Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoP/56/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114228001
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4114228001.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, vo veci starostlivosti súdu o maloletého E. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky,
zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, so sídlom Nitra, Štefánikova tr. 88 ako kolíznym
opatrovníkom, dieťa rodičov: U.. Z. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., K. XXX/XX a O.. C. P., nar. XX. XX.
XXXX, bytom E., L., zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Eva Hlaváčová, spol. s r.o., so sídlom
Nitra, Farská 12, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia úpravy styku s mal. dieťaťom, o

odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 25. 09. 2014 č.k. 11P/196/2014-56, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že otec je oprávnený stýkať sa
s mal. E. I., nar. XX. XX. XXXX každú párnu sobotu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. a to až do
právoplatného skončenia konania o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, vedené na
Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 11P/196/2014 s tým, že maloletého otec v určenom čase prevezme a
odovzdá matke v mieste jej bydliska a matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia,
podľa ktorého by bol oprávnený stýkať sa s mal. E. každý druhý víkend v čase od piatka od 16.00 hod.
do nedele do 18.00 hod., počas letných prázdnin v čase od 01. 07. do 15. 07. a od 15. 08. do 31. 08.,
počas vianočných sviatkov každý párny rok od 23. 12. od 16.00 hod. do 25. 12. do 16.00 hod., v každý
nepárny rok od 25. 12. od 16.00 hod. do 27. 12. do 16.00 hod. a počas veľkonočných sviatkov každý

nepárny rok počnúc dňom pred Veľkým piatkom od 16.00 hod. do nedele 16.00 hod. a v párny rok od
veľkonočnej nedele od 16.00 hod. do dňa po veľkonočnom pondelku do 16.00 hod. s tým, že matka je
povinná syna na styk s ním pripraviť a v stanovených časoch mu dieťa odovzdať, pričom odovzdávanie
dieťaťa sa bude konať vždy na adrese trvalého bydliska toho rodiča, ktorému končí aktuálny (súdom
stanovený) styk s dieťaťom vždy o 16.00 hodine. Zároveň z úradnej moci nariadil predbežné opatrenie,
ktorým upravil styk otca s mal. dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. E. každý piatok

v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod., každú párnu sobotu v čase od 14.00 hod. do 19.00 hod. a 25. 12.
v každom kalendárnom roku v čase od 14.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že matka dieťaťa je povinná
mal. dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a je povinná odovzdať mu mal. dieťa v určených časoch pred
miestom bydliska dieťaťa a otec dieťaťa je povinný v určených časoch mal. dieťa odovzdať matke späť
do jej starostlivosti pred miestom bydliska dieťaťa.

Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 102 ods. 1 v spojení s § 75 ods. 1, 2, 6 a § 76 ods. 1 písm.
f/ OSP. Mal za to, že v danej právnej veci je dôvodné použitie tohto inštitútu procesného práva pre
dočasnú úpravu pomerov medzi otcom a mal. dieťaťom. V tejto súvislosti poukázal na to, že mal. dieťa
je v dôsledku rozvodov rodičov rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 05. 05. 2005 č.k. 7C/62/05-12
zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na toto dieťa
výživným v sume 5.000,-Sk (165,24 eura) mesačne s tým, že styk otca s dieťaťom upravený nebol.

Podotkol, že zverenie mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného rodiča však neznamená, že druhý z
rodičovbynebolnositeľomrodičovskýchprávapovinnostíatedaajprávaapovinnostidieťavychovávať.Poukázal na to, že v rozsahu, ako požadoval upraviť styk so synom otec, nebolo možné jeho návrhu
vyhovieť, a preto ho zamietol. Z úradnej moci však nariadil predbežné opatrenie v rozsahu uvedenom
vo výrokovej časti rozhodnutia, prihliadajúc tak na záujem mal. dieťaťa a na okolnosť, že ani maloletý

kontakt s otcom neodmieta, i keď má odlišnú predstavu o kontakte s otcom, pretože má záujem s
ním tráviť čas len formou návštev u neho. Konštatoval tiež, že do januára 2014 bol styk otca s mal.
dieťaťom realizovaný a až následná absencia tohto kontaktu viedla otca k tomu, že začal dieťa v škole
vyhľadávať, čo maloletý negatívne vnímal. Za určujúce však považoval, že samotný maloletý trávenie
času s otcom pripúšťa a je v záujme zabránenia odcudzenia medzi otcom a maloletým obnovenie ich

kontaktov a dosiahnutie ich určitej pravidelnosti. Poukázal tiež na to, že vzťahové problémy rodičov
dieťaťa sú ešte z čias manželstva a obdobia po rozvode, matka má v súčasnosti založenú novú rodinu,
situáciu vyhrocujú aj súdne konania, ktoré medzi sebou rodičia vedú, a preto len ťažko dokážu robiť
kompromisy i napriek tomu, že ide o záujem dieťaťa. Považoval tak za dôvodné do tejto situácie
zasiahnuť nariadením predbežného opatrenia, ktorým však nijako neprejudikoval rozhodnutie vo veci
samej, kde bude potrebné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie. Styk otca s maloletým dieťaťom preto

upravil spôsobom určeným v enunciáte napadnutého uznesenia majúc za to, že takáto forma kontaktu
zodpovedá záujmu dieťaťa na obnovení vzťahu medzi ním a otcom, prípadne i jeho prehĺbeniu a
skvalitneniu. Záverom poznamenal, že optimálnym riešením situácie by bola aktívna komunikácia
rodičov, ich spoločné rozhovory so synom smerujúce ku konštruktívnemu riešeniu, z ktorého dôvodu by
si obaja rodičia mali uvedomiť vysokú mieru ich rodičovskej zodpovednosti a v prípade potreby by mali

využiť aj ďalšie odborné poradenstvo.

Proti tomuto uzneseniu podala matka v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zmeny
a zamietnutia návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia. Nestotožnila sa s napadnutým
rozhodnutím súdu prvého stupňa majúc za to, že súd prvého stupňa v danom prípade nekonal v záujme

dieťaťa, i keď mu to ukladá zákon. Poukázala na to, že vychádzal výhradne z tvrdení otca a dieťaťa
i napriek tomu, že nie je zbavený povinnosti riadneho zisťovania skutkového stavu. V tejto súvislosti
uviedla, že súd prvého stupňa vôbec nezisťoval, či maloletý má alebo nemá školské alebo mimoškolské
aktivity a bez akéhokoľvek preverenia rozhodol, že otec sa má právo s dieťaťom stretávať každý piatok
od 16.00 hod. do 19.00 hod. i napriek skutočnosti, že dieťa má v piatok riadne školské vyučovanie do

16.30 hod.. Uvedené pochybenie súdu jej takto objektívne bráni plniť si povinnosti voči otcovi dieťaťa a
dieťa vytrháva z riadneho vyučovacieho procesu. Vytkla mu tiež, že nepovažoval za potrebné zisťovať
ani to, či dieťa má nejakú mimoškolskú činnosť, hoci maloletý v piatok od 17.30 do 20.00 hod. sa
pravidelne zúčastňuje krúžku náboženskej výchovy, ktoré z dôvodu unáhleného rozhodnutia súdu bude
musieť zanechať. Namietala tiež, že nariadením predbežného opatrenia súd prvého stupňa neprimerane

zasiahol do jej rodiny tým, že otcovi umožnil stretávať sa s maloletým každý piatok i napriek tomu, že
maloletý bežne v piatky odchádza spolu s celou rodinou na chatu v S. alebo rodina má naplánované iné
aktivity, z ktorého dôvodu bude rodina musieť každý piatok zrušiť svoj program, len aby maloletý bol k
dispozícii otcovi dieťaťa. Dôkazom toho je i posledné plánované piatkové stretnutie otca so synom dňa
03. 10. 2014, ktoré otec zrušil bezdôvodne na poslednú chvíľu. Vyjadrila domnienku, že súd si zrejme

pod pravidelnosťou kontaktu otca a dieťaťa predstavuje stav, v ktorom ona a jej rodina budú „doslova
prikovaní“ každý piatok doma. O nevhodnosti rozsahu úpravy stretávania sa otca s maloletým podľa
predbežného opatrenia svedčí i okolnosť, že už v sobotu súd prvého stupňa považoval za dôvodné
upraviť stretávanie len na každú párnu sobotu, čo podľa jej názoru postráda logiku a ju ako matku
neprimeraneobmedzuje.Zapovrchnéoznačilakonanieprvostupňovéhosúdu,keďtentovôbecnezobral

doúvahysprávy,ktorémalkdispozícii,resp.znichbralibatúčasť,ktorámuvyhovovalaaneprihliadolna
to, že maloletý voči otcovi prežíva viac negatívnych pocitov ako pozitívnych, že maloletý aj v súčasnosti
je psychiatrickým pacientom, jeho problémy súvisia s osobou otca a ani na vhodnosť súdnoznaleckého
vyšetrenia. Tieto okolnosti preto mali byť signálom, že sa nejedná o bežný prípad nutnosti úpravy styku,
pred svojim rozhodnutím ich mal súd prvého stupňa aktualizovať, napriek tomu ich však ponechal bez

povšimnutia a napadnutým rozhodnutím tak vystavil dieťa riziku zhoršenia psychického stavu. Pokiaľ
aj pri rozhodovaní o právach a povinnostiach k mal. deťom súd berie do úvahy názor dieťaťa, tento
nemôže byť jediným atribútom pri takomto rozhodovaní zvlášť, ak dieťa je psychiatrickým pacientom a
jeho vnímanie osoby otca môže byť skreslené a neobjektívne. Mala za to, že pokiaľ by sa súd zaoberal
aktuálnym stavom, bola by mu aj riaditeľka základnej školy, ktorú dieťa navštevuje, poskytla súčinnosť

a oboznámila ho s tým, že maloletý sa stretnutiu s otcom vyhýba, má z neho strach, schováva sa v
škole a uteká pred ním. Je preto otázne, koho záujmy vlastne súd prvého stupňa chránil, pričom záujem
na rýchlosti úpravy pomerov formou predbežného opatrenia a ani záujem jedného z rodičov, ktorý sadomáha úpravy styku, nemôže byť uprednostnený pred záujmom dieťaťa, ktorý je prvoradý. Postup súdu
prvého stupňa preto považovala za unáhlený a dieťa ohrozujúci.

Otec vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne potvrdiť. Tvrdenia uvádzané matkou v odvolaní označil za klamlivé, ktoré
je možné vyvrátiť množstvom objektívnych a overiteľných dôkazov. Poukázal na to, že s matkou mal.
dieťaťa do polovice januára 2014 neboli v žiadnom spore a celých 10 rokov od rozvodu sa navštevovali,
priatelili, odovzdávali si darčeky a dokonca spolu trávili i posledné spoločné Vianoce. Ich syn vždy vedel,

že má otca a chodil k nemu rád ako do svojho druhého domova. Následne sa vyjadroval k návrhu
matky na zvýšenie výživného, v rámci ktorého uviedol, že na syna prispieval i nad rámec stanoveného
výživného, kupoval mu oblečenie, hračky, darčeky k sviatkom, prispieval na jeho aktivity školské i
mimoškolské, zabezpečil mu dve plastické operácie, pravidelne s ním chodil k pedopsychiatričke A.. W.
K., na hokej, v roku 2004 previedol na syna nehnuteľnosť v kat. úz. S. M. a platí mu stavebné sporenie.
Odmietol tvrdenie, že by maloletému 8 mesiacov nezavolal, ani neprejavil záujem stretnúť sa s ním,

avšaksynmutelefónnedvíhalanaSMSsprávyneodpovedal.Sosynomsapokúšalstretnúťpredškolou,
nikdy ho však na silu nenútil sa s ním rozprávať alebo s ním zotrvať, pred školou stál a čakal na dieťa,
ktoré samo pribehlo za ním. Jeden krát sa boli spolu naobedovať v reštaurácii a kúpiť zošity a dňa 28.
05. 2004 boli kúpiť model tanku. Taktiež nie je pravdou, že by syna podnecoval nenávisťou voči matke
alebo mu premietal porno a filmy s nacistickou tematikou. Pokiaľ sa mu naposledy, čo maloletého čakal

pred školou, tento pod nátlakom matky schoval, oznámil to riaditeľke školy a poprosil ju o pomoc, ktorá
mu však oznámila, že medzi nich ako rodičov zasahovať nebude. Poukázal tiež na to, že u maloletého
sa asi od 4.roku jeho života prejavili odlišnosti od iných detí, na čo ich upozornila i učiteľka materskej
školy a signalizoval detský psychológ. V dôsledku toho maloletý navštevoval i A.. K., od ktorej matka
začiatkom tohto roku zobrala zdravotnú kartu dieťaťa a prehlásila ju k A.. O. M.. Stretnutia dňa 03.

10. 2014 s maloletým sa nezúčastnil z dôvodu schôdzky s právnikmi v Bratislave, o čom matku včas
informoval sms správou a mailom odoslaným ešte o 13.55 hod.. Dňa 10. 10. 2014 bol dohodnutý s
matkou maloletého na stretnutí so synom o 17.00 hod., maloletý na stretnutie s ním pripravený nebol,
namiesto toho ho s maloletým čakali sekretárka G. a koncipientka A. z advokátskej kancelárie a na ich
pokyn mu maloletý povedal, že s ním nikam nejde a ani v budúcnosti nepôjde. Vyjadril presvedčenie,

že jeho syn ako dieťa je v živote zanedbávaný a duchovne odstrčený, aj keď je čistý a nakŕmený a jeho
výchovu matkou hodnotil ako nezvládnutú. Záverom sa vyjadril k osobe právnej zástupkyne matky JUDr.
Evy Hlaváčovej, nesúhlasil s tým, aby matku vo veci zastupovala a oznámil, že na ňu podáva pre jej
spôsoby sťažnosť na Slovenskú advokátsku komoru.

Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 2 písm. a/ a § 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť podľa § 220 OSP, keďže neboli splnené

podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 OSP) ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 OSP).

Podľa § 74 ods. 1 OSP pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 102 ods. 1 veta prvá OSP, ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Predbežné opatrenie nariadené či už pred začatím konania vo veci samej podľa § 74 ods. 1 OSP alebo
po jeho začatí podľa § 102 ods. 1 OSP je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese
a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní
nastať. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti

skutkových zistení z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter.
V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá,že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. OSP).
Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie

skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu
a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná
úprava, sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a
pružné riešenie situácie vyžadujúce okamžitý zásah súdu. Ak by sa v konaní o nariadenie predbežného
opatrenia malo trvať na požiadavke riadneho vykonania hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto

procesného inštitútu zmarený, pretože základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a
provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného
označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi
účastníkmi, že nariadením predbežného opatrenia nezíska ani jeden z účastníkov silnejšie postavenie
a tiež nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a
hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného

opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov, ani posúdenie právneho vzťahu medzi
nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže
rozhodnúť inak. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi
dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný
stav veci nie je ešte náležite zistený a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť

nie sú celkom nepochybné.

V konaní o nariadenie predbežného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a
dôkazné bremeno výlučne na navrhovateľovi, pričom unesenie dôkazného bremena predpokladá len
to, aby navrhovateľ súdu navrhol aspoň dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý

má byť dočasne chránený predbežným opatrením, taktiež však dôkazy na osvedčenie naliehavosti,
primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. Predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia,
jeho dôsledky a zánik je potrebné skúmať z hľadiska ust. § 74 a nasl. OSP. Naviac predbežné
opatrenie možno nariadiť, len pokiaľ nie sú splnené podmienky pre konečné rozhodnutie, pričom svoje
opodstatnenie stráca, len čo súd poskytne porušeným alebo ohrozeným právam definitívnu ochranu.

Predbežné opatrenia sa podľa ich obsahu nariaďujú v súlade s ust. § 76 ods. 1 OSP alebo v súlade s
iným zákonom, napr. Zákonom o rodine. V konaniach, ktoré môžu začať aj bez návrhu (§ 81 ods. 1 OSP)
a predovšetkým v konaniach, týkajúcich sa starostlivosti o mal. deti, ktorých účelom je v prvom rade
ochrana maloletých, súd na základe vlastných zistení starostlivo uváži, či sú splnené všetky zákonné
podmienky na nariadenie požadovaného predbežného opatrenia.

Podľa § 28 ods. 1 písm. a/ zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
platnom znení (ďalej len „Zákon o rodine“) súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná
a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.

Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým
sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia
o rozvode (§ 25 ods. 1 Zákona o rodine).

Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov

s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (§
25 ods. 2 Zákona o rodine).

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Úprava výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode je obsiahnutá v
ust. § 24 Zákona o rodine, pričom úprava styku rodičov s maloletým dieťaťom zverená špeciálnemu
ust. § 25 Zákona o rodine tvorí iba časť týchto práv a povinností. Je však jeho neoddeliteľnou ašpeciálnou zložkou, nakoľko kontakt rodičov s deťmi je významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý
vývoj maloletých detí. Jeho úlohou je umožniť aj rodičovi, ktorý s dieťaťom trvalo nežije, pravidelný
a čo najširší kontakt s dieťaťom, pretože je to práve množstvo času, v ktorom možno realizovať aj

neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchova prítomnosťou či príkladom, ktorá ako je všeobecne
známe, je tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Vychádzajúc z platnej právnej úpravy je zrejmé, že
zákonodarca preferuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom a do tejto úpravy zasahuje
len v špecifických a neštandardných situáciách, keď sa rodičia o tejto otázke nevedia dohodnúť. V
takomto prípade súd upraví styk rodičov s deťmi prihliadajúc pritom na záujem maloletých detí, najmä

ich citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Taktiež na to, aby bolo
rešpektované právo maloletých detí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom.

Právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa oň, okrem Zákona o rodine, zaručuje i Ústava SR v čl.
41 ods. 4 a rovnako tak na druhej strane zaručuje dieťaťu právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
Táto zásada sa premieta i v čl. 32 os. 4 Listiny základných práv a slobôd a tiež v čl. 9 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tiež Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátom
povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to obaja rodičia, ktorí majú spoločnú
a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí
byť záujem dieťaťa. Preto aj pri skúmaní dôvodnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je
potrebné vychádzať z toho, že rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú obaja rodičia s tým, že

obsahom práva vychovávať dieťa je predovšetkým právo a povinnosť chrániť jeho záujmy, právo mať
dieťa u seba a právo osobne sa o dieťa starať. Právo mať dieťa u seba je ústavným vyjadrením zásady,
že starostlivosť o dieťa a jeho výchova je právom rodičov a dieťa má právo na rodičovskú výchovu
a starostlivosť, pričom práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti
vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. V odôvodnených prípadoch, ak je to v záujme

zdravého vývoja dieťaťa potrebné, takto súd môže styk rodiča s ním obmedziť alebo ho celkom zakázať.
Keďže ide o opatrenie, ktoré prenikavo zasahuje do práv a povinností rodiča, je možné ho vysloviť až
po riadnom zistení skutkového stavu veci. Spoľahlivé poznanie skutočnosti, či styk rodiča s dieťaťom
ohrozuje fyzické alebo psychické zdravie dieťaťa, vyžaduje spravidla spoluprácu súdu s odborníkmi z
iných vedných odborov. Pri svojom rozhodovaní však súd musí mať na zreteli, že jediným kritériom

pre vyslovenie zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem
dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti, týkajúcej sa
detí, uskutočňované štátnymi orgánmi, verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti
totiž musí byť záujem dieťaťa tak, ako to vyplýva i z čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa.

V preskúmavanej veci ide o nariadenie predbežného opatrenia podľa § 102 ods. 1 OSP, pretože
otec návrh na nariadenie predbežného opatrenia podal po začatí konania o zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k mal. E. v ktorom sa otec domáha zverenia maloletého do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov, každého v rozsahu 2 týždňov a s osobitnou úpravou počas
vianočných sviatkov a Silvestra a neurčením výživného rodičom, čím by došlo k zmene rozsudku

Okresného súdu Nitra zo dňa 05. 05. 2005 sp.zn. 7C/62/05 v časti o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností k mal. dieťaťu. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia podal otec dňa 20. 08. 2014
a týmto žiadal upraviť jeho styk s mal. dieťaťom každý druhý víkend v čase od piatku od 16.00 hod.
do nedele do 18.00 hod., počas letných prázdnin v čase od 01. 07. do 15. 07. a od 15. 08. do 31.
08., počas vianočných sviatkov každý párny rok od 23. 12. od 16.00 hod. do 25. 12. do 16.00 hod., v

každý nepárny rok od 25. 12. od 16.00 hod. do 27. 12. do 16.00 hod. a počas veľkonočných sviatkov
každý nepárny rok počnúc dňom pred Veľkým piatkom od 16.00 hod. do nedele 16.00 hod. a v párny
rok od veľkonočnej nedele od 16.00 hod. do dňa po veľkonočnom pondelku do 16.00 hod. s tým, že
matka je povinná dieťa na styk pripraviť a v stanovených časoch mu dieťa odovzdať a odovzdávanie sa
bude konať vždy na adrese trvalého bydliska toho rodiča, ktorému končí aktuálny styk s dieťaťom, vždy

o 16.00 hodine. Dôvody vzhliadol v nútenom prerušení kontaktu s dieťaťom zapríčinenom svojvoľným
konaním matky v trvaní 8 mesiacov, ktorým môže dôjsť k vážnemu narušeniu ich vzájomných vzťahov,
čím je ohrozený záujem dieťaťa.

Z hľadiska skutkového stavu z obsahu spisu doposiaľ vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Nitra zo

dňa 05. 05. 2005 č.k. 7C/62/05-12 bolo manželstvo rodičov mal. E. I. rozvedené, na dobu po rozvode
bol maloletý zverený do výchovy a opatery matke a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu
sumou 5.000,-Sk mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky počnúc právoplatnosťou
rozsudku. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20. 06. 2005. Na návrh matky bolo dňa 18.02. 2014 na súde prvého stupňa začaté konanie o zmenu tohto rozsudku v časti vyživovacej povinnosti
otca k mal. E., v ktorom matka žiada, aby otec dieťaťa bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou
1.000 eur mesačne a na tvorbu úspor maloletého vo výške 500 eur mesačne na osobitný účet dieťaťa a

to všetko počnúc dňom 01. 03. 2011. Konanie je vedené na súde prvého stupňa pod sp.zn. 11P/65/2014.
V rámci tohto konania dňa 22. 05. 2014 podal otec návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností k mal. E., ktorým sa domáha zverenia mal. E. do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov, každého v rozsahu 2 týždňov pri ním požadovanej špeciálnej úprave počas vianočných sviatkov
a Silvestra, ktorého súčasťou bol i návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by rodičom bola

uložená povinnosť odovzdávať si mal. E. do ich striedavej starostlivosti v rozsahu 2 týždňov v mieste
trvalého bydliska každého z rodičov, u ktorého aktuálne bude mal. dieťa a to počnúc dňom 30. 05. 2014
o 16.00 hod.. Uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 20. 06. 2014 č.k. 11P/65/2014-39 bol návrh otca
na nariadenie predbežného opatrenia o dočasné zverenie mal. E. do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov zamietnutý, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 08. 2014. Poukazujúc na toto
zamietajúce rozhodnutie otec dňa 20. 08. 2014 na súde prvého stupňa podal návrh na nariadenie

predbežného opatrenia, ktorým by súd upravil jeho styk s mal. dieťaťom každý druhý víkend od piatku
od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas letných prázdnin od 01. 07. do 15. 07. a od 15. 08.
do 31. 08, počas vianočných sviatkov každý párny rok od 23. 12. od 16.00 hod. do 25. 12. do 16.00
hod., v každý nepárny rok od 25. 12. od 16.00 hod. do 27. 12. do 16.00 hod. a počas veľkonočných
sviatkov každý nepárny rok počnúc dňom pred Veľkým piatkom od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod.

a v párny rok od veľkonočnej nedele od 16.00 hod. do dňa po veľkonočnom pondelku do 16.00 hod.
s tým, že odovzdávanie dieťaťa sa bude konať vždy na adrese trvalého bydliska toho rodiča, ktorému
končí styk s dieťaťom vždy o 16.00 hodine. Následne súd prvého stupňa návrh otca na zmenu úpravy
výkonurodičovskýchprávapovinnostíkmal.E.,podľaktorejbybolodieťazverenédostriedavejosobnej
starostlivosti rodičov, ako i návrh na nariadenie predbežného opatrenia o úprave styku otca s dieťaťom

vylúčil na samostatné konanie, ktoré je naďalej vedené v tomto konaní pod sp.zn. 11P/196/2014. V
pôvodnom konaní následne i matka podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia a to dňa 08.
10. 2014, ktorým žiadala, aby otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. E. sumou 500
eur mesačne k jej rukám a to do rozhodnutia vo veci samej. Uznesením súdu prvého stupňa zo dňa
15. 10. 2014 č.k. 11P/65/2014-72 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 31. 10. 2014

č.k. 25CoP/59/2014-83 bol tento návrh matky zamietnutý. Podľa správy Základnej školy E., J. X zo dňa
28. 05. 2014, do ktorej mal. E. nastúpil v škol. roku 2013/2014, žiak dosahuje výsledky s prospechom
výborný až chválitebný, jeho správanie je v súlade so školským poriadkom, i keď viditeľne odlišné od
správania sa žiakov v kolektíve, z ktorého dôvodu nie je v žiackom kolektíve zaradený ako radový člen,
pretože žiaci nerešpektujú jeho povahu a správanie, takže maloletý si hľadá pozíciu začlenenia sa do

kolektívu, aj keď oproti minulému polroku badať mierne zlepšenie v sociálnych vzťahoch medzi E. a
kolektívom, pretože stále pretrváva medzi nimi istý odstup a nové sociálne kontakty dieťa nadväzuje
veľmi ťažko. Tiež sa v nej uvádza, že starostlivosť zo strany rodičov možno hodnotiť ako dobrú, matka
sa zaujíma o dieťa a prípadné nejasnosti v prvom polroku boli riešené s obidvomi rodičmi. Lekárska
správa A.. W. K., psychiatričky potvrdzuje, že maloletý bol sledovaný v ich pedopsychiatrickej ambulancii

do januára 2014, na kontroly chodieval v sprievode matky alebo otca, pričom obaja rodičia prejavovali
záujem o dieťa, jeho liečbu a zdravotný stav a tiež dodržiavali doporučený liečebný režim. Podľa správ
A.. O. M., detskej psychiatričky maloletý E. bol prvý krát vyšetrený v ich ambulancii dňa 17. 04. 2014 a
dňa 05. 06. 2014 bol na kontrolnom vyšetrení. Pri tomto konštatovala, že ide o 12,9 ročného chlapca,
ktorý kontakt nadviazal, bol slušný, trpezlivý, odpovedal na otázky, intonácia skandovanejšia, rozprával

o mimoškolských aktivitách, na ktoré sa teší, prijatý bol rovesníkmi, čím sa zlepšilo i fungovanie v
škole, má nadmerný záujem o niektoré aktivity (repliky z filmov, história, dychové nástroje), sú u neho
problémy v sociálnych vzťahoch, niektoré symptómy AS, myslenie súvislé, vnímanie intaktné, osobnosť
prepubertálna s disharmonickým vývojom s tým, že doporučila pokračovať v psychoterapeutickom
vedení, nevťahovať dieťa do problémov dospelých a podľa nej je vhodné súdnoznalecké vyšetrenie.

Tiež konštatovala, že chlapec od februára 2014 nebol u otca, jeho správanie sa zlepšilo, rovnako ako
jeho sociálne fungovanie, kedy maloletý má viac rovesníckych kontaktov a veku primerané záujmy.
A.. X. Y., klinický psychológ vo svojej lekárskej správe zo dňa 13. 06. 2014 uviedla, že matka mal. E.
prvý krát kontaktovala ich ambulanciu dňa 31. 01. 2014, s dieťaťom bolo prevedených asi 5 sedení,
aj kombinovaných v matkinej prítomnosti, pričom dôvodom návštevy sú celkové ťažkosti dieťaťa v

rozvodovom konaní rodičov. Ďalej uviedla, že chlapec sa po osobnostnej stránke rozvíja nerovnomerne,
pri vedení a riešení problémov je matka podporovaná s tým, že hodnotenie celkovej situácie a riešenie
starostlivosti o dieťa je aktuálne už v riešení súdneho znalca. Na požiadavku súdu prvého stupňa bol
s mal. E. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Referát poradensko-psychologických služiebvykonaný pohovor bez prítomnosti rodičov, o priebehu ktorého informuje správa zo dňa 10. 06. 2014
vypracovaná Z.. G. B., psychologičkou. Vyplýva z nej, že maloletý za rodinu považuje všetkých členov
žijúcich spoločne v rodinnom dome na K. ulici, otca za člena rodiny neoznačil, označil ho za osobu,

voči ktorej prežíva viac negatívnych citov ako pozitívnych, percipuje ho ako málo angažovaného rodiča
pre napĺňanie svojich potrieb, keď mu neprejavuje dostatočný záujem, je príliš zamestnaný a tiež ako
osobu, ktorá je zdrojom konfliktov, lebo vyvoláva spory u členov jeho rodiny. V ním označenej rodine
kladné posolstvá k ostatným jej členom vo výraznej miere dominujú nad zápornými citmi, dominantnou
osobou pre dieťa je matka a následne p. P.. Maloletý tiež uviedol, že by chcel k otcovi chodiť iba

na návštevy, striedavú starostlivosť úplne odmieta, nemá s ním zážitok dlhšieho kontaktu, nezdieľajú
spoločné záujmy, nemá tam kamarátov ani svoje detské hry. V závere správy sa konštatuje, že maloletý
sa niekoľkokrát vyjadril odmietavo k striedavej osobnej starostlivosti rodičov, doteraz sa ich stretávania
realizovali sporadicky podľa dohody a to v kratších časových intervaloch, maloletý nemá zážitok dlhšieho
odlúčenia od súčasnej rodiny ani na niekoľko dní, tiež absentuje angažovanosť otca v každodennej
starostlivosti o syna, a preto si E. s ním vytvoril nedostatočne pevnú väzbu, ktorá by bola zárukou

pocitu bezpečia pri úspešnej realizácii striedavej starostlivosti. Rovnako tak označený orgán vykonal
i psychologickú konzultáciu s rodičmi mal. dieťaťa dňa 20. 06. 2014, na ktorom okrem iného hľadali
alternatívy, ako obnoviť vzťahové napojenie syna na otca a úpravy ich styku, kde otcovi ponúkli možnosť
rozšírenej úpravy styku, s ktorou nesúhlasil a trval na striedavej osobnej starostlivosti. Zároveň sa rodičia
dohodli, že víkend, t.j. 21. 06. 2014 E. trávi s otcom a po príchode dieťaťa z dovolenkového pobytu,

ktoréhotermínmumatkaoznámi,strávisnímiďalšívíkend,čohocieľomjeopätovnenaviazaťpretrhnuté
kontakty medzi otcom a synom. V rámci odvolacieho konania matka mal. dieťaťa predložila mailové
podanie zaslané jej riaditeľkou základnej školy A.. G. I. dňa 01. 10. 2014, v ktorom je uvedené, že na
základe prosby matky o informáciu o odchode syna zo školy jej oznamuje, že dňa 30. 09. 2014 o 16.35
hod. maloletý E. odchádzal po skončení vyučovania zo školy a uvidel tam stáť svojho otca, s ktorým sa

nechcel stretnúť, pričom požiadal dvoch spolužiakov, aby ho skryli za seba a tak opustili školu. Podľa
pripojeného úradného záznamu Advokátskej kancelárie JUDr. Eva Hlaváčová, spol. s r.o. zo dňa 13. 10.
2014 matka dieťaťa požiadala svojho právneho zástupcu, aby bol prítomný v mieste jej bydliska dňa 10.
10. 2014 o 17.00 hod. pri prevzatí maloletého otcom na styk podľa predchádzajúcej vzájomnej dohody.
Touto úlohou bola poverená advokátska koncipientka A.. X. A. a asistentka K. G., ktoré k priebehu styku

uviedli, že maloletý E. bol matkou riadne pripravený na styk, otec sa dostavil približne o 17. hodine a po
tom, ako sa maloletý s otcom stretol a mu oznámil, že nemá záujem na stretávaní sa s ním („nechcem
s tebou ísť, nechcem sa s tebou ani stretávať, chcem, aby si mi dal pokoj a už ma neprenasleduj... daj
mi pokoj...“), odišiel do domu a otec vyhlásil, že rozhodnutie syna akceptuje.

Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec vo svetle zhora uvedených právnych hľadísk, ako i
doterajších skutkových zistení zo spisu vyplývajúcich, sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o
existencii potreby nariadiť vo veci predbežné opatrenie o úprave styku otca s mal. E.. I podľa názoru
odvolacieho súdu v konaní boli osvedčené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia
a to naliehavosť predbežnej úpravy daná záujmom mal. dieťaťa na udržaní prirodzenej väzby k otcovi a

tiež osvedčená danosť práva a situácia, ktorú je potrebné riešiť zásahom súdu so zreteľom na to, že otec
nemá maloletého v osobnej starostlivosti a jeho styk s dieťaťom sa nerealizuje už po dobu dlhšiu ako
8 mesiacov. Z doterajších zistení totiž vyplýva, že maloletý po rozvode rodičov bol zverený do osobnej
starostlivosti matky a napriek tomu, že styk otca s dieťaťom upravený súdnym rozhodnutím doposiaľ
nebol, tento bol uskutočňovaný v zásade bez problémov na základe dohody rodičov a to až do 15. 01.

2014. Od tejto doby sa styk otca nerealizuje po tom, čo došlo k výraznému narušeniu vzťahov medzi
rodičmi a k ich nezhodám v otázke mimo iného i úpravy výkonu ich rodičovských práv a povinností k
mal. E., čoho dôsledkom bolo podanie návrhu matkou dieťaťa na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca
a otcov návrh na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a neskôr i návrh
na nariadenie predbežného opatrenia o úprave jeho styku s maloletým. Niet takto sporu, že styk otca s

dieťaťom doteraz upravený nie je, rodičia nedokážu vzájomne efektívne komunikovať a dohodnúť sa na
úprave styku otca s dieťaťom, pričom v konaní nevyšli najavo žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by
osvedčovali negatívne správanie sa otca k maloletému, jeho zanedbávanie alebo zlé zaobchádzanie s
dieťaťom alebo iné závažné okolnosti brániace styku otca so synom a majúce za následok obmedzenie
jeho styku, prípadne zákaz styku s maloletým. Významným pre posúdenie veci je i okolnosť, že otec so

synomsadlhodobostretávaliodrozvodurodičov,čojedobatakmer9rokov,otecmásosynomvytvorený
vzťah a ako rodič má naďalej právo prostredníctvom styku podieľať sa na výchove dieťaťa. Pokiaľ matka
uvádzala, že ona styku otca s dieťaťom nebráni, ale maloletý sa odmieta s otcom stretávať, je potrebné
vychádzať z toho, že v tomto smere v konaní neboli produkované relevantné dôkazy poukazujúce natakýto záver, keď aj samotný maloletý ešte v júni tohto roku sa pri pohovore na Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny Nitra vyjadril, že síce striedavú starostlivosť úplne odmieta, ale k otcovi chce chodiť iba na
návštevy. Je preto zarážajúce, že po uplynutí tak krátkeho obdobia, t.j. necelých 4 mesiacov, maloletý

styk s otcom začal odmietať (úradný záznam zo dňa 10. 10. 2014 na č.l. 92-93 spisu), hoci nebol
zaznamenaný žiaden negatívny zážitok dieťaťa s otcom od doby, kedy sa styk prestal realizovať, pričom
za takúto nemožno považovať okolnosť, že otec čakal maloletého pred školou. Berúc do úvahy i vek
maloletého (13 rokov) a tomu zodpovedajúcu rozumovú vyspelosť mal. E. a tiež jeho predchádzajúce
dlhodobé kontakty s otcom (ešte v roku 2013 spoločne strávený Štedrý večer v domácnosti matky),

vzniká tak dojem, že súčasný odmietavý postoj E. k otcovi je nielen odrazom narušených vzťahov medzi
rodičmi, ale aj pôsobenia osôb, s ktorými dieťa žije v spoločnej domácnosti. Za danej situácie je preto
žiaduce pre zdravý vývoj maloletého, aby vnímal vo svojom živote prítomnosť oboch rodičov, pretože
nadmerná fixácia na matku tu nie je pozitívnou hodnotou, ktorú by bolo treba posilňovať. Obnovenie
styku maloletého s otcom je dôležité aj preto, že ponechať úpravu až konečnému rozhodnutiu môže,
zvlášť pri náležite eskalovanom konflikte rodičov, spôsobiť nežiaduci následok v podobe odcudzenia sa

dieťaťa otcovi. Je ale tiež potrebné uviesť, že pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k
pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je - ani pri plnom rešpektovaní práv samotného
maloletého - zákonného, a o to menej ústavného právneho dôvodu na to, aby rodičovi, v ktorého priamej
starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním neumožnený, čo by bol faktický dôsledok v prípade, že
by si súd neosvojil požiadavku otca na úpravu jeho styku s mal. E.. Naopak, úprava styku je vzhľadom k

tomu, že je tu dlhšie trvajúca absencia tohto styku nevyhnutná, ako to správne konštatoval i súd prvého
stupňa.

Tento záver nie je spôsobilá spochybniť ani argumentácia matky uvádzaná v jej odvolaní, že nariadením
predbežnéhoopatreniasúdprvéhostupňanekonalvzáujmedieťaťainaprieksvojejzákonnejpovinnosti,

keď nevzal do úvahy, že maloletý bol a aj v súčasnosti je psychiatrickým pacientom a svojim rozhodnutím
ho vystavil riziku zhoršenia psychického stavu, čím ohrozil úsilie lekárov, ako aj psychológov o nápravu
škôd, ktoré otec na psychike maloletého svojim prístupom napáchal. I keď niet pochýb, že osobnostný
vývin maloletého je narušený, z ktorého dôvodu je i v starostlivosti psychológa a psychiatra, nemožno
opomenúť, že ide o stav dlhodobý, trvajúci od 4 rokov dieťaťa a majúci svoj základ v rozvodovom

konaní rodičov, ich vzájomných konfliktoch a zaťahovania maloletého do ich problémov, čo viedlo k jeho
neurotizácii a problémovému správaniu. Ak potom matka za tohto stavu až do roku 2014 umožňovala
otcovi styk s maloletým bez obáv, že by týmito stretnutiami vystavila dieťa zhoršeniu jeho psychického
stavu, z logiky veci vyplýva, že zrejme takýto negatívny dopad z uvedených stretnutí na psychiku dieťaťa
ani nezaznamenala, pretože v opačnom prípade, aj ako osoba znalá práva, by v záujme ochrany

maloletého využila všetky prostriedky na zamedzenie akýchkoľvek negatívnych vplyvov ohrozujúcich
duševné zdravie maloletého. Pokiaľ matka tak neučinila a napriek svojim tvrdeniam ešte i v roku
2014 súhlasila so stykom otca s maloletým počas víkendov (viď informatívnu správu zo psychologickej
konzultácie zo dňa 20. 06. 2014 na č.l. 34 spisu), niet takto dôvodu nad akúkoľvek rozumnú pochybnosť
pre záver, že ďalší styk otca s dieťaťom bude viesť k zhoršeniu jeho psychického stavu najmä, pokiaľ

takýto záver nemá oporu ani v žiadnej z predložených lekárskych správ.

Okrem toho, z písomných podaní oboch rodičov, nachádzajúcich sa v spise je zrejmé, že ich vzťahy
sú problematické, každý z nich odlišne hodnotí situáciu, pričom dôsledné skúmanie týchto vzťahov a
tvrdení si vyžaduje rozsiahle a časovo náročné dokazovanie presahujúce rámec konania o nariadení

predbežného opatrenia. Práve preto, že ide iba o dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania, nebolo
preto úlohou odvolacieho súdu dôsledne sa zaoberať všetkými skutočnosťami tvrdenými matkou v jej
odvolaní, ani otcom v jeho vyjadrení k odvolaniu matky, pretože tieto sa týkajú veci samej a majú význam
pre konečné rozhodnutie, a preto sa nimi bude zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania skutkového
stavupotrebnéhoprerozhodnutieonávrhuotcanazmenuúpravyvýkonurodičovskýchprávapovinností

k mal. E., ktorého súčasťou je i rozhodovanie o úprave styku otca s mal. dieťaťom v prípade potreby,
ako jednej zo zložiek rodičovských práv a povinností, čo znamená, že bude povinnosťou súdu prvého
stupňa vo veci samej posúdiť, okrem iného i potrebu úpravy styku otca s maloletým pri neexistencii
dohody rodičov o tejto otázke.

Podľa názoru odvolacieho súdu rozsah predbežnej úpravy styku otca s mal. E. určený napadnutým
uznesením súdu prvého stupňa však nezodpovedá charakteru dočasnosti a primeranosti inštitútu
predbežného opatrenia, keď predbežné opatrenie je opatrením dočasným a jeho účelom je pri úprave
styku, aby dieťa nestratilo kontakt a citovú väzbu na otca do rozhodnutia vo veci samej a tiež aniosobitostiam daného prípadu. Odvolací súd majúc na zreteli vek mal. E., jeho denný režim, mimoškolské
aktivity, dĺžku vyučovacieho procesu, zdravotné problémy a tiež rešpektujúc želanie maloletého dospel k
záveru, že stretávanie sa otca s maloletým do skončenia konania vo veci samej je postačujúce v rozsahu

každej párnej soboty v mesiaci od 10.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si prevezme a odovzdá v
určenom čase dieťa v mieste bydliska matky, ktorý považoval za primeraný dočasnej úprave pomerov a
tiež záujmu mal. dieťaťa, s ohľadom na individuálne okolnosti vyplývajúce z doterajšieho obsahu spisu.
Zároveň takto upravený rozsah styku otca s mal. dieťaťom zachováva právo otca i práva maloletého
upevňovať a rozvíjať svoj vzájomný vzťah a vytvára i dostatočný časový priestor na uskutočnenie

spoločných aktivít a naplnenie záujmov maloletého. Rovnako tak matke bude zachovaný každý druhý
víkend, počas ktorého si môže naplánovať program s dieťaťom a ostatnými členmi jej domácnosti aj
mimo miesta svojho bydliska. Odvolací súd tiež opätovne poznamenáva, že nariadením predbežného
opatrenia ide iba o dočasnú ingerenciu súdu a predbežné opatrenie nemá prejudikovať rozhodnutie vo
veci samej, ktoré môže byť po úplnom zistení skutkového stavu a vyhodnotení prípadného vplyvu tejto
dočasnej úpravy na psychický stav maloletého odlišné v každom smere od tejto dočasnej úpravy.

Neušlo však pozornosti odvolacieho súdu, že súd prvého stupňa pochybil, ak návrh otca na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol, pretože z ust. § 153 ods. 2 OSP nepochybne vyplýva, že v konaniach,
ktoré možno začať aj bez návrhu a ku ktorým patrí i konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých,
nie je návrhom viazaný, a preto nie je potrebné, aby v rozhodnutí bol vyčerpaný celý predmet konania

a v časti, v ktorej nebolo vyhovené návrhu, bol návrh zamietnutý, prípadne aby návrh na úpravu styku
s mal. dieťaťom, s ktorým sa súd nestotožnil, zamietol a následne z úradnej moci styk upravil odlišným
spôsobom,ktorézásadydopadajúinakonanieonariadeniepredbežnéhoopatreniavovecistarostlivosti
súdu o maloletých.

Záverom odvolaciemu súdu nedá k prejednávanej veci nedodať, že mal. E. potrebuje pre svoj ďalší
zdravý vývin predovšetkým kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi tak, aby pre neho vytvorili
prostredie, v ktorom sa bude cítiť bezpečne. Len rodičia sú totiž zodpovední za to, aby následky ich
vzájomných konfliktov neprenášali na syna a nepoužívali ho ako nástroj boja proti druhému rodičovi.
Je preto potrebné apelovať na oboch rodičov, aby uprednostnili záujem maloletého dieťaťa nad svojimi

záujmami a vzájomnou averziou a pokúsili sa v otázkach súvisiacich s jeho výchovou dospieť k modelu,
ktorý uprednostní záujem dieťaťa, ale zároveň bude rešpektovať i práva oboch rodičov, ktorí sú si v
rozsahu a výkone rodičovských práv rovnocenní. Obom rodičom totiž musí byť absolútne zrejmé, že pri
vzájomnej nespolupráci a neschopnosti komunikovať idú v konečnom dôsledku len proti záujmu svojho
dieťaťa, ktorému tým odopierajú právo na pokojné, vzájomnými konfliktami rodičov nezaťažené detstvo

a dospievanie.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP
zmenil spôsobom uvedeným v enunciáte tohto rozhodnutia. Na námietku zaujatosti vznesenej otcom
voči sudkyni Krajského súdu v Nitre JUDr. Dagmar Podhorcovej neprihliadol, pretože ním označená

sudkyňa nebola členkou odvolacieho senátu, ktorý o odvolaní matky rozhodoval.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko predbežné opatrenie ako
zabezpečovací inštitút občianskeho súdneho konania predpokladá ďalší procesný postup. V zmysle §
145 OSP sa preto o náhrade trov konania spojených s týmito úkonmi rozhoduje až v konaní vo veci

samej.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.