Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. august 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/287/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116209986
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3116209986.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobkyne T. L., bytom X., Y. XXXX/XX,
právne zastúpená Lichner Legal s.r.o., so sídlom Trenčín, Legionárska 7451/4, IČO: 47 246 804 proti
žalovanémuASA-stavs.r.o.,sosídlomBratislava-mestskáčasťStaréMesto,Tallerovač.4,IČO:46495
771, právne zastúpený JUDr. Marekom Doktorom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Piaristická 273/21,

o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Trenčín zo dňa 02.júna 2016, č.k. 27C/113/2016-51, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštancienariadilpredbežnéopatrenie,nazákladektoréhoodporca
je povinný zdržať sa akéhokoľvek konania smerujúceho k vyprataniu nehnuteľností zapísaných na LV č.

3428, k.ú. Trenčín, obec Trenčín, okres Trenčín: pozemok parc. č. 1971/1, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 130 m2, pozemok parc. č. 1971/2, záhrady o výmere 178 m2, pozemok parc. č. 1971/5,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 347 m2, pozemok parc. č. 1972/2, záhrady o výmere 80 m2,
pozemok parc. č. 1973/2, záhrady o výmere 38 m2, rodinný dom s.č. 1284, nachádzajúci sa na pozemku
parc. č. 1971/1. Zároveň bolo žalobkyni uložené, aby do 30 dní podala na určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam popísaným vo výroku I. uznesenia.

2.Súdprvejinštanciemalzvykonanéhodokazovaniazapreukázané,žezvýpisuLV.č.3428k.ú.Trenčín
vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľností je žalovaný, pričom na nehnuteľnostiach neviaznu
žiadneťarchy.PodľavýpisuLVč.3428k.ú.Trenčínvyplýva,žepôvodnouvlastníčkounehnuteľnostíbola
žalobkyňa s tým, že v prospech V. U. bolo zriadené vecné právo doživotného užívania nehnuteľností.
Podľa potvrdenia o pobyte je V. U. prihlásená na trvalý pobyt na adrese Trenčín, Družstevná 1284/55.

Dňa 31.07.2015 bola medzi D. L. ako dlžníkom a D. U. ako veriteľom uzavretá zmluva o pôžičke, na
základe ktorej zapožičal veriteľ dlžníkovi sumu 11.875,- eur s úrokom, pričom dňa 31.07.2015 došlo
medzi D. U. ako záložným veriteľom synom žalobkyne a D. L. ako záložným dlžníkom a žalobkyňou
ako záložcom k uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva na zabezpečenie pohľadávky záložného
veriteľa vo výške 11.875,- eur s príslušenstvom. Na predmete zálohu zároveň viazlo záložné právo v
prospech Slovenskej sporiteľne. Podľa znaleckého posudku Ing. Pavla Rosívala všeobecná hodnota

nehnuteľností bola stanovená na sumu 151.000,- eur. Listom zo dňa 15.10.2015 záložný veriteľ oznámil
žalobkyni začatie výkonu záložného práva prostredníctvom priameho predaja zálohu. Kúpnou zmluvou
zo dňa 02.12.2015 previedol záložný veriteľ nehnuteľnosti na kupujúceho G. Y. s tým, že výzvou zo dňa
02.05.2016 vyzval žalovaný žalobkyňu na vypratanie nehnuteľností do 30 dní od doručenia výzvy.

3. Súd prvej inštancie posúdil daný právny vzťah podľa ust. § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p.,

kedy z obsahu spisu vyplýva, že predbežné opatrenie má plniť funkciu dočasnej úpravy pomerov
účastníkov do doby, než sa právoplatne rozhodne o predmete konania. Poukázal na čl. 20 ods. 4 ÚstavySR, kedy pred vydaním predbežného opatrenia súd nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by mal mať
zistené, ak by mal vydať konečné rozhodnutie. Obmedzuje sa len na osvedčenie tých najzákladnejších
skutočností, aby mohol posúdiť, či tu môže byť nárok, ktorého predbežnú úpravu si okolnosti prípadne

vyžadujú, či toto právo je porušené a či na jeho ochranu je potrebné vydanie práve predbežného
opatenia. Podľa názoru súdu žalobkyňa dostatočne osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi ňou a
žalovaným, dôvodnosť svojho nároku predloženými listinnými dôkazmi, z ktorých vyplýva, že žalovaný
je vlastníkom nehnuteľností, ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzavretej s nadobúdateľom
zálohu, pričom žalobkyňa bola pôvodným záložným veriteľom spolu s odkazom na to, že žalobkyňa

sa mieni návrhom vo veci samej domáhať určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo svoj
prospech z dôvodu neplatnosti záložnej zmluvy a následných právnych úkonov vrátane kúpnej zmluvy.
Žalobkyňa dostatočným spôsobom osvedčila aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vo
vzťahu k jej nároku, pričom hroziaca ujma spočíva v konaní žalovaného, ktorý písomne vyzval žalobkyňu
na vypratanie nehnuteľností, pričom na nehnuteľnosti má bydlisko matka žalobkyne, ktorá odvodzuje
svoje užívacie právo od pôvodného vlastníckeho práva žalobkyne. Matka žalobkyne nehnuteľnosť

užíva dlhodobo od roku 1964, má 90 rokov aj naďalej tu má trvalé bydlisko. Preto dospel súd prvej
inštancie k záveru, že je potrebné dočasne upraviť vzťahy medzi účastníkmi týkajúce sa povinnosti
žalovaného zdržať sa akéhokoľvek konania smerujúceho k vyprataniu sporných nehnuteľností, kým
nebude právoplatne vyriešená otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Tiež poukázal na tú
skutočnosť, že nariadením predbežného opatrenia súd nevytvorí nenávratne a nenapraviteľný stav

právnych vzťahov, ale len dočasne upraví pomery, kým nerozhodne právoplatne o predmete konania
vo veci samej. Z tohto dôvodu súd nariadil predbežné opatrenie tak, ako je uvedené vo výroku a uložil
žalobkyni podať návrh vo veci samej do 30 dní.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby krajský súd v Trenčíne

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh zamietne a prizná žalovanému náhradu
trov konania. poukázal na tú skutočnosť, že z obsahu uznesenia je zrejmé, že dôvodom pre nariadenie
predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov medzi účastníkmi. Je teda nevyhnuté, aby žalobca
preukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov. Táto je daná len v prípade nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy právom a záujmom dotknutého účastníka. Z odôvodnenia uznesenia tiež vyplýva, že

súd dospel k záveru o tom, že žalobca dostatočne osvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy.Zdôraznil,žežalobcaniejevlastníkomnehnuteľností,ktorésúpredmetompredbežnéhoopatrenia,
nemáknehnuteľnostiamžiadneinéprávo,ktorébyžalobcuoprávňovalonehnuteľnostiužívať,nemátam
trvalý, ani prechodný pobyt a preto nie je dotknutým účastníkom, nakoľko vznik reálnej ujmy hrozí matke
žalobcu a nie jemu. Žalobca v návrhu na predbežné opatrenie uvádza, že zmluvu o zriadení záložného

práva považuje za absolútne neplatnú podľa § 39 OZ a zároveň namieta neprimeraný pomer hodnoty
zabezpečovanej pohľadávky a zálohu. Zo všetkých predložených listín je zrejmé, že žalobca vedel o
pomerevýškypohľadávkyahodnotyzálohuvzáložnejzmluve.Poukázaltiežnadruhýznaleckýposudok
zo dňa 25.11.2015 vypracovaný znalcom Ing. Rosívalom, podľa ktorého je hodnota nehnuteľností spolu
v hodnote 102.000,- eur. Má preto za to, že záložná zmluva bola uzavretá platne a kúpna cena vo výške

71.000,- eur zodpovedá 70% hodnoty nehnuteľností stanovenej zákonom podľa znaleckého posudku.
Majú preto za to, že D. U. postupoval pri predaji zálohu s náležitou opornou starostlivosťou, záloh
predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných
podmienok v čase a mieste predaja zálohu. Poukázal na rozhodnutie Občianskoprávneho kolégia NS
SR pod sp.zn. 7Cdo 222/2012, kedy porušenie povinností záložným veriteľom postupovať pri predaji

zálohu s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný
predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu nemá za
následok neplatnosti zmluvy o predaji zálohu podľa § 39 OZ, môže však viesť k zodpovednosti za škodu
podľa § 420 OZ. Následkom porušenia povinnosti záložným veriteľom v zmysle § 151n ods. 8 OZ nie
je neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 OZ. Záložný veriteľ si splnil svoju povinnosť vyplývajúci z

ust. § 151l ods. 1 OZ listom zo dňa 15.10.2015, oznámil žalobcovi ako záložcovi a súčasne záložnému
dlžníkovi, že začal vykonávať záložné právo a tiež si splní svoju informačnú povinnosť o predaji zálohu
vo forme písomnej správy.

5. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá mala za to, že súd prvej inštancie

správne vyhodnotil to, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov konania, nakoľko tu hrozí
bezprostredne hroziaca ujma na zdraví a živote matke žalobcu, pretože by stratila jediné miesto na
bývanie, došlo by k ohrozeniu práva na bývanie a pre jej vek by mohlo dôjsť k rôznym zdravotným
problém. Dočasnú úpravu pomerov účastníkov je potrebné upraviť do doby, kým sa nerozhodne vo vecisamej. Takto nariadené predbežné opatrenie súdom prvej inštancie spĺňa aj všetky podmienky, o ktorých
hovorínovýprocesnýkódex,zák.č.160/2015Civilnýsporovýporiadokvplatnomznení,vzmyslektorého
podľa § 325 môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo

ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Preto žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z.

Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP z nasledovných dôvodov:

7. V prvom rade je nutné konštatovať, že v náväznosti na § 471 ods. 1 CSP predbežné opatrenia
nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o

neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach.
8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1, 2 písm. d/ CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením
možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje novú právnu úpravu neodkladných
opatrení zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Právna úprava pôvodne označovaného
predbežného opatrenia vychádza zo súčasnej právnej úpravy, no podľa novej právnej úpravy je v
odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a žaloby

vo veci samej. Uvedeným sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa
Občianskeho súdneho poriadku. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti
poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať
konanie vo veci samej. Podľa § 336 ods. 1 CSP môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred
začatím konania vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo

veci samej, čo je prejednávaný prípad.

12. V zmysle § 325 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov a to, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Dané ustanovenie
obsahuje v ods. 2 demonštratívny výpočet uplatnenia inštitútu neodkladného opatrenia v praxi podobne,

ako bol upravený výpočet uplatnenia predbežného opatrenia podľa doterajšej úpravy v Občianskom
súdnom poriadku.

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle §
387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza:

14. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva, že pôvodnou vlastníčkou spornej
nehnuteľnosti bola práve žalobkyňa, pričom jej matka V. U. mala v danej nehnuteľnosti zriadené vecne
právo doživotného užívania spornej nehnuteľnosti. Rovnako je nepochybné, že súčasným vlastníkom
nehnuteľnosti je žalovaný, pričom na nehnuteľnosti neviaznu žiadne ťarchy.

15. Ďalej z priložených listinných dôkazov vyplýva, že dňa 31.07.2015 uzatvoril syn žalobkyne D. L. ako
dlžník a D. U. ako veriteľ zmluvu o pôžičke, na základe ktorej veriteľ zapožičal dlžníkovi sumu 11.875,-
eur s príslušným úrokom, pričom zároveň uzatvorili záložnú zmluvu a to vrátane žalobkyne za účelom
zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa voči dlžníkovi. Listom zo dňa 15.10.2015 záložný veriteľ

oznámil žalobkyni začatie výkonu záložného práva prostredníctvom priameho predaja zálohu s tým, že
kúpnou zmluvou zo dňa 02.12.2015 previedol záložný veriteľ nehnuteľnosť na kupujúceho G. Bečára
s tým, že súčasný žalovaný je vlastníkom vedený na liste vlastníctva titulom kúpnej zmluvy V 1376/16
ako vyplýva z LV č. 3428 k.ú. Trenčín.16. Rovnako z vykonaného dokazovania je nepochybné, že výzvou zo dňa 02.05.2016 vyzval žalovaný
žalobkyňu na vypratanie nehnuteľnosti do 30 od doručenia výzvy a zároveň upozornil, že pristúpi k

nútenému vyprataniu nehnuteľnosti prostredníctvom súdu, exekútora, prípadne polície.

17. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný predbežný
charakter. Z tohto dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené

pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa
vyvodzuje opodstatnenosť žaloby návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (uznesenie NS SR sp.zn. 2Mcdo 3/2010).

18. Pred nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa účastníkovi konania ukladá, aby sa niečoho
zdržal sa vychádza z vymedzenia uvedeného návrhu a skúma sa, či je dostatočne odôvodnený,

skúmajú sa skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Súd pri nariaďovaní
neodkladnéhoopatrenia(včaserozhodovaniasúduprvéhostupňanariaďovaniepredbežnéhoopatrenia
podľa O.s.p.) musia vziať zreteľ na fakty, propocionality následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné
zvažovaťpozitívneanegatívneargumentyvkolíziístojacichzáujmovzasúčasnejminimalizáciezásahov
do základných práv účastníkov konania.

19. So zreteľom na všetky tieto skutočnosti dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k
tomu záveru, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia
(v súčasnosti neodkladného opatrenia). Propocionalita zásahu medzi základnými právami účastníkov
konania bola dodržaná. Účelom predbežného opatrenia a teda aj neodkladného opatrenia je dosiahnutie
predbežných účinkov v prípade, ak nie je zrejmé, kedy bude sporný vzťah účastníkov vyriešený

konečným rozhodnutím súdu a vyvstáva potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Z obsahu
spisu vyplýva, že žalobkyňa bola pôvodnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti, pričom v predmetnej
nehnuteľnosti mala uvedené právo bývania v prospech jej matky, ktorá v nehnuteľnosti aj skutočne býva
a ktoré už na súčasnom liste vlastníctva nefiguruje. Odvolací súd preto v tejto súvislosti pripomína,
že ochrane obydlia sa vo svojej judikatúre venuje aj Európsky súd pre ľudské práva a hierarchia

hodnôt v zmysle život, zdravie, obydlie a tak majetok je zrejmá. Preto mal odvolací súd zhodne so
súdom prvej inštancie dostatočne osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, pričom
nariadenie predbežného opatrenia ako aj neodkladného opatrenia má oporu v listinných dôkazoch,
ktoré sú obsahom spisu. Odmietnutie spravodlivosti alebo základného práva v spojitosti s predbežnými
opatreniami ako aj neodkladnými opatreniami predpokladá také porušenie, ktoré nie je napraviteľné

alebo odstrániteľné procesnými prostriedkami obsiahnutými v Civilnom sporovom poriadku. Takýmto
porušením však nemôže byť samo o sebe nariadenie neodkladného opatrenia (porovnaj uznesenie
Ústavného súdu SR, sp.zn. 2ÚS 37/2000). Preto je dôležité, aby do skončenia sporu o určenie
vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti sa žalovaný zdržal konania smerujúceho k jej vyprataniu.

20. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd dodáva, že obsahovo sa tieto námietky týkajú už
konania vo veci samej, kde bude súd prvej inštancie v prípade riadne podanej žaloby skúmať, či je alebo
nie je daný právny vzťah postihnutý absolútnou neplatnosťou v zmysle § 39 O.s.p.. Vzhľadom k tomu,
že žalobkyňa osvedčila potrebu dočasnej a rýchlej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania zhodne
so súdom prvej inštancie dospel aj odvolací súd k záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa aj v súlade s novým procesným poriadkom ako vecne správne potvrdiť. Pokiaľ žalobca
v súčasnosti nie je vlastníkom nehnuteľnosti, stalo sa tak v dôsledku jednotlivých právnych úkonov,
ktorých neplatnosti sa mieni žalobca domáhať v konaní vo veci samej, avšak faktom je, že žalobca
vlastníkom týchto nehnuteľností bol. Čo sa týka ostatných námietok v odvolaní vo vzťahu k pomeru
výškyzabezpečenejpohľadávkyahodnotyzálohukznaleckémuposudku,prípadnevovzťahuprípadnej

absolútnej neplatnosti predaja zálohu a porušenia povinnosti záložným veriteľom v zmysle § 39 OZ sa
jedná opätovne už o konanie vo veci samej, ktoré bude predmetom dokazovania v základnom konaní
a nie je možné tieto náležitosti skúmať pri nariaďovaní neodkladného opatrenia (v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie v čase vydania predbežného opatrenia).

21. Preto v konečnom dôsledku odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).