Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/40/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113230545
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Dubovcová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3113230545.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci navrhovateľa Intrum

JustitiaSlovakia,s.r.o.,IČO:35831154,sosídlomvBratislave,Karadžičovaul.č.8,právnezastúpeného
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova ul.č. 8 proti odporcovi X. V.,
nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom v L. nad V., X. ul.č. XXX/X, v súčasnosti na neznámom mieste,
zastúpeného opatrovníčkou F. F., tajomníčkou Okresného súdu Považská Bystrica v konaní o zaplatenie
1.013,34 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 451,77 € s 9% úrokom z omeškania ročne
zo sumy 451,77 € od 21.3.2011 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 28.10.2013, sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy vo
výške 1.013,34 € s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tou skutočnosťou,
že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytla odporcovi na
základe úverovej zmluvy č.: 0274255123 (popis produktu: Spotrebný úver na Čokoľvek) uzavretej

medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom dňa 19.03.2007 (ďalej len “úverová zmluva”)
úver s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 12.35% p.a. , ktorý sa odporca zaviazal uhradiť
formou pravidelných mesačných splátok s dátumom splatnosti poslednej mesačnej splátky úveru dňa
20.03.2011, kedy nastala konečná splatnosť úveru. V rozpore so zmluvnými dojednaniami odporca
svoj záväzok voči navrhovateľovi nesplnil v čase určenom v úverovej zmluve t.j. v lehote splatnosti
úveru do 20.03.2011, čím sa dostal do omeškania s vrátením nesplatenej časti istiny poskytnutého
úveru v sume 967.22 €, nesplatených zmluvných úrokov z úveru v sume 46.12 € a nesplatených

poplatkov za správu úveru v sume 0 €. Navrhovateľovi tak vzniklo právo požadovať od odporcu
zaplatenie zostatku dlžnej istiny nesplateného úveru podľa identifikácie postúpenej pohľadávky vo výške
967.22 € s príslušenstvom odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti poslednej zmluvne dojednanej
splátky úveru ako aj právo na zaplatenie nesplatených zmluvných úrokov z úveru vo výške 46.12 €
a nesplatených poplatkov za správu úveru v sume 0 €. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia
Slovakia s.r.o., ako postupníkom dňa 28.3.2013 bola pohľadávka voči odporcovi z nezaplateného úveru

č.0274255123 vo výške dlžnej sumy 819.90 € postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o., o
čom bol odporca upovedomený písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky v súlade s
ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vo svojom doplňujúcom podaní zo dňa 19.11.2013 uviedol, že
pohľadávka navrhovateľa čo do právneho dôvodu a výšky predstavuje neuhradenú časť ISTINY úveruposkytnutého odporcovi právnym predchodcom navrhovateľa na základe zmluvy o splátkovom úvere č.
0274255123. Odporca sa zaviazal poskytnutý úver v sume 3319,39 € (100.000,00 Sk) splatiť formou
48 pravidelných mesačných splátok so stanovenou výškou splátky vo výške 2.722,00 Sk s dátumom

splatnosti jednotlivých splátok k 20.dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Dátum splatnosti prvej
mesačnej splátky úveru bol zmluvnými stranami dohodnutý k 20.4.2007. Dátum splatnosti poslednej
mesačnej splátky úveru bol zmluvnými stranami dohodnutý k 20.03.2011. Za účelom preukázania
platobnej disciplíny splácania úveru odporcom a vyčíslenia dlžnej sumy predložil navrhovateľ kompletnú
podrobnú platobnú históriu splácania úveru č. 0274255123 a špecifikáciu postúpenej pohľadávky

právneho predchodcu navrhovateľa. Navýšenie úveru o nesplatené úroky a poplatky má svoj základ v
RPMN vo výške 16,21 % ktorej číselný údaj je uvedený v čl. I bod 1 úverovej zmluvy a v premenlivej
ročnej úrokovej sadzbe vo výške 12,60 % p.a. v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, ktorej číselný údaj
sa nachádza v čl. I úverovej zmluvy. Nesplatené zmluvné úroky vo výške 46,12 € predstavujú zmluvne
dojednané úroky, s ktorých zaplatením bol odporca ku dňu konečnej splatnosti úveru v omeškaní
ktoré boli vyčíslené v súlade s čl. 7. Bod. 7.4. Všeobecných obchodných podmienok spol. Slovenská

sporiteľňa, a.s. pričom výška úverovej sadzby, t.j. sadzby na základe ktorej sa vypočítavajú úroky bola
dojednaná zmluvnými stranami v Zmluve o úvere č. 0274255123 v čl. 1 bod. 1. premenlivá vo výške
12,60 % p.a. v deň uzatvorenia úverovej zmluvy. Nesplatené poplatky za správu úveru predstavujú
zmluvnými stranami dojednaný spracovateľský poplatok za správu úveru, s ktorých zaplatením bol
žalovaný ku dňu konečnej splatnosti úveru v omeškaní a boli vyčíslené v súlade s ustanovením čl.

1 bod 1 predmetnej zmluvy o úvere - zmluvné strany sa v predmetnej Zmluve o úvere dohodli na
spracovateľskom poplatku vo výške 60 Sk mesačne. Ďalej uviedol, že odporca po dátume konečnej
splatnosti úveru nezaplatil ani len časť svojho dlhu z titulu nesplateného úveru na účet žalobcu
resp. právneho predchodcu navrhovateľa. Voči navrhovateľovi je tak v omeškaní so zaplatením dlžnej
sumy istiny úveru 967,22 €, nesplatených zmluvných úrokov z úveru vo výške 46,12 €, nesplatených

poplatkov za správu úveru vo výške 0,00 €. navrhovateľovi tak vzniklo právo požadovať od odporcu
zaplatenie zostatku dlžnej istiny nesplateného úveru podľa identifikácie postúpenej pohľadávky vo výške
967,22 € spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. z dlžnej sumy 967,22 € odo
dňa nasledujúceho po dátume konečnej splatnosti úveru, t.j. od 21.03.2011 do zaplatenia, ako aj na
zaplatenienesplatenýchzmluvnýchúrokovzúveruvovýške46,12€anesplatenýchpoplatkovzasprávu

úveru vo výške 0,00 €.

Odporca sa vo veci písomne nevyjadril, jemu ustanovený opatrovník vzniesol námietku premlčania.

Súd vo veci nariadil a dňa 11.02.2015 vykonal pojednávanie v neprítomnosti účastníkov konania a ich

zástupcov po splnení podmienok podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Na nariadenom
pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 19.3.2007,
zmluvou o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 19.3.2007, oznámením o postúpení pohľadávky zo
dňa 5.4.2013, výpisom obratov na úverovej zmluve z č.l. 17-21, prehľadom žalovanej pohľadávky z č.l.
22, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013, všeobecnými obchodnými podmienkami, , a

zistil nasledujúce skutočnosti:

Právny predchodca navrhovateľa je obchodnou spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri (čo
vyplýva z jeho označenia na zmluve o splátkovom úvere), odporca je fyzická osoba - nepodnikateľ,
občan Slovenskej republiky. Odporca uzavrel dňa 19.3.2007 s právnym predchodcom navrhovateľa

- Slovenská sporiteľňa, a.s. zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol odporcovi
splátkový úver vo výške 100.000,- Sk t.j. 3.319,39 €. Právny predchodca navrhovateľa a odporca tak
uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Po právnej stránke posúdil súd zmluvné vzťahy z tejto zmluvy
v súlade s právnou úpravou platnou v deň uzavretia zmluvy, t.j. platnej ku dňu 19.3.2007. Predmetná
zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného do

31.12.2007,nakoľkoideoštandardnúformulárovúzmluvu,uzavretúmedziveriteľomakododávateľoma
odporcomakospotrebiteľom.Základnoučrtouspotrebiteľskýchzmlúvjeto,žesúprespotrebiteľavopred
pripravené na predtlačených formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy
alebojejzmeny.Predmetomspotrebiteľskýchzmlúvjenajmädodanietovaru,vykonanieslužbyprípadne
ich kombinácia. Úver poskytnutý právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi túto charakteristiku

spĺňa. Súčasťou uzavretej zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky úveru, ktoré odporca nemohol
ovplyvniť, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Na základe uzavretej zmluvy
navrhovateľ poskytol odporcovi úver v rámci svojej obchodnej činnosti a odporca túto finančnú službu
prijal ako spotrebiteľ- zmluvu podpísal ako fyzická osoba a zo samotnej zmluvy nevyplýva, že by zmluvupodpísal v rámci svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti. Táto zmluva je zároveň zmluvou
o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
do 31.12.2007. Posúdenie predmetného právneho vzťahu ako spotrebiteľského úveru nevylučuje ust. §

1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde sú taxatívne vymenované zmluvy, na
ktoré sa daný zákon nevzťahuje. Právny vzťah medzi účastníkmi možno podradiť pod ust. § 2 písm. b/
citovaného zákona a následne zmluva potom musí obsahovať náležitosti, stanovené § 4 zákona.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo

alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálnedojednané.Zaindividuálnedojednanézmluvnéustanoveniasapovažujútaké,sktorýmimal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú

za individuálne dojednané.

Podľa§2zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvplatnéhovrozhodnomčaset.j.účinného
do 31.12.2007, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku

a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,

3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,

4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,

d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z
hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého
spotrebiteľského úveru,
e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovipriposkytnutíúveru,okrem
úrokov.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany opatrovníka odporcu, súd najprv posudzoval
plynutie premlčacej doby, a to s poukazom na spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy podľa
Občianskehozákonníka.Podľanázorusúduspotrebiteľskýúverniejesubtypomzmluvyoúvere,pretožeto vyvracia legálna definícia spotrebiteľského úveru, ktorá znie: „spotrebiteľským úverom je dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme“, čím zákonodarca pod tento pojem zahrnul napr. aj

pôžičku, ktorá je inštitútom občianskeho práva. Z toho podľa názoru súdu vyplýva, že nie je logické
považovať zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako subtyp zmluvy o úvere, ak poskytnutie finančných
prostriedkov by malo charakter pôžičky či nájmu, aj keď s tým sa väčšinou v praxi nestretávame, ale
je potrebné vychádzať z legálnej definície tohto pojmu ako celku Z uvedeného vyplýva, že nemôžeme
rozdeliť spotrebiteľský úver pod 2 rôzne všeobecné právne predpisy (nakoľko zákon o spotrebiteľských

úveroch je lex specialis), keď ide o jeden pojem, a preto na všeobecnú úpravu pri tomto zmluvnom
type by sa mal aplikovať všeobecný predpis podľa povahy účastníkov, a nie podľa označenia zmluvy o
úvere ako osobitného zmluvného typu Obchodného zákonníka (absolútneho obchodu). Na zdôraznenie
toho, že táto zmluva je občianskoprávnou zmluvou bolo do zákona č. 129/2010 Z.z. ako nového zákona
o spotrebiteľských úveroch vložené znenie § 1 ods. 8, podľa ktorého „Ustanoveniami tohto zákona
nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov 5), pričom osobitnými

predpismi sa rozumejú zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisovvzneníneskoršíchpredpisov
a Zákon č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, pričom tento výpočet je taxatívny, keďže pred tým nie je uvedené slovko napr.
Subsidiarita Občianskeho zákonníka je taktiež zdôraznená aj v samotnej dôvodovej správe k zákonu

č. 129/2010. Obchodný zákonník a jeho časť týkajúca sa záväzkov by sa tak mala vzťahovať iba na
zmluvy o úveroch, ktoré sú spod režimu spotrebiteľských úverov vyňaté ako napr. hypotekárny úver, ...
( § 1 ods. 3 ZSÚ)

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 cit. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj

zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak
uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u
príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho

práva. Výnimkou uvedeného postupu je § 5b zákona č. 270/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa
ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie

predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.

Vzhľadom na povinnosť súdu prihliadať v prípade konaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv na
premlčanie bez vznesenej námietky, súd preskúmaval aj prípadné premlčanie nároku navrhovateľa z

uzavretej spotrebiteľskej zmluvy. V konaní nebolo preukázané, že by pred konečnou splatnosťou úveru
došlo k odstúpeniu od zmluvy právnym predchodcom navrhovateľa alebo k zosplatneniu celého úveru,
avšak nakoľko návrh bol podaný dňa 28.10.2013 došlo k premlčaniu nezaplatených splátok, splatných
do 20.10.2010. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka začala plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok úveru odo dňa ich zročnosti a uplynula po troch rokoch odo dňa splatnosti tej- ktorej splátky. Z

prehľadu transakcií úveru vyplýva, že odporca zaplatil na úver poslednú splátku dňa 20.8.2010 vo výške
26,49 €, po tomto dátume už právny predchodca navrhovateľa a ani samotný navrhovateľ od odporcu
neeviduje žiadne splátky.Po dátume 20.10.2010 bol odporca povinný zaplatiť ešte 5 splátok do konečnej splatnosti úveru po
2.722,- Sk t.j. sumu vo výške 451,77 €, pričom nakoľko uvedené splátky zo strany odporcu zaplatené
neboli, od splatnosti každej splátky bol odporca v omeškaní. Súd tak navrhovateľovi priznal iba sumu

451,77 € (suma predstavuje súčet 5 splátok, zahrňujúcich v sebe splátku istiny, úroku a poplatkov).
Navrhovateľ okrem istiny vo výške 967,22 € požadoval aj uhradenie nesplatených zmluvných úrokov vo
výške 46,12 €. Nakoľko navrhovateľ súdu nepredložil vo forme tvrdení, o úroky v akej výške, z akých
súm a za aké obdobie ide, súd oprávnenosť tejto žalovanej položky potvrdiť nevedel, a preto jeho návrh
tejto časti zamietol.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom do 31.1.2013, ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Súd vzhľadom na citované ustanovenia a zistený skutkový stav zaviazal odporcu aj na zaplatenie úrokov
z omeškania. Nakoľko súd posudzuje vznik omeškania pre splátky splatné od 20.10.2010 aplikoval
nariadenie vlády, účinné do 31.1.2013. Navrhovateľ vo svojom návrhu si uplatnil právo na zákonný úrok
z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 967,22 € a to od 21.3.2011. Súd vlastným šetrením zistil,
že výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v období od 13.5.2009 do 12.4.2011

bola vo výške 1%. Vzhľadom na uvedené priznal navrhovateľovi uplatnenú výšku úroku z omeškania
9% ročne a to odo dňa konečnej splatnosti tak, ako to požadoval navrhovateľ t.j. zo sumy 451,77 € do
zaplatenia. V ostatnej výške návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd

náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Návrh na začatie konania požadoval sumu 1.013,34 € s príslušenstvom, pričom súd navrhovateľovi
priznal sumu 451,77 €, čím úspešnejším účastníkom sa stal odporca. Nakoľko tomuto trovy konania
nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon

exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).