Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Róbert Jankovský
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 7P/41/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716205117
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Jankovský
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2016:3716205117.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Považskej Bystrici sudca JUDr. Róbert Jankovský vo veci starostlivosti o maloletú I.
D. G., L.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov C. C., L.. XX.XX.XXXX, J. G.Á. J., D. XX/XX-X a W.. Ľ. G., L..
XX.X.XXXX, J. D. XXX o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej, takto
r o z h o d o l :
Súd z v e r u j e maloletú I. D. G., L.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude
zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a otcovi u r č u j e povinnosť prispievať
na výživu maloletej po 200,- eur mesačne od 1.7.2016, ktoré bude poukazovať do 15. dňa v mesiaci
vopred do rúk matky maloletej.
o d ô v o d n e n i e :
1.Matka sa podaným návrhom domáhala, aby súd zveril maloletú I. D. do jej osobnej starostlivosti a otca
aby zaviazal k povinnosti prispievať na výživu dieťaťa sumou 200,- eur mesačne od 1.7.2016 tvrdiac, že
s otcom maloletej nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti, pričom výchovu dieťaťa zabezpečuje
výlučne sama s tým, že otec do 1.7.2016 jej na dcéru mesačne prispieval sumou 200,- eur.
2.Otecsakpodanémunávrhumatkyvyjadrilpísomne.Vosvojompísomnomstanoviskuzodňa4.7.2016
uviedol, že s návrhom matky v plnom rozsahu súhlasí. Na pojednávanie dňa 6.7.2016 sa otec maloletej
nedostavil, hoci bol naň riadne predvolaný. Z uvedeného dôvodu súd podľa § 31 CMP vec prejednal a
rozhodol v jeho neprítomnosti vychádzajúc len z jeho písomného stanoviska k podanému návrhu.
3.Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, opatrovníka, oboznámením písomného vyjadrenia otca
k podanému návrhu a zistil nasledovné:
4.Rodičia maloletej I. D. nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletá I. D. sa narodila dňa
XX.XX.XXXX z ich mimomanželského vzťahu. V súčasnej dobe výchovu dieťaťa zabezpečuje výlučne
matka, ktorá podľa zistení opatrovníka s maloletou býva v prenajatom 2-izbovom byte v G. J., ktorý
ma primerane zariadený a kde má vytvorené vhodné bytové podmienky pre zabezpečovanie zdravého
telesného a duševného vývoja dieťaťa. Otec matke na výživu maloletej I. D. prispieval do 1.7.2016
mesačne sumou 200,- eur. Matka je na predĺženej materskej dovolenke, pričom jej jediným zdrojom
príjmu sú len rodinné prídavky, ktoré na maloleté dieťa mesačne poberá vo výške 23,52 eur.
5. Podľa ustanovenia 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak tovyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §
25 a 26 sa použijú primerane.
6. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Každý rodič bez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v
minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo
na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
7. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
8. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd
na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Výživné nemožno priznať ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí o výživnom ak ide o
výživné pre maloleté dieťa.
9. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletej I. D. nežijú v spoločnej
domácnosti,pričomvýchovudieťaťazabezpečujevýlučnematka,ktorejotecnavýživudcérydo1.7.2016
mesačne prispieval sumou 200,- eur. S návrhom matky na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti
a o určenie výživné vo výške 200,- eur mesačne od 1.7.2016 otec prejavil súhlas formou písomného
stanoviska, ktoré doručil súdu dňa 4.7.2016. Vychádzajúc zo zistení opatrovníka, že matka starostlivosť
o dieťa zabezpečuje riadne a svojou doterajšou starostlivosťou dáva záruku tomu, že aj v budúcnosti
bude riadne zabezpečovať zdravý telesný a duševný vývoj maloletej I. D., súd na základe uvedených
skutočností a citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na exekúciu.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.