Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/506/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213200604
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1213200604.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ Z. Š., nar. X.X.XXXX, bytom M. T.. Č.. X, H., št.
občan SR, 2/ Z. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom M. T.. Č.. X, H., št. občianka SR, oboch zastúpených: JUDr.
Jozef Boledovič, advokát, so sídlom Rovinka č. 578, proti odporcovi: PRO BIOS, spol. s r.o. neštátna
poliklinika, IČO: 31 392 946, so sídlom Ružová dolina č. 21, Bratislava, o návrhu na povolenie obnovy
konania a o náhrade trov konania, na odvolanie navrhovateľov v 1/ a 2/ rade proti uzneseniu Okresného

súdu Bratislava II zo dňa 28.3.2015, č. k. 58C/10/2013-167, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh na povolenie obnovy konania a zaviazal

navrhovateľovv1/a2/radespoločneanerozdielnezaplatiťodporcovináhradutrovprávnehozastúpenia
vo výške 357,36 eur na účet bývalého právneho zástupcu odporcu do troch dní od právoplatnosti
uznesenia.

Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 228 ods. 1, § 234 ods. 1, § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a vecne tým, že v danom prípade neboli splnené

podmienky podľa § 228 ods. 1 písm. a) a b) O.s.p., teda, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo
dôkazy, ktoré účastník bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci a možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom
konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Odporcovi ako plne úspešnému
účastníkovi priznal náhradu trov konania proti neúspešným navrhovateľom vo výške 357,36 eur, ktoré
tvoria náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby a´141,09 eur (príprava a prevzatie

zastúpenia a vyjadrenie k návrhu) spolu s režijným paušálom 2x 7,81 eur a 20% DPH v zmysle vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov.

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o náhrade trov konania podali v zákonnej lehote
odvolanie navrhovatelia uvádzajúc, že daný súdny spor medzi navrhovateľmi a odporcom je sporom
občianskoprávnym, nie obchodnoprávnym, preto kritérium úspechu v spore nemôže byť rozhodujúce.

Namietali, že súd prvého stupňa nebral do úvahy širšie relevantné skutočnosti prípadu, predovšetkým
skutočnosť, že navrhovatelia sú starší ako 75 rokov, žijú výlučne z dôchodkov a nemajú finančné
prostriedky na úhradu súdnych poplatkov ani na náhradu trov právneho zastúpenia a povinnosť znášať
trovy konania znamená pre nich záťaž nad ich majetkové možnosti, ktorá ich existenčne ohrozí,
vzhľadom na svoje majetkové pomery a zdravotný stav dlhodobo spĺňajú podmienky na oslobodenie
od súdnych poplatkov, ďalej nebral do úvahy predmet sporu a to, čoho sa žalobou domáhali, pričom z

ich strany nešlo o svojvoľné a zrejmé neúspešné uplatňovanie práva. Poukázali na to, že v pôvodnom
konaní sa domáhali náhrady nákladov vynaložených na obnovenie funkčnosti bytu, v ktorom bývajú viacako 40 rokov, a ktorý im odporca odmieta previesť do vlastníctva napriek tomu, že ho k tomu zaväzuje
platné rozhodnutie Vlády SR, pričom išlo o obnovenie vykurovania bytu, dodávky vody a elektriny,
ktoré im odporca zámerne v zimnom období jednostranne odpojil. Uviedli, že súdu bolo známe, že

navrhovateľom vo veci nepomohol žiaden zo zainteresovaných štátnych orgánov a nemali inú možnosť
ako podanie žaloby na obhajobu svojich existenčných záujmov. Takisto je známe, že v spore neuspeli
z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, keďže nepredložili listiny na preukázanie rozhodujúcich
skutočností, pritom v ich postavení nikdy nemali žiadnu právnu povinnosť tieto doklady mať a dôkaznú
núdzu zavinil odporca, ktorý nadobudol stavbu bez kolaudačného rozhodnutia a doloženia dovoleného

účelu jej užívania s tým, že ťarcha celého nezákonného postupu v privatizácii a absencia relevantných
dokladovboliprotiprávneprenesenénanich.Odporcabolpodľanázorunavrhovateľovvkonaníúspešný
iba z dôvodu, že zneužíva skutočnosť, že mu bolo umožnené v rámci privatizácie získať nehnuteľnosť
beználežitéhodokladovaniaspôsobujejnadobudnutiaakolaudačnéhorozhodnutiaatentostavumožnil
spochybniť právne postavenie navrhovateľov ako nájomcov bytu a viedol k zamietnutiu žaloby. Z
uvedených dôvodov boli nútení suplovať nečinnosť odporcu a vybaviť relevantné dôkazy, preto aj v

dobrej viere podali návrh na obnovu konania po tom, čo získali osvedčenie MČ Bratislava - Ružinov
zo dňa 8.3.2012, ktorým stavebný úrad potvrdil existenciu bytu navrhovateľov s cieľom zvrátiť výsledok
sporu vo svoj prospech. Na základe týchto dôvodov hodných osobitného zreteľa žiadali, aby o trovách
konania bolo rozhodnuté podľa § 150 O.s.p. s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Bratislave
sp.zn. 4Co/142/2014 v obdobnej veci.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľov nevyjadril.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa

je potrebné v napadnutej časti, t.j. v časti, ktorou zaviazal navrhovateľov v 1/ a 2/ rade zaplatiť odporcovi
náhradu trov konania potvrdiť.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Súd prvého stupňa postupoval v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p., keď o náhrade trov konania rozhodol
podľa úspechu v spore, na základe čoho priznal úspešnému odporcovi náhradu trov konania a zaviazal
navrhovateľov v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne na jej zaplatenie odporcovi do troch dní od
právoplatnosti uznesenia. Aj výšku náhrady trov konania odporcu súd prvého stupňa správne ustálil,

keď odmenu advokáta vypočítal z tarifnej hodnoty sporu 3 863,67 eur za dva úkony právnej služby a
´141,09 eur (prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie k návrhu) spolu s režijným paušálom 2x 7,81
eur a 20% DPH. Výška priznanej náhrady trov konania odporcovi nebola namietaná ani navrhovateľmi
v podanom odvolaní. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že pri rozhodovaní o náhrade trov
konania je bez právneho významu, či nárok uplatnený žalobou vychádzal z občianskoprávneho alebo

obchodnoprávneho vzťahu.

Navrhovatelia v odvolaní zároveň namietali, že v danom prípade na ich strane existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú použitie § 150 O.s.p., t.j. nepriznanie náhrady trov konania
odporcovi. V tejto súvislosti poukázali na svoje majetkové, osobné a sociálne pomery, na okolnosti

pôvodného konania, o obnovu ktorého požiadali.

Odvolacísúdpriprejednaníodvolaniazohľadňujúcmajetkové,osobnéasociálnepomerynavrhovateľov,
okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu ich nároku a postoj oboch účastníkov v priebehu konania dospel k
záveru, že dôvody, na ktoré sa odvolávali navrhovatelia, nemožno považovať za také, ktoré odôvodňujú

použitie § 150 O.s.p..

Odvolací súd konštatuje, že navrhovatelia svoje tvrdenia ohľadom existencie dôvodov hodných
osobitného zreteľa týkajúcich sa majetkových, sociálnych a osobných pomerov nijakým spôsobomnepreukázalianepredložiližiadnedokladyohľadomexistencienepriaznivéhozdravotnéhostavuavýšky
svojho príjmu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy
konania navrhovatelia nepožiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov a poplatok za podaný návrh

zaplatili, pričom ani v pôvodnom konaní o návrhu na zaplatenie 3 863,67 eur neboli navrhovatelia súdom
oslobodení od súdnych poplatkov (v prvostupňovom ani v odvolacom konaní). Tvrdenie navrhovateľov
o tom, že dlhodobo spĺňajú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov preto nie je dôvodné.
Napokon, ani spolu s podaným odvolaním nepredložili žiadne dôkazy týkajúce sa ich majetkových,
sociálnych, osobných a finančných pomerov. Pokiaľ navrhovatelia dôvodili okolnosťami, týkajúcimi sa

zaobstarania dôkazov a skutočnosťami, pre ktoré boli v pôvodnom konaní neúspešní, odvolací súd
poukazuje na to, že ide o okolnosti, ktoré sa netýkajú konania o návrhu na povolenie obnovy konania,
teda nemôžu byť podkladom pre skúmanie dôvodnosti použitia § 150 O.s.p. v tomto konaní. Ak by aj
odvolací súd pripustil, že išlo o okolnosti, ktoré by bolo možné použiť pre potreby rozhodovania o trovách
konania o návrhu na povolenie obnovy konania, podľa jeho názoru ich nemožno vyhodnotiť ako dôvody
hodné osobitného zreteľa, keď zvrátenie výsledku sporu vo svoj prospech je všeobecným a podstatným

cieľom každého návrhu na obnovu konania. Ani správanie odporcu (kontra správaniu navrhovateľov)
v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania nemožno podľa názoru odvolacieho súdu vyhodnotiť
ako také, ktoré by bolo podkladom pre konštatovanie dôvodov hodných osobitného zreteľa a následne
aplikácie § 150 O.s.p., keď odporca sa v konaní pred súdom prvého stupňa riadne vyjadril k návrhu v
súdom stanovenej lehote a na pojednávanie nariadené týmto súdom sa riadne dostavil.

Odvolací súd, nemajúc podklad pre iný záver, potvrdil správnosť rozhodnutia prvostupňového súdu,
ktorý použil pri rozhodovaní o náhrade trov konania ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal navrhovateľov k
povinnosti zaplatiť náhradu trov konania odporcovi (vo výške priznanej prvostupňovým súdom).

Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti, ktorou zaviazal
navrhovateľov v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne k povinnosti zaplatiť odporcovi náhradu trov konania
vo výške 357,36 eur podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods.

1 O.s.p. a ich náhradu úspešnému odporcovi nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy
nevznikli.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.