Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/193/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214207613
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214207613.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a sudkýň
JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting, s.r.o.,
so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705,
zastúpeného Advokátskou spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4,
proti odporkyni: V. R., bytom G., W. X/XX, o zaplatenie zmenkovej sumy 1.054,03 eura s príslušenstvom,

o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 9C/6/2014-60 zo dňa 19. októbra
2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd pripúšťa čiastočné späťvzatie návrhu v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne,
v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j ea konanie z a s t a v u j e .
Odvolací súd vo zvyšku rozsudok v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania
p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom čiastočne vyhovel návrhu navrhovateľa, ktorý podal formou
tlačiva podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 o zaplatenie zmenkovej sumy
1.054,03 eura s príslušenstvom keď odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1054,03
eura so 6% úrokom z omeškania ročne zo zmenkovej sumy 1.054,03 eura od 7.3.2011 do zaplatenia
a zmenkovej odmeny v sume 3,51 eura a vo zvyšku návrh zamietol. Odporkyni náhradu trov konania
nepriznal s odkazom na ustanovenie § 142 ods. 2 a § 151 ods. 1 OSP s odôvodnením, že podľa pomeru

úspechu v konaní, odporkyňa mala väčší úspech vo veci a preto by jej patrila náhrada trov, ale pretože
si žiadne trovy neuplatnila ani z obsahu spisu nevyplývali, súd jej náhradu trov nepriznal.
Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil podľa § 3 ods. 1, § 34 , § 39, a § 41 Občianskeho zákonníka,
a čl. I § 5 ods. 1-3, § , § 11 ods. 1,3, §12 ods.1,§ 13 ods.1, § 14 ods. 1, § 17, 20 ods. 2, § 33 ods.
1,2, § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Zmenkový a šekový zákon“). Keďže v danom prípade išlo v zmysle čl. 3 Nariadenia č. 861/2007
o cezhraničný spor, odvodil súd prvého stupňa svoju právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci z

článku 25 bod 1 písm. a) Nariadenia č. 861/2007 a čl. 16 bod 2 Nariadenia č. 44/2001. Následne podľa
čl. 6 ods. 1 Nariadenia EP a Rady č. 593/2008, resp. na základe § 10 ods. 1, 3 zákona č. 97/1963 Zb.
o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov určil rozhodné právo,
ktoré sa na danú vec vzťahovalo.
Súd prvého stupňa konštatoval, že návrhom doručeným Okresnému súdu Komárno dňa 17.4.2014
formou predpísaného vzorového tlačiva A podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a

Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
(ďalej len „nariadenie“), sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni zaplatenia zmenkovej sumy 1.054,03
eur s príslušenstvom. Z vyplneného tlačiva vyplýva, že navrhovateľ ako indosatár nadobudol všetkypráva zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 8.12.2009 na zmenkovú sumu 1.054,03 eur a zaviazala
sa tiež k úhrade zmenkového úroku 0,25 % denne od 19.1.2011. Prikladaná indosovaná zmenka je
vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto

splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu,
pričom vystaviteľka doposiaľ na zmenku nič neuhradila. Zmenková listina je opatrená doložkou „bez
protestu“, a preto indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. S poukazom
na tieto skutočnosti navrhovateľ žiadal, aby súd podľa článku 7 nariadenia vydal rozsudok, ktorým by
uložil odporkyni, aby do troch dní odo dňa doručenia rozsudku zaplatila navrhovateľovi zmenkovú sumu

vo výške 1.054,03 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.054,03 eur od 19.1.2011
do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 1.054,03 eur od 7.3.2011 do zaplatenia, zmenkovú
odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy v sume 3,51 eur a náhradu trov konania.
Dňa 18.2.2015 doručil súd odporkyni tlačivo C podľa článku 5 ods. 1 a 2 nariadenia, ktorého vyplnením
mala možnosť sa odporkyňa vyjadriť k uplatnenej pohľadávke navrhovateľa. Odporkyňa v stanovenej
lehote 30 dní súdu vyplnené tlačivo s odpoveďou nedoručila. Aj keď tento typ konania sa spravidla riadi

zásadou písomnosti, súd v zmysle článku 5 ods. 1 nariadenia na prejednanie veci nariadil pojednávanie
na 19.10.2015, na ktoré predvolal právneho zástupcu navrhovateľa a odporkyňu. Právny zástupca
navrhovateľa sa na pojednávanie nedostavil ani neospravedlnil a preto súd podľa § 101 ods. 2 OSP
pojednával a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa. Odporkyňa sa na pojednávanie
dostavila.Žalovanúistinusúrokom6%ročneuznala,avšaksuplatňovaným0,25%zmenkovýmúrokom

denne nesúhlasila, nakoľko tento považuje za neprimerane vysoký.
Vzhľadom na to, že predmetom konania sú práva a povinnosti účastníkov konania zo zmenky, súd sa
predovšetkým oboznámil so zmenkou, ktorú vystavila odporkyňa dňa 8.12.2009 v Komárne, pričom v
prvom rade skúmal, či táto zmenka spĺňa všetky formálne a obsahové náležitosti v zmysle Čl. I § 75
zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len „ZZŠ“).

Navrhovateľom predkladaná zmenka má zákonné označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu
listiny v slovenskom jazyku „Zaplatím za túto zmenku pri predložení“ (Čl. I. § 75 bod 1. ZZŠ). Zmenka
obsahuje „bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu“ 1.054,03 eur slovom a aj v číslach (Čl.
I. § 75 bod 2. ZZŠ). Zmenka obsahuje údaj zročnosti (splatnosti) - na videnie (Čl. I. § 75 bod 3. ZZŠ).
Zmenka obsahuje údaj miesta, kde sa má plniť - Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811

09 Bratislava (Čl. I. § 75 bod 4. ZZŠ). Zmenka obsahuje meno toho, komu alebo na rad koho sa má
plniť - na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v
Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, Oddiel: Sro, vložka číslo 23636/B (Čl. I. § 75 bod
5. ZZŠ). Zmenka obsahuje dátum a miesto vystavenia zmenky - v Komárne dňa 8. decembra 2009
(Čl. I. § 75 bod 6. ZZŠ). Zmenka je podpísaná odporkyňou vpravo dole na zmenke, pričom odporkyňa

podpísala zmenku ako V. (Čl. I. § 75 bod 7. ZZŠ).S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel
k záveru, že v danom prípade ide o platnú zmenku so všetkými náležitosťami. Ide o zabezpečovaciu
zmenku a zmenku vlastnú („bez protestu“). Pokiaľ ide o splatnosť zmenky, v posudzovanom prípade
ide o vistazmenku, t. j. zmenku bez uvedenia splatnosti, splatnú pri predložení. Pri tomto type zmenky
je možné úročenie podľa Čl. I § 5 ZZŠ. V zmenke je uvedený zmenkový úrok vo výške 0,25% denne

od 19.1.2011 (91,25% ročne). Na zadnej strane zmenky sa nachádza nedatovaný indosament, ktorým
remitent, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., indosoval svoje práva zo zmenky na navrhovateľa. ZZŠ
neobsahuje definíciu vlastnej zmenky (ani zmenky cudzej). Právna prax zmenku definuje ako dlžnícky
cenný papier vystavený vo forme stanovenej zákonom (ZZŠ), ktorým sa určité osoby zaväzujú majiteľovi
zmenky zaplatiť v určitom mieste a v určitom čase istú peňažnú sumu s tým, že ide o záväzky priame,

bezpodmienečné, nesporné a abstraktné. Zmenka je dokonalý cenný papier, tzv. skriptúra. To znamená,
že práva a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú definované výhradne zmenkovou listinou, zápismi
(doložkami, poznámkami) na nej uvedenými, a tiež, že môžu existovať len spolu s touto listinou.
Súd zmenku zo dňa 8.12.2009 vyhodnotil tak, že má všetky zákonom vyžadované náležitosti vlastnej
zmenky podľa Čl. I. § 75 ZZŠ. Súd dospel k záveru, že zmenka je platná, okrem časti zmenkového úroku

0,25% denne od 19.1.2011. Navrhovateľ má preto z tejto zmenky okrem dojednaných úrokov všetky
nároky v zmysle prvého postihu.
Navrhovateľ má voči odporkyni nárok titulom prvého postihu podľa Čl. I. § 48 ZZŠ na zaplatenie: 1.
zmenkovej sumy 1.054,03 eur, 2.šesťpercentného úroku zo zmenkovej sumy 1.054,03 eur od 19.1.2011
do zaplatenia a

3.zmenkovej odmeny vo výške jednej tretiny percenta zo zmenkovej sumy 1.054,03 eur - 3,51 eur.
Odporkyňa, hoci jej bolo doručené tlačivo C na odpoveď dňa 18.2.2015, zaplatenie týchto súm
nenamietala, na pojednávaní dňa 19.10.2015 nárok navrhovateľa v tejto časti uznala. Odporkyňa takisto
nevzniesla žiadne kauzálne námietky a ani nenamietala nedobromyseľnosť. Preto ju súd zaviazalzaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu so 6% úrokom u omeškania od 7.3.2011 do zaplatenia a
zmenkovej odmeny 3,51 eura.
Navrhovateľom predkladaná zmenka obsahuje všetky podstatné náležitosti zmenky podľa Čl. I. § 75

ZZŠ, pričom dohodnuté zmenkové úroky vo výške 91,25% ročne nepredstavujú jej podstatnú náležitosť
(Čl. I. § 5 ZZŠ). Aj keď ZZŠ výšku úrokovej miery neobmedzuje, nie je jej stanovenie celkom na ľubovôli
výstavcu alebo doplňovateľa zmenky. Pri uplatnenom nároku je potrebné skúmať a zhodnotiť, či úroková
požiadavka zmenkového veriteľa vyjadrená v úrokovej doložke je primeraná, t. j. či je v súlade s dobrými
mravmi, resp. s poctivým obchodným stykom. Úroková doložka plnila funkciu odmeny za poskytnuté

peňažné prostriedky, preto jej výška musí zodpovedať danému účelu .Súd nepriznal navrhovateľovi
právo na zaplatenie dojednaných zmenkových úrokov vo výške 91,25% ročne (0,25% denne) zo sumy
1.054,03 od 19.1.2011 do zaplatenia, lebo považuje zmenku v tejto časti za čiastočne neplatnú pre
rozpor s dobrými mravmi.
Dojednanie zmenkových úrokov vo výške 91,25% ročne súd vyhodnotil ako dojednanie v príkrom
rozpore s dobrými mravmi. Ide o prípad rozporu so základnými, všeobecne uznávanými, v spoločnosti

panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi. To spôsobuje absolútnu
neplatnosťzmenkyvtejtočastivsúlades§39OZ.Súdposúdilneplatnosťtejtočastizmenkysozreteľom
na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď právnemu úkonu - k vystaveniu zmenky zo dňa 8.12.2009
došlo. Takéto plnenie je v rozpore s dobrými mravmi, pretože je v hrubom nepomere vo vzťahu k týmto
úrokom zabezpečovanej povinnosti plniť včas a riadne. Dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je inak za

vznikom každej zmenky, tak podľa názoru súdu obchádza zákon, a preto je právny úkon v tejto časti
podľa § 39 OZ absolútne neplatný a neplatnosť tejto dohody prirodzene dopadá aj na v zmenke vpísaný
úrok vo výške 91,25% ročne, resp. na túto jej časť (§ 41 OZ).
Uvedený záver je aj v súlade s účelom zmenky ako finančného nástroja, ktorý bol do spoločenských
vzťahov formálne zavedený na uľahčenie výmeny tovarov a služieb, podporu medzinárodného obchodu

a napokon zabezpečenie ekonomického rastu. Zmyslom zmenkového práva celkom zjavne nebolo
vytvorenie nepostihnuteľného priestoru (bezpečného prístavu) pre nekalé obchodné praktiky a dohody
odporujúce zákonu, resp. zákon obchádzajúce, negujúc tým ekonomický prínos zmenky.
Preto súd návrh v časti zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.054,03 od 19.1.2011 do
zaplatenia zamietol.

Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd zamietol zmenkový úrok v sadzbe 0,25% denne zo
zmenkovej sumy ako aj voči výroku o nepriznaní náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie
navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
Uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že v

konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) OSP a že rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP). Namietal, že je
nesprávny záver súdu prvého stupňa, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25% denne je v rozpore
s dobrými mravmi a teda v tejto časti považuje zmenku za čiastočne neplatnú. V tejto súvislosti poukázal

nato,žeodporkyňazmenkuvystaviladobrovoľne,podpísalaju asadzbazmenkovéhoúrokujenapísaná
nazmenke,tedaodporkyňamalavedomosťotom,žesadzbazmenkovéhoúrokuje0,25%denneasňou
súhlasila. Súd prvého stupňa nespochybnil záväzok zo zmenky a preto mal priznať pohľadávku z tohto
záväzku v celosti, vrátane zmenkového úroku. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na rozhodovaciu
prax súdov v obdobných veciach.

Odporkyňa sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP)

prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) s verejným vyhlásením rozsudku pri
splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní veci dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti je treba čiastočne v dôsledku
späťvzatia návrhu navrhovateľom t.j. v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne po pripustení
späťvzatia návrhu v tejto časti zrušiť a konanie zastaviť a vo zvyšku odvolací súd dospel k záveru,

že rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcom výroku je treba ako vecne správny podľa § 219
ods. 1 a 2 OSP potvrdiť. Vyhovujúci výrok, ktorým bola odporkyňa zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi
zmenkovú sumu 1054,03 eura so 6% úrokom z omeškania ročne zo zmenkovej sumy 1054,03 eura od1.7.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu v sume 3,51 eura nebol odvolaním napadnutý a nadobudol
právoplatnosť.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 23. 12. 2015 navrhovateľ vzal čiastočne návrh na začatia
konania späť a to v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne a namiesto pôvodne uplatneného
zmenkového úroku vo výške 0,25% denne žiadal priznať zmenkový úrok vo výške 0,06% denne.
Navrhovateľ vzal čiastočne späť návrh na začatie konania potom, čo súd prvého stupňa rozhodol, ale
jeho rozhodnutievdôsledkupodanéhoodvolanianiejedosiaľprávoplatné.Odporkyňavočičiastočnému

späťvzatiu návrhu nemala námietky, preto odvolací súd podľa § 208 OSP pripustil čiastočné späťvzatie
návrhu, rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti zrušil a konanie zastavil.

Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej
časti ( predmetom odvolacieho konania po späťvzatí návrhu v časti zmenkového úroku zostalo len
zamietnutie zmenkového úroku vo výške 0,06% denne zo zmenkovej sumy) je správny a dostatočne

odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP
opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane citácie
ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.

Na dôvažok odvolací súd dodáva, že predmetom tohto konania je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa

čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa navrhovateľ
domáhal zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženého
návrhu je navrhovateľ ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca,
pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov

od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil.

Navrhovateľ sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky nielen
v zmenkovej sume ale aj v zmenkovom úroku a jeho námietky boli prejavom snahy o nepripustenie
akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností vzniku zmenky a vykonania dokazovania v tomto smere.

Odvolací súd sa nestotožnil s jeho argumentáciou spochybňujúcou postup prvostupňového súdu.
Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na navrhovateľa sídliaceho v Českej
republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v
rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného Nariadením. Článok 4
Nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou

hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Odvolací súd urobil záver o tom, že ak
by súd prvého stupňa vo všeobecnosti nemal na základe vyplneného tlačiva navrhovateľa k dispozícii
všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, mohol by navrhovateľa vyzvať na doplnenie a mohol
realizovať aj iné postupy v súlade s vnútroštátnym procesným predpisom. Cieľom Nariadenia nie je
obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie

technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a
najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4 Nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na
základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné prostriedky než príslušné tlačivá, a nemal by ani
možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Z Čl. 8 a 9
uvedeného Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná

možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné. Zjednodušená forma konania podľa Nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho
dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak,
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z Čl. 19 Nariadenia.

Odvolací súd neprijal právny názor navrhovateľa, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku
zo zmenky sa má vychádzať výlučne z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný
záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov,
iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského

úveru (ďalej len „Smernica“), síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale
podľa čl. 10 Smernice jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských
zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem vhodnej ochrany
spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na čl. 14 Smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochranyspotrebiteľa. Vhodnú ochranu spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany
spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ zahŕňajúci aj povinnosť
vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom

z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri
uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú
zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky.

V zmysle § 17 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Sb. (v znení účinnom do 22. 12. 2015),

kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal
vedome na škodu dlžníka. Z tohto zákonného ustanovenia vo všeobecnosti vyplýva, že dlžník - s
uvedenou výnimkou - nemá oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský
úver. Takéto zjednodušené chápanie citovaného ustanovenia preferuje navrhovateľa, ktorý nepripúšťa

právny záver o možnosti skúmania okolností, za ktorých bola zmenka vystavená, a ani záver o jej možnej
neplatnosti, či neexistencie. Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je však vo svetle
judikatúry Súdneho dvora EÚ neprijateľné. Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle
ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,

ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje
aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky
vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti
niektorých zmluvných podmienok, ide o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi
a o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je nemožné alebo minimálne neprimerane

ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo
možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok.

Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na novú právnu úpravu ust. § 17 ods. 1,2 zák. č. 191/1950 Sb.
zákon zmenkový a šekový (v znení účinnom od 23. 12. 2015.

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový (v znení účinnom od 23. 12. 2015) kto
je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch
k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome
na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so

spotrebiteľskouzmluvou,možnomajiteľovirobiťnámietky,ktorésazakladajúnajehovlastnýchvzťahoch
k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový (v znení účinnom od 23. 12. 2015)
v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na

skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol
uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Uvedenou právnou úpravou bolo s účinnosťou od 23. 12. 2015 novelizované ust. § 17, ktoré
umožňuje majiteľovi robiť námietky, ak je žalovaným zo zmenky ten, koho viazanosť zo zmenky vznikla
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom ods. 2 ukladá súdu povinnosť z úradnej povinnosti

prihliadnuť na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo
zmenky mohol uplatniť, v prípade ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou. Vzhľadom k tejto zmene právnej úpravy sa súd musí prednostne zaoberať v konaní, v ktorom
sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky tým, či viazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou.

Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený už v ustanovení § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere. Podľa tohto ustanovenia v
súvislostisposkytovanímúveruodspotrebiteľaaleboinejosobybolozakázanésplniťdlhzmenkoualebo

šekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore
s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie
vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo

zmenky. V tomto prípade právny predchodca navrhovateľa zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval
a zmenku napriek výslovnému zákazu prijal a následne ju previedol na navrhovateľa. Zmenka bola teda
vystavená v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom a aj v rozpore s právom Európskej únie (EÚ).

Čo sa týka dohody o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná ako

prejav zmluvnej autonómie - musela byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody
však žiadne informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre odporkyňu nevyplývajú. Vystavením
zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu tohto cenného papiera bolo
odporkyni zhoršené jej zmluvné postavenie. V tejto súvislosti je právne významné aj ustanovenie §
54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa,
odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a preto na podklade takéhoto dojednania

zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná.

Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné
zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé
podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou

procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo
zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna
právna úprava platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie
zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nie je úplne v súlade s právom EÚ
na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010 nezabezpečila vhodnú ochranu

spotrebiteľa na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto
skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a
prijatím nového zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.01.2011. Zmenkové právo ako
také v súdnom konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2

Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna
právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských
vzťahoch, môže byť nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy vyvstáva aj právny záver o tom, že z takej
zmenky nemohol vzniknúť platný zmenkový záväzok.

Keďže predmetom odvolacieho konania bol len zamietajúci výrok v časti nepriznania zmenkového úroku
vo výške 0,06% denne zo zmenkovej sumy, odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedených záverov,
považoval rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti ako aj vo výroku o náhrade trov konania za vecne
správny a ako taký ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151
ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov nepriznal, keďže si právo na
ich priznanie neuplatnila.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.