Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. september 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoPr/8/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912211708
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912211708.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa B. T. Transport, s. r. o., IČO: 36 331 171, so
sídlom Trenčín, Piaristická 6; v zast. agner & partners, s. r. o., AK, IČO: 36 722 758 so sídlom Bratislava,
Špitálska 10 proti odporcovi B. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. A., P. X; zast. Mgr. Vierou Kadášovou,
advokátkou so sídlom Rimavská Sobota, Železničná 21 o zaplatenie 7704,50 € s prísl., na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 03. 06. 2014, č. k. 7Cpr/1/2013

- 159, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol a uložil mu povinnosť zaplatiť
odporcovi trovy konania vo výške 2 519,70 eur na účet právnej zástupkyne do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ podal na súd návrh, ktorým sa na odporcovi domáhal
zaplatenia sumy 7 704,50 eur s prísl. s odôvodnením, že odporca, ktorý pracoval u navrhovateľa v
pracovnompomereakovodičnazákladepracovnejzmluvyzodňa17.09.2007,sanaúkornavrhovateľa
bezdôvodne obohatil tým, že počas pracovnej cesty do zahraničia, na ktorú navrhovateľ vyslal odporcu
dňa 07. 12. 2011 z mesta Langres vo Francúzsku do mesta Saffron Welden - Essex vo Veľkej Británii

s vozidlom - ťahač EČ: TN 873 DL a náves EČ: TN 601 YG, bol odporca v meste Rolampont vo
Francúzku dňa 07. 12. 2011 zastavený policajnou hliadkou, ktorá uskutočnila kontrolu
dokladov týkajúcich sa uskutočňovanej prepravy a uložila odporcovi osobnú pokutu vo výške 7 500 eur
sumárne za 10 priestupkov, ktorých sa odporca dopustil konkrétne tým, že nemal vo vozidle nákladné
listy (CMR doklady) v prípade 10 uskutočňovaných prepráv s tým, že nakoľko odporca nemal pri sebe
v hotovosti peňažné prostriedky, kontaktoval navrhovateľa a uviedol, že dostal pokutu za to, že nemal

opečiatkované CMR doklady a požiadal navrhovateľa o finančné prostriedky za účelom úhrady tejto
osobnej pokuty. Navrhovateľ súhlasil a požiadal spoločnosť Transvat SK (člena skupiny NEGOMETAL),
ktorá pre navrhovateľa rieši daňové záležitosti v rámci EÚ, aby poskytla odporcovi potrebné finančné
prostriedky vo výške 7 500 eur. Táto žiadosť o poskytnutie finančných prostriedkov bola
spoplatnená podľa cenníka NEGOMETAL vo výške 110 eur. Dňa 08. 12. 2011 si odporca sumu 7 500
eur v hotovosti vyzdvihol na pošte vo Francúzsku, pričom výber peňažných prostriedkov

v hotovosti bol spoplatnený podľa platného cenníka francúzskej pošty sumou 94,50 eur, t.
j. 18,90 eur za každých vybraných 1 500 eur). Tieto prostriedky, na úhradu poplatku pošte, za výber
peňazí poskytla odporcovi spoločnosť NEGOMETAL, ktorá následne vystavila navrhovateľovi faktúru č.
41102761 vo výške 7 704,50 eur, ktorou mu vyúčtovala sumu 7 500 eur za poskytnutie
peňažných prostriedkov na úhradu pokuty; 94,50 eur poplatok za výber hotovosti na pošte a 110 eur
poplatok za žiadosť. Navrhovateľ s poukazom na ust. § 222 ods. 1,2 Zákonníka práce v platnom

znení požaduje od odporcu úhradu týchto finančných prostriedkov, keďže má za to, že je daná osobnázodpovednosť odporcu za uloženú pokutu a jemu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
od odporcu. Odporca doposiaľ požadovanú sumu navrhovateľovi neuhradil.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Poukázal na to, že suma 7 500,- eur, ktorá bola uhradená firmou
NEGOMETAL, nebol uložená jemu, ale navrhovateľovi. Nie je pravdou, že nemal vo vozidlo nákladné
listy, avšak na týchto CMR dokladoch nebolo razítko firmy, preto mu bola udelená pokuta. Nákladné
listy vo vozidle mal, len sa na nich nenachádzalo razítko firmy, pričom on nemôže zodpovedať za CMR
doklady, ktoré sú vydané v elektronickej forme, ktoré on nevypĺňa a tieto mu boli vydané v pobočke

firmy DSV Road, ktorá má pobočku vo Francúzsku. On sa žiadneho priestupku nedopustil. Takýmto
spôsobom vyplnené CMR doklady navrhovateľ od neho vždy prijímal a konal len v rámci príkazu
navrhovateľa.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní aplikujúc § 222 ods. 1, 2, 6 Zákonníka práce a Dohovor o
prepravnej zmluve medzinárodnej cestnej nákladnej doprave a vyhl. č. 11/1975 Zb. čl. 3, čl. 5 dospel

k záveru, že návrh nie je dôvodný z dôvodu, že nárok zamestnávateľa na vrátenie peňažného plnenia
od zamestnanca závisí od dobromyseľnosti zamestnanca, t. j. od toho, či zamestnanec vedel alebo
musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, ako aj od
toho, či zamestnanec získal bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu alebo na základe
neplatného právneho úkonu. Keďže nebolo preukázané, že odporca nebol dobromyseľný pri plnení

peňažného plnenia, t. j. finančných prostriedkov poskytnutých na zaplatenie pokuty od zamestnávateľa
- navrhovateľa, nemohol sa navrhovateľ s úspechom domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Z
okolností vyplýva, že odporca nebol poučený o tom, že nákladné listy (CMR doklady) bolo potrebné
v každom prípade orazítkovať, pretože aj v minulosti časť CMR dokladov razítko navrhovateľa nemala
a navrhovateľ na túto skutočnosť odporcu nikdy neupozornil.

Konštatoval, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že odporca vedel alebo z
okolnostímuselpredpokladať,žemuvyplatenásumanepatrí,t.j.žejehokonanie nebolodobromyseľné.
Riadil sa vždy pokynmi navrhovateľa.

Proti rozsudku sa odvolal navrhovateľ. Rozsudok okresného súdu žiadal podľa § 220 O. s. p. zmeniť
a návrhu vyhovieť. Zároveň žiadal nahradiť trovy konania.

Ako odvolací dôvod uviedol ust. § 205 ods. 2 písm. a), b) a d) O. s. p.

Pokiaľ uviedol odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O. s. p., teda že v konaní došlo k vade
uvedenej v § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p., pretože navrhovateľovi ako účastníkovi konania bola postupom
súdu odňatá možnosť konať pred súdom, namietal, že v súlade s ust. § 157
ods. 2 O. s. p. súd podľa ich názoru odôvodnenie nespĺňa všetky zákonom ustanovené požiadavky
na obsah odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v dôsledku čoho rozhodnutie prvostupňového súdu nie

je presvedčiví a z toho dôvodu preskúmateľné. Z odôvodnenia nie je možné jasne a zrozumiteľne
vyčítať dôvody, na základe ktorých bol jeho zamietajúci výrok založený. Súd poukazoval iba na to,
že navrhovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno. Nie je zrejmé, ako sa vysporiadal so všetkými
tvrdeniami navrhovateľa, ním predloženými dôkazmi aj predloženou výpoveďou svedka. Nevysvetlil,
prečopovažovaťtvrdenieodporcuzavierohodnejšieakotvrdenienavrhovateľaanímpredloženélistinné

dôkazy. Vôbec sa nezaoberal hodnotením niekoľkých dôkazov ním predložených, a to kontrolného
zápisu a potvrdenia o zaplatení č. F3435176, z ktorých vyplýva označenie priestupku ako cestná
nákladná doprava bez nákladného listu vo vozidle. Z originálneho textu vyplýva, že odporca kontrole
vôbec nepredložil príslušné CMR doklady, čo je v rozpore so záverom súdu, že pokuta bola udelená z
dôvodu neopečiatkovania týchto dokladov, a zároveň, v ktorých je jednoznačne uvedené, že páchateľom

priestupku bol odporca. Súd v odôvodnení neuviedol, akými úvahami sa riadil pri hodnotení tvrdení
odporcu o priebehu tejto kontroly.

Pokiaľ ide o odvolací podľa § 205 ods. 2 písm. b) O. s. p., teda že rozsudok súdu prvého stupňa trpí inou
vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, namietal, že pri vyhodnocovaní

dôkazov súd porušil princíp rovnosti účastníkov konania, lebo bez akéhokoľvek odôvodnenia vzal
odporcove tvrdenia ako objektívne skutočnosti, ktoré nepotrebujú ďalšie vysvetlenia. Opakovane
poukázal na to, že odporca nepredložil príslušné CMR doklady, osvojil si tvrdenia odporcu o priebehu
kontroly, podľa ktorých bola pokuta udelená z dôvodu neopečiatkovania CMR dokladov. Napriek tomu,že súd spochybňuje listinné dôkazy predložené navrhovateľom, nevyužil možnosť overiť si priebeh
kontroly a skutkovú podstatu tohto priestupku na príslušnom francúzskom orgáne prostredníctvom
medzinárodného dožiadania. Podľa neho, páchateľom priestupku bol odporca a pokuta bola uložená

jemu, teda musel predpokladať, že finančné prostriedky, ktoré prijal od navrhovateľa, mu bude musieť
vrátiť.

K odôvodneniu rozsudku vo vzťahu k čl. 3 a 5 ods. 1 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej
cestnej nákladnej doprave, uverejnený v Zbierke zákonov pod č. 11/1975 uviedol, že nie je v tomto

spore aplikovať ustanovenia tejto medzinárodnej zmluvy, nakoľko pokuta, ktorá bola uložená odporcovi,
nesúvisí s týmto dohovorom. Naviac zodpovednosť dopravcu za konanie a opomenutie svojích
zástupcov, pracovníkov, pri uskutočňované prepravy obsiahnutá v čl. 3 Dohovoru, sa vzťahuje iba
na zmluvnú zodpovednosť v rámci predmetného súkromnoprávneho obchodného vzťahu medzi
dopravcom, odosielateľom a príjemcom, ani v rámci priestupkového konania, ktoré je verejnoprávnym
procesným konaním.

Podľa § 205 ods. 2 písm. d) namietal, že súd v rozsudku dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam.

Opakovane poukázal na skutočnosť, že k udeleniu pokuty došlo z dôvodu neopečiatkovania CMR

dokladov pečiatkou navrhovateľa, čo však tvrdil iba odporca, navrhovateľ však poukazoval na
predložené dôkazy, a to kontrolný zápis a potvrdenie o zaplatení F3435176, z ktorých vyplýva označenie
priestupku ako „cestná nákladná doprava bez nákladného listu vo vozidle“. Zo špecifikácie priestupku
nachádzajúcej sa na dokladoch vydaných príslušným francúzskym orgánom tak nevyplývajú skutkové
zistenia, k akým dospel súd v odôvodnení rozsudku, ale zakladajú domnienku, že odporca pri kontrole

vôbec nepredložil CMR doklady, ktoré mal preukázateľne k dispozícii.

Odporca doklady vlastnoručne podpísal bez toho, aby spochybňoval ich obsah, prípadne namietal, že
nerozumie ich zneniu, vyhotovenému vo francúzskom jazyku.

Aj keď nebolo preukázané, že pokuta bola odporcovi uložená z dôvodu neopečiatkovania CMR
dokladov, tak ako uvádza súd na základe tvrdení odporcu, poukázal na to, že pri nástupe do
zamestnania u navrhovateľa je každý vodič upovedomený o povinnosti pečiatkovať príslušné CMR
doklady, pričom z odovzdávacieho a preberacieho protokolu na vozidlo, ktorý navrhovateľ predložil v
súdnom konaní vyplýva, že odporca prevzal dňa 03. 11. 2011 spolu s ťahačom aj pečiatku č. 157, čo

potvrdil svojím vlastnoručných podpisom.

To, že väčšina z CMR dokladov vydaných v dobe trvania odporcovho pracovného pomeru, ktoré
navrhovateľ predložil, boli opečiatkované odporcovou pečiatkou č. 157 tiež dosvedčujú, že odporca
musel byť o tejto povinnosti upovedomený, inak by nedávalo zmysle, že ich pečiatkoval.

Z výpovede odporcu na pojednávaní dňa 08. 10. 2013 vyplýva, že odporca si bol vedomý toho, že má
vo vozidle pečiatku navrhovateľa a že má povinnosť opečiatkovať CMR doklady. Odporca tiež uviedol,
že nebol poučený iba o tom, ako má pečiatkovať CMR doklady vystavené spoločnosťou DSV. Súdu
však predložil CMR doklad vystavený touto spoločnosťou, na ktorom sa pečiatka navrhovateľa č. 157

nachádzala. Účelovo tvrdil, že pečiatku umiestnil až po vykonaní predmetnej kontroly, čo nepreukázal.

Skutkové zistenia o tom, že k udeleniu pokuty malo dôjsť na základe zisteného neopečiatkovania CMR
dokladov, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní aj z dôvodu, že navrhovateľ predložil súdu CMR
doklady aj z obdobia predchádzajúcemu tejto kontrole, pričom na týchto dokladoch sa v rozpore s

tvrdeniami odporcu o priebehu kontroly pečiatka navrhovateľa nachádzala.

Záver súdu o tom, že odporca bol dobromyseľný pri prijatí peňažného plnenia nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní. Zdôraznil, že páchateľom priestupku môže byť iba fyzická osoba a nie
právnická osoba.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca. Rozsudok okresného súdu žiadal potvrdiť ako
vecne správny a priznať náhradu trov konania.K prvému odvolaciemu dôvodu uviedol, že odôvodnenie rozsudku obsahuje všetky náležitosti v zmysle
O. s. p. Tento dôvod považuje za účelový. Odôvodnenie nemusí byť siahodlhé, nemusí byť rozvláčne,
má byť presvedčivé, logické a aby bolo preskúmateľné. Všetky tieto atribúty rozhodnutie spĺňa.

K druhému odvolaciemu dôvodu uviedol, že navrhovateľ nárok opiera o § 222 ods. 1, 2 O. s. p., teda
bezdôvodné obohatenie, čo v odvolaní v bode 4.3.3 doslova uvádza, že súd vychádzal zo skutočností,
že k udeleniu pokuty došlo z dôvodu neopečiatkovania CMR dokladov pečiatkou navrhovateľa. Ďalej
uvádza, že toto tvrdil iba odporca ako aj to, že z vykonaného dokazovania nevyplývajú také zistenia,

k akým súd dospel v odôvodnení rozsudku, ale práve naopak, že odporca nepredložil CMR doklady.
Toto tvrdenie považuje za účelové, samotný navrhovateľ vo výzve na vydanie bezdôvodného obohatenia
adresovanú odporcovi zo dňa 30. 07. 2012 uvádza, že počas tejto pracovnej cesty ho zastavila policajná
hliadka a nakoľko si nesplnil svoju povinnosť a predmetné papiere týkajúce sa uskutočňovaných prepráv
neopečiatkoval pečiatkou prepravcu, súd mu uložil osobnú pokutu. Výzva bola zasielaná právnym
zástupcom navrhovateľa. Okolnosti uloženia dostatočne preukazovali, keď podľa pokynov pracovníka

francúzskeho ministerstva vyrozumel, že v kolónke CMR má byť pečiatka navrhovateľa a bol tam
len podpis odporcu. Ukázal mu na druhú kolónku s tým, že aj tam malo byť razítko. Tieto následne
dodatočne opečiatkoval. Zároveň poukázal na komunikáciu tzv. ako zostava jázd od 07. 12. 2011 do 08.
12. 2011, kde pri dátume 08. 12. 2011 je o 9.44 hod. odoslaná hromadná správa: „Vodiči, nezabudnite,
že každá CMR-ka musí byť opečiatkovaná prepravcom (B.T.Transport s. r. o.). Dbajte na to, aby okrem

pečiatky odosielateľa a príjemcu bola na každej jednej aj naša pečiatka. Vďaka“.

Nie je možné, aby sa konanie odporcu kvalifikovalo ako priestupok v tom zmysle, že išlo o cestu bez
nákladného listu, pretože, to by v podstate mala byť preprava načierno, čo je vylúčené.

Svedok Mário Klučka na pojednávaní uviedol, že odporca mal pri ceste vo Francúzsku nezrovnalosti na
dokladoch, pričom doslova uviedol, že túto škodu firma riešila s odporcom. Samotný svedok riaditeľ
firmy nevedel vysvetliť, prečo suma 7 704,50 eur bola žalovaná. Vyjadril sa aj v tom zmysle, že vec
bola riešená ako škodová udalosť, a keďže túto škodu odmietol uhradiť, postupovali tak, že bol podaný
návrh. Z výpovede svedka vyplynulo, že finančné prostriedky neboli poskytnuté navrhovateľom pre

odporcu, dokonca tieto faktúry si zrejme dal do účtovníctva. Za tejto situácie samotný riaditeľ firmy nemal
ujasnenú otázku, či išlo o škodu, či o neoprávnený majetkový prospech, potom ako možno urobiť záver,
že odporca, obyčajný vodič so základnou školou, má mať tieto veci ujasnené, a že vedel alebo musel z
okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, ako aj o skutočnosti,
že získal bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu alebo na základe neplatného právneho

úkonu. Odporca nemohol predpokladať, že táto suma je vyplácaná za jeho osobu a že ju bude musieť
vrátiť.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu zrušil podľa ust. § 221

ods. 1 písm. h) O. s. p. z týchto dôvodov.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozhodnutie prvostupňového súdu nie je správne a je
predčasné. Už len vzhľadom na argumentáciu navrhovateľa doteraz zistený skutkový stav ako aj
tvrdenia jednotlivých účastníkov, dokonca aj navrhovateľa v odvolaní, je možné predpokladať, že právne

posúdenie navrhovateľom v návrhu na začatie konania, ako aj aplikácia príslušných právnych noriem
prvostupňovým súdom nebola správna. Správne vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporca poukazuje
na to, že ani riaditeľovi firmy nebolo jasné, či ide o škodovú udalosť alebo o bezdôvodné obohatenie.

V tejto súvislosti prvostupňový súd poukazuje na skutočnosť, že prvostupňový súd aplikoval Dohovor

o prepravnej zmluvne medzinárodnej cestnej nákladnej doprave a vyhl. č. 11/1975 a následne § 222
ods. 1. 2, 6 Zákonníka práce, pričom aplikácia týchto ustanovení sa čiastočne vylučuje vo vzťahu k
zistenému skutkovému stavu a záverom prvostupňového súdu.

Bezdôvodné obohatenie sa od zodpovednosti organizácie, či pracovníka za spôsobenú škodu dosť

zásadne líši. Bezdôvodné obohatenie má síce charakter sankcie, nie je to však sankcia za porušenie
právnejpovinnosti,anisankciazazavinenie.Podstatousankciejepovinnosťsubjektu,ktorýbezdôvodné
obohatenie získal, ho vydať. Pri povinnosti vrátiť bezdôvodné obohatenie je chránená dobromyseľnosť
pracovníka, pričom zamestnávateľ môže od pracovníka požadovať vrátenie neprávom vyplatenýchčiastok, len keď pracovník vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o čiastky nesprávne
určené alebo omylom vyplatené. Z ustanovenia § 79 ods. 1 O. s. p. okrem iného vyplýva, že návrh musí
obsahovať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ

dovolávaamusíbyťznehozrejmé,čohosanavrhovateľdomáha.Znávrhunazačatiekonaniajezrejmé,
že navrhovateľ sa domáhal od odporcu zaplatenia sumy 7 704,50 eur z dôvodu, že tieto odporcovi
poskytol na vyplatenie pokuty. Z hľadiska citovaného ustanovenia rozhodujúcimi sú skutočnosti, ktoré
umožnia úplne jednoznačnú individualizáciu uplatneného nároku. Povinnosťou navrhovateľa nie je v
návrhu na začatie konania uviesť právnu kvalifikáciu nároku.

V zmysle § 80 písm. b) O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

Takýto návrh sa nazýva aj žalobou o plnenie. Žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj žaloba
o náhradu škody sú práve takýmito žalobami. Podstatnou náležitosťou návrhu, okrem identifikačných

údajov účastníkov konania a súdu, opisu skutočností významných pre rozhodnutie vo veci a označenia
dôkazov, je najmä vymedzenie povinnosti, splnenia ktorej sa navrhovateľ domáha. Ak navrhovateľ
žalované plnenie právne kvalifikuje, súd nie je takýmto právnym posúdením veci viazaný. Z obsahovej
stránky návrhu na začatie konania je podstatné, aký druh plnenia, prípadne v akom rozsahu navrhovateľ
požaduje (petit). Súd je viazaný navrhovaným petitom, nie však tým, ako účastník sám svoj nárok

právne posúdil. Zmenu právnej kvalifikácie urobenú súdom nemožno preto považovať za zmenu žaloby
v zmysle § 95 ods. 1 O. s. p. Odvolací súd v danom odkazuje na rozhodnutie najvyššieho súdu
4Cdo/169/2009 zo dňa 05. 05. 2010 a 4Mcdo/15/2010 z 27. 07. 2011. Odvolací súd konštatuje, že nie je
porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom
konania.

Posúdenie, či medzi účastníkmi išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov
skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy (§ 222 Zákonníka práce). Zodpovednosť za bezdôvodné
obohateniejeobjektívnehocharakteruapredpokladomjehovznikuniejeprotiprávnyúkonobohateného,
ani jeho zavinenie.

Pre posúdenie, či ide o bezdôvodné obohatenie je potrebné zaoberať sa v zmysle § 222 ods. 2 O. s.
p. , teda o ktorý konkrétny dôvod v danom prípade ide. Vykonaným dokazovaním bolo za preukázané,
že došlo k uloženiu pokuty, ktorá bola požadovaná od odporcu ako vodiča. Je nepochybné aj to, že
nemusel odporca túto pokutu zaplatiť, avšak v takom prípade by auto aj s nákladom bolo odstavené,

bolo teda v záujme samotného navrhovateľa, aby doprava pokračovala. Keďže odporca nemal finančné
prostriedky na zaplatenie takto uloženej pokuty, kontaktoval zamestnávateľa, ktorý mu zaslal finančné
prostriedky, z ktorých došlo k vyplateniu pokuty. Je nepochybné, že v danom prípade nedošlo k plneniu
v prospech odporcu ako vodiča, naviac, odporca tieto finančné prostriedky nezískal plnením bez
právneho dôvodu, pretože tieto boli priamo určené na zaplatenie pokuty. V danom prípade nedošlo k

poskytnutiu finančných prostriedkov priamo vodičovi. Nešlo ani o plnenie z neplatného právneho úkonu,
či z právneho dôvodu ktorý odpadol. V zmysle ods. 6 nemožno dané plnenie navrhovateľa považovať
za neprávom vyplatené sumy, pretože k danému plneniu nedošlo omylom, nesprávnym postupom,
ale s cielenou činnosťou navrhovateľa, keď zaslal peniaze odporcovi na zaplatenie pokuty. Za danej
situácie nie je ani rozhodujúce, či odporca bol dobromyseľný, pretože posielaná suma navrhovateľom

bola správne určená a nebola vôbec omylom zaslaná odporcovi, pretože len on mohol vyplatiť danú
pokutu v danej situácii, najviac konal podľa príkazov navrhovateľa. Odporca nemohol predpokladať,
že daná suma je určená priamo jemu na zaplatenie pokuty, pretože je zjavné, že uloženú pokutu
nepovažoval za priestupok, ktorého by sa dopustil porušením dopravných predpisov.

Rozhodujúcou skutočnosťou totiž je to, aké povinnosti vyplývajú jednotlivým účastníkom zmluvy na
základeDohodyoprepravnejzmluvevmedzinárodnejcestnejdoprave(CMR). Tátodohodasavzťahuje
nakaždúzmluvupricestnejprepravezásielokzaúhradurealizovanú vrámcimedzinárodnejkamiónovej
dopravy, ak miesto prevzatia zásielky a miesto dodania je v dvoch rôznych štátoch, z ktorých je aspoň
jeden je zmluvným štátom Dohody CMR. Dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list.

Doklad CMR je veľmi dôležitý dokument, ktorý slúži ako podklad pre zistenie skutkového stavu. Je
potrebné, aby sa všetky tri listy zhodovali, je preto veľmi dôležité, aby vodič presne vedel, čo musí a
môže kam zapísať. Nakoniec má to vplyv aj pri reklamáciách. V oddiele 16 a 20 musí vodič umiestniťsvoju firemnú pečiatku. Oddiel 22 (odosielateľ), oddiel 20 (dopravca) a oddiel 24 (príjemca) sú postupne
počas prepravy od nakládky až po vykládku pečiatkované odosielateľom, dopravcom aj príjemcom
zásielky.

V zmysle čl. 1 Dohovoru sa vzťahuje tento dohovor na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu
cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza
v Zmluve, ležia v dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru.
Kapitola II. má názov „Osoby, za ktoré dopravca zodpovedá“. Článok 3 jednoznačne uvádza, že pri

použití tohto Dohovoru zodpovedá dopravca za konanie a opomenutie svojích zástupcov a pracovníkov
a všetkých ostatných osôb, ktoré použili pri uskutočňovaní prepravy, ako za vlastné konanie alebo
opomenutie za predpokladu, že títo zástupcovia, pracovníci, alebo ostatné osoby konajú v rámci svojich
pracovných úloh.

Je nepochybné, že prepravu vykonával odporca na základe pracovného pomeru. Uložená pokuta

nebola z porušenia dopravných predpisov, ale z porušenia danej dohody. Z doteraz vykonaného
dokazovania bolo zistené, že nebola použitá pečiatka dopravcu, pričom vodič poukazuje na to, že o tom
nevedel, pričom však jeho tvrdenie je čiastočne rozporuplné s tým, že niektoré CMR vyplňoval správne.
Ako bolo vyššie konštatované, príslušnú kolónku vyplňuje vodič vozidla. Ide o povinnosť vyplývajúcu z
Dohovoru, pričom v prípade opomenutia uvedenia správnych údajov treba takéto konanie považovať

za vlastné konanie dopravcu. To znamená, že nejde o priame porušenie vodiča vo vzťahu k povinnosti
uloženej Dohovorom. Ide o povinnosť uloženú dopravcovi, ktorý vykonáva prostredníctvom osôb, ktoré
konajú v rámci svojích pracovných úloh. V danom prípade takto konal odporca. Pokuta bola uložená za
porušenie povinností vyplývajúcich z tohto Dohovoru.

V zmysle čl. 9 ods. 1 nákladný list, pokiaľ nie je preukázaný opak, je vierohodným dokladom o uzavretí a
obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom. V čl. 11 ods. 3 jednoznačne vyplýva,
že dopravca zodpovedá ako komisionár za následky, straty alebo nesprávneho použitia dokladov v
nákladnom liste uvedených a k nemu pripojených alebo dopravcovi odovzdaných.

Odvolací súd len podotýka, že doklad CMR je dôležitý z hľadiska dane z pridanej hodnoty, teda aj
správnosť jeho vyplnenia.

Z dokazovania je zrejmé, a to z výpovede svedka Mária Klučku, že danú vec riešili ako škodu. Treba
zohľadniť argument odporcu vo vzťahu k Obežníku č. 32/2004 z 21. 05. 2004 (č. l. 103 a nasl. spisu)

ohľadom skutočnosti, že z porušenia (natinf 7732) nevyplývajú povinnosti pre vodiča v dôsledku
nedostatkov v doklade CMR.

Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že v zmysle Dohovoru čl. 3 dopravca zodpovedá za konanie
alebo opomenutie svojích pracovníkov, ktorých použije pri uskutočňovaní prepravy. Ak teda porušil daný

Dohovor a právne predpisy odporca, za čo bola uložená pokuta, osobnú zodpovednosť nenesie priamo
odporca a pokiaľ navrhovateľ poslal odporcovi finančné prostriedky na zaplatenie pokuty, bolo to v
podstate suma na zaplatenie sankcie spôsobenej zavineným konaním. Bezdôvodné obohatenie však
takýto predpoklad neobsahuje, teda porušenie právnej povinnosti.

Z tohto dôvodu je potrebné daný vzťah posúdiť z hľadiska pracovnoprávnych predpisov vo vzťahu
k vzniknutej škode, ktorá na strane navrhovateľa vznikla, a túto následne posudzovať vo vzťahu
k odporcovi. Z tohto dôvodu je potrebné doplniť dokazovanie v tomto smere vo vzťahu k vzniku
pracovnej zmluvy, následnému preškoleniu ohľadom povinnosti vodičov pri vyplňovaní CMR dokladov,
dodržiavaniu danej Dohody a v prípade, že súd dospeje k záveru, že za škodu zodpovedá odporca,

ohľadom je výšky bude vychádzať z pracovnoprávnych predpisov.

Vo vzťahu k námietkam navrhovateľa uvedených v odvolaní odvolací súd konštatuje, že prvostupňový
súd jasne a zrozumiteľne uviedol rozhodujúce skutočnosti, pričom jeho rozhodnutie je preskúmateľné
a zrozumiteľné, odvolací súd však práve z dôvodu nesprávnosti aplikácie právnej normy, ako aj

nedostatočne zisteného skutkového stavu, musel rozsudok okresného súdu zrušiť z dôvodu iného
právneho posúdenia. Rozhodnutie však netrpelo vadou, pokiaľ ide o odňatie práva navrhovateľa konať
pred súdom.Tvrdenie navrhovateľa uvedené v odvolaní, že pokuta uložená odporcovi nesúvisí s Dohovorom,
odvolací súd nepovažuje za relevantné, pretože práve daný Dohovor je dôležitý pre rozhodnutie danej
veci. V zmysle čl. 3 Dohovoru totiž pri použití danej právnej normy zodpovedá dopravca za konanie

svojho vodiča pri uskutočňovaní prepravy a pokiaľ následne vznikla škoda a bola uložená sankcia, teda
ide v zmysle teórie práva o verejnoprávny procesný charakter danej veci, nič na tom nemení skutočnosť,
že vo vzťahu k odporcovi ide o vzťah vyplývajúci z pracovného pomeru z pohľadu vzniku škody pre
navrhovateľa.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.