveniach právneho poriadku SR, a to v §1 26 a v § 120

zák. č. 566/2001 Z.z.. Verejná ponuka majetkových hodnôt bola zavedená do právneho poriadku SR
preto, aby upravila podmienky činnosti už existujúcich podnikateľských subjektov, na ktoré sa verejná
ponuka cenných papierov nevzťahovala a ani nevzťahuje z dôvodu ich rozdielneho zadefinovania, ktoré
zohľadňuje i rozdielne investičné stratégie a metódy podnikania pri verejnej ponuke majetkových hodnôt
v porovnaní s podnikaním pri verejnej ponuke cenných papierov na základe zverejneného prospektu

cenných papierov. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a ich
náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v konaní žiadne trovy nevznikli.
Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa a napadla ním výrok, ktorým bola zamietnutá
žaloba o náhradu škody. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
zmenil tak, že žalobe vyhovie, alebo aby ho v tejto časti zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobkyňa namietala, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že žalovaná
nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty;
základným atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nemu bude zachovávať právo, a teda
orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi
predpismi, t. j. že ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Poukázala na to, že sa

spoliehala, že nedôjde ku škode na jej úkor, pretože vychádzala z garancie žalovanej ako orgánu
dohľadu. Nemohla predpokladať, že dohľad napr. nad prospektom investície je podľa žalovanej len
formálny resp. že takýto je jeho obsah podľa výkladu žalovanej, pretože zákon o dohľade takýmto
spôsobom obsah dohľadu nad prospektom investícií nedefinoval. Postup žalovanej bol svojvoľný, resp.
arbitrárny v neprospech každého, ktorý sa na žalovanú z hľadiska stability a ochranu investície spoľahol.

Argument žalovanej, že vykonávala dohľad nad činnosťou družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z., ale nevykonávala dohľad nad celkovou
činnosťou družstva, je irelevantný, ak žalobkyňa nemohla o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu
vedieť. Nie je podľa žalobkyne správny záver súdu prvého stupňa o tom, že neexistuje príčinná súvislosť
medzi škodou vzniknutou žalobkyni a porušením zákonných povinností žalovanou spočívajúcom v

nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zákon č. 566/2001 Z.z.. Ku škode žalobkyne došlo
v rámci porušenia zákonnej povinnosti žalovanej vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a
nie v dôsledku toho, že žalobkyňa nebola „bdelá“. Súd prvého stupňa svojím výkladom umožňuje, aby
došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona na úkor občanov, ktorý ako vhodné a zákonom chránené
zhodnotenie ich finančných prostriedkov zvolia ich investovania v rámci subjektov dohliadaných

žalovanou. Takýmto rozhodnutím sa kladie znamienko rovná sa medzi investovaním do nebankových
subjektov a investovaním prostredníctvom subjektov dohliadaných žalovanou. Povinnosťou NBS podľa
§137ods.2zákonaocennýchpapierochjeabolozisťovanieavyhodnocovanieinformáciíapodkladovo
skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 zákona,
ktorý platí v tomto znení už od 1. 5. 2007, Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových

hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS. Podľa § 135
ods. 2 zákona o cenných papierov mala žalovaná zisťovať - čo v prípade družstva ani obchodníka s
cennými papiermi neurobila - všetky informácie a podklady o dodržiavaní resp. nedodržiavaní povolenia
na činnosť vydaných NBS Družstvu a obchodníkovi, čo v prípade Družstva bol prospekt investícií vydaný
ešte vtedajším úradom pre finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS. Povinný

zákonný dohľad zo strany NBS bol dokonca koncipovaný tak široko, že NBS má zisťovať informácie
a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík, ktorým
sú resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj družstvo činnosťou obchodníka
a vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov. Vskutkovo a právne totožnom konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 206/2011 bolo preukázané, že NBS už
v roku 2007 pri kontrole družstva zistila, že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne
rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta a to spoločnosti CI holding a.s., ktorý

v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka. Inými slovami, družstvo malo všetky peňažné prostriedky
získané od žalobcov investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a
družstvom. V konaní sp. zn. 7 C 206/2011 sa ďalej zistilo, že NBS sa po tomto zistení o rizikovosti
portfólia družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo následne po tomto vytknutí
zo strany NBS rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI

holding a.s., CI reality s.r.o. a Global production, s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100
% dcérskymi spoločnosťami CI holding a.s. a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už členom
predstavenstva alebo konateľom Ing. Libor Červenka, vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. To
znamená, že NBS aj naďalej akceptovala stav, že celé portfólio družstva je rozložené a investované do
prepojených subjektov s CI holding a.s. a obchodníkom. Následne v roku 2008 NBS vydala právoplatné
sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi, v ktorom konštatovala, že obchodník porušil zákon o cenných

papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia NBS, okrem udelenej
bezvýznamnej pokuty vo výške 10 000 euro, rovnako ani po zisteniach vo vzťahu k samotnému družstvu
z roku 2007, nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona o cenných papierov a neprijala žiadne
následné kontrolné opatrenia ako napr. predbežný alebo celkový zákaz činnosti obchodníkovi alebo
Družstvu, resp. zrušenie povolenia na činnosť obchodníkovi alebo udelenie peňažnej sankcie priamo

členom predstavenstva Družstva alebo obchodníka. Týmto podcenením situácie žalovaná umožnila
ďalšiu činnosť Družstva aj obchodníka, čo vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti žalobkyňou vložených
prostriedkov do Družstva. NBS následne svojim postupom potvrdila tieto tvrdenia žalobkyne o tom,
že družstvo ako aj obchodník dlhodobo porušovali zákon o cenných papieroch, keď NBS dňa 4. 3.
2011 obchodníkovi odňala licenciu na činnosť a Družstvu zakázala činnosť až v roku 2011. Tolerovala

tak porušovanie právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011. V ďalšom žalobkyňa
poukazovala na to, že NBS rozhodnutím z 30. 5. 2011 zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt z
dôvodu neaktuálnosti prospektu investícií. Z výpočtu nedostatkov vytýkaných NBS v prospekte investícií
je nepochybné, že Prospekt bol neaktuálny v základných, a z pohľadu investorov rozhodujúcich
skutočnostiach. NBS účelovo ustálila trvanie neaktuálnosti prospektu až od mája 2010. Z vykonaných

dôkazov však vyplýva, že údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred
májom2010,atospätnek31.12.2006,kedydošlovsídleNBSdňa27.8.2007kstretnutiuspoverenými
členmi predstavenstva družstva za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov (údaje o subjektoch,
ktoré ovládajú družstvo boli neaktuálne minimálne od 1. 10. 2009, údaje o subjektoch, s, ktorými je
družstvo majetkovo prepojené boli neaktuálne minimálne od 1. 10. 2009 a údaje o majetkových aktívach,

ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky
majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva boli neaktuálne už
k 31. 12. 2006 ). Z uvedeného potom vyplynulo, že Družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods.
3 v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zákona
o cenných papieroch od roku 31. 12. 2006, avšak NBS voči Družstvu úradne zasiahla až v máji 2011,

kedy mu vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti konečne zakázala činnosť.
Ohľadom predčasnosti žaloby žalobkyňa uviedla, že žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť
záver o predčasnosti podania žaloby, a to ani vtedy, ak žalobca doposiaľ nemal možnosť vymôcť
plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru žalovanej, ako aj prvostupňového súdu povinný
mu dané plnenie vrátiť. Takýto záver nie je v súlade s platnou legislatívou SR. Zákon č. 514/2003

Z.z. neustanovuje, nevyžaduje a dokonca ani nepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie
súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Ak škoda predstavuje majetkovú
ujmu v podobe skrátenia majetkového stavu poškodeného, nedá sa vznik škody bez ďalšieho spojiť s
formálnym ukončením konkurzného konania. Ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo podanie
občianskoprávnej žaloby o náhradu škody, potom by zákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky

suspendoval Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti za škodu a to až do doby právoplatného
skončenia konkurzného konania. Žalobkyňa napokon v odvolaní namietla, že zo zápisníc o pojednávaní
pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom, resp.
predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1 O.s.p..
V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6

M Cdo 11/2010 z 31. januára 2012.
Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti ako vecne správny potvrdil.Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva. V
tomto ohľade odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Nie je sporné,
že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu. Treba vziať do úvahy, že až od

účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z. ( novela zákona č. 566/2001 Z.z.
vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z. ), teda až od 1. 6. 2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových
hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Teda až od 1.
6. 2010 mohla NBS dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Tiež povinnosť
aktualizovať prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001

Z.z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1. 1. 2009 na základe
novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. ( novela zák. č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom
č. 558/2008 Z.z. ). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal
investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt ( § 128 ods. 1 písm. h/ zák. č. 566/2001 Z.z. pokiaľ ide o rizikovosť

portfólia, zák. č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt a teda ani
Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov ( napr.
správcovské spoločnosti pre kolektívne investovanie ). Preto tieto neexistujúce povinnosti Družstva
nemohla NBS kontrolovať. NBS nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva ako sa
mylne domnieva žalobkyňa. NBS mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či Družstvo plní

informačné povinnosti v zmysle ust. §§ 126 až 130 zák. č. 566/2001 Z.z. V tejto súvislosti treba poukázať
na to, že žalobkyňa si musela byť vedomá toho, že s jej investíciou je spojené riziko a že doterajší
alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov ( ust. § 129 ods. 1 písm. b/ zák. č. 566/2001
Z.z. v znení platnom do 21. 7. 2013; § 126 až 130 boli zo zákona č. 566/2001 Z.z. vypustené novelou
vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22. 7. 2013 ). Ak si toho žalobkyňa vedomá nebola,

nemožno to pričítať na ťarchu Národnej banky Slovenska v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť
zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne, že o rozsahu dohľadu
NBS nad činnosťou Družstva nemala vedomosť.
Z uvedeného je zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorým je

nesprávny úradný postup štátu zastúpeného Národnou bankou Slovenska.
Žalobkyňa v žalobe poukazovala na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 4968/2009. K
tomu odvolací súd uvádza, že žalobkyňa tento rozsudok interpretovala nesprávne a zavádzajúco.
Predovšetkým tento rozsudok sa týka náhrady škody, ktorú veriteľom spôsobili osoby povinné podať
návrhnavyhláseniekonkurzutým,žesosplnenímtejtopovinnostibolivomeškaní.Okremtoho,Najvyšší

súd ČR v odôvodnení uvedeného rozsudku poukázal na rozhodnutie R 48/2011 týkajúce sa náhrady
škody spôsobenej výkonom verejnej moci, podľa ktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok
dlžníka sa posúdenie nedobytnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku zodpovednosti
štátu sa odvíja odo dňa, keď poškodený obdržal plnenie na základe právoplatného rozvrhového
uznesenia (čo nie je prípad žalobkyne, keďže si pohľadávku v konkurze neuplatnila). Uvedený rozsudok

sp. zn. 29 Cdo 4968/2009 nepolemizuje so závermi rozhodnutia R 48/2011, ale súčasne berie do
úvahy rozhodnutie R 33/2008, podľa ktorého otázka nemožnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa môže
byť zodpovedaná aj skôr než pri rozvrhu ( ku ktorému ani nemusí prísť ). V tejto súvislosti Najvyšší
súd ČR uviedol, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní
čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že

dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť ani na plné uspokojenie pohľadávok
za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia pri rozvrhu nič.
Inými slovami, z uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že žalobu o náhradu škody
proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Z tohto rozsudku Najvyššieho
súdu ČR teda vyplýva, že 1/ predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť

pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní
žiadnu sumu, 2/ to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu a to napr.
pri vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy.V prejednávanej veci v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok Družstva nedošlo k speňažovaniu
majetku z podstaty, preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o
speňažovaní majetku z podstaty a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto

stavu otázka nedobytnosti pohľadávky žalobkyne nie je vyriešená ( nie je celkom zrejmé, že v rámci
konkurzného konania nedostane nič ) a vzhľadom na to nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je
správny záver súdu prvého stupňa, že žaloba bola podaná predčasne.
K odvolacej námietke žalobkyne týkajúcej sa procesného pochybenia súdu prvého stupňa, ktorý podľa
žalobkyne na pojednávaní nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predpísaným spôsobom, odvolací

súd uvádza, z obsahu zápisníc z pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že účastníci boli
súdom prvého stupňa riadne oboznámení s obsahom založených listinných dôkazov. pričom súd prvého
stupňa čítaním oboznámil účastníkov konania o listinných dôkazoch v spise. Táto odvolacia námietka
žalobkyne teda neobstojí.
Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti, ktorou bola zamietnutá
žaloba o náhradu škody, vecne správny a preto ho odvolací súd v tejto časti potvrdil podľa § 219 ods.

1 O.s.p..
Výrok, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh žalobkyne na začatie prejudiciálneho konania pred
Súdnym dvorom Európskej únie, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.